Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 25Csp/110/2024 8724205262 28. 03. 2025 JUDr. Lucia Baštová ECLI:SK:OSPP:2025:8724205262.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcov:1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., obaja právne zastúpení JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 695, právne zastúpenému ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 45 946 868, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.600,- eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 1.200,- eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. II.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2024 žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.600,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a na náhradu trov konania. 2.1 Žalobu odôvodnili tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. KK-1Csp/46/2023 o určenie neprijateľnosti ôsmich zmluvných podmienok boli úspešní, pretože rozsudkom č. k. KK-1Csp/46/2023-56 zo dňa 13.02.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2024 súd určil, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 10.10.2008, v časti [4] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [4.4.], v znení: „Dlžník ako aj každý Spoludlžník a Vlastník nehnuteľnosti svojim podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený a súhlasí s OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z.z.“; v časti [4] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [4.6.], v znení: „Výška úroku z omeškania bola dohodnutá ako Úroková sadzba zvýšená o 15%.“; v časti [4] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [4.9.], v znení: „Podpisom tejto ZoÚ Dlžník, Spoludlžník, Vlastník nehnuteľnosti, a to každý z nich osobitne uzatvárajú s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník], ktorá je zabezpečením Pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s bodom 5.4. OP.“; v časti [4] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [4.11.], v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP.“, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ďalej určil, že zmluvné podmienky v Obchodných podmienkach, v článku 7 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok
a zabezpečenie, bod 7.1., v znení: „Klient sa zaväzuje splácať Pohľadávku banky, ktorá sa skladá z istiny a príslušenstva [najmä úroky, Poplatky a iné náklady spojené s úverom uvedené v Sadzobníku poplatkov, ako aj prípadné úroky z omeškania a zmluvné pokuty] pravidelnými anuitnými mesačnými splátkami v periodicite a vo výške dohodnutej v ZoÚ, a to: [ii] započítaním pohľadávky z ktoréhokoľvek účtu Dlžníka vedeného Bankou voči Pohľadávke Banky vzniknutej na základe ZoÚ. Za postačujúci prejav započítania sa pritom považuje následné doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý jeden deň a rozsah započítania.“; v článku 7. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 7.3., v znení: Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru. V prípade viacerých Pohľadávok banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najneskôr na Pohľadávku banky skôr splatnú podľa uvedeného poradia.“; v článku 13. – Dôvernosť informácií a ochrana osobných údajov, bod 13.1., v znení: „Klient podpisom ZoÚ udeľuje Banke súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov uvedených v Návrhu, resp. ZoÚ, a to v rozsahu určenom v ZoÚ a na účely spracovania Návrhu, uzatvorenia ZoÚ, vykonania a zdokumentovania obchodov Banky po dobu 10 rokov od skončenia obchodno- právneho vzťahu Klienta s Bankou. Tento účel zahŕňa aj spracúvanie osobných údajov na účely preverovania úverovej bonity a ochrany, uplatňovanie, prípadne postúpenie práv Banky. Ak sa ZoÚ neuzatvorí osoby uvedené v Návrhu udeľujú súhlas na spracúvanie svojich osobných údajov po dobu 10 rokov po podaní Návrhu.“; v článku 15. Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 15.5., v znení: „Právne vzťahy vyplývajúce z týchto OP a/alebo súvisiace s týmito OP a neupravené ZoÚ a týchto OP sa riadia príslušnými ustanoveniami VOP v rozsahu, v ktorom neodporujú ZoÚ a týmto OP. Právne vzťahy neupravené ZoÚ, OP a VOP sa spravujú príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.“, sú taktiež neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zároveň žalobcom 1/ a 2/ ako úspešnej strane sporu priznal aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2.2 Poukazujúc na § 3 ods. 5, tretia veta a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa tvrdili, že ako spotrebitelia si uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie za porušenie ich spotrebiteľských práv, ktoré boli nútení brániť v pôvodnom konaní. Zdôraznili, že primerané finančné zadosťučinenie má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje legálne obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol na súde úspešný. Tvrdiac, že slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý mali za to, že výška primeraného finančného zadosťučinenia nemôže mať len symbolický význam, pretože primerané finančné zadosťučinenie len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným, ani spravodlivým. Podľa nich na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, pri inštitúte primeraného finančného zadosťučinenia je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak je to možné len jeho priznaním v takej výške, aby malo nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby malo tieto funkcie aj reálne, čo primerané finančné zadosťučinenie priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. 2.3 Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by takýmto kritériom mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva s tendenciou zvyšovania primeraného finančného zadosťučinenia pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Primerané finančné zadosťučinenie požadovali vo výške 1.600,- eur, t. j. 200,- eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku, s poukazom na okolnosti prípadu a rozsah konštatovaných porušení práv, ktorý je definovaný rozsudkom okresného súdu a jeho odôvodnením, ktoré je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. 3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia označili a predložili rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. KK-1Csp/46/2023-56 zo dňa 13.02.2024. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.01.2025 považoval nárok žalobcov za nedôvodný, pretože títo podľa neho nesplnili zákonný predpoklad pre uplatnenie tohto nároku, a to úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti voči porušiteľovi, pretože v predošlom konaní nebolo
rozhodnuté o porušení práva či povinnosti žalobcov a navyše v tomto prípade nie je on porušiteľom, pretože zmluvné podmienky koncipoval pôvodný veriteľ, Poštová banka, a. s. Okrem nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a základu nároku namietal aj žalobcami požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá nie je dostatočným spôsobom špecifikovaná a relevantne odôvodnená a preukázaná, je neadekvátna a neprimeraná. Argumentácia žalobcov, že v predchádzajúcom konaní bolo konštatovaných osem neprijateľných podmienok, pričom jednu ohodnocujú sumou vo výške 200,eur, nie je dostatočne zdôvodnená a navyše žalobcovia si slobodne vybrali pôvodného veriteľa a s týmto uzatvorili zmluvu o úvere a teraz po tom, čo si požičali finančné prostriedky, ktoré minuli a nevrátili, sa dožadujú nejakej satisfakcie. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné limitovať a zohľadniť, aký dopad a právne následky malo predchádzajúce konanie na spotrebiteľa, keď žalobcovia sa domohli určenia neprijateľných podmienok, pričom dopad do ich osobnej, či majetkovej sféry nepredstavoval žiaden zásah, z ktorého dôvodu nemožno priznať primerané finančné zadosťučinenie vo vyššej výške, nakoľko toto by bolo v zjavnom nepomere a nepredstavovalo by primeraný satisfakčný prostriedok. Nepoprel, že ochrana spotrebiteľa je dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, pretože aj miera ochrany spotrebiteľa má svoje limity (poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/1201/2009 a známe odlišné stanovisku sudcu Milana Ľalíka). 5.1 Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, v ktorom namietal nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie poukázali na to, že skutočnosť, že spotrebiteľskú zmluvu žalovaný nekoncipoval vzhľadom na merito sporu ho neliberuje a nezbavuje zodpovednosti za porušenie jeho zákonných povinností. Podľa hypotézy právnej normy § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, domáhať sa práva na primerané finančné zadosťučinenie je možné voči porušiteľovi (dané základným konaním) a od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Žalovaný fakticky vykonával práva veriteľa pohľadávky a domáhal sa zaplatenia pohľadávky. Je teda subjektom, ktorý bol oprávnený prijímať plnenia. Ak žalovaný na jednej strane je subjektom, ktorý si uplatňoval plnenie voči nim ako dlžníkom, tak na druhej strane ostáva jeho vecná legitimácia zachovaná aj v prípade, ak žaloba týkajúca sa spotrebiteľskej zmluvy smeruje voči nemu ako žalovanému. Žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti spotrebiteľského práva nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pohľadávku od právneho predchodcu prevzal spolu so všetkými právami a povinnosťami a požadoval jej zaplatenie. Postúpením pohľadávky žalovaný ako postupník vstúpil do práv a povinností zo zmluvného vzťahu a prevzal aj zodpovednosť za porušenie práv a povinností z tohto zmluvného vzťahu, a je preto aj pasívne legitimovanou stranou sporu. 5.2 K tvrdeniu žalovaného o neexistencii a nepreukázaní porušenia práv a povinností opätovne poukázali na rozhodnutie vydané v základnom konaní, v ktorom úspešne uplatnili porušenie ich práva, ako aj povinnosti žalovaného ustanovenej zákonom, resp. osobitnými predpismi, čím naplnili hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa nich je primeraná aj výška nimi požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, keďže zo strany žalovaného dochádza na finančnom trhu k dlhodobému a opakujúcemu sa porušovaniu práv spotrebiteľov. Aj v súčasnosti napriek množstvu rozsudkov vydaných proti žalovanému, tento neustále používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať, najmä využívaním neprijateľných zmluvných podmienok. Nimi uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj iných dodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanom, aby sa nedopúšťal recidívy v neprípustnom kontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľov. Ujma, ktorá im konaním žalovaného vznikla nebola len v akademickej rovine, pretože porušenie zo strany žalovaného malo bezpochyby aj majetkový charakter. Uplatňovaním legitímneho nároku v súdnom konaní bol narušený nielen ich bežný život. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.02.2025 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení a neuviedol v ňom žiadne nové skutočnosti. 7. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 28.03.2025, na ktoré sa nedostavili strany sporu, ani právny zástupca žalovaného. Neúčasť žalobcov na pojednávaní ospravedlnil ich právny zástupca. Dňa 26.03.2025 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu žiadosť o odročenie
pojednávania z dôvodu prevzatia právneho zastúpenia spoločnosťou ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o. dňa 26.03.2025, s tým, že zo strany právneho zástupcu žalovaného nie je možné dodržať päťdňovú lehotu na prípravu pojednávania. Zároveň právny zástupca žalovaného požiadal nový termín pojednávania oznámiť prostredníctvom portálu verejnej správy. Súd obratom upovedomil právneho zástupcu žalovaného, že jeho žiadosť o odročenie termínu pojednávania neakceptuje, nakoľko z nej nevyplývajú žiadne dôležité dôvody, pre ktoré by bol dôvodný postup podľa § 183 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/311/2021 zo dňa 02.08.2023, ďalej s poukazom na to, že žalovaný sa v priebehu sporu písomne vyjadril a predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 21.02.2025. Upovedomenie doručoval súd právnemu zástupcovi žalovaného v zmysle jeho žiadosti, a to prostredníctvom portálu verejnej správy. Nakoľko návrh na odročenie pojednávania doručený žalovaným prostredníctvom jeho právneho zástupcu považoval súd za nedôvodný a nevzhliadol iné dôvody odročenia pojednávania, v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalobcov, žalovaného a jeho právneho zástupcu. 8. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu zotrvali na podanej žalobe a vyjadreniach a rovnako aj na primeranosti výšky nimi požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia. 9. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcami, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, zistil nasledovný skutkový stav: 10. Žalobcovia poukazujúc na pôvodné súdne konanie, rozhodnutie v ňom vydané a tvrdiac, že v predmetnom konaní úspešne na súde uplatnili porušenie ich práva majú za to, že sú naplnené zákonné podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom výšku požadovaného zadosťučinenia vyvodzujú z hrozby majetkovej ujmy, narušenia nielen ich bežného života a uplatnenia nekalej obchodnej praktiky žalovaným ako dodávateľom a požadujú ju v sume 1.600,- eur. 11. Z rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. KK-1Csp/46/2023-56 zo dňa 13.02.20254 súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou podanou na Okresnom súde Kežmarok dňa 28.03.2023 domáhali voči žalovanému určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavreli s právnym predchodcom žalovaného dňa 10.10.2008 a v jej Obchodných podmienkach. Žalobcovia boli v celom rozsahu nimi uplatneného nároku úspešní, keď súd určil osem zmluvných podmienok ako neprijateľných a priznal im plnú náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2024. 12. Podľa § 53 ods. 1 a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2024 ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Konania o porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. 13. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcov opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý sa použije na prejedávanú vec v zmysle § 53 ods. 1 a 3 Prechodných ustanovení zákona č. 108/2024 Z. z., upravujúce práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní porušenie ich práva, a to od toho, kto sa porušenie zodpovedá. 14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 15. Nakoľko žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.01.2025 vzniesol námietku nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie s odôvodnením, že on nie je porušiteľom práva tak, ako to vyžaduje § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože nekoncipoval zmluvné podmienky, ale podľa neho ním je pôvodný veriteľ, a to Poštová banka, a. s., súd sa v prvom rade vysporiadal s ním vznesenou námietkou, pričom dospel k záveru, že táto je nedôvodná. 16. Podľa relevantnej časti ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 17. V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. KK-1Csp/46/2023 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, pričom žalovaný v tomto konaní nenamietal nedostatok jeho pasívnej legitimácie. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je právnym nástupcom pôvodného veriteľa- Poštovej banky a. s., a že vstúpil do práv a povinností tohto právneho predchodcu. Je nepochybné, že žalovaný musí poznať pravidlá postúpenia pohľadávky a aj to, že nadobudnutie pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom je rizikom, že v súdnom konaní budú zmluvné podmienky, postupy veriteľov podrobené skúmaniu súdom a v prípade zistenia porušenia právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa, budú voči zodpovednej osobe vyvodené následky a uložené sankcie predpokladané zákonom. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou žalovaného, podľa ktorej to, že nekoncipoval zmluvné podmienky, ho preto nemožno v žiadnom prípade považovať za osobu, ktorá by za porušenie spotrebiteľského práva žalobcov zodpovedala. 18. Súd dáva za pravdu žalobcom v tom, že žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti spotrebiteľského práva nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pohľadávku od právneho predchodcu prevzal spolu so všetkými právami a povinnosťami a požadoval jej zaplatenie. Postúpením pohľadávky žalovaný ako postupník vstúpil do práv a povinností zo zmluvného vzťahu a prevzal aj zodpovednosť za porušenie práv a povinností z tohto zmluvného vzťahu, a je preto aj pasívne legitimovanou stranou sporu. Napokon súdy už opakovane judikovali, že pasívne legitimovaným je aj právny nástupca dodávateľa, preto námietka žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore, nie je dôvodná (viď napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/80/2020, sp. zn. 9Cdo/324/2020 a sp. zn. 7Cdo/237/2021, ale aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. II. ÚS 972021-12, z ktorého cit.: „Vo vzťahu k uplatnenej námietke sťažovateľky týkajúcej sa svojvoľného posúdenia jej pasívnej vecnej legitimácie v rozsudku I krajský súd argumentuje „... porušením povinnosti právneho predchodcu žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy a konaním žalovaného, ktorý si nedôvodné uplatňoval z takejto zmluvy voči žalobkyni na súde nedôvodné nároky, došlo k situácii, že napriek uzavretej zmluve bez zákonných náležitostí žalovaný požadoval od žalobkyne sumu vyššiu, ako mal nárok, a to až o 334,49 Eur. Na veci nemôže zmeniť nič ani tvrdenie odvolateľa, že úverovú zmluvu so žalobkyňou neuzatváral on, ale jeho právny predchodca, lebo bol to práve žalovaný, ktorému v konaní OS Prešov pod sp. zn. 14 Csp/327/2017 bolo právoplatné rozhodnuté o zamietnutí žaloby čo do sumy 334,49 Eur.). 19. Žalovaný ďalej namietal, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, keďže žalobcovia nepreukázali základ nároku. Ďalej tvrdil, že nimi požadovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je dostatočným spôsobom špecifikovaná, relevantne odôvodnená a zároveň je neadekvátna a neprimeraná. 20. Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma.
Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie tohto ustanovenia ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. 21. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej. 22. „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019). 23. Nie je možné súhlasiť so žalovaným, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. K podmienke ohľadom úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti súd poukazuje na konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. KK-1Csp/46/2023, v ktorom boli žalobcovia úspešní voči dodávateľovi- žalovanému, keď súd určil, že zmluvné podmienky uvedené v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2008 a jej Obchodných podmienkach sú neprijateľné. Rozsudok nebol napadnutý odvolaním zo strany žalovaného a nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2024. Ich nároku bolo vyhovené, a preto je nepochybné, že žalobcovia mali v konaní plný úspech. Bol tak naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva umožňujúci žalobcom požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/68/2022 zo dňa 30.03.2023, podľa ktorého, cit.: „Uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa žalobkyne nie je viazané na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo iného inštitútu majetkového charakteru, ale jedinou podmienkou jeho uplatniteľnosti je splnenie podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností.“ 24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy má súd za to, že žaloba žalobcov bola podaná voči pasívne legitimovanému subjektu a je v celom rozsahu dôvodná čo do základu, nie však do uplatnenej výšky. Žalobcom vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré im súd priznal v primeranej výške.
25. Je nepochybné, že predpokladmi pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nielen podľa zákona č. 250/2007 Z. z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a prípade iných predpisov. 26. Predloženým rozsudkom Okresného súdu Poprad žalobcovia preukázali, že v pôvodnom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. KK-1Csp/46/2023 boli úspešní proti dodávateľovi. Je potrebné poukázať na to, že z rozhodovacej praxe súdov pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka, neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadňuje aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pritom na to, že aj vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/114/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/179/2018 zo dňa 31.01.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/115/2018 zo dňa 29.01.2019). 27. Konanie žalovaného bolo nepochybne spôsobilé privodiť žalobcom ako spotrebiteľom ujmu. Uvedené porušenie práv a povinností žalovaným vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa, navyše v takej výraznej intenzite a závažnosti, súd s poukazom na § 3 ods. 5 veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa považuje za dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcom, ktorí úspešnou obranou v pôvodnom konaní na súde úspešne uplatnili svoje práva. 28. Súd je toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. V dôsledku konania žalovaného žalobcovia museli chrániť svoje spotrebiteľské práva prostredníctvom súdu, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Žalobcovia neboli jediným spotrebiteľom, ktorí sa domáhali určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky (rozsudky všeobecných súdov zverejnené na portáloch slov-lex.sk alebo na Ministerstva spravodlivosti SR), a teda aj žalovaný, ak by dobrovoľne upustil od nedovoleného konania a prejavil voči svojim klientom čestnosť a snahu napraviť protiprávny stav, k súdnym konaniam vedeným zo strán spotrebiteľov by vôbec nemuselo dochádzať. To platí aj pre konanie, v ktorom si žalobcovia uplatnili konkrétny nárok z porušenia spotrebiteľských práv pred samotným uplatnením primeraného finančného zadosťučinenia, kedy je zrejmé, že žalovaný vo veciach rovnakých zmluvných podmienok bol taktiež neúspešný. 29. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov (od 01.09.2016), hoc v tomto prípade je právnym nástupcom Poštovej banky, a. s., avšak to nič nemení na tom, že aj jeho povinnosťou bolo a je poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Ak teda aj naďalej používal zmluvné podmienky, ktoré boli neprijateľné, neplatné, spôsobilé negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľov, celkom vedome a cielene sa tak dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi založeného na klamlivom, nepoctivom obchodnom konaní, ktoré je zákonom zakázané (§ 54 Občianskeho zákonníka a 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z.). Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, v rozpore so zákonom aj naďalej používa zmluvné podmienky zaväzujúce v konečnom dôsledku spotrebiteľa na plnenie, ktoré je právom nedovolené, odporuje dobrým mravom a vedie k ich určeniu ako neprijateľných a v konečnom dôsledku neplatných, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je úplne samozrejmé predpokladať dokonalú znalosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ich charakter, účel a náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch
(ktoré sú v danom zákone úplne jasne a prehľadne uvedené) u žalovaného ako profesionála, subjektu, ktorý ich poskytuje dlhodobo a vo veľkom množstve. 30. Primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované, nie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá. Základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona je jeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Pokiaľ ide o dôvodnosť poskytnutia tohto zadosťučinenia, bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, nakoľko postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Je pritom treba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko funkcií, a to satisfakčnú, sankčnú, odradzujúcu a odmeňujúcu. Pri určení jeho výšky súd musí zohľadniť viaceré relevantné okolnosti, a to napríklad či nejde v prípade postupu a konania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita porušenia a dôsledky konania dodávateľa, ekonomický dopad nečestného konania dodávateľa na spotrebiteľa, ako aj skutočnosť, či už napríklad nebolo poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe. 31. Žalobcovia výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili len svojou úspešnosťou v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a tým, že si uplatňujú satisfakciu za porušenie ich práv ako spotrebiteľov. Neuviedli, či konanie žalovaného a následné domáhanie sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok prostredníctvom súdu viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v súkromnom a spoločenskom živote, okrem zásahu do majetkovej sféry. Len všeobecne konštatovali, že bol narušený nielen ich bežný život. 32. Súdu je známe aj z jeho činnosti, že u žalovaného ide o opakovanú recidívu. Požadovanie primeraného finančného zadosťučinenia z tohto dôvodu má svoju logiku, opodstatnenie a zodpovedá preventívnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia. Odradiť dodávateľa od recidívy môže práve jeho uvedomenie si, že opakovaným uzatváraním zmlúv obchádzajúcich ochranu spotrebiteľa, sa aj ďalší spotrebitelia budú domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré im bude musieť v prípade úspešného uplatnenia ochrany následne poskytnúť, preto odradzujúci účinok vo vzťahu k tomu, aby bol dodržiavaný charakter zmlúv a ich náležitosti a aby sa žalovaný v budúcnosti nedomáhal na spotrebiteľoch nedôvodných plnení, je práve v takom prípade naplnený. 33. Pri sankčnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia v danej výške, súd zohľadnil nielen už vyššie popísanú intenzitu zásahu a porušenia zo strany žalovaného ako dodávateľa, ale aj skutočnosť, že nejde o zďaleka prvý, či ojedinelý prípad, kedy si žalovaný uplatňoval od spotrebiteľa nedôvodné nároky. Preto súd pri prisúdení primeraného finančného zadosťučinenia a určovaní jeho výšky vzal na zreteľ aj to, že toto zadosťučinenie je v zákone zakotvené aj preto, aby prostredníctvom jeho priznania spotrebiteľovi dodávateľ bol odradený od ďalších takýchto postupov. Je preto plne namieste sankcionovať žalovaného prostredníctvom priznania primeraného finančného zadosťučinenie žalobcami ako spotrebiteľmi, avšak nie v nimi požadovanej výške. 34. A napokon čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, niet pochýb o tom, že uplatňovanie neprijateľných zmluvných podmienok, konanie v rozpore s dobrými mravmi založené na klamlivom, nepoctivom obchodnom konaní, v snahe vyhnúť sa uplatňovaniu právnej úpravy vzťahujúcej sa na spotrebiteľa, logicky znamená obmedzenie komfortu spotrebiteľa, berie mu čas a kľud. Ako už súd vyššie uviedol, žalobcovia sa rozhodli brániť nedôvodným nárokom spotrebiteľa a vyhľadať advokáta, ktorý ich zastupoval v pôvodnom konaní. Podľa názoru súdu bolo nevyhnutne potrebné prihliadnuť aj na to, že žalobcovia dobrovoľne uzatvorili s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o úvere, hoci mali možnosť túto zmluvu nepodpísať. Nemožno im však dať na ťarchu, že v čase vzniku zmluvného vzťahu ako osoby neznalé práva, nemali ani vedomosť o tom, že veriteľ ako dodávateľ sa voči nim dopustil takéhoto konania a túto vedomosť nadobudli až potom, čo si vyhľadali právnu pomoc. V podanej žalobe ani vo vyjadrení neuviedli, či konanie žalovaného a následné domáhanie sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok prostredníctvom súdu viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v súkromnom a spoločenskom živote, okrem zásahu do majetkovej sféry, nakoľko len všeobecne konštatovali, že bol narušený nielen ich bežný život. Pri neexistencii špecifických kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, okrem „primeranosti“ a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd za primerané okolnostiam považuje primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 1.200,- eur (8 neprijateľných zmluvných podmienok x 150,- eur).
35. Súd má za to, že zjavným cieľom právnej úpravy inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je priniesť poctivosť, férovosť, transparentnosť a dodržiavanie práva do dodávateľsko- spotrebiteľských vzťahov. Dodávateľ, ktorý nič neporuší, nemusí sa obávať, že by sa nedomohol toho, na čo má sám nárok, alebo že by dokonca ešte musel plniť primerané finančné zadosťučinenie. Ak ale sám niečo poruší a vytvorí stav, že je daný základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie, tak jeho obrana je potom nerelevantná. 36. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, nie je totiž vylúčené, aby výška nemateriálnej ujmy, ak jej mantinely nie sú zákonom stanovené, bola obdobná, zhodná, vyššia alebo nižšia ako ujma, ktorá oprávnenej osobe hrozila v majetkovej sfére. Krajský súd Prešov k výške primeraného finančného zadosťučinenia uviedol v rozhodnutí sp. zn. 17Co/17/2018 nasledovné: „Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.“ Podľa názoru súdu pri opodstatnených nárokoch spotrebiteľov nestačí len, že na základe úspešnej žaloby súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok, ale je potrebné tento proces zavŕšiť priznaním aj finančnej kompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ utrpel pri súdnej a inej konfrontácii s dodávateľom. Súd po zvážení všetkých okolností vyhovel žalobe a I. výrokom zaviazal žalovaného na úhradu primeraného finančného zadosťučinenia žalobcom vo výške 1.200,- eur, ktorá suma zodpovedá svojmu účelu, teda poskytne žalobcom ako spotrebiteľom satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobcovia sa v dôsledku konania žalovaného domáhali ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa. Súd nepochybuje, že výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobcom a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov (obdobne viď napr. rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/22/2023 zo dňa 10.10.2023). II. výrokom súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. 37. O trovách konania súd rozhodol III. výrokom podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku). 38. Žalobcovia v základe nároku boli plne úspešní a rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy súdu, preto súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Obdobne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/20/2017, kde pri priznaní len 50 % zo sumy požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia bola priznaná žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 % práve z dôvodu, že výška nároku závisela od úvahy súdu, čo je aj prípad v tejto prejednávanej veci. Súd je toho názoru, že v prípadoch, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, pričom súčasne sa neuplatňuje žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške predstavujúcej šikanózny výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom na spravodlivom usporiadaní veci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať aby sa presne „trafil“ do úvahy súdu, pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania, ak bol žalobca v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. Úvaha súdu sa týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Pričom tak ako tomu bolo aj v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, tak aj v súčasnosti podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia (zo sumy 1.200,- eur). 39. Podľa stabilnej rozhodovacej praxe konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvaha
súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. (pozri napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove napríklad sp. zn. 13Co/49/2018 zo dňa 28.1.2019, 24Co/49/2017 zo dňa 22.2.2018, 18Co/92/2018 zo dňa 16.01.2019, 1CoCsp/22/2023 zo dňa 10.10.2023 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 97/2021 zo dňa 25.02.2021). 40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.