Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/127/2024 8724204224 24. 02. 2025 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2025:8724204224.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom ako otec, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - matky: B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., a otca: A. D., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., o návrhu otca na udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto rozhodol: I. Návrh otca z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 14.10.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len ,,maloletý“), ktorým žiadal o udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého z ,,A.“ na priezvisko ,,D.“, v dôsledku čoho sa nahradí súhlas matky maloletého. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 12P/15/2022-51 zo dňa 27.03.2023, právoplatným dňa 31.03.2023, súd o.i. zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca. V súčasnosti býva spolu s maloletým a zabezpečuje mu riadnu starostlivosť, a preto žiada, aby syn, ku ktorému svoje otcovstvo nikdy nepoprel, nosil jeho priezvisko ,,D.“. 3. K návrhu priložil rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 12P/15/2022-51 zo dňa 27.03.2023, rodný list maloletého a potvrdenie o pobyte. 4. Matka maloletého k návrhu uviedla, že nesúhlasí so zmenou priezviska maloletého. Aj keď je maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, aj ona je oprávnená stretávať sa s ním. Sestra maloletého, ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, je jeho dvojča, a preto nesúhlasí, aby jedno dvojča malo priezvisko ,,A.“ a druhé ,,D.“. Vo vzťahu k určeniu priezviska maloletého po jeho narodení uviedla, že priezvisko obom deťom bolo udelené v nemocnici po nej ako matke detí z dôvodu, že bola slobodná. Otec maloletých detí v tom čase nebol proti tomuto rozhodnutiu, súhlasil a vzájomne sa dohodli, že v rodnom liste bude zapísaný ako ich otec. Zo začiatku vzťahu žila spoločne s otcom detí v jednej domácnosti, myslela si, že sa zosobášia. Z dôvodu častých hádok a vzájomných nedorozumení po určitom čase odišla s deťmi k rodičom, kde býva dodnes. 5. Na prejednanie veci nariadil súd dňa 24.02.2025 pojednávanie. 6. Otec zotrval na podanom návrhu, ktorý podal z dôvodu, že maloletý začal chodiť do škôlky a tam sa ho pýtajú prečo jeho syn má iné priezvisko ako on. V rodnom liste je on uvedený ako jeho otec, preto trvá
na tom, aby syn nosil jeho priezvisko. Už ho nebaví počúvať, či je jeho vlastný syn. Keď sa deti narodili, ich matka už mala jednu dcéru ,,A.“, tak preto dvojčatám dali priezvisko ,,A. – A.“. V súčasnosti maloletý žije s ním a dcéra žije s matkou. Vzájomne sa s matkou maloletých dohodli, že si nebudú platiť výživné. Nevie, či má matka rada maloletého, niekedy si spolu zavolajú. Počas vianočných sviatkov matka nebola so synom, poslala mu darček a on taktiež poslal dcére darček. 7. Matka maloletého s návrhom na zmenu priezviska nesúhlasila. Maloletý je jej synom, so sestrou sú dvojičky, a preto chce, aby sa volal ako ona. Poukázala na to, že keď sa syn narodil, otec s priezviskom súhlasil. Momentálne sa s maloletým nestretáva, chcela udržiavať telefonický kontakt, ale navrhovateľ - otec tomu v tom bránil. Naposledy jej maloletý povedal, že nie je jeho matka a približne pol roka sa nevideli. Syna má rada, poslala mu na Vianoce aj na Mikuláša darček. Dcéra ku otcovi nechodí a otec nedovolí, aby syn mohol prísť k nim. 8. Kolízny opatrovník k predmetnej veci uviedol, že nesúhlasí so zmenou priezviska maloletého. Bol toho názoru, že nie je daný dôvod na jeho zmenu. Rodičia sa predtým na priezvisku dohodli, deti sú dvojčatá a nosia rovnaké priezvisko. Obaja rodičia javia o deti záujem, vymieňali si darčeky. Vedia spolu komunikovať, avšak rodiny sa nevedia dohodnúť a z tohto dôvodu vznikajú konflikty. 9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. KK-12P/15/2022, sp. zn. 27P/96/2023 a zistil tento skutkový a právny stav: 10. Z pripojeného spisu sp. zn. KK-12P/15/2022 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. KK-12P/15/2022-51 zo dňa 27.03.2023, právoplatným dňa 31.03.2023, súd schválil rodičovskú dohodu a maloletú B. A. A. (sestra maloletého) zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), maloletého A. A. zveril do osobnej starostlivosti otca (výrok II.). Styk otca s maloletou B. A. upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v roku počas víkendu od piatka od 16.00h do nedele do 15.00 h (výrok IV.) a matka je oprávnená stretávať sa s maloletým A. každý párny týždeň v roku počas víkendu od piatka od 16.00h do nedele do 15.00h (výrok V.). Zároveň súd týmto rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 70,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám matky (výrok VI.) a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené dieťa vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám otca (výrok VII.). 11. Zo spisu tunajšieho súdu súd zistil, že rozsudkom č.k. 27P/96/2023-41 z 09.05.2024, právoplatným dňa 15.05.2024, súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. KK-12P/15/2022-51 zo dňa 27.03.2023 v časti úpravy vyživovacej povinnosti tak, že znížil výživné na mal. B. A. A. zo sumy 70,- eur mesačne na 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené dieťa vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám matky. 12. Podľa rodného listu je v knihe narodení matričného úradu Kežmarok, zv. 90, roč. 2018, str. 8, por. č. 712 zapísaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku ako dieťa rodičov A. D., nar. XX.XX.XXXX a B. A., nar. XX.XX.XXXX. 13. Podľa Potvrdenia o pobyte z 26.01.2024 ma maloletý A. trvalý pobyt v obci E. XX. 14. Podľa čl. 7 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť 15. Podľa čl. 8 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. 16. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v účinnom znení (ďalej len ,,zákon o mene a priezvisku“) zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 18. Podľa § 9 zákona o mene a priezvisku na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný okresný úrad podľa trvalého, prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky; ak štátny občan Slovenskej republiky takýto pobyt nemal, na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný Okresný úrad Bratislava. Ak ide o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého, príslušný je okresný úrad podľa trvalého pobytu zákonného zástupcu, ktorý žiadosť podáva. 19. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona o mene a priezvisku žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať. 20. Z citovaných ustanovení právnych predpisov vyplýva, že ak sa rodičia maloletého dieťaťa nevedia z akýchkoľvek dôvodov dohodnúť na podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o tejto podstatnej skutočnosti podľa § 35 zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov súd. Za podstatnú skutočnosť je považované určenie mena a priezviska maloletého dieťaťa, ako aj jeho zmena. Určenie mena a priezviska maloletého dieťaťa nepochybne patrí k právam oboch rodičov. Meno a priezvisko fyzickej osoby sú považované za dva základné osobnostné znaky, ktoré slúžia na identifikáciu jedinca v rodine a v spoločnosti ako takej a zachovanie jeho totožnosti. Právo na zachovanie totožnosti maloletého dieťaťa prináleží dieťaťu aj podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zmena priezviska maloletého dieťaťa preto znamená značný zásah nielen do práv rodičov, ale aj do práv detí. Pokiaľ sa rodičia na priezvisku dieťaťa nedohodnú, môže súd dať jednému z nich súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa len vtedy, ak sú pre takého opatrenia vážne dôvody. 21. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojich rodičov a k jeho zmene môže dôjsť len zákonným spôsobom. Ak o zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z rodičov, tak podľa § 11 ods. 3 zákona o mene a priezvisku musí súhlas druhého rodiča so zmenou priezviska nahradiť súdne rozhodnutie, ktorého vydania sa predmetným návrhom domáha otec maloletého. Súd ale nie je oprávnený rozhodnúť o samotnej zmene priezviska. Má rozhodnúť pri nezhode rodičov (po osvedčení existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa) iba o tom, či je jeden z rodičov oprávnený podať v tomto smere žiadosť na matriku. 22. Súd pri vyhodnocovaní dôkazov posudzoval, či je daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa na nahradenie súhlasu matky so zmenou priezviska maloletého. Závažné dôvody odôvodňujúce zmenu priezviska sú v súdnej praxi dané najmä vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, si neplní svoje rodičovské povinnosti, nejaví o dieťa záujem, stratil k dieťaťu citový vzťah, a preto nie je naďalej v záujme dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s rodičom bol aj naďalej prehlbovaný. Za závažné dôvody sú považované aj okolnosti spojené s priezviskom, ktoré by spôsobovali ujmu alebo zhoršenie kvality života maloletého. 23. Z vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu záveru, že návrh otca na zmenu priezviska maloletého nebol dôvody. Otec maloletého neosvedčil také dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých by bolo vhodné v záujme maloletého dať súhlas na zmenu jeho priezviska a tým zasiahnuť do jeho práv a identity. Z vyjadrenia rodičov bolo preukázané, že sa po narodení oboch detí dohodli na ich spoločnom priezvisku. Priezvisko maloletého bolo určené na základe dobrovoľného rozhodnutia ako matky, tak aj otca, ktorý si bol vedomý dôsledkov svojho rozhodnutia, a tým je skutočnosť, že bude mať odlišné priezvisko ako jeho deti. V priebehu konania otec návrh na zmenu priezviska odôvodňoval
predovšetkým tým, že po nástupe maloletého do škôlky sa ho iné osoby začali častejšie pýtať na to, prečo má jeho syn iné priezvisko. Z tohto dôvodu už nemá záujem naďalej počúvať, či je vlastným otcom maloletého. Skutočnosť, že maloletý nesie iné priezvisko ako jeho rodič, ktorému je zverené do osobnej starostlivosti a rodičovi táto skutočnosť prekáža, nie je dostatočne závažným dôvodom pre zásah do identity maloletého a zmenu jeho priezviska. Ďalej mal súd preukázané, že matka prejavuje záujem o maloletého, nie je jej ľahostajný a chce s ním udržiavať kontakt, preto nebol preukázaný závažný dôvod spočívajúci v nezáujme matky o maloletého. Súd vzal do úvahy aj to, že sestra maloletého je jeho dvojčaťom a je preto v jeho záujme budovať pocit spolupatričnosti aj vo vzťahu k svojmu súrodencovi. Zároveň súd poznamenáva, že priezvisko maloletého nie je hanlivé a nebolo zistené, že by maloletému spôsobovalo ujmu, šikanu alebo inak negatívne vplývalo na jeho život. 24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nie je daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nahradenie súhlasu matky na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého, a preto rozhodol tak, že návrh otca ako nedôvodný zamietol (výrok I.). 25. Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Otec ani matka si neuplatnili nárok na náhradu trov konania. 26. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 28. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.), nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. (§ 355 ods. 1 CSP) Právo podať odvolanie nemá osoba, ktorá sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdala. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.