Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 24C/24/2024 8724201681 04. 03. 2025 JUDr. Dušan Miškovčík ECLI:SK:OSPP:2025:8724201681.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Adelaide Emilia Kuhn, advokátka, so sídlom Hlavné námestie 36, 060 01 Kežmarok, IČO: 53 774 108, proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. D. XXXX/XX, XXX XX D., o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec C., E. D., a to k pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo 726/1 o výmere 521 m2, druh pozemku – záhrada, k pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 727/1 o výmere 278 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, a k rodinnému domu postavenému na pozemku parcelné číslo 727/1, súpisné číslo 987. II. P r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec C., okres D., a to pozemok parcela registra „C“ parcelné číslo 726/1 o výmere 521 m2, druh pozemku – záhrada, pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo 727/1 o výmere 278 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, a rodinný dom postavený na pozemku parcelné číslo 727/1, súpisné číslo XXX. III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť titulom náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalobcovi sumu 76.000 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2024 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi sporovými stranami tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec C., okres D., a to pozemok parcela registra „C“ parcelné číslo 726/1 o výmere 521 m2, druh pozemku – záhrada, pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo 727/1 o výmere 278 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, a rodinný dom postavený na pozemku parcelné číslo 727/1, súpisné číslo XXX a zároveň žalovaného zaviaže titulom náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalobcovi vyplatiť sumu 76.000 eur v lehote do 20 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne nariadi predaj nehnuteľnosti a výťažok tohto predaja rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Žalobca zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobca v žalobe tvrdil, že spolu so žalovaným sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, vedených Okresným úradom Kežmarok, zapísaných na LV č. XXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec C., E. D., a to pozemok parcela registra „C“ parcelné číslo 726/1 o výmere
521 m2, druh pozemku – záhrada, pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo 727/1 o výmere 278 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, a rodinný dom postavený na pozemku parcelné číslo 727/1, súpisné číslo 987. Každý z podielových spoluvlastníkov vlastní podiel o veľkosti 1. Žalobca ďalej tvrdil, že pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností boli rodičia žalobcu a žalovaného, ktorí ich nadobudli kúpou. Následne nehnuteľnosti previedli na svojich synov, a to darovacou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa 28.02.2012 – V 401/16 – 468/16. Žalobca v dome býval so svojimi rodičmi až do ich smrti. Následne si žalovaný prízemie domu začal prerábať. Medzi bratmi vznikali čoraz väčšie konflikty, najmä v spôsobe užívania nehnuteľností. Tieto spory, ktoré častokrát musela riešiť až polícia, vyústili do toho, že žalobca bol nútený aj so svojou rodinou opustiť rodinný dom. V súčasnosti žalobca v nehnuteľnosti nebýva a ani sa do nej nechce vrátiť. Naopak žalovaný pokračuje v rekonštrukčných prácach na rodinnom dome a má v pláne sa do neho nasťahovať. Žalobca má záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva za súčasného vyplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel z dôvodu, že vzťahy medzi spoluvlastníkmi sú dlhodobo narušené. Žalobca svoje spoluvlastnícke právo nevyužíva, nechce využívať a ani nemôže využívať. Žalobca sa so žalovaným chcel dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a žalovaného kontaktoval predžalobnou výzvou. Žalovaný na túto výzvu reagoval pozitívne a po vzájomnej dohode na osobe znalca a termíne ohliadky bola nehnuteľnosť ocenená znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, F. G. H., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 11/2024. Znalkyňa všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovila na sumu 152.000 eur. Po vypracovaní znaleckého posudku mal žalobca naďalej záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou, ale zo strany žalovaného boli žalobcovi doručené podmienky, ktoré nebolo možné akceptovať. Žalobca v žalobe poukázal na to, že reálne rozdelenie veci – rodinného domu, nie je možné z dôvodu, že pri jej vertikálnom rozdelení by nevznikli samotné plnohodnotné novovzniknuté stavby. Predmetné nehnuteľnosti v súčasnej dobe užíva žalovaný. 3. Na preukázanie tvrdených skutkových okolností žalobca navrhol vykonať listinné dôkazy a to znalecký posudok č. 11/2024 vypracovaný znalkyňou Ing. Barborou Hoghovou, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie C. v okrese D., emailovú a sms komunikáciu a predžalobnú výzvu spolu s potvrdením o jej odoslaní. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádzal, že menovanú nehnuteľnosť nadobudol darovacou zmluvou od svojho otca, ktorý tam mal zriadené právo doživotného bývania. Podľa ústnej dohody sa mal žalovaný postarať o nehnuteľnosť a udržiavať ju v takom stave, aby bola obývateľná. Žalobca mu s ničím nepomáhal, ani prácami a ani finančne. Žalovaný sa ďalej s otcom dohodol, že mu urobí pohreb a pomník. Následne sa matka žalobcu a žalovaného vyjadrila, že ona prepíše svoju polovicu domu na žalobcu. Odôvodnila to tým, že žalobca nie je šikovný ako žalovaný, že nemá v rukách remeslo, žije s výplaty do výplaty, má 4 deti, fajčí , holduje alkoholu a mala obavu, že žalobcu opustí jeho manželka a on zostane na ulici. Podľa dohody sa mal žalobca postarať o matku, že dožije v dôstojných podmienkach, ale to všetko robil za neho žalovaný. Aj pohreb matky a jej pomník mal podľa dohody platiť žalobca, avšak všetko to uhrádzal žalovaný. Vklad do katastra pri prepise nehnuteľnosti, zmluvy u notára, ako aj každoročné dane z nehnuteľnosti uhrádzal žalovaný. Po matkinej smrti v roku 2020 nastali medzi sporovými stranami nezhody z dôvodu, že žalovaný žiadal rozdeliť inkaso na toľko ľudí, koľko tam býva, s čím žalobca nesúhlasil. Dovtedy všetko platili rodičia z dôchodku. Žalovaný potvrdil, že konflikty medzi nimi musela riešiť polícia, bolo to v auguste 2021, keď žalovaný otcovi začal robiť novú kuchyňu, vymaľoval a urobil novú podlahu, žalobca v ten deň volal políciu. Žalovaný tvrdil, že nehnuteľnosť je rozdelená na základe ústnej dohody tak, že žalobca obýva horné poschodie, žalovaný prízemie. Toto rozdelenie žalobca potvrdil, keď koncom februára 2022 žalobca so svojou manželkou napadli žalovaného. Žalovaný išiel na poschodie domu, aby sa pozrel v akom stave je poschodie rodinného domu. Po konštatovaní žalovaného, že to tam vyzerá ako v chlieve, si to žalovaný začal fotiť. V priebehu fotenia žalovaného napadla manželka žalobcu, potom pribehol aj žalobca a kričal, že čo tam žalovaný robí, že to je jeho a on tam býva 20 rokov. Žalovaný vtedy žalobcovi povedal, že je to aj jeho a že nehnuteľnosť nie je rozdelená. Žalovaný to fotil ďalej a oni ho začali strkať a chceli ho zhodiť zo schodov. Žalovanému sa podarilo ubrániť a zavolal políciu a následne šiel na ošetrenie pre veľké bolesti v ramene. Keďže žalobca sa opakovane vyjadril že horné poschodie je jeho, žalovaný mu navrhoval, aby si vybudoval samostatný vchod. Spodné poschodie malo byť vo vlastníctve žalovaného z dôvodu, že má imobilného syna. Nie je pravdou, že žalobca musel opustiť rodinný dom z dôvodu, že žalovaný spodné poschodie prerábal. Žalovaný na svoje náklady zrealizoval žalobcovi vstup na poschodie rodinného domu tým, že zrealizoval vchodové dvere a schodisko. Žalovaný investuje svoje finančné prostriedky a čas, aby udržal nehnuteľnosť v obývateľnom stave. Žalobca za celý ten čas ani raz nepokosil záhradu,
nepozametal pivnicu, nestaral sa o vzhľad rodinného domu a jeho okolie a o hospodárske budovy nejavil žiaden záujem. Svojou nečinnosťou žalobca poschodie rodinného domu dostal do katastrofálneho stavu. Na stenách sú plesne, v stenách diery, šíri sa zápach. Nakoľko by to stálo nemalé finančné prostriedky, žalovaný žiadal, aby súd rozdelil užívacie práva k nehnuteľnosti a žalobcovi aby súd pridelil horné poschodie žalobcovi a spodné poschodie žalovanému. 5. V replike žalobca poukázal na skutočnosť, že spoluvlastníci sa nevedia dohodnúť na hospodárení s nehnuteľnosťou. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie žalovaného, ktorý žalobcovi vybudoval vstup na poschodie rodinného domu. Na takýto zásah žalovaný nemal od žalobcu súhlas. Žalovaný rovnako bez súhlasu žalobcu vykonával ďalšie rekonštrukčné práce, ktoré ovplyvňovali bežný život žalobcu a jeho rodiny v predmetnej nehnuteľnosti. Na základe týchto udalostí sa žalobca rozhodol z nehnuteľnosti odsťahovať. O bývanie v rodinnom dome žalobca nemá záujem, pretože sa tam plánuje nasťahovať žalovaný. Spolužitie oboch rodín by bolo neznesiteľné, nakoľko by žili v neustálych hádkach. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že ho žalobca fyzicky napádal. Žalobca sa z nehnuteľnosti odsťahoval aj preto, aby konfliktom so žalovaným zabránil. Je zrejmé, že žalovaný sa so žalobcom na pokojnom a bezkonfliktnom spolužití a hospodárení nebude vedieť dohodnúť. Ak by súd žalobcovmu návrhu nevyhovel, tak sa dá predpokladať, že spory medzi spoluvlastníkmi by boli riešené v súdnych konaniach opakovane. Žalobca zdôraznil, že svoje spoluvlastnícke práva nemôže a nechce využívať vzhľadom na správanie sa žalovaného voči jeho osobe a teda ho nemožno nútiť, aby v tomto spoluvlastníckom vzťahu aj naďalej zotrval. 6. Žalovaný v duplike poukázal na to, že žalobca sa 20 rokov nestaral o nehnuteľnosť, napriek tomu, že tam býval, znehodnocoval ním obývané, pivničné a aj ostatné priestory. Žalovaný je presvedčený, že znalkyňa, ktorá vyhotovila znalecký posudok, je voči nemu zaujatá. Žalovaný sa nestotožnil so závermi znaleckého posudku, nakoľko podľa žalovaného nie je možné, aby takto zdevastované priestory, zhrdzavená strecha na dome, rozpadajúce sa komíny a záhrada, o ktorú sa žalovaný staral 20 rokov, mali takú hodnotu ako je uvedené v znaleckom posudku. Znalkyňa tieto skutočnosti nebrala do úvahy. Keby žalovaný pri udržiavacích prácach čakal na súhlas žalobcu, všetko by už bolo zdevastované a znehodnotené. Žalovaný nároky žalobcu vzhľadom k stavu nehnuteľnosti považoval za privysoké. 7. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil listinné dôkazy a to cenovú kalkuláciu potrebných opráv horného poschodia vystavenú B. B., IČO: 41 766 032 a súbor fotografií spodného a horného poschodia rodinného domu. 8. Podľa § 141 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu. 9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 10. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 11. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti. 12. Nakoľko medzi stranami sporu nedošlo k dohode, k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C., obec C., E. D., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, na podklade žaloby žalobcu pristúpil súd.
13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec C., E. D., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo 726/1 o výmere 521 m2, druh pozemku – záhrada, pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 727/1 o výmere 278 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, a rodinného domu postavenému na pozemku parcelné číslo 727/1, súpisné číslo XXX, pričom obaja spoluvlastníci majú na nehnuteľnostiach rovnaký podiel o veľkosti 1. 14. Rovnako spornou nebola skutočnosť, že vzájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi sú hlboko narušené, dochádzalo medzi nimi ku konfliktom a fyzickým potýčkam, ktoré následne riešila až polícia. Z dôvodu konfliktných vzťahov a neochote sporových strán dohodnúť sa na spôsobe užívania spoločných nehnuteľností, žalobca nemá záujem naďalej zotrvať v tomto podielovom spoluvlastníctve. Strany sporu sa pred podaním žaloby na súd pokúsili o zrušenie a vyporiadanie svojho podielového spoluvlastníctva dohodou, avšak bezúspešne. 15. Na druhej strane bol medzi stranami sporný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, resp. v prípade prikázania nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu, do vlastníctva žalovaného, výška náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorú v takom prípade má žalovaný žalobcovi vyplatiť. 16. S poukazom na nesporné skutkové tvrdenia, že medzi stranami sporu sú časté konflikty týkajúce spôsobu nakladania s nehnuteľnosťami v podielovom spoluvlastníctve, ako aj neochotu žalobcu naďalej v tomto spoluvlastníctve zotrvať súd má za to, že je dôvodné toto podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Pre úplnosť súd uvádza, že neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd toto spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal. 17. S odkazom na postup pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd v zhode so žalobcom má za to, že rozdelenie nehnuteľnosti – rodinného domu nie je dobre možné. 18. Súd zastáva názor, že určenie, či konkrétna nehnuteľnosť patriaca do podielového spoluvlastníctva strán sporu je reálne deliteľná, je otázkou skutkovou a jej riešenie vychádza zo skutkových zistení zodpovedajúcich tomu-ktorému prípadu. Zodpovedanie tejto otázky je výsledkom vykonaného dokazovania v danom spore. V prípade rozdelenia stavby je rozhodujúce, či v dôsledku rozdelenia vznikne nová samostatná vec. O rozdelení stavby možno uvažovať pri vynaložení určitých investícií, je však dôležitý postoj jednotlivých spoluvlastníkov k takým investíciám pri delení. Rozdelenie stavby musí byť v súlade so stavebnými predpismi. Prípustné nie je ani delenie podľa poschodí a ich častí (horizontálne delenie), ale len delenie vertikálne, pričom výsledkom delenia musí byť niekoľko stavieb, ktoré budú spĺňať podmienky samostatných vecí, ktoré nemusia byť rovnako hodnotné, inak je stavba reálne nedeliteľná. 19. Žalovaný tvrdí, že na vlastné náklady vybudoval žalobcovi samostatný vchod na poschodie domu, ktoré žalobca užíval. Samostatný vchod do rodinného domu bol žalovaným vybudovaný jednak bez súhlasu druhého podielového spoluvlastníka – žalobcu a jednak jeho vybudovanie bolo v rozpore so stavebnými predpismi, keďže žalovaný na takýto zásah do stavby nemal stavebné povolenie (§ 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)). Preto pri hodnotení skutočnosti, či v prípade rodinného domu pripadá do úvahy jeho reálna deľba, nebolo možné prihliadnuť na takto svojvoľne vybudovaný vchod do 2. nadzemného podlažia domu, ktoré mal podľa zhodných tvrdení strán, v minulosti obývať žalobca. V danom prípade, keďže podľa pôdorysu rodinného domu nehnuteľnosť má jeden vchod, na to, aby sa žalobca dostal do časti domu, ktorú podľa dohody mal obývať (2. nadzemné podlažie), potreboval prejsť cez izbu žalovaného (chodbu a kuchyňu) aby sa dostal ku schodisku spájajúcemu obe nadzemné podlažia. Táto skutočnosť spôsobuje, že takáto nehnuteľná vec sa považuje za reálne nedeliteľnú. Okrem uvedeného žalobca nemá záujem investovať do stavebných úprav spočívajúcich v reálnom rozdelení domu na samostatné bytové jednotky, keďže nemá záujem pre nezhody so žalovaným v tejto nehnuteľnosti zotrvať. Žalovaným navrhované rozdelenie nehnuteľnosti – rodinného domu – nezohľadňuje potrebu vysporiadať sa so spoluvlastníctvom ďalších spoločných častí akými sú napr. podzemné podlažie domu, či strecha. S poukazom na tieto závery súd rodinný dom považoval za nehnuteľnosť reálne nedeliteľnú.
20. Žalovaný v prípade ak má súd nehnuteľnosti prikázať jednému z podielových spoluvlastníkov na pojednávaní súhlasil, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Prikázanie veci do výlučného vlastníctva žalovaného umožňuje účelné využitie nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania, nakoľko žalovaný sa dlhodobo o nehnuteľnosti stará a zveľaďuje ich. 21. Medzi stranami sporu bola sporná výška náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel. 22. Žalobca na preukázanie výšky náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel predložil súdu znalecký posudok číslo 11/2024 vypracovaný znalkyňou Ing. Barborou Hoghovou, znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorá v prípade nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie C. v okrese D., stanovila všeobecnú cenu stavby na sumu 93.269,15 eur a všeobecnú cenu pozemkov na sumu 58.662,58 eur, celkovo hodnota nehnuteľností po zaokrúhlení 152.000 eur. 23. V rámci procesnej obrany žalovaný namietal zaujatosť znalca pri vypracovávaní znaleckého posudku a určenie neprimerane vysokej ceny v prípade stavby rodinného domu a to vzhľadom na celkový stav tejto nehnuteľnosti. 24. Znalecký posudok č. 11/2024 znalkyňa Ing. Barbora Hoghová, ako vyplýva z tohto posudku, vypracovala na účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva pre zadávateľov, žalobcu a žalovaného. Žalovaný neuviedol žiadnu konkrétnu okolnosti, ktorá by nasvedčovala zaujatosti znalkyne pri vypracovávaní znaleckého posudku, preto súd túto námietku hodnotil ako nedôvodnú. 25. Rovnako ako nedôvodnú súd hodnotil námietku žalovaného týkajúcu sa určenia neprimerane vysokej ceny v prípade stavby a to s poukazom na stav v akom sa táto stavba nachádza. 26. Treba uviesť že, pri vypracovávaní znaleckého posudku bolo osobitnou požiadavkou zadávateľov (žalobcu a žalovaného), aby znalkyňa nehnuteľnosti ohodnotila bez vykonaných rekonštrukčných prác, tzn. že znalkyňa nehnuteľnosť ocenila akoby bola v pôvodnom stave s použitím lineárnej metódy, pri ktorej rastie opotrebenie nehnuteľnosti priamo úmerne s časom. Nie je potom pravdivé tvrdenie, že znalkyňa nezohľadnila celkový stav rodinného domu a jeho poškodenie, ktoré si bude vyžadovať náklady na jeho opravu. Práve naopak, takýmto postupom bola určená cena rodinného domu nižšia, ako by tomu bolo v prípade zohľadnenia už vykonanej rekonštrukcie, predovšetkým spodného poschodia, ktoré užíval žalovaný. Pri zohľadnení už vykonanej rekonštrukcie by hodnota celého rodinného domu bola vyššia a rovnako tak by bola vyššia aj náhrada za prikázaný spoluvlastnícky podiel na tejto nehnuteľnosti. Zvolený spôsob ohodnotenia nehnuteľnosti podľa požiadaviek tak žalobcu ako aj žalovaného je zvolený správne, keďže žalobcovi takto neprináleží žiaden majetkový prospech na už vykonanej rekonštrukcii domu, ktorú realizoval žalovaný. 27. Súd procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v námietkach voči cene rodinného domu určenej znaleckým posudkom č. 11/2024 vypracovaným znalkyňou Ing. Barborou Hoghovou hodnotil ako neúčinnú. Na preukázane tvrdenej skutočnosti, že určená cena rodinného domu je neprimerane vysoká žalovaný nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, a teda závery znaleckého posudku predloženého žalobcom neboli vyvrátené. 28. S poukazom na závery znaleckého posudku č. 11/2024 ak všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená na 152.000 eur, tak na podiel vo výške 1 pripadá suma 76.000 eur. 29. Vzhľadom na závery vykonaného dokazovania súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec C., okres D., a to k pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo 726/1 o výmere 521 m2, druh pozemku – záhrada, k pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 727/1 o výmere 278 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, a k rodinnému domu postavenému na pozemku parcelné číslo 727/1, súpisné číslo XXX a zároveň tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorého na druhej strane zaviazal zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel sumu 76.000 eur.
30. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto zákona alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 33. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý môže žalobou zahájiť ktorýkoľvek spoluvlastník, ktorý sa v spoluvlastníckom vzťahu cíti nespokojný a nemá záujem v ňom ďalej zotrvať. Ide o konanie s povahou „iudicium duplex“, teda takéto konanie môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek z budúcich účastníkov a všetci účastníci sú vo vzájomnom postavení, ktoré zodpovedá procesnej pozícií žalobcu i žalovaného. V spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva majú takéto postavenie všetci podieloví spoluvlastníci. 34. V konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, majúcom povahu iudicii duplicis, pokiaľ žaloba nie je zamietnutá, spravidla nie je možné určiť, ktorý z účastníkov mal vo veci plný úspech. Pri rozhodovaní o trovách konania je preto všeobecným východiskom, ktoré je v súlade s ochranou vlastníckeho práva podľa čl. 11 a práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, aby žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania. (Stanovisko Pléna Ústavního soudu ČR, Pl. ÚS – st.59/23) 35. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je z majetkového hľadiska miera úspechu sporových strán porovnateľná. Je to zrejmé aj v tomto príde, kedy majetkovému právu žalovaného, ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel žalobcu, zodpovedá jeho povinnosť vyplatiť žalobcovi finančnú sumu ako náhradu za jeho podiel na veci. 36. V prípadoch konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je najvhodnejším postupom postup podľa § 255 ods. 2 CSP a úspech každej zo strán je potrebné považovať za úspech v rozsahu 50%. Z toho plynie záver o rozhodnutí súdu, ktorým nárok na náhradu trov žiadnej zo strán sporu neprizná vzhľadom na ich čiastočný úspech vo veci. Všeobecne preto platí pravidlo že pri zrušení a vyporiadavaní spoluvlastníctva každá zo strán sporu znáša svoje náklady konania a nie je povinná hradiť náklady konania protistrane, s výnimkou situácie, kedy by k tomu boli dané osobitné dôvody, ktoré všeobecný súd odôvodní konkrétnymi okolnosťami prejednávanej veci. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.