Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 12Csp/70/2024 8724205117 20. 10. 2025 JUDr. František Zelený ECLI:SK:OSPP:2025:8724205117.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, Pod vodojemom 305/22, Šuňava, práv. zast. advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuizmányho 29, Košice-Staré Mesto, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: 365. bank, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO:31 340 890, práv. zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, v konaní o zaplatenie 1.800,- eur s prísl., takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý právoplatnosti rozsudku.
zaplatiť žalobkyni sumu 150,- eur do 3 dní od
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. odôvodnenie: 1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.12.2024 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.800,- eur a uhradiť trovy konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.5.2012 bol žalovanému ako veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere priznaný nárok na zaplatenie sumy 1.944,79 eur s príslušenstvom. Návrhom na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora C. D. E. sa žalovaný domáhal núteného výkonu tohto rozhodnutia. Okresný súd v Poprade dňa 6.11.2012 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Celková výška vymáhaného nároku vrátane príslušenstva predstavovala sumu až 3.842,62 eur, pričom s pribúdajúcim časom vedenia exekúcie výška tejto vymáhanej sumy úmerne narástla. Dňa 14.12.2015 žalobca ako povinný doručil exekučnému súdu návrh na odklad exekúcie, vyhlásenie exekúcie za neprípustnú s návrhom na jej zastavenie. Žiadosť odôvodnil tým, že základ sporu vyplýva zo spotrebiteľského úveru a v dôsledku jednotlivých vád úverovej zmluvy dodávateľ nemá nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov. Uviedol tiež, že oprávnený sa domáhal uspokojenia pohľadávky v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorú pokladá za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nie je spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 5.8.2024 , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2024v konaní sp. zn. 20Er/508/2012-47, , exekúciu zastavil. Jedným z dôvodov odôvodnenia zastavenia exekúcie podľa odôvodnenia rozhodnutia bolo to, že exekučný titul bol vydaný na podklade neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá zhoršuje právne postavenie spotrebiteľa oproti dodávateľovi, pričom oprávnený nepreukázal opak. Exekúcia preto bola zastavená z dôvodu, že zo strany veriteľa – žalovaného, došlo už na začiatku zmluvného vzťahu k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa, ktorého integrálnou súčasťou je ochrana spotrebiteľa
pred neprijateľnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami a i. Aj napriek tomu, že v čase rozhodnutia o zastavení predmetnej exekúcie figurovala na strane oprávneného spoločnosť Bencont Collection, a. s. zodpovednosť za porušenie spotrebiteľských práv vo vzťahu ku skúmaniu nárokov žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné pričítať samotnému žalovanému (ako pôvodnému veriteľovi z predmetnej úverovej zmluvy). Bol to práve žalovaný, ktorý koncipoval samotnú úverovú zmluvu a ostatnú zmluvnu dokumentáciu a práve žalovaný do tejto zmluvy inkorporoval hneď niekoľko dojednaní, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, akými je napríklad už spomenutá rozhodcovská doložka. Žalovaný sa domáhal uspokojenia svojich nárokov pred rozhodcovským súdom, pred ktorým bolo jeho postavenie omnoho výhodnejšie oproti všeobecnému súdu. Žalovaný inicioval exekučné konanie a to aj napriek tomu, že sám nedisponoval materiálne vykonateľným a spôsobilým exekučným titulom. V neposlednom rade poukázal na to, že k porušeniu práva žalobcu ako spotrebiteľa došlo zo strany žalovaného aj vtedy, keď sa svoju pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy snažil postúpiť na spoločnosť Bossnut Investments Limited Cyprus, ktorá následne mala predmetnú pohľadávku postúpiť na spoločnosť Pro civitas, s.r.o., ktorá následne zanikla zlúčením so spoločnosťou Bencont Collection, a.s., ktorá v čase zastavenia exekúcie vystupovala na strane oprávneného. Postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe predstavuje nekalú obchodnú praktiku zo strany dodávateľa, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu, pretože takýmto konaním sa výrazne sťažuje možnosť spotrebiteľa domôcť sa ochrany svojich práv. Na podporu svojich tvrdení odkázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/80/2022 zo dňa 24.8.2022. S poukazom na uvedené rozhodnutie je nepochybné, že žalovaný je v predmetnom súdnom konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Podľa ust. § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z. z. s odkazom na ust. § 53 ods.1 novely zákona žalobcovi vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie, pretože postupom žalovaného došlo k porušeniu práv vyplývajúcich z predpisov o ochrane spotrebiteľa, pričom z jeho strany došlo k úspešnému uplatneniu porušeného práva na súde. Výšku finančného zadosťučinenia v sume 1.800,- eur považuje za primeranú. Žalovaný svojim neprijateľným konaním už na začiatku zmluvného vzťahu v tomto pokračoval iniciovaním rozhodcovského konania a následne exekúcie, kde spotrebiteľ bol nútený obhajovať svoje porušené práva a v ktorom bol úspešný. Osobitne zdôraznil výšku pohľadávky uplatnenú v exekučnom konaní v roku 2012 dosahujúcu sumu 3.842,62 eur. Výška samotného vymáhaného nároku dosahovala pritom iba 46,84 % tejto sumy. Žalobca si žalobou uplatňuje len minimálnu časť nároku oproti tomu, čo sa žalovaný zneužitím práva vo forme nezákonnej exekúcie snažil získať. Výška poskytnutého úveru mala v prejednávanom prípade dosahovať sumu 2.000,- eur, čo je iba zhruba 52,5 % oproti tomu, čo sa žalovaný snažil v rámci exekúcie získať. Takýto neprimeraný až „brutálny zásah“ do jeho práv ako spotrebiteľa je nutné považovať za natoľko závažný, že vymoženie takejto sumy zo strany žalovaného by mohlo mať pre neho priam fatálne následky. 2.Na preukázanie svojich tvrdení predložil uznesenie Okresného súdu Poprad, rozhodcovský rozsudok, žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, procesné uznesenia súdu a predžalobnú výzvu. 3.V ďalších písomných podaniach poukázal na to, že v zmysle ustanovení § 3 ods.5 zák. o ochrane spotrebiteľa, zákon koncipuje 4 základné podmienky pre vznik nároku, ktorými sú -žalobca musí mať postavenie spotrebiteľa - došlo k porušeniu práva alebo povinnosti zo zákona o ochrane spotrebiteľa alebo z osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa - spotrebiteľ musel porušenie práva alebo povinnosti úspešne uplatniť na súde -právo na primerané finančné zadosťučinenie mu prináleží od toho, kto za porušenie práva alebo povinností zodpovedá Žalobca všetky tieto podmienky naplnil. Žalovaný procesnú obranu poukazujúcu na zneužitie práva žalobcu aplikoval v rozpore s platnou právnou úpravou a rozhodovacou praxou súdov. Žalobkyňa si uplatňuje výkon práva spotrebiteľa v súlade so zákonom. Žalobkyňa bola aktívna pri hájení svojich práv podaním návrhu na odklad exekúcie a jej zastavenie. Žalobcovi vzniklo právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia až po právoplatnosti rozhodnutia súdu, v ktorom je konštatované porušenie práva spotrebiteľa. Takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2024, a preto nárok nemôže byť premlčaný. Výška nároku je primeraná s ohľadom na sumu, o ktorú sa snažil obohatiť samotný žalovaný na úkor žalobkyne. Primeranosť je subjektívnou kategóriou, ku ktorej dospeje súd na základe jedinej objektívnej skutočnosti, ktorou je porušenie práva alebo povinnosti, ktorú však nie je možné osobitne vypočítať. Uvedené vyplýva z povahy pojmu primeranosť. Rovnako neexistujú iné dôkazy mimo predložených žalobkyňou, ktoré by primeranosť preukazovali. Z rozhodovacej praxe súdy prihliadajú napríklad
-k rozsahu porušenia povinnosti dodávateľom -doby trvania protiprávneho stavu -nevyhnutné uplatňovanie práv v súdnom konaní a tým spôsobený zásah do súkromného života spotrebiteľa -miera úspešnosti v súdnom konaní Dĺžka trvania protiprávneho stavu a právnej neistoty na strane žalobkyne trvala po dobu 16 rokov, exekučné konanie trvalo 12 rokov. Žalobca bol neprijateľným postupom zo strany žalovaného vystavený psychickej záťaži a stresu, nakoľko exekučné konanie je už vykonávacím konaním, v dôsledku čoho tak jeho majetkové pomery boli priamo ohrozené. Exekučné konanie bolo pre žalobkyňu psychickou záťažou, obavami z toho , ako exekučné konanie dopadne. Citoval z ďalších rozhodnutí súdnych autorít a to NS SR 9Cdo/324/2020, 4Cdo/298/2020 ako aj rozhodnutí krajských súdov v Prešove, v Bratislave, v Košiciach. Poprel naplnenie dôvodov pre aplikáciu ust. § 257 CSP, vo vzťahu k trovám konania, pretože prípad nezodpovedá okolnostiam hodným osobitného zreteľa ani výnimočným okolnostiam. 4.Na pojednávaní mimo skutkových tvrdení zdôraznila, že sa o vzniku nároku nemohla dozvedieť v čase, kedy odcestovala do Veľkej Británie, pretože tento nárok toho času neexistoval, a vznikol až po právoplatnosti rozhodnutia vydanom v pôvodnom konaní, a to dňa 13.9.2024, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 5.12.2024. Nárok premlčaný nie je. Dal do pozornosti rozhodnutie NS SR 9Cdo/324/2020 zo dňa 13.12.2020, z ktorého vyplýva, že nezáleží na tom, či sa aj spotrebiteľ prípadne dopostil alebo nedopustil porušenia niektorého zo svojich povinností voči dodávateľovi, a v prípadne v akej miere sa tak stalo. 5.Žalobkyňa ako strana v konaní uviedla, že v roku 2015 sa natrvalo presťahovala do Veľkej Británie. So svojim právnym zástupcom komunikuje telefonicky a splnomocnila ho koncom roka 2024 poštou. Reálne sa to uskutočnilo tak, že jej odoslal písomné plnomocenstvo, toto podpísala a vrátila ho naspäť. Súdny spor sa má okrem iného viesť proti Poštovej banke. Oslovila F. G. s cieľom požičať si finančné prostriedky. Okolnosti prípadu si už nespomína a rovnako si nespomína na vedené rozhodcovské konanie. V súvislosti s exekučným konaním sa psychicky položila, bála sa o rodinu, bola na liekoch. Bála sa o to, či jej nezoberú dom, a čo bude ďalej. Nikdy nemala skúsenosti s exekúciami. Musela navštíviť psychiatrickú ambulanciu vo Svite, ktorá nasadila lieky na úzkosť a stres, ktoré užíva dodnes. Antidepresíva jej predpisujú aj teraz v Anglicku. V roku 2015 sa odsťahovala natrvalo do Anglicka spolu s dcérou a jej deťmi. V tom čase tam už pracoval manžel, syn, a ďalšia dcéra. V zahraničí vážne ochorel manžel, čo ju tiež psychicky vzalo. V Anglicku pracovala ešte 10 rokov až do januára 2025, kedy odišla do dôchodku v rámci poistenia v SR. Z Anglicka v rámci exekučného konania nepoukazovala žiadne úhrady, exekútor žiadnu sumu proti nej nevymohol, nebol jej predaný dom a nevie ani o žiadnej dobrovoľnej dražbe, ktorá by sa toho týkala. Žalovala banku preto, že úspešne vyhrala exekučné pojednávanie v zastúpení JUDr. Rybára. 6.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach žiadal žalobu v celosti zamietnuť. Žalovaný poskytol žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 23.3.2019 spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur. Žalobkyňa prestala úver splácať, z ktorého dôvodu bola banka nútená vymáhať zostatok nesplateného úveru vo výške 1.944,79,- eur v rozhodcovskom konaní v súlade so zmluvou o úvere. Žalovaný bol v rozhodcovskom konaní úspešnou stranou a na základe právoplatného rozhodnutia rozhodcovského súdu bolo všeobecným súdom vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Vydaním poverenia súd potvrdil legitímnosť vymáhaného nároku oprávneného. Žaloba bola doručená súdu po 15 rokoch od uzatvorenia zmluvy o úvere a po 12 rokov od právoplatnosti skončenia rozhodcovského konania. Žalobca nevyužil svoje nezákonné právo odstúpiť od zmluvy o úvere, nenavrhol modifikovať podmienky zmluvy, nepodal sťažnosť na poskytnuté bankové služby. V rozhodcovskom konaní bol absolútne procesne pasívny a návrh na zastavenie exekúcie podal až po 3 rokoch od jeho začatia. Sám neinicioval mimosúdne rokovania pred podaním žaloby. Predžalobnú výzvu adresoval formálne 3 pracovné dni pred podaním žaloby. Žaloba vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva, ktorý by všeobecné súdy nemali tolerovať, v opačnom prípade možno považovať úpravu dobrých mravov za obsolentnú. Žalobca zneužíva spotrebiteľskú legislatívu na úkor žalovaného za účelom ekonomického zvýhodnenia (získanie finančného zisku). Súd je vždy povinný zohľadniť špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, čiže také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej strany nespôsobilo zjavnú a výraznú nespravodlivosť druhej zmluvnej strane. Ochranu spotrebiteľa nie je možné pojať ako ochranu pred ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou. Samotnú výšku uplatneného nároku
pokladá za zjavne neprimeranú, a jej priznanie by predstavovalo krajnú nespravodlivosť, pretože nebolo preukázané, aby žalobca splatil istinu poskytnutého úveru 2.000,- eur a náklady žalovaného spojené s vymáhaním pohľadávky v rozhodcovskom konaní - zaplatený poplatok a v exekučnom konaní zaplatený poplatok. Navrhol súdu, aby s odkazom na ust. § 257 CSP nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, ak by súd hypoteticky žalobe vyhovel. Ak by súd priznal žalobcovi hoci iba jedno euro, žalobca by bol 100 % úspešný v časti nároku na náhradu trov konania, keďže výška judikovaného nároku záleží od úvahy súdu. Podaná žaloba podľa názoru žalovaného neslúži ochrane práv žalobcu, ktorý podstatne porušil zákonné a zmluvné povinnosti, keď prestal splácať úver riadne a včas, v dôsledku čoho bol úver predčasne zosplatnený dňa 1.11.2010 a následkom čoho bolo iniciovanie rozhodcovského a následne exekučného konania. Žaloba o priznanie PFZ nemôže byť prostriedkom na účelové obohatenie sa spotrebiteľa , keďže pôvodná finančná ujma na strane žalobcu môže byť dostatočne kompenzovaná prostredníctvom žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Špecifikom daného prípadu je to, že exekučný súd preskúmaval návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona platného a účinného v čase podania návrhu, teda aj materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Tým potvrdil legitímnosť vymáhaného nároku. Bez takéhoto poverenia by žalobca nikdy nepodal takúto žalobu. Žalobca čo sa týka úverového vzťahu, bol zo strany banky dostatočne informovaný o obsahu úverovej dokumentácie. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol k veci vypočuť samotnú žalobkyňu a zabezpečiť listinné doklady vyžiadaním si správy od súdneho exekútora a aktuálneho veriteľa pohľadávky. Súdu predložil úverovú zmluvu, zmluvu o postúpení pohľadávky, prehľad úverového vzťahu, žiadosť žalobkyne o úver. 7.Žalovaný v ďalších písomných podaniach zdôraznil, že každé súdne rozhodnutie je vydané za špecifických skutkových okolností a odkázal na rozsudok Súdneho Dvora EÚ zo dňa 14.11.2024 špecifikujúceho pojem priemerný spotrebiteľ, kde v zmysle smernice sa tento má definovať prostredníctvom odkazu na spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný. Žalobca bol zo strany žalovaného dostatočne informovaný o obsahu úverovej dokumentácie a požiadavky vymedzené v rozsudku súdu musia súdy klásť aj na spotrebiteľa. Žalobcovi nevznikla žiadna reálna ujma, požičané peniaze nevrátil, ani v rozsahu poskytnutej istiny. Opakovane namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu vzhľadom k postúpeniu pohľadávky na ďalšiu osobu. 8.Na pojednávaní žalovaný zotrval na vznesenej námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, pretože v zmysle rozhodovacej prax by mal byť pasívne vecne legitimovaný postupník. Postupník sám inicioval exekučné konanie a z vyjadrenia žalobkyne bolo úspešné zastavenie exekučného konania dôvodom podania žaloby. Vzniesol námietku premlčania, nakoľko žalobkyňa sa o údajnom nároku dozvedela v čase, keď sa presťahovala do Anglicka, a to v roku 2012-2015, preto má za to, že údajný nárok by mal byť premlčaný. Žalovaná suma je zjavne neprimeraná a nedôvodná, nakoľko predstavuje sumu až 90 % z výšky poskytnutého úveru, nehovoriac o tom, že tento úver nebol uhradený ani len do polovice, nieto už v celosti. Okolnosti, pre ktoré by mohlo byť priznané primerané fin. zadosťučinenie, neboli zo strany žalobkyne žiadnym spôsobom preukázané, nebola jej spôsobená akákoľvek ujma a nebol ovplyvnený ani jej život, nakoľko istinu, ktorú si požičala, v zásade si nechala vo svoj prospech bez akéhokoľvek vrátenia. Spochybnil plnomocenstvo právneho zástupcu žalobkyne na zastupovanie žalobkyne právnym zástupcom v konaní. 9.Súd na základe vykonaného dokazovania v súlade s prednesmi strán vypočutím žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov, a to pripojeného spisu OS PP sp. zn. 20Er/508/2012, z neho najmä návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodcovského rozsudku, uznesenia súdu, správ, oznámení súdneho exekútora a i. zistil nasledovný skutkový stav: 10.Dňa 23.3.2009 uzavrela žalobkyňa s F. G. zmluvu o úvere pod názvom dostupná pôžička, na základe ktorej sa banka zaviazala dlžníkovi poskytnúť úver v celkovej výške 2.000,- eur, ktorý sa dlžník zaviazal uhradiť v 70 splátkach vo výške 60,27 eur. Termín konečnej splatností bol stanovený 23.1.2015, výška nákladov vyčíslená na 1.687,93 eur, úroková sadzba 24 %, RPMN banky 26,82 eur a priemerná RPMN 17,91 eur. Žalobkyňa s F. G. uzavrela zmluvu o úvere aj dňa 16.9.2005 pri výške poskytnutého úveru 40.000,- Sk. 11.Podľa prehľadu úverového účtu vedeného bankou 365.bank, a.s. na úvere poskytnutom A. B., č. úverovej zmluvy 2080840309, banka evidovala výšku vyčerpaného úveru 2.000,- eur, splatnosť istiny
55,21 eur, celkom neuhradenú istinu 1.944,79 eur, zaplatenú istinu 55,21 eur, zaplatené úroky 386,83 eur, zaplatené poplatky 101,99 eur a úhradu splátok v období od 23.4.2009 do 23.12.2009. 12.Dňa 18.12.2012 uzavrela Poštová banka, a. s. so spoločnosťou Bossnut investments limited Cyprus zmluvu o postúpení pohľadávok. Podľa prílohy k zmluve postúpená bola tiež pohľadávka voči žalobkyni vo vyčíslenej výške ku dňu 17.12.2012 vo výške 3804,60 eur. 13.Listom zo dňa 22.1.2013 banka oznámila žalobkyni postúpenie pohľadávky na novú spoločnosť. 14.Listom zo dňa 29.11.2024 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.800,- eur. 15.Podľa obsahu pripojeného spisu OS Poprad 20Er/508/2012 Poštová banka, a. s. dňa 29.10.2012 doručila exekútorskému úradu JUDr. Ing. Štefan Varga, Trebišov návrh na vykonanie exekúcie vyčíslenej vo výške neuhradenej istiny 1.944,79 eur, úroku 24 % ročne z uvedenej sumy od 2.11.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania 9 % z uvedenej sumy, úroku 9 % z uvedenej sumy od 2.11.2010, súdneho poplatku, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 222,50 eur, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady do dňa 1.11.2010 vo výške 269,03 eur a trov súdneho konania. Ako prílohu oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.5.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2012. Rozhodcovským rozsudkom bola žalovaná na základe návrhu žalobcu Poštová banka, a. s. zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 1.944,79 eur, úrok vo výške 24 % z uvedenej istiny od 2.11.2010 a úrok z omeškania vo výške 9 % za rovnaké obdobie, sumu dlžných úrokov 222,50 eur a 269,03 eur, poplatku za rozhodcovské konanie, a to v splátkach. Podľa odôvodnenia rozhodnutia okrem iného žalovaný vo svojej žalobnej odpovedi uviedol, že dlh uznáva a žiada o možnosť jeho splácania formou mesačných splátok. V ďalšom rozhodcovský súd poukazuje na úverovú zmluvu a porušenie podmienok dlžníka úver splácať. Poverením zo dňa 6.11.2012 súd na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu poveril súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky vo výške 1.944,79 eur s príslušenstvom. V priebehu exekučného konania došlo k postúpeniu pohľadávky podľa písomných oznámení veriteľa na spoločnosť Procivitas. Podaním zo dňa 21.12.2014 spoločnosť Pro civitas zobrala návrh na vykonanie exekúcie späť, žiadala konanie zastaviť. Toto podanie však podaním zo dňa 9.2.2015 zobrala späť. Listom zo dňa 14.12.2015 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu predložila návrh na odklad a zastavenie exekúcie s odôvodnením, že sú dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a výkon exekučného titulu je v rozpore s verejným poriadkom. Poukázal na nezákonnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. V ďalšom sa vyjadril k vymáhanej pohľadávke, kde dohodnutý úrok k úverovej zmluve pokladá za úrok, ktorého výška je v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený nemá právny nárok na prijatie plnenia pozostávajúceho z úrokov a z poplatkov za ním poskytnutý úver. Napriek tejto skutočnosti rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenie pohľadávky s úrokom aj poplatkami. Uznesením zo dňa 10.4.2017 Okresný súd Poprad povolil odklad exekúcie. Ďalším uznesením zo dňa 4.2.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávneného spoločnosťou Bencont Collection, a. s. Uznesením zo dňa 5.8.2024 , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2024, súd exekúciu zastavil, priznal exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie a povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní voči oprávnenému. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia, bod 33 až 35 súd rozhodcovskú doložku dohodnutú medzi stranami úverového vzťahu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, brániacu tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelení poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Súd preto exekúciu zastavil a rozhodol o trovách konania. Uznesením zo dňa 8.10.2024 súd uložil povinnosť oprávnenému uhradiť trovy právneho zastúpenia povinnej vo výške 117,74 eur a nahradiť súdnemu exekútorovi trovy 217,51 eur. Podľa vyhotovenej správy súdnej exekútorky zo dňa 12.11.2024 vymožená pohľadávka oprávneného predstavovala nula eur. 16.Podľa správy súdnej exekútorky JUDr. Denisy Kvasňovej zo dňa 19.9.2025 v exekučnej veci 20Er/508/2012 exekučné konanie bolo zastavené uznesením súdu zo dňa 5.8.2024. V exekučnej
agende prevzatej po pôvodnom súdnom exekútorovi je evidovaná úhrada zo dňa 20.12.2019 vo výške 20,- eur, pričom z tejto sumy bola suma vo výške 15,20 eur poukázaná na účet oprávneného. 17.Podľa správy spoločnosti Bencont Collection, a. s. , táto spoločnosť evidovala voči osobe A. B. pohľadávku plynúcu zo zmluvy o úvere č. 2080840309, ktorú uzatvorila s pôvodným veriteľom – spoločnosť Poštová banka, a. s. Spoločnosť odosielateľa v rámci exekučného konania od vyššie uvedenej osoby obdržala dňa 16.1.2020 sumu vo výške 15,20 eur. Iné úhrady v rámci exekučného konania neboli v prospech spoločnosti uhradené. Nakoľko je pohľadávka voči uvedenej osobe je po splatnosti viac ako 5 rokov bez úhrady, spoločnosť postupovala v súlade s platnou legislatívou a zmluvnú dokumentáciu skartovala. 18.Do postúpenia pohľadávky na nového veriteľa a z predložených dokladov vyplýva, že žalovaný evidoval na úvere úhradu žalobcu v celkovej výške 544,03 eur. Podľa § 2 písm. u Zákona č. 250/2007 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, Podľa § 3 ods.3,5 zákona č. 250/2007 Z. z. (3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. (5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa § 4 ods.2 písm. a, b uvedeného zákona (2) Predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 Podľa § 3 O.z. (1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. (2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Podľa § 53 ods. 1 – 5 O.z. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak obchodník nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú obchodníkovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak obchodník nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo obchodníka oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany obchodníka neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči obchodníkovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú obchodníka rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba obchodníkovi, p) obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 100 O.z. (1)Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2)Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3)Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Vytvori? odkaz Podľa § 101 O.z.
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 19.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je čo do základu dôvodná. 20.Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu. Súd argumentáciu žalobcu týkajúcu sa splnenia hmotnoprávnych podmienok ust. § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z. z. uznal ako dôvodnú. Je nepochybné, že strany uzavreli v roku 2009 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalobcovi bankou poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur za dohodnutých zmluvných podmienok. Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou. Dohoda strán o uplatnení rozhodcovskej doložky, ako je to zrejmé z rozhodnutia Okresného súdu Poprad zo dňa 5.8.2024 , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2024, bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorej následkom bolo zastavenie exekúcie iniciovanej Poštovou bankou, a. s., vedenej na Exekútorskom úrade. Je preto možné konštatovať, že zo strany dodávateľa došlo k porušeniu práv spotrebiteľa dojednaním rozhodcovskej doložky pre priznanie nároku na priznanie finančné zadosť učinenie podľa ust.§ 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z. z. Žalobca tento nárok mohol uplatniť tak proti pôvodnému veriteľovi, ako aj proti osobe, na ktorú bola pohľadávka postúpená. Žalovaný je teda pasívne legitimovanou stranou sporu. Tu súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdnej autority a to rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/237/2021 zo dňa 30.03.2023. 21.Žalobca v exekučnom konaní úspešne uplatnil porušenie ich práv ako spotrebiteľ vyplývajúcich z ust. § 53 OZ namietaním neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá umožnila žalovanému obísť proces možného preskúmania zmluvných podmienok nezávislým súdom. Splnil tak podmienky vyplývajúce z hypotézy ust. § 3 ods.5 zák. č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Základ nároku na priznanie primeraného finančného zadosť učinenia bol tým daný. 22.Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia súd uznal nárok žalobcu za čiastočne dôvodný. 23.Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona o ochrane spotrebiteľa je výsledkom voľnej úvahy súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná, ale má mať racionálny základ. Úvaha o výške finančného zadosťučinenia musí byť preskúmateľná. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné vychádzať zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie spotrebiteľa. V prvom rade žalobca musí tvrdiť a označiť dôkazy na individualizáciu nároku. Žalobca pokiaľ nepožaduje symbolickú výšku zadosťučinenia musí opísať povahu, intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia akýchkoľvek nepriaznivých následkov a preukázať, ako tieto následky pociťoval a prežíval. Pri rozhodovaní o výške nároku musí súd uviesť a zdôvodniť všetky okolnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení podmienok pre jej určenie. Povinnosťou súdu je zohľadniť výsledky vykonaného dokazovania, všetko čo v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo k uplatnenému nároku uviedli strany sporu. Všetky tieto predpoklady musí súd v rámci úvahy o výške nároku posúdiť kvalitatívne a kvantitatívne, a to aj z hľadísk ich významu pre rozhodnutie, ku ktorému dospel. 24.Rozsah finančného zadosťučinenia nie je žiadnym právnym predpisom upravený, nie sú dané žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je jeho
primeranosť. Jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu (R48/2022, uznesenie NS SR 7Cdo/92/2021). 25.Cieľom tohto inštitútu je satisfakčná funkcia, teda vykonanie zadosťučinenia a vyrovnanie pomerov, ktoré boli postupom žalovaného, ktorý bol preukázaný v inom konaní ,ako nesprávny narušené a uviesť tieto pomery do rovnováhy. Súd môže rozhodnúť, že existujú spravodlivé dôvody na priznanie nižšej náhrady než bola skutočne spôsobená škoda, vzhľadom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Kritérium kvantifikácie nároku by mali byť najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. 26.Pri stanovení výšky je všeobecne potrebné vychádzať zo závažnosti vzniknutej, resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv spotrebiteľa. Nie je možné sa striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. V súvislosti s výškou primeraného finančného zadosťučinenia je dôkazná povinnosť a povinnosť tvrdenia na strane spotrebiteľa. Výška nároku musí byť objektívne preukázaná. 27.Žalobca, pokiaľ nepožaduje symbolickú výšku zadosťučinenia, musí opísať povahu, intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia akýchkoľvek nepriaznivých následkov a preukázať, ako tieto následky pociťoval a prežíval. Všetky tieto predpoklady musí súd v rámci úvahy o výške nároku posúdiť kvalitatívne a kvantitatívne, a to aj z hľadísk ich významu pre rozhodnutie, ku ktorému dospel. 28.Jedným z takýchto dôsledkov môže byť napr. to, že žalobca z dôvodu žaloby, ktorá bola voči nemu podaná, musel brániť svoje spotrebiteľské práva, pričom už samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Inými negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním žalovaného je napríklad vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných alebo psychická záťaž, žalovaný sa voči spotrebiteľovi súdnou cestou domáha jednorazového plnenia živého úveru bez aktívnej vecnej legitimácie, prípadne právneho opodstatnenia. 29.Ďalšími kritériami, na ktoré súd môže prihliadnuť, môžu byť aj kritériá, ktoré žalobca vyselektoval vo svojom podaní a to : - rozsah porušenia povinnosti dodávateľom - doba trvania protiprávneho stavu -nevyhnutné uplatňovanie práv v súdnom konaní a tým spôsobený zásah do súkromného života spotrebiteľa -miera úspešnosti v súdnom konaní. 30. Rovnako súd môže zohľadniť demonštratívne ukazovatele závažnosti porušenia práv spotrebiteľa a. povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov; b. akékoľvek opatrenie prijaté predajcom alebo dodávateľom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli spotrebitelia, alebo na jej nápravu; c. všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa predajca alebo dodávateľ dopustil; d. získané finančné výhody predajcu alebo dodávateľa v dôsledku porušenia právnych predpisov alebo straty, ktoré predajca alebo dodávateľ v dôsledku takéhoto porušenia neutrpel, ak sú k dispozícii príslušné údaje; e. sankcie uložené predajcovi alebo dodávateľovi za rovnaké porušenie právnych predpisov v iných členských štátoch v cezhraničných prípadoch, keď sú informácie o takýchto sankciách dostupné prostredníctvom mechanizmu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394; f. všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu (Čl. 1 až 4 smernice 2019/2161); 31.Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, pričom jednotlivé záväzky z tejto zmluvy boli zabezpečené rozhodcovskou doložkou. Na podklade tejto rozhodcovskej doložky sa neskôr žalovaný v roku 2012 domáhal uspokojenia svojich nárokov z úverovej zmluvy pred rozhodcovským súdom a bol v konaní úspešný, keď rozhodcovský súd mu priznal jednotlivé nároky predstavujúce nesplatenú istinu, úroky a príslušenstvo. Žalovaný sa následne domáhal núteného výkonu tohto rozhodcovského rozsudku v rámci exekúcie, ktorá bola vedená od roku 2012 do roku 2024 . Zo strany súdneho exekútora vykonávajúceho exekúciu na podklade návrhu oprávneného, neboli
vykonané žiadne kroky k vymoženiu pohľadávky , neboli nariadené zrážky zo mzdy povinného, nedošlo k blokovaniu nehnuteľnosti patriacej žalobcovi. Žalobkyňa nebola obmedzovaná v zabezpečovaní svojich základných potrieb, a základných potrieb svojej rodiny. Od roku 2015 súd exekúciu odložil. Žalobkyňa napriek tvrdeniu o vykonávaní zrážok zo mzdy tieto nepreukázala, pretože jediným výnosom z exekúcie bola čiastka 20,- eur. Za čas jej pobytu vo Veľkej Británii voči nej neboli vykonané žiadne kroky k vymoženiu pohľadávky. 32.Až v roku 2024 nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie s konečnou platnosťou domohla ochrany svojich spotrebiteľských práv.
sa žalobkyňa
33.Žalovanému nič nebránilo, aby sa svojich nárokov domáhal pred riadnym všeobecným súdom, v rámci ktorého konania by súdom bola úverová zmluva podrobená prieskumu. Túto možnosť žalovaný nevyužil, pričom musel mať vedomosť o tom, že obdobné rozhodcovské rozsudky žalobcu Poštovej banky sú nulitné, obdobné exekučné konania sú z dôvodov neplatnej rozhodcovskej doložky zastavované, a dochádza tak k jeho strany k porušeniam práv spotrebiteľov. 34.Žalobkyňa svoje dôkazné bremeno uniesla iba čiastočne, preto súd pri určení výšky uplatneného nároku zohľadnil len skutočnosti ňou preukázané. 35.Rozhodcovské konanie a exekučné konanie vedené na základe neplatného právneho titulu od roku 2012 do roku 2024 predstavovali pre žalobkyňu ako bežného občana – spotrebiteľa, značnú záťaž, ujmu minimálne v psychickej rovine , čo samo o sebe odôvodňuje oprávnenosť priznania práva žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie a neumožňuje uvažovať iba o priznaní symbolickej výške zadosťučinenia. Úspešný výsledok súdneho konania nebol istý a preto až do právoplatného skončenia bola v určitej neistote najmä čo sa týka končeného dopadu z finančného hľadiska. Žalobkyňa opísala povahu, intenzitu, trvanie , rozsah a dopad pôsobenia týchto nepriaznivých následkov, ako aj to, ako ich pociťovala a prežívala. Vedené exekučné konanie ju však nijako obmedzovalo v možnosti voľnej dispozície s vlastným majetkom. 36.Ak žalobkyňa tvrdila vo všeobecnej rovine porušenie ďalších práv spotrebiteľa v súvislosti s uzatvorenou úverovou zmluvou s Poštovou bankou, a. s., a dojednanie ďalších neprijateľných zmluvných podmienok čo do neprijateľnej výšky úroku z úveru, súd v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je oprávnený samostatne vyhodnocovať zmluvné dojednania z pôvodnej úverovej zmluvy ako otázku prejudiciálnu. Tieto skutkové tvrdenia musia byť preukázané v inom konaní vedenom či už na základe návrhu dodávateľa resp. spotrebiteľa. (porušenie práva spotrebiteľa deklarované vo výroku rozhodnutia prípadne v jeho odôvodnení). Mimo dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky v texte obsiahnutom vo všeobecných obchodných podmienok, v inom konaní / exekučné konanie/ súd nekonštatuje porušenie iných práv žalobcu ako spotrebiteľa vyplývajúcich zo zákona č. 250/2007 Z.z. resp. zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného súd konštatuje, že nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, aby zmluva o úvere bola v inom konaní vyhlásená za neplatnú, prípadne bezúročnú a bez poplatkov, resp. aby súd konštatoval ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi. Žalobca nepreukázal, aby konanie žalovaného viedlo aj ku vzniku iných, ďalších negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom a spoločenskom živote. Žalobkyni mimo hroziacej ujmy nevznikla žiadna materiálna ujma či už vo forme skutočnej škody alebo bezdôvodného obohatenia žalovaného. Žalobkyňa doposiaľ neuhradila ani výšku poskytnutého úveru 2000,- eur a banka a postupca eviduje úhradu iba sumy 564 ,- eur. Nie je možné jednoznačne prijať záver, že banke nevzniklo právo domáhať sa mimo poskytnutej istiny tiež úroku z istiny a príslušenstva, a preto nie je možné prijať záver ani o tom, akého plnenia by sa banka, resp. žalovaný domohol pri uplatnení pohľadávky pred súdom a teda aká ujma vlastne žalobcovi hrozila. 37.Rozhodovacia prax súdov a odvolacích súdov, čo sa týka výšky primeraného zadosťučinenia je rozdielna. Rovnako sú rozdielne skutkové tvrdenia žalobcov v týchto konaniach, ktorí kvantifikujú uplatnenú pohľadávku individuálne percentom hroziacej škody, resp. ujmy, počtom súdom deklarovaných neprijateľných zmluvných podmienok, ku ktorému priraďujú individuálnu sumu za každé porušenie zmluvných podmienok a i. Rozhodovacia prax súdov v regióne Prešovského a Košického kraja prešla vývojom, kedy vo všeobecnosti je priznávané finančné zadosťučinenie, ak nie je priznané v symbolickej výške, v rozsahu od 100 do 800,- eur, napr. / KS PO 25CoCsp/30/2024, KS KE 5CoCsp/35/2023/.
38. Podľa rozhodnutia NS SR, sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30.06.2022: „Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu“. 39.Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 7 Cdo/91/2022 zo dňa 31.10.2023 uviedol, že: „Správna výška primeraného finančného zadosťučinenia v danom spore bude vždy závislá od výsledku posúdenia individuálnych, jedinečných skutkových okolnosti každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Pri posúdení a hodnotení východísk pre určenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. (ktorých výpočet nie je právnou normou určený, pozn.) musia súdy postupovať vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a preto nemôžu vychádzať z nejakého univerzálneho zovšeobecnenia, či v určitých striktných hraniciach. Z uvedených dôvodov odpoveď na žalobcom nastolenú otázku nemožno judikátorne uzavrieť. 40.Súd dospel k záveru, že primeraná k povahe a rozsahu preukázaného porušenia práv žalovaným vo vzťahu k žalobcovi / rozsah porušených povinností, doba trvania protiprávneho stavu, nepreukázaná majetková ujma ani jej hrozba, odškodnenie v obdobných prípadoch/, je suma 150,- eur. Poskytuje spotrebiteľovi satisfakciu za prežitú nepohodu počas vedenia pôvodného rozhodcovského a exekučného konania a neistý výsledok tohto súdneho sporu a odradí dodávateľa od ďalšieho porušovania práv. 41.Výška priznaného zadosťučinenia je postačujúca na kompenzáciu nekonformnej situácie žalobcu a preto v prevyšujúcej časti súd jej nárok zamietol. 42.Procesnú obranu žalovaného a hmotnoprávnu obranu vznesením námietky premlčania súd neuznal za dôvodné. Žalobkyňa popísala okolnosti udelenia plnomocenstva právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní , z čoho je zrejmé, že pri predloženom plnomocenstve súdu došlo iba k zrejmej nesprávnosti pri jeho vyhotovovaní. Postúpením pohľadávky žalovaným na iný subjekt sa tento nezbavil zodpovednosti a zodpovedá za porušenie alebo povinnosti ustanovenej zákonom na ochranu spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Právo na primerané finančné zadosťučinenie ako akékoľvek iné majetkové právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe . Pohľadávku súd nevyhodnotil ako premlčanú. Premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania, kedy sa žalobca mohol prvykrát dozvedieť o svojom nároku primeraného finančného zadosťučinenia. Nárok si uplatnil na súde včas. Procesná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení šikanózneho uplatnenia práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi rovnako nemá oporu v zákonných ustanoveniach. Žalobkyňa si uplatňuje výkon práva spotrebiteľa v súlade so zákonom. Bola aktívna pri hájení svojich práv podaním návrhu na odklad exekúcie a jej zastavenie. Vzniklo jej teda právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia. 43.Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 257 C.s.p., podľa ktorého ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. V zmysle ustálenej judikatúry / uznesenie NSSR 2NCdo/17/2009, 3MCdo/46/2012 ho nemožno považovať za také ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a nastoleniu spravodlivosti medzi stranami sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska
aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod. Len skutkové okolnosti danej veci nemôžu byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. 44.V prejednávanom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pre ktoré by súd žalobkyni nemal priznať náhradu trov konania. Žalovaný je bankou disponujúcou finančnými prostriedkami poskytovanými občanom vo forme pôžičiek za úrok , preto jeho majetkové pomery neodôvodňujú vôbec uvažovať o posúdenie tohto kritéria v jeho prospech a rovnako nie sú výnimočnými ani okolnosti danej veci. 45.Rozhodnutie pri uplatnenom nároku záviselo od úvahy súdu. Žalobca pri podávaní žaloby objektívne nemohol vedieť, v akom rozsahu sa súd s jeho úvahami o výške finančného zadosťučinenia stotožní. V takom prípade pri procesnom úspechu a neúspechu strán sporu nie je možné vychádzať z ust. § 255 ods. 2 CSP, ale z ust. § 255 ods. 1 CSP, kde úspech v spore je daný vtedy, ak je nárok uplatnený správne čo do základu. Pri rozhodovaní o náhrade trov je potrebné selektovať, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Výška plnenia je druhotná, žalobcu v takomto prípade treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal úspech čo do základu nároku a výška nadväzujúca na úspech závisela výlučne od úvahy súdu. Výška náhrady trov sa priznáva iba z prisúdenej sumy Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.