Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/123/2024 8724204092 25. 03. 2025 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2025:8724204092.5
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného procesným opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, trvale bytom C. XX/XXX, dieťa rodičov – matky D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XXX, F. G. H. XX, I., zastúpenej JUDr. Silviou Demjanovou RSc. 058 01 Poprad, Levočská 212/4, a otca J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XXX, zastúpeného: K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX XX, adresa na doručovanie M. XX/XXX, XXX XX C., o úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Z a č í n a z úradnej povinnosti konanie o nariadenie neodkladného opatrenia - povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu maloletému A. B., nar. XX.X.XXXX a otcovi J. B., nar. XX.XX.XXXX. II. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení: Ukladá maloletému A. B., nar. XX.X.XXXX a otcovi J. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad za účelom zlepšenia ich vzájomného vzťahu, zlepšenia výchovných zručností otca, zvládnutia svojej rodičovskej role a rešpektovania role druhého rodiča v rámci komplikovaných vzájomných vzťahov a za účelom zlepšenia schopnosti vzájomne komunikovať a celkovej sanácie rodinného prostredia najmä za účelom obnovenia vzťahu maloletého A. k otcovi v rozsahu 30 hodín. Otec maloletého a maloletý sú povinní riadiť sa pokynmi psychológa a dodržiavať stanovené termíny stretnutí. Rodičia maloletého sú povinní zabezpečiť účasť maloletého na odbornom psychologickom poradenstve. Ukladá kolíznemu opatrovníkovi, aby v jednomesačných intervaloch podával súdu správy o priebehu nariadeného výchovného opatrenia s tým, že záverečnú správu o priebehu stretnutí a účinkoch výchovného opatrenia predloží v lehote 15 dní od ukončenia výchovného opatrenia. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka – matka maloletého sa návrhom z 7.10.2024 a doplneným 16.1.2025 domáha zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému A. (ďalej len „maloletý“), a to zverenia maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti matky a určenia výživného vo výške 300,- eur mesačne bez úpravy styku otca a maloletého. 2. Návrh odôvodnila tým, že maloletý bol podľa posledného rozhodnutia súdu zverený do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov z dôvodu dlhodobej psychickej nepohody syna. Maloletý (takmer 17 r.), ktorý sa po rozvode rodičov a následne po odchode matky a jeho sestry zo spoločnej domácnosti
s otcom, rozhodol pôvodne zostať žiť s otcom, sa samostatným a dobrovoľným rozhodnutím dňa 02.10.2024 presťahoval z domácnosti otca do domácnosti matky, z dôvodu toho, že jeho otec a priateľka sa k nemu správali zle. Syn prišiel k matke vo veľmi zlom psychickom stave a matke uviedol, že „s otcom to už nevydrží a chce žiť spoločne s matkou a so svojou sestrou“. Syn matke uviedol, že „otec mu dlhodobo bráni v styku s matkou a sestrou, že sa otec a jeho priateľka K. L. (pozn. splnomocnená zástupkyňa v tomto konaní) správajú k nemu zle, že otec na neho stále kričí, vyvíja na neho neprimeraný nátlak, citovo ho vydiera a psychicky manipuluje“. Z uvedeného správania otca začal mať syn dlhodobé zdravotné problémy, konkrétne tráviace spojené s bolesťami brucha a vracaním. V súvislosti so zdravotným stavom maloletého, splnomocnená zástupkyňa otca uviedla na informatívnom stretnutí 14.11.2024, že cit.: „Žalúdočné problémy u A. nastali, keď sa odsťahoval.... Celých 16 mesiacov bolo všetko v poriadku a nemal žiadne zdravotné problémy a tie nastali po odchode k matke.“ Uvedené jej tvrdenie sa nezakladá na pravde. Z listinného dôkazu „Dochádzka A. B.“, ktorý dôkaz predložil otec vyplýva, že A. mal uvedené zdravotné problémy ešte predtým, než sa odsťahoval k matke – napr. otec syna A. ospravedlnil dňa 24.09.2024 z vyučovania z dôvodu nevoľnosti, preto nie je pravdou, čo tvrdí splnomocnená zástupkyňa, že A. nemal žiadne zdravotné problémy, kým žil spolu s otcom. Podľa vyjadrenia samotného A. mal tento zdravotné potiaže dlhodobo a tieto súviseli výhradne so správaním otca a jeho priateľky. Ohľadne správania otca sa A. osobne vyjadril pred pracovníkom ÚPSVaR v Kežmarku, ktorý v správe uviedol, citujem zo správy ÚPSVaR zo dňa 12.11.2024: „..zo začiatku mal otec sladké reči, potom sa mu začal menej venovať, začal sa k nemu zle správať...často si na ňom vybíjal zlosť, keď mal zlú náladu, bol na neho slovne agresívny. Vyhrážal sa mu, že keď zomrie, bude to jeho vina, často ho psychicky manipuloval aj s jeho priateľkou,....otcova priateľka otca veľmi ovplyvňuje, otec keď sa na ňu hneval, vybíjal si zlosť na ňom“. Otcovo manipulatívne a autoritatívne správanie sa prejavilo aj v tom, že otec, po odchode syna za matkou, vzal synovi notebook, kolobežku a všetky ďalšie veci, ktoré mu otec daroval. Tento počin otca signalizuje, že otec nevníma darované veci ako prejav citového puta k synovi, ale skôr ako nástroj na vyjadrenie moci, či potrestania syna. Niet sa potom čo čudovať, že takýto skutok prispel k strate už aj tak naštrbenej dôvery zo strany syna. Navyše, aktuálne si otec syna zablokoval na sociálnych sieťach, čo znamená, že ani otec nemá záujem udržiavať kontakt so synom a nechce byť súčasťou jeho života. Otec jasne dáva najavo, že ani on nemá v úmysle udržiavať spoločný vzťah. Celkovo synom popísané správanie otca, ako aj samotným otcom priznané odňatie synových vecí poukazuje na narušený vzťah medzi otcom a synom, ktorý má jednoznačne negatívny vplyv na emocionálnu pohodu dieťaťa. V súvislosti s dlhodobým bránením otca v styku s matkou a sestrou A., tento sa osobne vyjadril pred pracovníkom ÚPSVaR v Kežmarku, ktorý uviedol, citujem zo správy ÚPSVaR zo dňa 12.11.2024: „Otec mu zakazoval chodiť k matke, keď sa o tom otec dozvedel, bol nahnevaný. Otcovi sa nepáčilo, že chodil so sestrou von, chcel mu obmedziť stretávanie so sestrou a matkou“. Rovnako sa A. osobne na ÚPSVaR-e v Kežmarku vyjadril, že svoju vôľu t. j. že si želá, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky a nestretával sa s otcom, môže vyjadriť na súde, nemá s tým problém, ale osamote, bez prítomnosti otca, zároveň A. vyjadril svoj vzťah k otcovi, že má k nemu odpor. V tomto smere je potrebné uviesť, že „dieťa nemožno nútiť k styku s rodičom proti jeho vôli“ zvlášť, ak ide o dieťa, ktoré má takmer 17 rokov a má teda vek blízky veku dospelého, rovnako nemožno dieťa nútiť k tomu, aby žilo s rodičom, ku ktorému má vyslovene negatívny vzťah a správanie ktorého negatívne ovplyvňuje jeho psychiku a fyzické zdravie. Čo sa týka teda úpravy styku, matka je presvedčená, že by bolo kontraproduktívne určiť presne rozsah styku v rozhodnutí súdu, pretože syn sa jasne vyjadril, že s otcom sa stretávať nechce a má k nemu odpor, a teda vzhľadom na vek A. a na jeho vzťah k otcovi, by toto súdne rozhodnutie prirodzene nebolo rešpektované zo strany takmer dospelého syna. Z tohto dôvodu matka navrhuje styk otca so synom neupraviť a ponechať na rozhodnutí A. či vôbec a kedy sa bude chcieť s otcom stretnúť. Uvedená navrhovaná úprava je plne v najlepšom záujme dieťaťa, pretože je potrebné vziať do úvahy, že A. má preukázateľne zdravotné problémy iba v súvislosti s otcom, pričom ich má aj vtedy, keď s otcom nie je v osobnom kontakte, postačuje, ak sa A. len o otcovi s niekým rozpráva alebo ak otec po niekom inom synovi zašle nevyžiadanú správu. Pôvodne zo spomenutej správy ÚPSVaR Kežmarok vyplývalo, že A. sa vyjadril ohľadne styku s otcom tak, že cit.: „Čo sa týka stretávania s otcom, praje si stretávanie neupraviť, podľa dohody, má k nemu odpor, tlačí ho to proti otcovi, možno by s ním šiel na pizzu, alebo do cukrárne, prespávať u neho nechce“ – uvedené sa zmenilo v tom, že aktuálne A. odmieta úplne styk s otcom, teda nepripúšťa ani uvedenú situáciu, že by s otcom išiel napr. do cukrárne. A. má tak silný psychický blok, čo sa týka otca, že tohto času je nútený chodiť na terapie. Psychologického poradenstva sa zúčastňuje na ÚPSVaR-e v Kežmarku. Rovnako má matka, ako aj A. za to, že otec navrhol zverenie A. do striedavej starostlivosti oboch rodičov len z dôvodu toho, aby otca súd nezaviazal k povinnosti prispievať na výživu syna. Táto skutočnosť vyplynula ku príkladu aj z nedávnej situácie, ktorá nastala v sobotu dňa 11.01.2025 – pri A., ktorý stál na autobusovej zastávke,
sa pristavilo vozidlo, v ktorom sedel jeho otec. Na zavolanie otca pristúpil A. k vozidlu, otec otvoril dvere a vyčítal mu, že chce po ňom výživné a že on žiadne výživné platiť nebude. Potom otec odišiel. Krátko na to za ním prišla priateľka otca, ktorá na A. kričala, vyčítala mu rôzne skutočnosti, najmä, že A. chce od otca, aby mu platil výživné. Z uvedeného správania otca jasne vyplýva skutočnosť, že nemá v úmysle prispievať A. na jeho výživu a z tohto dôvodu navrhuje zverenie A. do striedavej starostlivosti. Matka má za to, že od poslednej súdnej úpravy nastala podstatná zmena okolností, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 12P/88/2023. Vyššie uvedené okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Matka je presvedčená o tom, že otec prestal zabezpečovať priaznivé podmienky pre úspešný vývoj ich maloletého syna. Navyše, preukázateľne otec opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňoval matke a sestre styk s maloletým synom, ktorá skutočnosť sa považuje za podstatnú zmenu pomerov. Rozhodnutie súdu o zverení A. do striedavej starostlivosti, resp. o úprave styku, by bolo kontraproduktívne a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a v rozpore s jeho právami, keďže ide o dieťa, ktoré je takmer plnoleté a nemožno ho nútiť proti jeho vôli k tomu, aby žil, hoci aj striedavo, s otcom, ktorého správanie mu spôsobuje zdravotné a psychické problémy resp. k styku s otcom, ku ktorému má odpor. Išlo by o násilnú zmenu prejavu vôle dieťaťa. Súd by mal uznať právo A. vyjadriť svoj názor ako aj zohľadniť skutočnosť, že vzhľadom na svoj vek sa môže samostatne rozhodnúť, s ktorým rodičom chce žiť a či sa s druhým rodičom, ktorému nie zverený do starostlivosti, chce stretávať. Zo správy ÚPSVaR-u zo dňa 12.11.2024 tiež vyplýva, že cit.: „Teraz pri matke je spokojný, chce žiť s ňou, rozumie si s jej priateľom a jeho deťmi...u matky má pokoj, aj na učenie.. cíti sa u nej dobre, so sestrou si rozumejú, majú dobrý vzťah...súhlasí s podaným návrhom matky a chce byť zverený do jej starostlivosti.“ 3. Prílohu návrhu tvorí: rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k.: 12P/88/2023-38 z 17.5.2023, rodný list maloletého. 4. V priebehu konania vykonal súd zisťovanie názoru maloletého A., z ktorého vyplýva, že maloletý, takmer 17 ročný chlapec si je vedomý priebehu súdneho konania, kde sa rozhoduje o starostlivosti o jeho osobu. Po rozvode rodičov spolu žili v domácnosti, no mama následne odišla a on ostal žiť s otcom. Počas uvedenej doby sa s mamou a sestrou stretával minimálne, lebo otec mu kontakt s mamou aj so sestrou zakazoval. Ak mu povedal, že ide k mame, tak automaticky odpovedal, že nikam nejde. Ak priznal stretnutie so sestrou, tak na neho vybehol a začal vrieskať, či je kompletný. Otec celú vinu hádže na sestru, že ona ho zmanipulovala k tomu, aby šiel k mame. To nie je o sestre. To je o tom, že otec nezvláda situáciu ako sa to dialo a ten nápor, kt. na mňa aj zo školy išiel, aj z jeho strany. V škole sa mu darí už lepšie, zo začiatku bol problém s dochádzaním, z domu chodil o pol šiestej. Otec na neho často kričal, nakladal na neho nátlak, čo nezvládal, bol za všetko vinovatý, aj za to, čo nemohol, napr. jeho priateľka prehrala peniaze a dostal som za to ja. Jeho priateľka točí automaty. Otec nie je prísny, ale skôr výbušný. Mama sa skôr zaujíma o známky, zlú známku pochopí, povie, že si to opravím. Otec len kričal a nadával mu, že je sprostý. Povedal mu, že keď on zomrie, že si to má zobrať na vinu, že to kvôli jemu bude, lebo mu spôsobil zle. K mame chodil tajne, nepriznal sa otcovi. Od otca odišiel bez slova v čase, keď nebol doma, otec to zistil, až keď prišiel domov a nevidel tam jeho veci. Večer mu kázal vrátiť notebook a kolobežku, nechať si ich môže, len ak sa vráti. Mával zdravotné problémy – žalúdočné ťažkosti, teraz ustupujú. Odkedy odišiel, s otcom sa nestretáva, stretli sa len náhodne, neboli spolu ani na Vianoce. Občas sú spolu v kontakte cez správy, bavia sa len o hokeji. Nechcel by byť s otcom sám, nechce sa stretávať s jeho priateľkou. 5. Súd vo veci vykonal pojednávanie 17.3.2025. výsledkom pojednávania je jeho odročenie z dôvodu potreby nariadenia psychologického poradenstva otcovi a maloletému A.. 6. Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Spoločná starostlivosť prebiehala tak, že sa viac ako rok (16 mesiacov) staral o syna sám. Nikdy synovi nebránil v styku s matkou, aj ho tam odvážal. Stretával sa s matkou aj so sestrou C.. O tom, že A. odišiel sa dozvedel, keď prišiel z roboty a videl, že na stole je karta z telefónu a kľúče od bytu z Popradu (priateľkin byt). Bez náznaku, bez slova odišiel. Nemali problémy, snažil sa ich kontaktovať, ale nikto mu nedvíhal. Syn sa mu na bolesti sťažoval raz. Nevie, či mu povedal, že keď zomrie, bude to jeho vina - nepamätá si, možno aj áno. Raz sa stretli na hokeji, nemal záujem o komunikáciu. Bolo to náhodné stretnutie. Stretli sa ešte raz, keď bol v Matiašovciach na tréningu, tiež to bolo náhodné stretnutie. Snaží sa s ním komunikovať cez správy. Vravel mu, že keď chce, môže prísť alebo nech mu zavolá. Necháva to na neho, nechce na neho tlačiť.
Navrhuje striedavú starostlivosť, aby to bolo mesiac u matky a mesiac u otca, kvôli cestovaniu, kvôli mesačníku. Nevie, prečo odišiel. 7. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. V prípade nariadenia neodkladných opatrení vo veci starostlivosti o maloleté deti je predovšetkým potrebné osvedčiť naliehavosť situácie, a z toho vyplývajúcu potrebu úpravy práv a povinností voči deťom, a to s ohľadom na záujem maloletých detí. 8. 26. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 9. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 12. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. 13. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 14. Podľa § 37 ods. 4 písm. a) zákona o rodine na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom. 15. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine; Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 16. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 17. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie
situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených. 18. Neodkladné opatrenie je inštitútom, ktoré má dočasný charakter a má trvať len nevyhnutný čas, kým nebude rozhodnuté vo veci samej. 19. V predmetnej veci matka maloletého iniciovala konanie o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, na základe ktorej by bol maloletý zverený do jej výlučnej osobnej starostlivosti, pričom nežiadala o úpravu styku, ale žiadala o určenie výživného. Otec nesúhlasí s návrhom matky a navrhuje, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v 1-mesačných intervaloch. Najpodstatnejšou skutočnosťou v danej veci je tá, že maloletý pred niekoľkými mesiacmi sám opustil domácnosť otca a rozhodol sa žiť s matkou, pričom t. č. s otcom neudržiava takmer žiaden kontakt, nestretáva sa s ním (ak sa stretnú, ide len o náhodné stretnutie, ale nie plánované) a vyslovil, že nemá záujem žiť s otcom, chce žiť s matkou a s otcom sa nechce stretávať. 20. Súd v konaní s poukazom na ustanovenie § 38 CMP prihliada na názor maloletého, ktorý vzhľadom na jeho vek (16 rokov) je schopný samostatne svoj názor vysloviť. Neznamená to však, že súd musí doslova rešpektovať postoj maloletého, a takpovediac mu splniť jeho prianie, čo by znamenalo nutnosť vyhovenia návrhu matky. 21. Bez toho, aby súd prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, avšak upozorňuje, že prípadné vyhovenie názoru maloletého za aktuálneho stavu by znamenalo úplné pretrhnutie vzťahov a väzieb maloletého a jeho otca. Ešte pred rozhodnutím o predmetnom návrhu súd považuje za podstatné a osožné, aby boli prijaté opatrenia v záujme zlepšenia vzájomného vzťahu maloletého a jeho otca. Aj napriek tomu, že aktuálne maloletý môže vzťahy s otcom vnímať negatívne a otca absolútne vo svojom živote odmieta, otec je nepochybne jednou z najdôležitejších osôb v jeho živote a ostane ňou aj po tom, čo maloletý nadobudne plnoletosť. Nebolo v záujme maloletého, ak by sa rozhodlo o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky bez prijatia opatrení, nakoľko takto by maloletý stratil kontakt s otcom a na druhej strane by rovnako nebolo v záujme maloletého rozhodnúť o jeho zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak by maloletý bol doslova nútený v určenom časovom intervale proti svojej vôli žiť s otcom . 22. Doposiaľ zistené skutočnosti však nasvedčujú potrebe neodkladnej potrebe sanácie rodinného prostredia, a to tak, aby boli zistené a odstránené príčiny odmietavého postoja maloletého voči otcovi. 23. Súd netvrdí, že práve na základe poradenstva nariadeného neodkladným opatrením jednoznačne dôjde k zlepšeniu ich vzťahov v celom rozsahu, no súd uvedené opatrenie považuje za najvhodnejší spôsob poskytnutia pomoci celej rodine, a to aj vzhľadom na vek maloletého, ktorý približne o rok a pol nadobudne plnoletosť a následne už rodinné vzťahy nebudú môcť byť ovplyvňované. 24. Je povinnosťou súdu prijať vo vzťahu k maloletému také opatrenia, ktoré sú v jeho záujme, a práve poskytnutie psychologickej pomoci súd považuje pre maloletého za mimoriadne prínosné. 25. Konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je konaním, ktoré môže súd začať aj z úradnej povinnosti, z čoho vyplýva oprávnenie súdu začať a nariadiť v týchto prípadoch konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd zhodnotiac zistené skutočnosti preto výrokom I. začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. 26. Systém výchovných opatrení v zmysle ust. § 37 zákona o rodine je vybudovaný systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Veľmi účinným sa v poslednom období ukázalo najmä využitia uloženia povinnosti odborného poradenstva v špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého alebo dieťaťu. Hoci zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve využíva sa prevažne psychologické poradenstvo. Toto poradenstvo vykonávajú aj psychologické centrá, ktoré sú zriadené pri orgánoch sociálno-právnej ochrany detí. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom spoločne, niektorému z rodičov, dieťaťu alebo obom rodičom a dieťaťu. Poradenstvo
možno uložiť aj dieťaťu osobitne. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. 27. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotno-právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. 28. Podkladom pre hodnotenie účinnosti výchovného opatrenia budú správy predkladané osobami, ktoré spolupracujú so súdom pri sledovaní výkonu jednotlivých opatrení. 29. Cieľom nariadeného neodkladného opatrenia bude zistenie príčiny správania sa maloletého a jeho opustenia domácnosti otca, jeho odmietavého postoja k otcovi a následne zmierňovanie vzťahu otca a maloletého ako aj poskytnutie pomoci maloletému v otázkach edukácie rôznych foriem zvládania záťažových situácií. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nariadil otcovi a maloletému neodkladným opatrením povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu v rozsahu a za podmienok uvedených vo výroku II. tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.