Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 3Nt/6/2025 8725010234 20. 05. 2025 Mgr. Svetlana Filipová ECLI:SK:OSPP:2025:8725010234.4
Uznesenie Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou v trestnej veci páchateľa činu inak trestného A. B., narodeného XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom C. XX/XX, D. E., toho času umiestnený C. B. D. E. v C., F. XXX, XXX XX C., na základe predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Poprad spisová značka 8Tp/37/2025 zo dňa 13.03.2025, obmedzený v spôsobilosti na právne úkony (Okresný súd Poprad spisová značka 14Ps/7/2020), v zastúpení opatrovníkom Obec Spišské Bystré, G. XXX/X,XXX XX D. E. (Okresný súd Poprad spisová značka 10Ps/13/2024), trestné stíhanie pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona zastavené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad číslo 1Pv 399/24/7706-24 zo dňa 10.03.2025, o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia – ochranného liečenia psychiatrického ústavnou formou, t a k t o rozhodol: Podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 299 odsek 3, odsek 4 Trestného poriadku súd páchateľovi činu inak trestnému A. B., narodenému dňa XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom C. XX/XX, D. E., H. C., toho času umiestnený C. B. D. E. v C., F. XXX, XXX XX C., na základe predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Poprad spisová značka 8Tp/37/2025 zo dňa 13.03.2025, u k l a d á ochranné opatrenie – ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou. Podľa § 74 odsek 2 prvá veta Trestného zákona ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. odôvodnenie: Dňa 11.03.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad číslo 1Pv 399/24/7706-27 zo dňa 10.03.2025 podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona na uloženie ochranného opatrenia, ochranného liečenia psychiatrického ústavnou formou, páchateľovi činu inak trestnému A. B. s odôvodnením, že tento nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. V dôsledku nespôsobilosti A. B. osobne sa zúčastniť verejného zasadnutia, čo potvrdila aj aktualizovaná lekárska správa psychiatrickej liečebne, súd vykonal dokazovanie na verejnom zasadnutí, o ktorom bol páchateľ činu inak trestného upovedomený, so súhlasom jeho obhajcu, opatrovníka aj prokurátora v jeho neprítomnosti. Súd osobne vypočul troch znalcov k podaným znaleckým posudkom k osobe páchateľa činu inak trestného a svedkyne poškodenej, dvoch svedkov – zamestnankyne a riaditeľky Domova sociálnych služieb, prehral zvukovoobrazový záznam z výpovede svedkyne poškodenej a prečítal listinné dôkazy v rozsahu zápisnice o verejnom zasadnutí zo súdneho spisu Okresného súdu Poprad spisová značka 3Nt/6/2025, z vyšetrovacieho spisu 1. oddelenia vyšetrovania Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade číslo ORP-528/1-VYS-PP-2024, z opatrovníckych spisov Okresného súdu Poprad spisových značiek 10Ps/13/2024, 10Ps/9/2023 k osobe opatrovanca – páchateľa činu inak trestného a z opatrovníckych spisov Okresného súdu Poprad spisových značiek
10Ps/17/2023, 15Ps/21/2022, 10Ps/17/2021 k osobe opatrovanca – svedkyne poškodenej, pričom zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 27.06.2024 bolo Okresnej prokuratúre Poprad doručené trestné oznámenie zo dňa 24.06.2024 podané riaditeľkou Centra sociálnych služieb Domov pod Tatrami, C. I. E., na A. B., pretože dňa 21.06.2024 sa prijímateľka sociálnej služby, pani J. D., dostavila o 19.40 hod. na ambulanciu, kde oznámila zdravotnej sestre D. D., že krváca z pošvy, z ktorej sa jej následne spustilo masívne krvácanie. Priznala sa, že bola na izbe A. B., ktorý jej dal cigaretu za to, že jej dal do pošvy plastovú fľašu s ostrým uzáverom, ktorou napodobňoval sexuálny akt, čím jej spôsobil značné tržné poranenia pošvy. Pani D. bola privolanou RZP prevezená do nemocnice v Poprade, kde sa podrobila operačnému zákroku, z nemocnice bola prepustená dňa 22.06.2024. V rozhovore so sociálnou pracovníčkou G. E. K. pani D. uviedla, že na jeho izbe zamkol dvere a povedal jej, že si má zobliecť nohavičky, že inak jej nedá cigaretu. Potom jej dal do pošvy plastovú fľašu, bola ostrá a otáčal ju. I., L. M. E., N. prestal, nikto ju nepočul, povedal jej, že má byť ticho. Dal jej jednu cigaretu. Veľmi krvácala po nohách. Podľa prepúšťacej správy z Gynekologicko – pôrodníckeho oddelenia nemocnice Poprad, a.s. zo dňa 22.06.2024, svedkyňa poškodená J. D., ročník narodenia XXXX, bola hospitalizovaná od 21.06.2024 od 21.41 hod. do 22.06.2024 do 09.00 hod.. Privezená s krvácaním z pošvy po sexuálnom excese v ústave. Diagnóza N89.8 Iná nezápalová choroba pošvy, N93.9 Abnormálne krvácanie z maternice alebo pošvy, po vykonaných vyšetreniach absolvovala dňa 21.06.2024 operačný zákrok – sutura poranení v pošve. Prepustená do ambulantnej starostlivosti, lebo už nekrvácala. Odporúčaná hygiena, oplachy repíkom, kontrola u gynekológa pri recidíve krvácania. Do vyšetrovacieho spisu bol zabezpečený prehľad záznamov, hodnotení starostlivosti, hlásení a realizácií za obdobie od 01.04.2022 do 02.04.2024 k osobe A. B. z Centra sociálnych služieb Domova pod Tatrami, kde okrem záznamov o zmene psychického stavu a odmietaní stravy a liekov z mája 2022 je aj záznam, že nie je v kontakte s rodinou, ktorá kontakt s ním zo súkromných dôvod odmieta. Dňa 12.07.2022 sa dopustil fyzického útoku na klienta E., v zázname zo dňa 19.01.2023 konštatovaná silná pasívna agresivita s tým, že odmieta spolupracovať a dodržiavať režim, dňa 03.02.2023 sa neprimerane rozčúlil nad správaním klienta O., lebo v jedálni nezasunul stoličku ku stolu a neodniesol pohár k okienku, vyhrážal sa mu fyzickou likvidáciou, zahnal sa na neho, nadával mu, vyhrážal sa mu, vulgárne sa vyjadroval i k jeho etnickej príslušnosti, konštatované, že môže byť potencionálne nebezpečný pre ostatných, má výbuchy zlosti a hnevu. Dňa 04.02.2023 sa vyhrážal opatrovateľovi, že O. naučí poriadku pri stolovaní v jedálni, ak ho to nenaučí personál. Dňa 26.03.2023 ani po opakovanom dohováraní nevrátil hodinky klientovi P.. Dňa 05.04.2023 sotil pred budovou Lipa klienta F., ktorý spadol na zem. V apríli 2023 porušoval zákaz fajčenia na izbe. Dňa 14.04.2023 pri obede bezdôvodne kopol pána C. do ľavej chorej nohy. Dňa 19.04.2023 po obede skočil do pána Q.. Dňa 28.04.2023 konzultované s psychiatrom jeho stavy agresívneho správania. Dňa 11.07.2023 došlo opakovane k fyzickej potýčke pri raňajkách medzi B. a O., ktorý nezasunul stoličku. Pán B. považoval svoje správanie za primerané. Dňa 11.07.2023 bola pre zamestnancov hlásená informácia, že v prípade opakovania fyzickej agresivity pána B. okamžite volať políciu. Dňa 04.08.2023 v rámci fyzickej interakcie s pacientom P. toho opakovane udieral plastovým pohárom do hlavy. Dňa 04.09.2023 na lavičke vo vonkajšom areáli pred svedkami podpálil pacientke E. ohanbie, na čo reagoval, že nič také sa nestalo, on nič neurobil. Dňa 07.09.2023 pri práci v parku, keď pacientovi Q. vypadol konárik z fúrika, začal tohto vulgárne slovne napádať a snažil sa o fyzický útok, konštatované, že už dlhšiu dobu ho dokáže rozčúliť akákoľvek maličkosť. Dňa 25.09.2023, keď sa dožadoval prepustenia na dovolenku domov, pani B. mu telefonicky dôrazne dala na vedomie, že jeho prítomnosť doma si nepraje, na čo reagoval, že bude robiť v zariadení problémy. V nasledujúcich dňoch z uvedeného dôvodu odmietal prijímať stravu a lieky. Dňa 23.10.2023 nahlásené klientom B. agresívne správanie B. v jedálni. V ten istý deň sa sťažovala klientka Bledá, že v predchádzajúci deň na ňu B. fyzicky zaútočil vo vchode do budovy Javor, dostala facku a tým jej poškodil nové okuliare. Dňa 23.12.2023 fyzická potýčka B. a O. pred budovou Lipa, správanie B. je neakceptovateľné a predstavuje pre ostatných riziko. Dňa 16.01.2024 mal na izbe ostrý nôž s dlhou čepeľou. Dňa 24.01.2024 v jedálni pri naberaní čaju fyzicky zaútočil na klientku R., na ktorú sa osopil a viackrát ju udrel po krku, dňa 25.01.2024 sa menovanej slovne vyhrážal, že ju dobije. Útočne reagoval aj počas dohovoru, svoje konanie považoval za oprávnené. Dňa 24.06.2024 záznam o tom, že klientka D. prišla 21.06.2024 o 19.40 hod. na ambulanciu oznámiť, že krváca z pošvy a oznámila udalosť z izby B..
Vyšetrovateľ 1. oddelenia vyšetrovania Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade uznesením číslo H./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 05.09.2024 rozhodol podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku o začatí trestného stíhania vo veci a súčasne rozhodol podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku o vznesení obvinenia A. B. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa 21.06.2024 v Centre sociálnych služieb S. C. M., S. XX/X, E., H. C., zavolal k sebe na izbu J. D., pacientku Centra sociálnych služieb Domov pod Tatrami, kde následne po vstupe do jeho izby on zamkol dvere a nepustil ju von, kde ju usadil na jeho posteľ, jednou rukou držal J. D. v oblasti jej hrude a druhou rukou jej vyzliekol nohavice a nohavičky proti jej vôli, kde následne jej strčil viackrát do pošvy plastovú fľašu s ostrým vrchnákom, čím jej spôsobil rezné poranenie v oblasti pošvy, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s nezistenou dobou liečenia a zároveň svojím konaním jej znemožňoval a obmedzoval voľný pohyb. Svedkyňa poškodená J. D. v prípravnom konaní za vyhotovenia obrazovo zvukového záznamu vypovedala, že písať vie, číta pomaly, býva v S. C. M. Q. E., kde ju dala mamka. Na kladené otázky odpovedala, že sa jej to stalo v júni minulého roku, A. ju volal na izbu, zamkol dvere, povedal, že „vyzleč si nohavičky, dám ti cigaretu“, povedala mu, aby ju nechal, aby ju pustil, že si nedá dole. Sedela na posteli, on jej dal na silu dole nohavice (ukazovala rukami), vyzliekol jej nohavičky oboma rukami. Mal z toho radosť. Držal ju rukou. Plakala. Pýtala sa ho, že čo robí, že ona to nechce. Kričala o pomoc, on jej dal takú fľašku (rukami ukázala veľkosť) tu (ukázala na rozkrok) a potom (ukazovala, krútila rukou smerom k rozkroku). Bola to umelá, biela fľaša od šampónu, mal ju na umývadle, štopeľ tam bol. Plakala, že ju to bolí. Mohlo to trvať asi desať minút. Krvácala. Odomkla dvere a ušla. Utekala na ambulanciu, až v nemocnici bola operovaná, v Poprade ju zašívali. Furt na ňu kuká, bojí sa ho, žiadala, aby ho dali preč. Ona má izbu na Kaštieli a on na poschodí vľavo, dosť ďaleko. Svedkyňa D. D., zamestnankyňa Centra sociálnych služieb Domov pod Tatrami, na verejnom zasadnutí vypovedala, že v ten deň mala nočnú službu od 18.30 hod., pred 19.00 hod. za ňou prišla na ambulanciu poškodená s plačom, že krváca. Bola rozrušená, zľaknutá. Zavolala opatrovateľke z dennej služby, či si nevšimla, že dostala menzes, povedala, že v žiadnom prípade nemala menzes. V tom čase bol v centre len jeden pacient s menom A.. Poškodená jej povedala, že B. jej sľúbil cigaretu, keď pôjde k nemu na izbu, že jej to robil s fľaškou. Mala na sebe tepláky. Kým zišla dole a došla pred ambulanciu, tam už na podlahe videli krv. Keďže sa jej spustilo rapídne masívne krvácanie, svedkyňa privolala RZP, odviezli ju v doprovode ich opatrovateľky. Následne riešili pána B.. Bola za ním, že či si je vedomý, čo sa stalo. Povedal, že „hej, že ona to chcela“. Ona nemá problém, že by za cigaretu splnila nejakú úlohu. Neuvedomovala si, že čo sa môže stať. Pán B. tú situáciu využil. V jeho izbe na umývadle bola plastová fľaša s poškodeným vrchnákom. Počas ich rozhovoru bol strašne pokojný. Za určitých okolností vedel byť dosť impulzívny, agresívny, vulgárny voči klientom a aj voči personálu. Mal to v povahe. Vtedy bol krotký, celú noc nič nerobil, nevystrájal, žiadne argumenty, ľahol si. Nevie, či pán B. len zase nevyužil situáciu, pretože majú tam klientky s poruchami osobnosti. Stala sa raz taká nehoda, že zobral zapaľovač a opaľoval klientke jej ohanbie. Nechala si to robiť za cigarety. Nič sa vtedy nestalo. Podľa nej vedel, že čo robí, vedel, aká je to klientka, majú tam aj iné klientky a k ním si to nedovolil. Osobne si myslí, že poškodená sa zľakla. Keby nezačala krvácať, tak by ani za nimi neprišla. Nepostrehli žiadne modriny, ani nič také. Keď prišla z nemocnice, bola za ňou aj psychologička, aj sa srdcervúco rozplakala. Stala sa jej krivda. Svedkyňa C. I. E., riaditeľka Centra sociálnych služieb Domov pod Tatrami, na verejnom zasadnutí vypovedala, že v sobotu doobeda jej zástupkyňa oznámila, že došlo k ublíženiu na zdraví voči pani D. pánom B., ktorá ho kvôli cigarete navštívila na jeho oddelení. Zavolal ju dnu do izby s tým účelom, že si musí stiahnuť nohavičky, strkal jej plastovú fľašu, potom vyhľadala pomoc u sestry na ambulancii. Začala krvácať. Bola hospitalizovaná v nemocnici Poprad. Vykonali jej zákrok, aby jej zastavili krvácanie. Poškodená rozprávala, že on na ňu skríkol, aby si ľahla. Ona sa ho zľakla. Poškodená v ich zariadení žije 29 rokov. Brala svedkyňu ako svoju staršiu sestru, predtým bola jej terapeutka. Vždy jej poškodená vedela povedať súkromné veci, čo ju trápi, zdôveriť sa jej. Pán B. mal taký zachrípnutý hlas, dosť hrubý, agresívne pôsobil, na väčšinu ľudí aj strašidelne, preto verí, že sa ho poškodená zľakla. V mladosti mala poškodená priateľa, ale za celé tie roky u nej nebol žiaden problém, nič patologické, čo sa týka sexuality a mužov. Ak by pri skutku poškodená kričala, asi by ju nebolo počuť, pretože ide o budovu z 18. storočia s hrubými múrmi, sused pána B. bol nedoslýchavý a druhý sused mal izbu ešte ďalej. Rozprávala sa aj
s ošetrujúcim lekárom, informovala sa, preto poškodená si také zranenie v žiadnom prípade nemohla spôsobiť sama. Nemá sklon k žiadnemu sebapoškodzovaniu. Mali len jedného pacienta s menom A.. Na otázku, či mali pacienta s menom B. alebo G., odpovedala, že majú pacienta C. B., ale býva na inom oddelení a má aj partnerku, má iné mentálne vybavenie, nie je ani agresívny, ale pokojný klient. Psychiater centra vybavil hospitalizáciu B. na psychiatrii v Levoči, následne ho previezli do Rožňavy. Báli sa, aby neopakoval tento čin. Už pri prijímaní do zariadenia mali informácie od rodiny o jeho sklonoch k agresii, i u nich sa tak prejavoval. G. ho prijať na základe rozhodnutie o odkázanosti na sociálne služby. Snažili sa mu prispôsobiť ubytovanie, trochu ho izolovať od ostatných. Aj v jedálni vždy napádal slabších. Bol útočný voči Rómom, aj voči starším, kde vedel, že si to môže dovoliť. Asi trištvrte roka dozadu si v areáli všimla zamestnankyňa, že chcel klientke podpáliť ohanbie. Snaha o usmernenie, dohovor bola bezúčelná. Chceli, aby bol čo najmenej s ostatnými klientmi, nezamykali ho, ale ešte pred skutkom mu začali stravu nosiť na izbu. Keď sa vrátil z psychiatrie v septembri, mal nastavenú utlmujúcu liečbu, i z iných dôvodov sa mu zhoršoval zdravotný stav, ale boli v strehu. Špecializované zariadenia pre problémových agresívnych pacientov na Slovensku chýbajú. Je to dosť veľký problém. Vie o agresívnych klientoch, že sa presúvali medzi zariadeniami, aby si od nich personál oddýchol. Majú štandard, ktorý musia dodržiavať, napríklad zaručiť slobodu pohybu klientom, aby sa mohli navzájom stretávať. K tomu ide o zmiešané zariadenie, kde sú muži a aj ženy. Takže je problém, ak je niekto nebezpečný voči druhým. Zamykať ich nemôžu, môžu chodiť aj za bránu zariadenia. Nevie, či v prípade jeho prepustenia by ho museli prepustiť alebo by sa mohol vrátiť. Musela by to konzultovať so sociálnym odborom na samosprávnom kraji. Návrh na civilný súd, aby bol klient umiestnený na psychiatrii dlhodobo, doposiaľ nepodávala. V ich zariadení majú oddelenie pre mentálne postihnutia a druhé pre schizofrenikov a organický psychosyndróm, na ktorom bol pán B.. Nie sú zdravotnícke zariadenie, takže klient by už mal pri príchode k nim mať psychiatrickú liečbu, aby mohol fungovať. Klienti sa pána B. boja, sú radi, že tam teraz nie je. Prišiel k nim z psychiatrie. Nemohol ísť domov. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia, T. G. T. U., C., G., sa na verejnom zasadnutí odvolal na závery znaleckého posudku č. 9/2025 zo dňa 27.01.2025 od Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o. znalecká organizácia, podľa ktorých A. B. trpí a aj v čase skutku trpel organickou poruchou osobnosti, ktorá sa u neho rozvinula vplyvom chronického alkoholizmu, úrazu hlavy, cievnych a epileptických zmien. Prejavuje sa u neho znížením rozumových, pamäťových a úsudkových schopností, výraznou emočnou instabilitou, narušenou sebareguláciou, iritabilitou, sklonom k impulzivite, skratkovitému konaniu, naliehavému uspokojovaniu svojich popudov, konfliktogénnosti, verbálnej aj brachiálnej agresivite. V dôsledku toho bola v čase skutku jeho schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania znížená v podstatnej miere, nebola plne vymiznutá, plne vymiznutá bola ale jeho schopnosť ovládať svoje konanie, teda nemohol ovládať svoje konanie. K tomu plne nechápe zmysel trestného konania. Jeho pobyt na slobode je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, pretože sa u neho prejavujú závažné a nevypočítateľné poruchy správania, preto je potrebné nariadiť ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou, od ktorej ale nemožno očakávať zlepšenie jeho zdravotného duševného stavu. Cieľom liečby má byť primárne ochrana okolia. Nakoľko netrpí sexuálnou deviáciou, jeho pobyt zo sexuologického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, preto nie je potrebné nariadiť ochranné liečenie sexuologické. Znalec na kladené otázky odpovedal, že liečba môže priniesť stabilizáciu stavu, napr. zmiernenie iritability, impulzivity. Už raz absolvoval ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou, ktorá bola zmenená na ambulantnú formu, ale tá nemohla zabezpečiť dostatočnú kompenzáciu jeho stavu. Duševné choroby sú dvojakého typu. Funkčné, keď je zistiteľná zmena tkaniva na makroskopickej úrovni (napríklad depresia). Organické, kedy je reálne zistené poškodenie mozgového tkaniva zachytené cez CT, MR vyšetrenie. K poškodeniu môže dochádzať viacerými faktormi, u menovaného ich už bolo mnoho. Ako sa u tej ktorej osoby poškodenie prejavuje navonok, závisí od toho, že ktorá časť mozgového tkaniva je postihnutá. U niekoho to môže byť viac pamäť, u niekoho to môže byť viac regulácia správania. Konkrétne u pána B. je k dispozícii rozsiahla zdravotná dokumentácia, záznamy z domova sociálnych služieb, ktoré v priebehu dlhšieho časového obdobia veľmi konzistentne popisujú sústavné poruchy správania. Realizovalo sa u neho v minulosti opakovane CT vyšetrenie. Podstatné je to, ako sa jeho poruchy prejavujú. Prvýkrát mu ochranné liečenie bolo nariadené v roku 2008, a to v dôsledku už vážneho vyústenia jeho správania. Dĺžka liečenia v takýchto prípadoch je potrebná výrazne dlhšie ako tri mesiace. To, ako ďalej riešiť situáciu obdobnú, v ktorej sa ocitne pán B., je dlhodobý problém, ako ukončiť liečenie alebo ako postupovať. Pri mladšej osobe s výraznou agresiou možno očakávať umiestnenie do detenčného ústavu, čo u pána B. neprichádza do úvahy. Tu skôr umiestnenie do špeciálneho zariadenia, kde vedia zvládnuť takéto poruchy osobnosti, ale v takých prípadoch ochranné liečenia na psychiatrii trvajú
niekoľko rokov a to tri, štyri, päť, osem. Niektoré osoby sú v liečbe až do konca života. Viacero DSS má pod oddelenia pre tzv. bežných pacientov a potom pre pacientov s vyššou mierou agresivity. Mali by byť v každom kraji. Osobne z praxe pozná len zariadenia v okolí Košíc, ale vo všeobecnosti miest nie je dostatok. Nebezpečnosť pána B. pre spoločnosť spočíva v nepredvídateľnom agresívnom správaní voči osobám v jeho okolí. Aj keď v tomto prípade bol jeho prejav sexuálny, po analýze jeho sexuálnej minulosti nebola zistená deviácia. Vzhľadom na jeho kognitívny deficit, takáto liečba by sa nedala realizovať a v jeho prípade sexuologická liečba nie je ani potrebná. Miest pre detenciu je málo, zapĺňajú sa, priestor má byť rezervovaný pre osoby, ktoré nebudú nijako zvládnuteľné niekde inde s tým, že umiestnenie bude trvať roky. U pána B. možno očakávať, že vplyvom jeho veku bude jeho fyzická agresivita o niečo nižšia, čím bude možno prichádzať do úvahy umiestnenie do spomínaného špecializovaného zariadenia v rámci DSS. Liečba je v takýchto prípadoch veľmi náročná, realita je taká, že spacifikovať pacienta s agresiou s liekmi nie je problém, ale treba tu prihliadať na riziká, prijať kompromis pri liečbe, pretože pri veľmi intenzívnej liečbe liekmi hrozí napríklad riziko pádu pod vplyvom liekov (vzhľadom na vyšší vek osoby a pod.). Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, G. E. V., sa na verejnom zasadnutí odvolala na závery znaleckého posudku č. 24/2025 zo dňa 17.02.2025, podľa ktorých svedkyňa poškodená trpí vrodeným, trvalým a neliečiteľným defektom intelektu v pásme ľahkej mentálnej retardácie (debilita stredne ťažkého stupňa), ktorý sa u nej prejavuje od ranného detstva zaostávaním mentálneho vývinu. Okrem diagnózy Mentálna retardácia trpí aj diagnózou Nediferencovaná schizofrénia (navrubovaná schizoférnia) s chronickým priebehom s dopadom na osobnosť a správanie so psychotickým defektom. Znalkyňa na kladené otázky odpovedala, že k vierohodnosti výpovede poškodenej je povolaný sa vyjadriť znalec klinický psychológ. Nediferencovaná schizofrénia je schizofrénne ochorenie, duševná choroba v pravom slova zmysle, pri ktorej sa v štádiách dekompenzácie vyskytujú poruchy vnímania, halucinácie, poruchy myslenia, bludy. V stabilizovaných štádiách prevláda negatívna symptomatológia ako emočná a sociálna stiahnutosť, neprežívanie radosti. Osobnosť poškodenej okrem defektu intelektu trpí aj post psychotickým defektom, ešte výraznejším zosuvom kognitívnych funkcií a intelektu sprevádzaných emočnou instabilitou. So psychofarmakami bol jej stav upravený, aj keď podľa záznamov ošetrujúceho psychiatra sú u nej prejavy afektívnych raptov s impulzívnym správaním a znakmi paranoidnej produkcie smerovanej voči personálu i voči pacientom. Debilita je v pásme IQ od 80 do 60. Poškodenú vyšetrila dňa 17.02.2025 v priestoroch ambulancie Domova pod Tatrami. Napriek časovému odstupu bola schopná v základných rysoch zopakovať skutok. Nepredpokladá, že sa jednalo o sebapoškodenie. V zdravotnej dokumentácii sú objektívne popisované anamnesticky heteroagresivita a autoagresivita, to znamená, že môže byť tá agresivita zameraná aj voči sebe, avšak je to v štádiách prepuknutých akútnych aták. V súčasnosti alebo počas skutku a počas znaleckého vyšetrenia, aj keď sú popisované bludné produkcie voči personálu, spolupacientom, boli bez emočného sýtenia, bola vzťahovačná, niektorým udalostiam mohla pripisovať väčší význam, ale nebola o tom presvedčená ako o blude, pri usmernení bola schopná pochopiť na podklade informácií, že jej myslenie je zmenené. Ak sa jedná o akútny blud, tento nie je pri žiadnom vysvetlení korigovateľný a pacient je o ňom neomylne presvedčený, že je to pravda a nie je schopný pochopiť žiadnu argumentáciu, dokonca pri snahe akútnemu pacientovi vysvetliť, že nemá pravdu, je takýto pacient výrazne nebezpečný, agresívny. Osoby trpiace ľahkou mentálnou retardáciou, či nediferencovanou schizofréniou, majú sexuálne potreby. V rámci praxe pri jej návštevách Ústavu pre mentálne retardovaných dospelých v Starej Ľubovni, u niektorých pacientov musí byť ordinovaná liečba na tlmenie sexuálnych pudov, väčšinou sa tak deje pri ťažších stavoch imbecility a idiocie. V dokumentácii má poškodená predpísaný liek tisercin azoleptil, tento liek má vplyv na tlmenie sexuálnej túžby, na čo sa sťažujú hlavne mladší klienti, ktorí aj s niekým žijú, že im to vadí. Ak by sa pacient v DSS zvykol seba ukájať, masturbovať aj použitím predmetu, nezistilo by sa to, nemuseli by byť o tom záznamy. Ak by sa dobrovoľne zúčastnila nejakej sexuálnej aktivity a došlo by k poraneniu, resp. by sa poranila sama, nemohla by v rámci spomínanej paranoidnej produkcie udávať, že jej to urobila iná osoba tak, ako to popisovala. Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, poradenská psychológia a dopravná psychológia, C. I. W., sa na verejnom zasadnutí odvolala na závery znaleckého posudku č. 6/2025 zo dňa 07.02.2025, podľa ktorých schopnosť vnímať a chápať zmysel trestného konania je u svedkyni poškodenej znížená vzhľadom k zisteným patologickým intelektovým schopnostiam v neverbálnej i praktickej zložke v pásme miernej duševnej zaostalosti ľahkého stupňa, demencii mierneho až stredne ťažkého stupňa, stredne ťažkého
až ťažkého organického poškodenia mozgu, post procesuálnemu defektu osobnosti, čo je dôsledok psychiatrom stanovenej diagnózy Navrúbená schizofrénia F20.8, ktorá taktiež znižuje mentálnu úroveň. Poškodenú pri posudzovaní následkov jej konania a konania páchateľa limituje jej mentálna nedostatočnosť, defekt súdnosti jej neumožňuje kriticky posúdiť situáciou a primeranosť vlastného i páchateľovho správania. Tendencia k vedomému klamstvu alebo vymýšľaniu nebola u poškodenej potvrdená. Nebol preukázaný žiadny zmysluplný dôvod úmyselnej lži s cieľom vedome niekomu poškodiť. Snaha vedome skresľovať skutočnosti vo svoj prospech je vo všeobecnosti prípustná, nakoľko nekritickosť a sociálna naivita patrí medzi hlavné osobnostné charakteristiky /riziká pri miernej duševnej zaostalosti/. Do úvahy prichádza i skresľovanie podstatných skutočností. Poškodená je zvýšene sugestibilná, avšak ovplyvňovanie, či nahováranie zo strany okolia ohľadne vyšetrovaného skutku je málo pravdepodobné. Ako motivácia k výpovedi poškodenej sa javí fyzická a psychická ujma a obava o svoje zdravie bezprostredne po prežitej udalosti, možný strach zo správania a konania osoby páchateľa, strata istoty a bezpečia vo svojom teritóriu domova. Je vysoko nepravdepodobné, aby poškodená vedome interpretovala skutočnosti, ktoré sa stali, bez toho, aby ich ako také prežila. Prípadné vedomé skreslenia by mohli súvisieť s motivačnou premennou – aktuálne negatívnou kvalitou citového vzťahu k osobe páchateľa. Zo znaleckého hľadiska sa opis vyšetrovaných udalostí javí, v čiastočnej miere, ako opis skutočne prežitého. Poškodená je len v určitej miere schopná objektívne si zapamätať prežité udalosti. Schopnosť správnej reprodukcie prežitých skutočností môže byť preto významne znížená. Jej časová orientácia bola v čase psychologického vyšetrenia nepresná až narušená. Páchateľ činu inak trestného A. B. je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony na základe rozsudku Okresného súdu Poprad číslo konania 14Ps/7/2020-39 zo dňa 20.10.2020, právoplatného 23.10.2020, tak, že nie je schopný vystupovať pred úradmi, súdmi a inými orgánmi verejnej moci, uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu, udeľovať plné moci, preberať dôchodok a iné sociálne dávky, preberať doporučené úradné listové zásielky, disponovať finančnou hotovosťou, disponovať hnuteľným a nehnuteľným majetkom, vyslovovať informovaný súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako v ústavnej tak aj ambulantnej forme, rozhodovať o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, rozhodovať o mieste svojho trvalého a prechodného bydliska. Opatrovníkom A. B. je na základe rozsudku Okresného súdu Poprad číslo konania 10Ps/13/2024-46 zo dňa 03.02.2025, právoplatného dňa 03.04.2025, Obec D. E., G. XXX/X, XXX XX D. E., s vymedzením rozsahu práv a povinností tak, že opatrovník je povinný a oprávnený menovaného zastupovať a vykonávať za neho všetky právne úkony v oblastiach, v ktorých bol obmedzený spôsobilosti na právne úkony, s výnimkou uzatvárania zmlúv týkajúcich sa majetkových prevodov, k čomu je potrebný súhlas súdu. Svedkyňa poškodená J. D. je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony na základe rozsudku Okresného súdu Poprad číslo konania 15Ps/21/2022-23 zo dňa 28.02.2023, právoplatného dňa 13.03.2023, ktorým sa menil rozsudok Okresného súdu Poprad číslo konania 14Ps/2/2013-43 zo dňa 25.03.2014, právoplatný dňa 10.05.2014, tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o potrebe sociálnej starostlivosti a zdravotnej starostlivosti, o liečbe, dať informovaný súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zmysle § 6 zákona NRSR č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, uzatvárať zmluvy hospodárskeho charakteru, akékoľvek kúpno-predajné zmluvy, zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, zmluvy o pôžičke, zmluvy o poistení alebo zmluvy o úvere, nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom preberať dôchodok a iné sociálne dávky, ani finančné čiastky týkajúce sa jej majetkového prospechu a disponovať s nimi s obmedzením, že menovaná je spôsobilá disponovať s finančnou hotovosťou do sumy 50,00 eur mesačne. Nie je spôsobilá robiť právne úkony pred orgánmi verejnej moci ani žiadne iné právne úkony, z ktorých by pre ňu vyplývali práva alebo povinnosti pri vybavovaní žiadostí týkajúcich sa jej prospechu, nárokov a oprávnených potrieb pred príslušnými inštitúciami, zastupovať sa pred úradmi a orgánmi verejnej moci, pred súdmi, ani udeľovať plné moci, preberať doporučené úradné listové zásielky, rozhodovať o mieste svojho trvalého a prechodného bydliska a ani kandidovať vo voľbách do volených orgánov. Opatrovníkom J. D. je na základe rozsudku Okresného súdu Poprad číslo konania 14Ps/2/2013-43 zo dňa 25.03.2014, právoplatného dňa 10.05.2014, Centrum sociálnych služieb S. C. M., S. XX/X, E., ktorý je oprávnený a povinný opatrovankyňu zastupovať, spravovať jej veci a dbať pritom na pokyny súdu. Podľa § 2 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, (1) trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. (3) Ak tento zákon
neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje. Podľa § 35 odsek 2, odsek 3, odsek 5 prvá a druhá veta, odsek 6 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, (2) ochranné opatrenie môže postihnúť osobu iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jej rodinu a blízke osoby. (3) Ochranné opatrenie možno uložiť aj páchateľovi činu inak trestného alebo inej osobe, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchaním nových trestných činov. (Odsek 5 prvá a druhá veta) Pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby. Súd pri ukladaní ochranného opatrenia prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu alebo iná osoba získala trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo inej osoby, uloží jej s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektoré ochranné opatrenie, ktorým ju postihne na majetku. (6) Výkon ochranného opatrenia sa musí skončiť najneskôr dosiahnutím jeho účelu, prípadne uplynutím doby, na ktorú bolo uložené, alebo dovŕšením zákonom ustanoveného veku odsúdeného alebo inej osoby. Podľa § 73 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, (1) súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 odsek 2 písmeno c/ alebo § 40 odsek 1 písmeno c/ alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. (4) Ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o zmene jeho formy, o prepustení z jeho výkonu alebo jeho ukončení rozhoduje súd. Podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, (1) kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. (2) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 (písmeno a/) závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písmeno a/ Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu (a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157. Podľa § 122 odsek 3 prvá veta Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Súd na základe návrhu prokurátora a dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí skúmal splnenie štyroch nevyhnutných kumulatívne daných zákonných podmienok pre uloženie ochranného liečenia, a to či ide o páchateľa činu inak trestného, či konanie tohto páchateľa v prípade spôsobilého subjektu by bolo spôsobilé naplniť skutkovú podstatu konkrétneho trestného činu, či páchateľ činu inak trestného trpel v čase skutku duševnou poruchou a či je jeho pobyt na slobode nebezpečný. Otázku, či skutok predstavuje čin inak trestný, súd skúmal v súlade s § 2 odsek 1 Trestného zákona podľa Trestného zákona účinného do 05.08.2024, t.j. podľa právnej úpravy účinnej v čase skutku. O ochrannom opatrením pritom rozhodoval podľa právnej úpravy Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, t.j. podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania o ochrannom opatrení. Na podklade znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie a osobného výsluchu tohto znalca má súd za preukázané, že A. B. bol v čase skutku nepríčetný v zmysle § 23 Trestného zákona, pretože mal vymiznuté ovládacie schopnosti, t.j. svoje konanie nemohol ovládať a mal v podstatnej miere zníženú schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania.
V rámci dokazovania skutku ako trestného činu v rozsahu skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia súd vyhodnotil ako smerodajnú výpoveď svedkyne poškodenej v kontexte výpovede riaditeľky centra sociálnych služieb, svedkyne C. I. E., pretože táto svedkyňa pozná poškodenú väčšinu jej života a má s ňou dôverný vzťah. Riaditeľka zariadenia, ale i svedkyňa D. D. ako zdravotná sestra zariadenia, zhodne opísali manipulačné tendencie A. B., ktorý si napriek svojmu obmedzujúcemu zdravotnému stavu vie vytipovať pacientky s ťažšími mentálnymi poruchami, ktoré neuvedomujúc si dôsledky svojho konania privolením na jeho návrhy sú pre neho dosiahnuteľnými predmetmi hmotných útokov (tu s poukazom i na incident, kedy mal podpáliť inej pacientke ohanbie). Napriek odstupu času, poškodená po vznesení obvinenia, pomerne presne a podrobne zreprodukovala situáciu v izbe páchateľa činu inak trestného, kde ju vylákal vďaka jej záujmu o cigaretu, že jej mal napriek jej vyjadrenému nesúhlasu a nevôli za použitia násilia a obmedzenia osobnej slobody dať dole nohavice, nohavičky a strkať jej počas toho, ako ju držal rukou, druhou rukou do vagíny plastovú fľašu s poškodeným vrchnákom. Riaditeľka zariadenia vecne a logicky vysvetlila, prečo by nikto nemusel počuť volania poškodenej o pomoc (hrubé múry starej budovy a nedoslýchavosť bezprostredného suseda páchateľa činu inak trestného), rovnako tak z jej výpovede vyplynulo, že už samotný zjav A. B. posilnený jeho hlasom mohli vplývať na poškodenú zastrašujúco. Znalkyňa psychologička vyslovila záver, že nebol preukázaný žiadny zmysluplný dôvod úmyselnej lži poškodenej s cieľom vedome niekomu poškodiť a je vysoko nepravdepodobné, aby poškodená vedome interpretovala skutočnosti, ktoré sa stali, bez toho, aby ich ako také prežila. Svedkyňa D. D. potvrdila, že bezprostredne po skutku bola v izbe páchateľa činu inak trestného a videla na umývadle fľašu od šampónu s poškodeným vrchnákom a že páchateľ činu inak trestného sa choval následne na jeho pomery nezvyčajne krotko. Zranenia poškodenej a to, že podstúpila operáciu, dokumentuje zabezpečená lekárska správa. Súd má teda za preukázané, že skutok sa stal. Z pohľadu súdu možno konštatovať, že aktívne konanie páchateľa činu inak trestného bolo spôsobilé porušiť objekt zločinu sexuálneho násilia, ktorým je právo človeka slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom živote, pričom hmotným predmetom útoku bola žena – svedkyňa poškodená, a to bez ohľadu na jej vek, skúsenosť, správanie a vzťah k páchateľovi. Taktiež svojím konaním porušil objekt prečinu obmedzovania osobnej slobody, ktorým je osobná sloboda, ktorou sa rozumie voľný, ničím neobmedzený pohyb človeka, ktorý sa môže podľa vlastného rozhodnutia zdržiavať na určitom mieste alebo slobodne z tohto miesta odísť. Objektívna stránka zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona spočívala v tom, že páchateľ činu inak trestného násilím donútil poškodenú k inej sexuálnej praktike a urobil tak závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písmeno a/ Trestného zákona tým, že použi plastovú fľašu, ktorá napĺňa definíciu zbrane v ustanovení § 122 odsek 3 Trestného zákona (urobil ňou útok voči telu poškodenej dôraznejším). Objektívna stránka prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona spočívala v tom, že páchateľ činu inak trestného obmedzil poškodenú, počas toho, ako po jej vstupe zamkol izbu a keď bola na posteli v jeho izbe, na slobode jej pohybu, keďže mala klásť aktívne, najmä verbálne odpor a dožadovať sa, aby upustil od svojho konania. Následkom konania páchateľa činu inak trestného bolo porušenie oboch vyššie špecifikovaných objektov, pričom medzi jeho konaním a následkom je daný kauzálny nexus. Subjektívna stránka pri oboch trestných činoch by musela byť naplnená formou úmyselného zavinenia, v podobe minimálne nepriameho úmyslu podľa § 15 písmeno b/ Trestného zákona, pričom ak by páchateľ činu inak trestného bol spôsobilým všeobecným subjektom oboch trestných činov, konal by, podľa súdu, v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a/ Trestného zákona. Na základe záverov znalca z odvetvia psychiatrie má súd za preukázané, že páchateľ činu inak trestného trpí a aj v čase skutku trpel organickou duševnou poruchou, konkrétne organickou poruchou mozgu, ktorá sa u neho prejavuje znížením rozumových, pamäťových a úsudkových schopností, výraznou emočnou instabilitou, narušenou sebareguláciou, iritabilitou, sklonom k impulzivite, skratkovitému konaniu, naliehavému uspokojovaniu svojich popudov, konfliktogénnosti, verbálnej aj brachiálnej agresivite, v dôsledku čoho je stále nebezpečný pre spoločnosť. Prejavujú sa u neho závažné a nevypočítateľné poruchy správania. Tie sú podrobne zadokumentované i v zabezpečených záznamoch A. B. z P. D. D. S. C. M..
Ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou je nevyhnutné nariadiť z dôvodu zistenej duševnej poruchy a nebezpečnosti páchateľa činu inak trestného. Ambulantná forma liečby nemôže dostatočne stabilizovať jeho stav a súčasne ochrániť spoločnosť. Ústavná liečba nebude mať dopad na rodinu A. B., pretože tento je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a bol umiestnený v centre sociálnych služieb práve na žiadosť jeho rodiny, jeho manželka sa zriekla funkcie jeho opatrovníka, podľa záznamov s ním odmietala kontakt, preto súd za opatrovníka ustanovil obec. Vzhľadom na vyššie uvádzané odôvodnenie, z ktorého plynie kumulatívne splnenie zákonných podmienok v zmysle § 73 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 35 Trestného zákona, súd vo výroku I. tohto uznesenia rozhodol v zákonnej trojmesačnej lehote podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 299 odsek 3, odsek 4 Trestného poriadku tak, že uložil páchateľovi činu inak trestného A. B., ktorý toho času už je hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni na základe predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie, ochranné opatrenie – ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou. Súčasne vo výroku II. tohto uznesenia súd rozhodol podľa § 74 odsek 2 prvá veta Trestného zákona o tom, že ochranné liečenie potrvá, kým si to bude vyžadovať jeho účel. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok (§ 299 odsek 3 Trestného poriadku). Odkladný účinok nemá sťažnosť prokurátora (§ 299 odsek 3, odsek 4 Trestného poriadku).