Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 12Csp/7/2025 8725200643 20. 02. 2025 JUDr. František Zelený ECLI:SK:OSPP:2025:8725200643.1
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. X, E., práv. zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátska kancelária, Urbánkova 1562/6, Košice, proti odporcovi: Zinc Euro, a. s., Karpatská 15, Poprad, IČO: 47918551, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia s prísl., rozhodol: I. Odporca j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 2000135375 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 02.02.2021 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky LOKOMOTÍVA a. s. E., F. X, XXX XX E., IČO: 36174173, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 02.02.2021. II. Súd p o u č u je odporcu, že môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok zo zmlúv o pôžičkách, ktoré odporca sprostredkoval Rámcovou zmluvou Dlžník č.: WJZQ-EMKJ-APYL zo dňa 22.12.2020 a uzatvoril v mene a na účet navrhovateľky s investormi na základe Záväznej žiadosti o pôžičku 2000135375 dňa 02.02.2021. III. Navrhovateľka má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. odôvodnenie: Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 17.2.2025 domáhala, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží odporcovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 2000135375 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 2.2.2021 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky LOKOMOTÍVA a.s. E., F. X, XXX XX E., IČO: 36174173, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 2.2.2021 s tým, že súd zároveň poučí odporcu, že môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok zo zmlúv o pôžičkách, ktoré odporca sprostredkoval Rámcovou zmluvou dlžník s .: WJZQ-EMKJ-APYL zo dňa 22.12.2020 a uzatvoril v mene a na účet navrhovateľky s investormi na základe Záväznej žiadosti o pôžičku 2000135375 dňa 2.2.2021. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Návrh odôvodila tým, že strany dňa 22.12.2020 uzavreli rámcovú zmluvu dlžník pod č. WJZQ-EMKJAPYL, na základe ktorej sa odporca zaviazal vyhľadať pre dlžníka jednotlivých investorov a obstarať v mene a na účet dlžníka uzavretie zmluvy o pôžičke s investormi za podmienok stanovených v zmluve, a navrhovateľka sa zaviazala platiť za poskytnuté služby odplatu a plniť ďalšie povinnosti podľa zmluvy. Zo záväznej žiadosti o pôžičku č- 2000135375 zo dňa 2.2.2021 vyplýva, že táto znela na celkovú výšku žiadanej pôžičky v sume 1000,- eur s dĺžkou jej splácania 60 mesiacov po 34,23 eur pri Zinc úrokoch 38,50 % ročne. Zo záväznej žiadosti o pôžičku vyplýva, že odporcu ako sprostredkovateľa splnomocnila ako sprostredkovateľa, aby v jej mene uzavrel s jedným alebo viacerými investormi Zmluvy o pôžičke na celkovú výšku na základe jednej alebo viacerých zmúv o pôžičke za ďalších podmienok.
Zo záväznej žiadosti o pôžičku č- 2000135375 vyplýva, že táto bola podaná na základe príslušných ustanovení rámcovej zmluvy – dlžník ID kód: WJZQ-EMKJ-APYL. V osobitnom dokumente bola medzi stranami uzavretá podľa § 551 OZ v ten istý deň dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 2000135375 zo dňa 2.2.2021, ktorou si odporca zabezpečil záväzok navrhovateľky voči veriteľom zo zmlúv o pôžičke a z rámcovej zmluvy WJZQ-EMKJ-APYL zo dňa 22.12.2020 (bod 2.1 písm. a, b dohody). Na strane veriteľov predmetnej dohody o zrážkach vystupuje jednak odporca a tiež investor zastúpený na základe plnej moci odporcom. Podľa článku II. bod 2.1 dohody, táto zabezpečuje: a) pohľadávku Veriteľa 1 (Zinc Euro, a.s.) z Rámcovej zmluvy Dlžník č. WJZQ-EMKJ-APYL zo dňa 22.12.2020 v nadväznosti na Záväznú žiadosť o pôžičku č. 2000135375 vo výške rovnajúcej sa poplatku za obstaranie príležitosti uzatvoriť Zmluvy o pôžičke (poplatok za sprostredkovanie pôžičky),ktorý bude splatný v prvých 6 Zinc splátkach a ktorého výška bude maximálne vo výške súčtu týchto splátok a poplatku za správu pôžičiek a za spracovanie ZincSplátok najviac vo výške 1,57 % (ďalej len „Pohľadávka Veriteľa 1“). b) pohľadávku Veriteľa 2 zo zmluvy o pôžičke na základe ktorej Veriteľ 2 Dlžníkovi poskytol sumu 1000 Eur, a to na základe Záväznej žiadosti o pôžičku č. 2000135375 zo dňa 2.2.2021 spolu s úrokom, úrokmi z omeškania a nákladov spojených s uplatnením týchto nárokov (ďalej len „Pohľadávka Veriteľa 2“). Na základe tejto dohody požiadal odporca listom zo dňa 28.2.2022 zamestnávateľa navrhovateľky, spoločnosť Lokomotíva, a. s. Košice o vykonanie zrážok z jej mzdy a o ich poukazovanie odporcovi bez uvedenia aktuálnej výšky dlhu. Vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom týkajúci sa rámcovej zmluvy, záväznej žiadosti o pôžičku a dohody o zrážkach zo mzdy, je vzťah spotrebiteľský v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ, pretože uzatvorené zmluvy sú štandardnými spotrebiteľskými zmluvami, kde odporca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a navrhovateľka je spotrebiteľom, kde pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Navrhovateľke odporca do dňa podania návrhu nepredložil zmluvy o pôžičke, ktoré v jej mene uzavrel, ani rámcovú zmluvu. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.8.2021 je pre jej neurčitosť neplatná, nakoľko neobsahuje označenie pohľadávky, uspokojenie ktorej sa dohodol vykonať a ani výšku dohodnutých zrážok zo mzdy. Všeobecne dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom . Vychádzajúc z ust. § 551 OZ platí, že ak by dohoda o zrážkach zo mzdy bola určitá, musí obsahovať najmä označenie pohľadávky, uspokojenie ktorej sa dohodol má vykonať, výšku dohodnutých zrážok zo mzdy. Už prvý predpoklad k dojednanej dohode absentuje. Rovnako neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy, musí byť zabezpečovaná pohľadávka vždy presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť svoju vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku. Ak zabezpečovaná pohľadávka nie je presne a úplne konkretizovaná, od spotrebiteľa sa môže vyžadovať uhradením plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve, čo je možné v zmysle § 53 ods.4 písm. a) OZ považovať za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Takto veriteľovi dohoda umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. Pohľadávka nie je ani konkrétne označená, napr. uvedením čísla úverovej zmluvy. Medzi záujmami odporcu ako zástupcu a záujmami navrhovateľky ako zastúpenej je rozpor, ktorý podľa § 22 ods. 2 OZ neumožňuje, aby odporca dlžníka zaväzoval. Nakoľko účelom rámcovej zmluvy – dlžník bolo uzavretie zmlúv o pôžičkách v mene a na účet dlžníka, porušenie zákazu obsiahnutého v citovanom ustanovení má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a preto článok 5 bod 3 a článok 10 rámcovej zmluvy je podľa § 39 OZ neplatným ustanovením, a nie je možné ho oddeliť od ostatnej časti rámcovej zmluvy. Odporca nemal oprávnenie uzatvárať v mene a na účet navrhovateľky zmluvy o pôžičke s investormi, a preto z takýchto zmlúv nemohli vzniknúť stranám ani žiadne práva a povinnosti. Rámcová zmluva – dlžník, ktorú pripravil odporca, dlžníkovi neumožňuje sa dozvedieť totožnosť investora, čo obmedzuje dlžníka domáhať sa svojich práv voči investorovi. Ak odporca je jedinou osobou, ktorá pozná totožnosť investora, týmto si zabezpečil v tejto otázke mlčanlivosť a chráni totožnosť investora pred dlžníkom, čo nemožno vyhodnotiť tak, že koná v záujme dlžníka. Dohoda o zrážkach neobsahuje presné údaje na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky odporcu majú byť zrážky vykonané. V dohode citovaný text nie je postačujúcim. Nie je zrejmé, čo všetko zahŕňa pojmy správa pôžičky, spracovanie splátok, či sledovanie omeškaných splátok a i. dohoda nespĺňa
ani podmienky určitosti pri označení subjektov na strane veriteľov. Títo sú označení iba identifikačným kódom predstavujúcim kombináciu číslic a písmen. / nie označením mena a priezviska/ Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Táto je preto neplatným právnym úkonom. Rámcová zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu porušenia zmyslu a účelu § 22 O.z. Dohoda o zrážkach je rovnako neplatná pre jej neurčitosť a absenciu obligatórnych náležitostí / označenie strán/. Odporca listom zo dňa 28.2. 2022 požiadal jej zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy. Zamestnávateľ na základe dohody pristúpil ku zrážkam, čoho dôkazom je výplatná páska, podľa obsahu ktorej sú vykonávané zrážky v položke pôžičky. Naplnila sa obava žalobkyne, že žalovaný naplní zásah do jej majetkovej sféry bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad únijného práva. Ak by mala byť dohoda právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak podpis dohody bol predložený na podpis navrhovateľke s úmyslom obísť právnu úpravu jej ochrany ako spotrebiteľa ako slabšej strany vo vzťahu k dodávateľovi. Realizáciou neplatnej dohody navrhovateľka stráca právo disponovať so svojim vlastným majetkom, reprezentovaným príjmami zo svojej pracovnej činnosti. Pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané iba tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok. Na preukázanie svojich tvrdení predložil záväznú žiadosť o pôžičku, rámcovú zmluvu – dlžník, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. List žalovaného adresovaný spoločnosti Lokomotíva, a. s. Košice, výplatné pásky. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 CSP Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a)poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b)uložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c)nenakladala s určitými vecami alebo právami, d)niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e)nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h)sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. (3)Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Podľa § 37 O.z. (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Podľa § 39 O.z. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 551 O.z. (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Súd po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodným. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho skončení. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR. Nariadenie neodkladného opatrenia nie je na ujmu účastníka na súdnu ochranu konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia nie je judikovanie práv strán sporu, ale neodkladná úprava pomerov, ktorou sa má docieliť okamžitá procesná ochrana tej strany sporu, ktorá osvedčí potrebu súdnej ochrany prostredníctvom tohto inštitútu. Neodkladné opatrenie súd nariadi , ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Z obsahu návrhu je nepochybné, že neodkladným opatrením má účastník záujem zabezpečiť dočasnú úpravu pomerov strán. Zmyslom neodkladného opatrenia je takto poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia. Súd musí však zároveň prihliadať na ochranu oprávnených záujmov povinnej strany sporu, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť, ak navrhovateľ neosvedčí danosť aspoň základných skutočností, ktoré musia byť nepochybné a presvedčivé, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má dočasná ochrana poskytnúť a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Skutočnosti, ktoré majú osvedčiť nutnosť potreby dočasnej úpravy nemusia byť nepochybne preukázané, postačí ak sú pravdepodobné. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania, bez vykonania dôkazov. Súd vychádza iba zo skutočností vyplývajúcich zo spisového materiálu a zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu. ( viď rozsudok NS SR 5Cdo/65/2010, 6M Cdo/5/2012). Navrhovateľ v návrhu musí osvedčiť potrebu nariadeného opatrenia a špecifikovať ohrozenie, ktoré strane hrozí v prípade, ak by pomery strán
neboli upravené ( rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu). Nariadením neodkladného opatrenia by nemalo dôjsť k nevyváženému vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť, ak navrhovateľ neosvedčí danosť aspoň základných skutočností, ktoré musia byť nepochybné a presvedčivé, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Skutočnosti, ktoré majú osvedčiť nutnosť potreby dočasnej úpravy nemusia byť nepochybne preukázané, postačí ak sú pravdepodobné. Naliehavosť záujmu na vydaní neodkladného opatrenia tak , ako to predpokladá ust. § 326/1 CSP, navrhovateľ v uplatnenom rozsahu osvedčil. Z dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmé, akú konkrétnu výšku pohľadávky veriteľa 1 má zabezpečovať, označenie samotnej pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi 2 – zrejme zmluvy o pôžičke , uspokojenie ktorej sa má vykonať / definovaná iba žiadosť navrhovateľky o pôžičku/. Sporná dohoda nespĺňa podmienky určitosti pri označení subjektov na strane veriteľa2. V dohode je totiž jeden z veritelov identifikovaný iba tzv. identifikačným kódom investora, ktorý je iba kombináciou viacerých číslic, nie však vo forme mena, priezviska konkrétnej fyzickej osoby. Daný veriteľ sám dohodu nepodpísal a za jeho osobu je podpísaný iba žalovaný ako splnomocnený zástupca. Z takéhoto označenia subjektov na strane veriteľa nemožno identifikovať konkrétne osoby a dlžník nemá ani možnosť zistiť, kto v zmluve vystupuje na strane veriteľa, ktorému má byť plnené. Navrhovateľ teda osvedčil základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v majetkovej sfére navrhovateľa v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy na základe doručenej výzvy. Nakoľko navrhovateľ fakticky namieta výšku skutočnej pohľadávky odporcu, je spornou výška sumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľovi zrazená, oproti skutočnému nároku. Nariadenie neodkladného opatrenia v období, kedy zamestnávateľ navrhovateľa má začať vykonávať a vykonáva zrážky zo mzdy navrhovateľa, považuje súd za dôvodný a efektívny prostriedok súdnej ochrany. Pre odporcu nie je neprimeraným zásahom, pretože tomuto nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality odporca takto môže dané obmedzenie zniesť. Existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ale v súlade s § 337 ods. 1, 2 CSP poučil odporcu, že môže podať žalobu vo veci samej o zaplatenie dlžných splátok zo zmlúv o pôžičkách, ktoré odporca sprostredkoval rámcovou zmluvou. Následkom úspešnej žaloby môže byť zrušenie neodkladného opatrenia. Ďalšie argumenty strany navrhovateľky považoval pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za nerozhodné a preto ich nepokladal za podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1., 262 CSP v spojení s § 354 CSP. Navrhovateľke ako úspešnej účastníčke prislúcha nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.