Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/151/2024 8724204909 27. 03. 2025 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2025:8724204909.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - matky: A. C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXX/X, XXX XX B., právne zastúpenej: JUDr. Adelaide Emilia Kuhn, advokátka so sídlom Hlavné námestie 36, 060 01 Kežmarok, IČO: 53 774 108 a otca: F. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. G. XXX/X, XXX XX B., právne zastúpeného: JUDr. Pavel Zavacký, advokát so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 029 171, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení: Maloletý A. B., nar. XX. XX. XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky A. C. A., nar. XX. XX. XXXX. Matka je o p r á v n e n á jeho majetok.
a
p o v i n n á maloletého zastupovať v bežných veciach a spravovať
Otec maloletého sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého A. sumou 150,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia rozsudku osobe povinnej z vyživovacej povinnosti. Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 20.11.2024 sa navrhovateľka – matka maloletého domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. 2. Návrh odôvodnila tým, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému doposiaľ neboli súdom upravované. Konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. KK-12P/107/2023 bolo zastavené. Maloletý sa v tom čase necítil na zmenu pripravený, matka rešpektovala jeho vôľu a v konaní nepokračovala. Poukázala na to, že situácia v rodine sa odvtedy zmenila. Maloletý od septembra žil striedavo u nej a u otca, ale od 20.októbra žije výlučne v domácnosti matky. Maloletý má 11 rokov, v jej domácnosti má vytvorené vhodné podmienky pre rozvoj a v starostlivosti jej pomáhajú starí rodičia. Vo vzťahu k majetkovým príjmom uviedla, že je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 592 eur. S prihliadnutím na uvedené navrhla, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého v sume aspoň 150 eur mesačne. Čistý príjem otca jej známy nie je. Styk otca s maloletým navrhla neupravovať vzhľadom na vek maloletého a aj z dôvodu, že rodičia maloletého bývajú blízko seba a maloletý môže otca navštevovať každý deň. Matka maloletému v styku s otcom brániť nebude. 3. K návrhu matka priložila rodný list maloletého a rozhodnutie Sociálnej poisťovne. 4. Uznesením č. k. 27P/151/2024-13 z 25.11.2024 súd ustanovil maloletému na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „procesný opatrovník“). 5. Za účelom zistenia aktuálnych pomerov maloletého súd požiadal procesného opatrovníka o prešetrenie pomerov maloletého v domácnosti jeho matky, ako aj v domácnosti jeho otca. 6. Súd dňa 16.12.2024 nariadil informatívne stretnutie, ktorého sa zúčastnila matka, jej právna zástupkyňa, otec a procesný opatrovník. Matka zotrvala na svojom návrhu. Otec na informatívnom stretnutí nesúhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, lebo si nie je istý zdravotným stavom matky a či je schopná sa o maloletého riadne postarať. Keď bol maloletý pri ňom mal svoj režim a musel dodržiavať pravidlá, ale u matky má viac voľnosti. Procesný opatrovník poukázal na to, že maloletý chce byť v starostlivosti matky, s otcom nechce udržiavať kontakt. Taktiež poukázal na to, že rodičia medzi sebou nekomunikujú. 7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 27.03.2025, ktorého sa zúčastnila matka, otec a ich právny zástupcovia. Procesný opatrovník sa z účasti na pojednávaní ospravedlnil. Súd konal v jeho neprítomnosti. 8. Otec prehodnotil svoj postoj a na pojednávaní uviedol súdu, že súhlasí s návrhom v celom rozsahu. Súhlas s návrhom vyplýva aj z písomného vyjadrenia právneho zástupcu otca, ktorý bol súdu predložený krátkou cestou na pojednávaní. Otec má záujem obnoviť svoj vzťah so synom, ktorý sa po podaní návrhu podstatne zhoršil. Má za to, že syn môže k nemu kedykoľvek prísť domov, preto nie je potrebné upraviť styk. Súhlasil aj s výškou výživného s tým, že s matkou sa dohodli na tom, že daňový bonus na maloletého bude poberať on a tento bude poukazovaný na bankový účet matke nasledujúci deň po dni, kedy mu tento daňový bonus bude vyplatený správcom dane na bankový účet s tým, že za zdaňovacie obdobie r.2024 sa tento daňový bonus zaviazal poukázať matke za mesiac 10/2024 až 12/2024. Matka uviedla, že je ochotná poskytnúť súčinnosť daňovému úradu v rámci daňovej kontroly a poberania daňového bonusu. 9. V závere pojednávania rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorej znenie korešponduje s výrokom tohto rozsudku. 10. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci. 11. Z kópie rodného listu mal súd preukázané, že maloletý je synom navrhovateľky a odporcu. K maloletému doposiaľ rodičovské práva a povinnosti neboli upravené. Maloletý navštevuje základnú školu, je zdravý a nemá špecifické potreby. 12. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 13. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 14. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 15. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 16. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 17. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 18. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 19. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 20. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 23. Súd schválil navrhnutú rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, a to v otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, zastupovania maloletého, správy jeho majetku, určenia výživného a dohody rodičov o neupravovaní styku otca s maloletým, keďže táto zodpovedá jeho najlepšiemu záujmu. Na základe schválenej rodičovskej dohody je maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Maloletý žije už niekoľko mesiacov len s matkou, a preto táto úprava zohľadňuje záujem dieťaťa žiť v stabilnom výchovnom prostredí. Výživné vo výške 150 eur sa javí byť primerané odôvodneným potrebám maloletého ako aj možnostiam otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Otázka výšky výživného sa v budúcnosti môže meniť odvíjajúc od potrieb maloletého ako aj možností otca. Rodičovská dohoda bola vzhľadom na uvedené v celosti schválená. 24. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 25. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 27. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili (výrok III.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. (§ 355 ods. 1 CSP) Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie voči výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. (§ 122 CMP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.