Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 16Pc/25/2024 8724203872 26. 03. 2025 JUDr. Dagmar Soliarová ECLI:SK:OSPP:2025:8724203872.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Dagmar Soliarová, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX C. D., proti odporkyni: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F., toho času bytom XXXX G. H. I., J. C. X, K., právne zastúpená: Mgr. Marek Tauber, advokát so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd z a v ä z u j e osobu povinnú z výživného E. B. prispievať na výživu osobe oprávnenej z výživného A. B. sumou 350,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu 23.9.2024, ktoré výživné je splatné vždy do 15.-ho dňa toho ktorého mesiaca k rukám osoby oprávnenej z výživného. II. Zaostalé výživné za obdobie od 23.9.2024 do 31.3.2025 v sume 738,30 eur je osoba povinná z výživného uhradiť osobe oprávnenej z výživného v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a. IV. Žiaden z účastníkov
nemá
nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Navrhovateľka ako oprávnená z výživného podala na súd návrh na zvýšenie výživného zo strany odporkyne – povinnej z výživného. V návrhu poukázala na to, že výživné zo strany odporkyne bolo určené rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6P/58/2012, zo dňa 30.11.2012, na základe ktorého táto vyživovacia povinnosť zo strany povinnej bola určená v sume 100,- eur mesačne. Vo svojom návrhu uviedla, že výška výživného sa nemenila viac ako 12 rokov, pričom ďalej uviedla, že odporkyňa si prestala plniť vyživovaciu povinnosť po skončení strednej školy zo strany navrhovateľky, i keď navrhovateľka stále nebola schopná sama sa živiť. Od 03.09.2024 je navrhovateľka študentkou na Katolíckej univerzite v Ružomberku, odbor sociálna práca, pričom od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane navrhovateľky i odporkyne. Vo svojom návrhu navrhovateľka uviedla rozpis svojich výdavkov a pripojila potvrdenie o návšteve školy. Na základe uvedených skutočností žiadala zvýšiť výživné zo strany odporkyne na výšku 700,- eur mesačne. 2. Na pojednávaní dňa 22.01.2025 navrhovateľka poukázala na predmetný návrh, pričom ďalej uviedla, že za štúdium v Ružomberku hradí 450,- eur za semester, za stravu hradí 100,- eur týždenne nakoľko si kupuje bezlepkové potraviny, cestovné náklady do Ružomberka predstavujú približne 250,- eur mesačne, nakoľko na prepravu používa motorové vozidlo. Uviedla, že žije so svojim otcom v spoločnej domácnosti, pričom v súvislosti s bývaním výdavky nemá, všetko hradí otec, ona je nezamestnaná. Náklady za bývanie uviedla 250,- eur nájomné, poplatky za smeti vo výške 48,- eur. Otec jej dáva mesačne 200,- eur aj viac podľa jej potrieb. Navrhovateľka uviedla, že pol roka brigádovala v Rakúsku, kde si zarobila spolu 11.000,- eur, tieto finančné prostriedky ani iné úspory už nemá.
3. Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom navrhovateľky v celom rozsahu nesúhlasia, tento považujú za účelový. Právny zástupca uviedol,. Že predmetnú brigádu, ktorá uviedla navrhovateľka, jej vybavila odporkyňa, pričom počas tejto doby odporkyňa platila navrhovateľke 200,- eur mesačne. Ďalej uviedol, že predmetný návrh a uvádzané položky nie sú ničím podložené, sú neobjektívne a nepreskúmateľné. Pokiaľ navrhovateľka požaduje výživné zo strany matky vo výške 700,- eur mesačne, rovnakú sumu by musela požadovať od otca, čo by spolu predstavovalo sumu 1.400,- eur mesačne. Zo samotného návrhu vyplýva, že navrhovateľka nemá takéto výdavky. Mesačné položky navrhovateľky predstavujú sumu približne 117,- eur a nie sú nijako preukázané. Právny zástupca ďalej poukázal na to, že položku cestovného nie je možné brať do úvahy, nakoľko takáto preprava je nadštandardná. Rovnako uviedol, že nie je možné brať do úvahy výšku stravného, nakoľko navrhovateľka nijako nepreukázala potrebu zakupovania bezlepkovej strany, takáto diagnóza jej stanovená nebola, a teda treba vychádzať striktne zo sumy, ktorú platia ostatní študenti na internáte. Medzi výdavky navrhovateľky teda patrí platba za internát 75,- eur mesačne, ISIC vo výške 1,50 eur mesačne, školské potreby 30,- až 40,- eur mesačne, takže spolu 100,- eur. Právny zástupca ďalej uviedol, že štúdium navrhovateľky považujú za účelové, vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nepokračuje v odbore, ktorý vyštudovala na strednej škole. Z uvedených dôvodov navrhol právny zástupca návrh zamietnuť. 4. Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že pracuje v Rakúsku ako guvernantka v rezorte a to sezónne od marca do októbra s príjmom cca 1.800,- eur v čistom. Uviedla, že je ubytovaná v nájomnom byte, za ktorý hradí 400,- eur mesačne bez ohľadu na to, či sa tam nachádza. Ďalej hradí elektrinu vo výške 31,- eur mesačne, pôžičku vo výške 220,- eur mesačne, poistenie vo výške 10,- eur mesačne, telefón a internet vo výške 114,- eur mesačne, strava 500,- eur mesačne, hygienické potreby 150,- eur mesačne, výdavky na psa predstavujú 60,- eur mesačne. Odporkyňa uviedla, že na Vianoce dala navrhovateľke sumu vo výške 200,- eur, prispela jej na kaderníčku sumou 100,- eur, dala jej peniaze na kozmetiku vo výške 80,- eur, polovicu poplatku za internát vo výške 135,- eur uhradila takisto ona. Taktiež uviedla, že ak sú niekde spolu, vždy jej niečo kúpi alebo jej peniaze v prípade potreby pošle na účet. 5. Na pojednávaní konanom dňa 12.03.2025 navrhovateľka predložila doklady o platbách za internát, výpisy z účtu a doklady o úhrade inkasa a odpadu na meno jej otca. Uviedla, že matka jej momentálne hradí výživné vo výške 150,- eur, potvrdila, že matka jej uhradila kaderníka, polovicu platby za internát, dala jej peniaze na Vianoce. Uviedla však, že od podania návrhu jej matka k výživnému nedala žiadne vreckové. Ďalej uviedla, že na základe lekárskeho vyšetrenia jej neboli zistené žiadne zdravotné komplikácie, avšak kvôli pretrvávajúcim zdravotným ťažkostiam si naďalej zakupuje bezlepkovú stravu, čo predstavuje sumu približne vo výške 400,- eur mesačne. Uviedla, že cestovanie hromadnou dopravou by bolo komplikované, nakoľko by musela často prestupovať, preto sa do školy v Ružomberku dopravuje osobným motorovým vozidlom. Poukázala tiež na to, že predmetné motorové vozidlo jej zakúpil otec vo výške 3.000,- eur, pričom matka prisľúbila, že uhradí polovicu danej sumy, čo sa však nestalo. Všetky výdavky spojené so stravou, ošatením, bývania, hygienických potrieb i ďalších výdavkov jej hradí otec. 6. Právny zástupca odporkyne na danom pojednávaní uviedol, že od posledného pojednávania došlo k zmene pomerov na strane odporkyne, nakoľko sa jej zvýšili výdavky za nájomné a to o 50,- eur mesačne a taktiež faktúry za elektrinu a plyn sa navýšili o 50,- eur mesačne, teda od posledného pojednávania jej výdavky stúpli o sumu 100,- eur mesačne. Čo sa týka daného motorového vozidla, odporkyňa nedala žiaden prísľub na úhradu polovice kúpnej ceny daného vozidla. Cestovanie navrhovateľky do Ružomberka motorovým vozidlom považujú za účelové, nakoľko 99 % študentov dochádza do školy verejnou hromadnou dopravou. Po spočítaní všetkých položiek uvádzaných nákladov navrhovateľky vychádzajú jej výdavky na sumu približne 380,- eur mesačne, pričom tieto majú rodičia uhrádzať na polovicu. Uviedol, že odporkyňa je ochotná prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške maximálne 200,- eur mesačne. 7. Na poslednom pojednávaní navrhovateľka poukázala na svoj predmetný návrh. Uviedla, že medzi ňou a odporkyňou nedošlo k dohode pokiaľ ide o výšku výživného. 8. Právny zástupca odporkyne uviedol, že trvajú na svojich doterajších prednesoch. Navrhol návrh navrhovateľky zamietnuť a priznať odporkyni trovy konania.
9. Navrhovateľka predložila potvrdenie o štúdiu na Katolíckej univerzite v Ružomberku, dátum začiatku štúdia je 3.9.2024. Ďalej predložila doklad o poplatkoch za internát, z ktorých vyplýva, že ročný poplatok za internát činí 900 eur, 30 eur je záloha. Ďalej predložila výpisy z účtov, z ktorých vyplýva, akým spôsobom odporkyňa prispievala na výživu navrhovateľky v priebehu tohto školského roku. Taktiež predložila doklady o úhrade poplatkov za elektrinu, komunálny odpad a podobne. 10. Odporkyňa predložila doklady týkajúce sa príjmu, z ktorých vyplýva, že za rok 2024 a to konkrétne v mesiacoch marec 2024 až október 2024 príjem v čistom predstavuje 7 040 eur, čiže v priemere za osem mesiacov tento príjem činil 2 130 eur. Ďalej predložila doklad o poberaní dávky počas sezóny, kedy nepracuje, z ktorého vyplýva, že denná sadzba za obdobie roku 2024 činí 41,93 eur a za obdobie roku 2025 42,47 eur, takže v prepočte v čase keď odporkyňa nevykonáva svoju prácu, jej príjem z dávok predstavuje priemerne mesačne 1 2030 eur. Po prepočítaní príjmu z práce a dávok v nezamestnanosti priemerný mesačný zárobok na strane odporkyne činí 1 850 eur, z tohto príjmu aj súd vychádzal. Ďalej odporkyňa predložila doklady týkajúce sa nájmu, z ktorého vyplýva, že tento predstavuje 400 eur mesačne a poplatok za elektrinu 41 eur mesačne. 11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Systém vyživovacích povinností predstavujú mechanizmy, ktorý má v rámci blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Najdôležitejšou vyživovacou povinnosťou je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom a predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. 17. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane bytových. Inými slovami to znamená, že dieťa má určitý trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorého uhrádza svoje potreby (nález Ústavného súdu ČR z 21.4.2011, sp.zn. II US/3113/10). 18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy – Katolíckej univerzity v Ružomberku od septembra 2024. V predchádzajúcom školskom roku neštudovala, po ukončení strednej školy nepokračovala ďalej v štúdiu, v priebehu uplynulého roka pracovala v zahraničí po dobu šiestich mesiacov a preto pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok o určení výživného pod sp. zn. 6P/58/2012 zo dňa 30.11.2012 v sume 100 eur mesačne, bolo neúčinné. Pri nástupe na vysokú školu je teda potrebné určiť zo strany matky výživné. Pokiaľ sa týka navrhovateľky, táto preukázala, že po nástupe do prvého ročníka vysokej školy študuje dennou formou, býva na internáte, za ktorý hradí ročne 930 eur. Táto suma vyplýva aj z predloženého potvrdenia
Katolíckej univerzity, podľa ktorého celková cena za ubytovanie za celý akademický rok predstavuje 930 eur – jednotková cena za osobu činí 90 eur mesačne a ubytovania zábezpeka celkovo v sume 30 eur. Ďalej má výdavky na stravu a vzhľadom k tomu, že má zdravotné problémy, zakupuje si bezlepkové potraviny, čo predstavuje cca 100 eur týždenne. Aj keď nebolo zdiagnostikované ochorenie celiakie na strane navrhovateľky, súd zobral do úvahy zvýšené výdaje na zakúpenie bezlepkových potravín, pokiaľ takáto forma stravovania zvyšuje určitý zdravotný komfort navrhovateľky. Do Ružomberka chodieva autom, náklady na pohonné hmoty predstavujú okolo 250 eur. Býva v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý hradí náklady na nájomné v sume 250 eur mesačne, ďalej hradí daň z nehnuteľnosti, poplatky za komunálny odpad a taktiež navrhovateľke prispieva sumou cca 200 eur mesačne. V súčasnosti nebrigáduje, v minulom roku pracovala pol roka v Rakúsku, kde si zarobila finančné prostriedky vo výške 11 000 eur, avšak investovala ich do opravy bytu v rodinnom dome, v ktorom momentálne býva. Dobíja si v letnom semestri ISIC sumou 20 eur týždenne, stravuje sa v škole, obed s večerou stojí cca 7 eur. Ostatné výdavky sú bežného charakteru, týkajúce sa nákupov ošatenia, obuvi, voľnočasových aktivít a v prípade zdravotného ošetrenia, dokúpenie liekov a podobne. Pokiaľ sa týka štúdia, v zimnom semestri dosiahla priemer 1,59, v štúdiu chce pokračovať. Štúdium dennou formou si vyžaduje plne sa venovať učeniu, momentálne nie je v jej možnostiach privyrábať si prácou na dohodu, alebo formou brigád. Je nesporné, že došlo k navýšeniu výdavkov na strane navrhovateľky štúdiom na vysokej škole. Súd nebral do úvahy výdavky uvedené v predmetnom návrhu, týkajúce sa napríklad dovolenky v sume 1000 eur, náklady na pohonné hmoty, servis auta, poistka na auto a podobne. V tomto smere sa súd stotožňuje s výpoveďou právneho zástupcu odporkyne s tým, že dochádzanie do školy autom je istým spôsobom nadštandard a nemožno to považovať za bežnú formu dochádzky do školy. Doprava z miesta bydliska menovanej do Ružomberka nie je komplikovaná. 19. Matka navrhovateľky od septembra 2024 hradí výživné v sume 150 eur mesačne a taktiež okrem výživného prispela navyše sumou 200 eur na Vianoce, príspevok na internát vo výške 135 eur, taktiež uhradila dcére kozmetiku v hodnote 80 eur, kaderníka v hodnote 100 eur a teda navyše prispela sumou 515 eur. Pracuje v zahraničí, z opisu mzdových listín vyplýva, že za mesiace marec 2024 až október 2024 jej príjem predstavoval celkovo 17 040 eur. Ďalej bola vedená na úrade práce, kde jej bola poskytovaná dávka v nezamestnanosti za obdobie, kedy nie je zamestnaná a táto priemerne mesačne v súčasnosti činí 1230 eur. Na základe predložených listinných dokladov je zrejmé, že priemerný mesačný zárobok na strane matky navrhovateľky za obdobie roku 2024 a 2025 činí 1850 eur, zohľadňujúc dobu počas roka, kedy matka pracuje a kedy je poberateľkou podpory v nezamestnanosti. Pokiaľ sa týka výdavkov na strane matky, táto za bývanie hradí v nájomnom byte sumu 400 eur mesačne, jedná sa o celoročnú položku, ktorú si hradí aj v čase pokiaľ v Rakúsku nepracuje. Za elektrinu hradí 41 eur mesačne, poistenie 10 eur mesačne, ďalej sú to poplatky za telefón a internet, strava okolo 500 eur, hygienické potreby cca 150 eur mesačne. Spláca pôžičku v sume 220 eur mesačne, jedná sa o spotrebný úver. V tomto smere súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zák. o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a nie je možné prihliadnuť na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Iné vyživovacie povinností odporkyňa nemá. 20. S poukazom na takto zistený skutkový stav súd určil výživné zo strany matky navrhovateľky voči navrhovateľke v sume 350 eur mesačne. Pri príjme, ktorý bol na strane matky zistený, t. j. 1850 eur mesačne, by v prípade tzv. tabuľkového určenia výpočtu výživného pri jednom dieťati študujúcom na vysokej škole, predstavoval 26 % z predmetnej sumy, t. j. sumu 481 eur. Táto suma by však nezodpovedala spotrebnému charakteru výživného na strane navrhovateľky, kde neboli preukázané takéto vysoké výdavky, týkajúce sa priamo štúdia na vysokej škole. Berúc do úvahy poplatok za internát, poplatky za stravu, bežné dochádzanie dopravným prostriedkom, školské potreby, pomôcky, ďalej berúc do úvahy poplatky za kúpu ošatenia, obuvi, ostatnej stravy, hygienických potrieb, liekov a zdravotných pomôcok ako aj bežných voľnočasových aktivít, ako aj poplatkov za bývanie doma, daň z nehnuteľnosti, komunálny odpad a podobne, má súd za to, že suma 350 eur mesačne zodpovedá časti výdavkov navrhovateľky, ktoré je potrebné uhradiť zo strany matky navrhovateľky. V ostatných výdavkoch sa na tomto podieľa aj otec navrhovateľky, s ktorým navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti. Výživné súd určil od podania predmetného návrhu, t. j. od 23.9.2024. 21. Zaostalé výživné za obdobie od 23.09.2024 do 31.03.2025 predstavuje sumu 738,30 eur a súd túto sumu zaviazal odporkyňu uhradiť jednorazovo do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám navrhovateľky ako osoby oprávnenej z výživného. Matka navrhovateľky ako osoba povinná z výživného by celkovo za obdobie od 23.9. do 31.3. mala na výživnom uhradiť sumu 2 193,30 eur (t. j. 350 eur
mesačne krát 6 mesiacov a pomernú časť mesiaca september). Matka uhradila na bežnom výživnom sumu 940 eur (150 eur mesačne krát 6 mesiacov a pomernú časť mesiaca september). Taktiež matka uhradila navyše sumu 515 eur, pozostávajúcu zo sumy 200 eur na Vianoce, 135 eur internát, 80 eur kozmetička, 100 eur kaderníčka. Celkovo matka za uvedené obdobie uhradila sumu 1 455 eur. Túto sumu, ktorú zaplatila, súd odpočítal zo sumy, ktorú mala celkovo uhradiť a teda zaostalé výživné činí 738,30 eur (2 193,30 eur – 1 455 eur). 22. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol, pretože jednak nie je v možnostiach a schopnostiach matky navrhovateľky, aby hradila výživné v sume 700 eur mesačne a navyše táto suma nezodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky. 23. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, a to tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, nakoľko konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.