Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/18/2025 z 10. 7. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Poprad 12C/18/2025 8725200887 10. 07. 2025 JUDr. František Zelený ECLI:SK:OSPP:2025:8725200887.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: Magdaléna Valasová, nar. 27.2.1984, bytom SNP 1222/15, Poprad, práv. zast. JUDr. Miroslav Katunský, advokát, Floriánska 16, Košice, IČO: 45006032, proti žalovanému: Rastislav Stach, nar. 20.9.1971, trvale bytom Mesto Poprad, práv. zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2019 s prísl., takto rozhodol: I. Súd u r č u j e, že Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 28.5.2013, spísané dňa 31.10.2019, ktorým žalovaný odstúpil od Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti a zmluvy o zrušení vecného bremena zo dňa 28.5.2013 je neplatný právny úkon. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. odôvodnenie: -2- 25 12C/18/2025

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.3.2020 domáhal, aby určil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 28.5.2013 spísané dňa 31.10.2019, ktorým žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam a zmluvy o zrušení vecného bremena zo dňa 28.5.2013 je neplatný právny úkon. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že žalovaný dňa 5.11.2019 doručil Okresnému úradu Poprad odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 28.5.2013, ktorej vklad bol povolený dňa 18.10.2019 pod č. V4409/2019. V katastrálnom konaní vedenom pod č. Z-3971/2019 mu bola dňa 24.2.2020 správnym orgánom doručená výzva zo dňa 18.2.2020, v ktorej katastrálny odbor poukazujúc na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20.7.2010 a žalobcu vyzýva, aby v lehote 30 dní odo dňa prevzatia výzvy podal príslušnú žalobu na súd a o tejto skutočnosti katastrálny odbor informoval. V opačnom prípade bude Okresný úrad Poprad považovať odstúpenie od kúpnej zmluvy za bezsporné a v rámci záznamu odstúpenie do katastra nehnuteľností zapíše. Hoci v právnej veci žalobcu Rastislav Stach proti žalovanej Magdaléne Valasovej, v konaní pred Okresným súdom Poprad vo veci sp. zn. 13C 22/2019 sa už rieši platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2019 ako predbežná otázka, žalobkyňa

vzhľadom k výzve správneho orgánu je nútená podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia. Odkázala na rozsudok NS SR 10Sžr 171/2013. Dňa 28.5.2013 uzavrela so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam a zmluvu o zrušení vecného bremena, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť vedená na LV č. 1132, k. ú. Veľká a i. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal previesť svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ica k celku za kúpnu cenu 45.000,- eur. Zároveň bolo dohodnuté právo z vecného bremena. Kúpnu cenu mala uhradiť pôvodne z finančných prostriedkov, ktoré mal jej manželovi Pavlovi Valasovi vrátiť jeho dlžník Pavel Rackovský. Pretože na úhradu kúpnej ceny nemala potrebné finančné prostriedky, čakala s návrhom na vklad predmetnej zmluvy do doby, kým neuhradí kúpnu cenu z iných zdrojov. Kúpna cena bola uhradená v splátkach dňa 28.10.2019 vo výške 28.000,- eur, dňa 30.10.2019 vo výške 10.000,- eur, dňa 31.10.2019 vo výške 5.000,- eur, dňa 3.11.2019 vo výške 1.100,- eur a dňa 4.11.2019 vo výške 900,- eur. K zavkladovaniu zmluvy došlo až 18.10.2019. Napriek tomu, že s úhradou kúpnej ceny bola v omeškaní viac ako 6 rokov, žalovaný od zmluvy neodstúpil a mlčky akceptoval jej omeškanie s úhradou. Dňa 21.11.2019 jej bola v právnej veci žalobcu Rastislav Stach proti žalovanej Magdaléne Valasovej, v konaní o určenie spoluvlastníckeho práva vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13C 22/2019 doručená žaloba, ktorou sa žalovaný domáha určenia spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že odstúpil od citovanej kúpnej zmluvy. K žalobe bola priložená kópia odstúpenia od kúpnej zmluvy spísaného dňa 31.10.2019. S jeho obsahom sa mala možnosť prvýkrát oboznámiť až po doručení žaloby. Pred uvedeným dátumom jej tento hmotnoprávny úkon žalovaného nebol doručený. Úhradou poslednej splátky kúpnej ceny dňa 4.11.2019 jej záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy z článku IV. zanikol splnením. Z uvedeného dôvodu zaniklo aj právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy. Odstúpenie preto pokladá za neplatné rovnako z dôvodu, že jej žalobcom nebolo ani doručené. Tento záver platí aj v prípade, ak by ako dátum doručenia odstúpenia sa mal považovať deň 21.11.2019. Žalovaný spísal odstúpenie od zmluvy v čase, kedy už mal uhradenú podstatnú časť kúpnej ceny. Napriek odstúpeniu od zmluvy jej nebolo vrátené plnenie kúpnej ceny. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil kúpnu zmluvu, notársku zápisnicu, rozhodnutie správneho orgánu, odstúpenie od kúpnej zmluvy, potvrdenie hotovostných vkladov, výzvu. 2. V ďalšom písomnom podaní uviedol, že žalovaný od 28.5.2013 do 31.10.2019 neurobil žiadny písomný právny úkon smerujúci k ukončeniu platnosti kúpnej zmluvy. Akékoľvek odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, musí mať s poukazom na § 46 ods.1 písomnú formu, inak je takýto právny úkon absolútne neplatný. Žalovaný s odkazom na záznam z 30.10.2017 ani bližšie nešpecifikoval, kedy malo dôjsť k neformálnemu odstúpeniu od zmluvy, a či práve toto odstúpenie považuje za právny úkon, ktorým došlo k ukončeniu platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.5.2013. Pre platnosť zmluvy je bezpredmetné tvrdenie ohľadne jednaní medzi sporovými stranami v rámci súdneho konania vedeného pod sp. zn. 8 C 65/2017 o vysporiadanie spoluvlastníckeho podielu. Právnu neistotu účastníkov ohľadom možnej neplatnosti kúpnej zmluvy odstránil rozsudok Okresného súdu v Poprade sp. zn. 12C 25/2018 zo dňa 19.8.2019, právoplatný dňa 20.9.2019, ktorým súd zamietol jej žalobu, ktorou sa domáhala voči Romanovi Stachovi vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.100,- eur, pretože sa mylne domnievala, že citovaná zmluva bola s poukazom na § 47 ods.2 OZ zrušená z dôvodu, že v lehote 3 rokov nedošlo k jej zavkladovaniu. Žalobca nepreukázal ani to netvrdil, aby došlo k zrušeniu zmluvy o zrušení vecného bremena, prípadne, aby táto zmluva bola neplatnou z iného právneho dôvodu. Strany sú preto naďalej touto zmluvou viazaní. Na základe uvedeného rozsudku nadobudla istotu o platnosti kúpnej zmluvy. Poukázala na rozhodnutie súdnej autority a to rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf 65/2011. Žalovanému nič nebránilo , pokiaľ poukazuje na to, že platby kúpnej ceny boli uskutočnené proti jeho vôli, aby tieto platby obratom vrátil po odstúpení od zmluvy. Skutočnosť ,že žalovaný si prijaté plnenia ponechal, je dôkazom toho, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.10.2019 buď nemyslel vážne alebo ho sám nepovažoval za dôvodné. Kúpnu cenu jej nevrátil ani takmer po roku od plnenia, čím nesplnil vlastný synalagmatický záväzok. Právne účinky odstúpenia od zmluvy zo dňa 31.10.2019 vôbec nenastali. 3. Na pojednávaní zdôraznil, že odstúpenie od zmluvy pokladá za neplatné. Medzi účastníkmi bola platne uzavretá kúpna zmluva, na ktorej základe došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra. Záver o platnom uzavretí KZ bol učinený už aj v konaní vedenom na danom súde pod sp .zn. 12C 25/2018. Žalovaný vypracoval listinu nazvanú odstúpenie od kúpnej zmluvy dňa 31.10.2019. Keďže ide o jednostranný adresovaný právny úkon je potrebné, aby tento bol doručený druhej zmluvnej strane. Spôsob doručovania odstúpenia od zmluvy je zrejmý z potvrdenia pošty, z ktorého vyplýva, že táto listina bola daná na poštovú prepravu dňa 31.10.2019 o 16.52 h, doručovaná žalobkyni bola dňa 4.11.2019,

kedy o 13.09 h adresát nebol zastihnutý a zásielka bola uložená na pošte Poprad. Pod „doručením“ vníma moment, kedy sa písomný prejav žalovaného po odstúpení od zmluvy dostal do dispozičnej sféry adresáta, čo podľa ustálenej súdnej praxe je momentom uloženia listovej zásielky na pošte. Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy malo byť nezaplatenie kúpnej ceny vo výške 45.000,- eur. Kúpna cena bola zaplatená v splátkach dňa 28.10.2019 vo výške 28.000,- eur, dňa 30.10.2019 vo výške 10.000,- eur, dňa 31.10.2019 vo výške 5.000,- eur, dňa 3.11.2019 vo výške 1.100,- eur a dňa 4.11.2019 vo výške 900,eur. Posledná úhrada splátky kúpnej ceny bola vykonaná dňa 4.11.2019 a ako vyplýva z potvrdenia SLSP, pobočka v Poprade, udialo sa tak hotovostným vkladom sumy 900,- eur na účet žalovaného a to dňa 4.11.2019 o 9.17 h.V čase, keď bolo žalobkyni doručované odstúpenie od KZ, bola už kúpna cena v plnej výške uhradená. Preto z tohto dôvodu už žalovaný nemohol platne odstúpiť od kúpnej zmluvy. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/2017, v ktorom bol vyslovený právny názor „právo predávajúceho na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny v dohodnutej lehote zaniká v momente, keď kupujúci uhradí predávajúcemu celú dohodnutú kúpnu cenu a to aj v prípade, ak ju uhradí po uplynutí dohodnutej lehoty splatnosti, avšak v čase, keď ešte predávajúci od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny neodstúpil“. Z dôvodu opatrnosti namietol aj premlčanie práva žalovaného na odstúpenie od zmluvy, ktoré právo ako každé majetkové právo sa premlčalo v lehote 3 rokov odo dňa, keď mohlo byť uplatnené po prvýkrát. Za hlavný dôvod žaloby deklaroval neplatnosť odstúpenia od zmluvy a ak by v priebehu konania tento dôvod neobstál, bude situáciu procesne riešiť. Vecou sa už zaoberal aj odvolací súd, keď posudzoval otázku dôvodnosti prerušenia konania a všetky informácie o vedených konaniach mal k dispozícii a k záveru o tom, že by tu bola prekážka litispendencie, nedospel. Otázka, že návrh na vklad bol podaný po 3 rokoch od uzavretia zmluvy, je už v judikatúre ustálená, a súdy rozlišujú medzi záväzko-právnymi účinkami zmluvy, ktoré sú viazané na ich platnosť a účinnosť a medzi vecnoprávnymi účinkami, ktoré sú viazané na rozhodnutie katastra. Kúpna zmluva týkajúca sa nehnuteľnosti podľa zákona musí mať písomnú formu ako podmienku svojej platnosti a rovnako tak, akékoľvek zmeny, zrušenie, odstúpenie či iné právne úkony, musia mať písomnú formu, inak sú neplatné. Prípadne aj existencia nejakej ústnej dohody, ktorú však popiera, tak táto nemohla mať za následok zrušenie tejto písomnej zmluvy. 4. Žalobkyňa ako strana v konaní uviedla, že je sestrou žalovaného. Jediné odstúpenie od zmluvy, ktoré jej bolo doručené, bola listina z katastra s tým, že v prípade nesúhlasu má podať návrh na súd pre určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. V roku 2013 uzatvorila so žalovaným kúpnu zmluvu, v ktorej sa dohodli na kúpnej cene 50.000,- eur pri uplatnení vecného bremena. Pretože manžel peniaze, ktoré mali byť použité na kúpnu cenu, požičal p. Rackovskému, došlo k určitým problémom. Brat sa informoval kedy bude kúpna cena uhradená, na čo mu stále povedala, že čoskoro. V roku 2019 súd uznal, že kúpna zmluva je platná, na základe čoho si v lehote 5 dní splnili povinnosť a vyplatili sumu 50.000,-eur asi v 5 splátkach. Predtým sa chcela presvedčiť, či zmluva platí, a tak podala návrh na kataster. Keď vklad do katastra bol povolený, tak začali kúpnu cenu uhrádzať. V roku 2019 bola zamestnaná, dochádzala do zamestnania do St. Smokovca. Nespomína si presne, či koncom októbra alebo začiatkom novembra 2019 bola práceneschopnou. Poštu doručovanú poštou preberá zvyčajne jej manžel. Sama preberá iba tú, ktorá je určená do vlastných rúk. Z domu dochádza do práce už v skorých ranných hodinách. Podiel na rodinnom dome nadobudla v dedičskom konaní. Pred uzavretím kúpnej zmluvy každý vlastnil polovicu. V dome bývala od narodenia. Vysporiadať vzájomné vzťahy sa rozhodla za okolností, že bratova žena jej nadávala, nedalo sa tam žiť. Vzťahy boli zlé. Brat chodil za ňou s ponukami. Nakoniec sa dohodli na 50.000,-eur a vecnom bremene v prospech Romana Stacha. Úhradu kúpnej ceny chcela realizovať z úspor, niečo požičať od manželovej sestry a manžel aj sám dobre zarábal. Kúpna cena mala byť uhradená do 31.8.2013. Aby zaplatili kúpnu cenu, potrebovali vrátiť peniaze od ich dlžníka. Žalovaný chodil za ňou, kedy sa bude platiť podľa kúpnej zmluvy. Hovorila mu iba to, čo jej oznamoval dlžník p. Rackovský, a že ju to mrzí. Chcela naplniť kúpno-predajnú zmluvu. Stále čakala na peniaze. Určite nikdy nechcela uzavrieť ďalšiu inú zmluvu o vyporiadaní. Pripustila, že od Advokátskej kancelárie žalovaného v roku 2017 dostala návrh na vyporiadanie z 3.10.2017, pričom hodnota nehnuteľnosti mala byť stanovená na sumu 140.000,- eur. Mohla to posunúť manželovi. Nespomenula si, či zaslala list zo dňa 9.10.2017 v ktorom súhlasila s vyporiadaním pri stanovení ceny nehnuteľnosti 140.000,-eur. Nejaké dohady v súvislosti s jednaniami právnych zástupcov oboch strán v roku 2017 a 2018 o uzavretí novej zmluvy o vyporiadaní a o určení konečnej ceny vyrovnacieho podielu boli, ale nič sa písomne nedohodlo. Keď potrebovala brať hypotéku, nechala si vyhotoviť ZP o hodnote domu. Niečo jej možno prišlo, čo sa týkalo ocenenia nehnuteľnosti žalovaným, ale asi to nevidela, riešil to manžel. Dala mu aj plnú moc na to, aby riešil všetky tie právne veci, týkajúce sa domu, s právnikom. V období rokov 2013-2019 žalovanému viackrát povedala, že trvá na pôvodnej KZ, a že chce vyplatiť dlžnú kúpnu cenu. Celý čas

kúpnu zmluvu považovala za platnú. Niky netvrdila, že KZ je neplatná. Vrátenie peňazí od Romana Stacha žiadala len skrz toho, že Roman Stach dochádzal do nehnuteľnosti, vulgárne nadával, manžela vyhadzoval z domu pred deťmi a bol viackrát liečený na psychiatrii. 5.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa dňa 2.3.2020 podala na Okresný súd Poprad žalobu o platnosti zmluvy predaja jeho podielu na dome ul. SNP 15, zapísaného na LV č. 1344. O danej žalobe sa vôbec nedozvedel. Schválne zamlčala, že býva na adrese SNP 15 na základe predbežného opatrenia vydaného súdom. Ohľadom platnosti odstúpenia od zmluvy v konaní, kde príslušné dokumenty doručili jeho právnemu zástupcovi, už prebieha jedno súdne konanie pod sp. zn. 13C 22/2019, v ktorom bolo vytýčené pojednávanie. Zmluva bola podpísaná dňa 28.5.2013, pričom žalobkyňa spolu s manželom klamlivo uvádza, že 6 rokov mlčky toleroval platnosť tejto zmluvy, čo nie je pravda. Už v roku 2017 jej manžela upozornil, že za podmienok, ktoré sú v zmluve, im svoj podiel nepredá, o čom existuje úradný záznam z Mestského úradu Poprad zo dňa 30.10.2017. Následne v danom roku podal na Okresný súd Poprad žalobu o vysporiadanie vlastníckych vzťahov. S protistranou mali jednať o predaji jeho podielu na základe nových podmienok. Súdne konanie je vedené pod sp. zn. 8c 65/2017. Žalobkyni ešte v mesiaci máj 2019 bol doručený nový súdno znalecký posudok k domu, podľa ktorého hodnota jeho podielu je 86.500,- eur. Rozdiel medzi starou a novou cenou predstavuje 41.500,- eur. V roku 2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vykonal ústretový krok, kedy svoj podiel ponúkol protistrane na predaj za 75.000,- eur. Pritom cena iba 2-izbového bytu na sídlisku Západ predstavuje aj 90.000,- eur. Ním ponúkaný podiel predstavuje zrekonštruovaný dom aj s polovicou záhrady. Komunikácia medzi právnymi zástupcami strán je riadne zdokumentovaná. V daných rozhovoroch nikdy nebola spomenutá stará zmluva, ktorú obe strany pokladali už za neplatnú. Žalobkyňa spolu s manželom, ktorý bol splnomocnený žalobkyňou, bez jeho vedomia zneužili danú zmluvu a dňa 18.10.2019 urobili na jej základe na príslušnom správnom orgáne vklad danej kúpnej zmluvy. Dňa 28.10.2019 mu z katastra nehnuteľnosti Poprad bola doručená listina, že už nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Následne celej rodine žalobca zrušil trvalý pobyt a odpojil im merač elektriny a plynu, čím zostali bez teplej vody. To nepriaznivo vnímala dcéra Júlia, ktorej de facto zamedzili riadne vzdelávanie dištančnou formou. Až po vydaní súdneho rozhodnutia došlo k obnoveniu dodávky médií. Ešte v roku 2005 v dedičskom konaní po neb. matke Magdaléne Stachovej sa vzdal svojho podielu v prospech žalobkyne, nevzal od nej žiadne peniaze, aby mala zabezpečené slušné bývanie. Postup žalobkyne je neopodstatnený, nemorálny. Podľa uzavretej kúpno-predajnej zmluvy z roku 2013 mu kúpna cena mala byť uhradená dňa 31.8.2013, k čomu nedošlo. K úhrade kúpnej ceny nedošlo ani dňa 18.10.2019 pri zavkladovaní zmluvy, dokonca ani pri jeho odstúpení od kúpnej zmluvy dňa 30.10.2019. Na základe zmluvy nie je vyplatený z vecného bremena ani jeho brat Roman Stach. Zmluva je z jeho pohľadu neplatnou aj pri zohľadnení faktu, že v zmluve je napísané, že pokiaľ nedôjde k vyplateniu riadne a včas, má právo od tejto zmluvy odstúpiť. Riadne a včas predstavoval dátum 31.8.2013, nie 6 a pol roka po tomto termíne. Navyše žalobkyňa bola ústne informovaná o odstúpení od tejto zmluvy, kde je spísaný aj úradný záznam a následne v mesiaci december 2017 bola podaná žaloba o súdne vyporiadanie nehnuteľnosti. Konanie 8C 65/2017 bolo nakoniec prerušené. O vyporiadaní vlastníctva na základe nových podmienok prebiehalo konanie medzi stranami viac ako rok. Pri prepise nehnuteľnosti naňho nedôjde k žiadnym škodám. Peniaze poukázané žalobkyňou sa jej vrátia a každá strana bude mať zabezpečené dôstojné bývanie. V opačnom prípade dôjde na jeho účet k obrovským materiálnym a morálnym škodám. Rozdiel medzi súdno-znaleckým posudkom a starou zmluvou predstavuje 41.500,eur, čo je naozaj veľká materiálna škoda. Vzhľadom k svojmu veku má obmedzený prístup k úverom, preto mu reálne hrozí vyhodenie na ulicu. Takto nekonajú slušní ľudia. 6.Na preukázanie svojich tvrdení predložil písomný podklad k súdnemu konaniu 12C 9/2020 a úradný záznam č. 1. Dodatočne navrhol k veci vypočuť manžela žalobkyne Pavla Valasa. 7.V ďalšom písomnom podaní uviedol, že žalobu podanú žalobkyňou civilný sporový poriadok s odkazom na ust. § 137 psím. d) CSP nepripúšťa, pretože výrok rozsudku, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti – žaloba na určenie práva. Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva. (CHBCK 2016, strana 505). Medzi stranami prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva pod sp.zn. 13C 22/2019, kde sa ako predbežná otázka rieši platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2019,

ktorá je podmienkou určenia vlastníckeho práva žalobkyne. Podaná žaloba je neprípustná a žalobkyňa ani nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, nakoľko táto otázka je už prejednávaná v inom konaní, preto sú dané zákonné dôvody na zamietnutie žaloby. V ďalšom písomnom podaní žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že vzhľadom k nedodržaniu lehoty na zaplatenie kúpnej ceny do 31.8.2013, zmluvou sa necíti viazaný a od uvedeného dátumu začína plynúť premlčacia doba. Márne uplynula dňom 31.8.2016. Tým platí zákonná fikcia, že účastníci od zmluvy odstúpili. Poukázal na rozsudok NS SR 1Sžr 172/2012. Poukázal na ust. § 517 OZ, podľa ktorého, ak v zmluve bol určený presný čas plnenia, a zo zmluvy vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá, ak tak neurobí, zmluva sa od začiatku zrušuje. Ako predávajúci oznámil koncom roku 2013 kupujúcemu, že považuje zmluvu za zrušené z dôvodu nezaplatenia dohodnutej kúpnej ceny. Odstúpenie došlo do sféry kupujúceho dňa 30.10.2017, preto podal návrh na vyporiadanie BSM ohľadne predmetnej nehnuteľnosti. Iba z opatrnosti vyhotovil písomné odstúpenie od zmluvy dňa 31.10.2019. Vklad do katastra nehnuteľnosti trpí viacerými nedostatkami. Kupujúci sa vkladom do katastra dopustil podvodu, pretože si bol vedomý odstúpenia od zmluvy. Žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, o čom svedčia skutočností v rozhodnutí sp. zn. 13C 22/2019. Súdu predložil opätovne úradný záznam, rozsudok NS SR 1Sžr 172/2012, uznesenie o neodkladnom opatrení. Žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku litispendencie vo vzťahu ku konaniu 13C 22/2019. Poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej je totožnosť konania daná totožnosťou právnej otázky, ktorú je súd v konaní povinný riešiť. Táto totožnosť konania nie je daná ani procesným postavením strán sporu, a ani petitom. Podstatné je iba to, či sa v oboch konaniach rieši totožná právna otázka. Základnou právnou otázkou vedenou v konaní 13c 22/2019 je otázka existencie a platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 28.5.2013. V danom konaní rieši súd to isté. Z dôvodu , že konanie 13C 22/2019 začalo skôr, nie sú splnené procesné podmienky na začatie a vedenie tohto konania. V konaní žalobkyne ide o typický šikanózne konanie v rozpore s § 3 OZ, kedy žalobkyňa účelovo zneužila svoje právo na podanie návrhu na vklad len z toho dôvodu, že po uplynutí 6 rokov bola pre ňu kúpna cena viac ako dvojnásobne výhodnejšia. Strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu ako súrodenci v čase, kedy žalobkyňa nemala ani pripravenú kúpnu cenu a dúfala, že tieto prostriedky nejako zabezpečí. Toto sa jej nepodarilo a oznámila bratovi, že prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny nemá. Bol to práve žalovaný ako jej brat, ktorý nemusel brať ohľad na jej finančnú situáciu a mohol zaplatenie kúpnej ceny od nej vymáhať súdnou cestou. Žalovaný to neurobil kôli súrodeneckému vzťahu a býval s ňou v jednom dome. Preto sestrin návrh na odstúpenie od KZ, resp. jej zrušenie akceptoval a nevykonával voči nej žiadne právne úkony. Časom sa spoločné užívanie nehnuteľnosti stalo nesmierne komplikovaným. V roku 2017 navštívil advokátsku kanceláriu, ktorú poveril vyporiadaním spoluvlastníctva. Žalobkyňa bola ešte pred začatím súdneho konania najmenej 3x vyzvaná na vyporiadanie mimosúdnou dohodou. Prostredníctvom právneho zástupcu na tieto výzvy reagovala v tom zmysle, že jednoznačne potvrdzovala, že obe strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi, deklarovala, že táto okolnosť nie je medzi stranami spornou, a predmetom rokovania bola len cena za vyplatenie podielu. Pre tento účel si nechala vyhotoviť znalecký posudok, ktorý však bol vyhotovený na cenu, ktorá bola celkom zjavne účelovo nízka. Následne si žalovaný dal vyhotoviť posudok, ktorého výsledkom bolo stanovenie ceny domu vo výške 173.000,- eur a ďalej prebiehalo medzi stranami rokovanie o vzájomnom pomere týchto cien, pričom sa preberala aj možnosť aritmetického priemeru. Pretože k uzavretiu dohody nedošlo, žalovaný podal žalobu o vyporiadanie vedenú na súde pod sp. zn. 8C 60/2017. Ešte aj vo vyjadrení k tejto žalobe žalobkyňa v pozícii žalovanej potvrdzuje spoluvlastníctvo sporových strán a nie je v nej jediná zmienka o tom, že by sa cítila oprávnená z kúpnej zmluvy z roku 2013. Až v priebehu tohto konania žalobkyňa dospela k nápadu, ako sa zbaviť vyporiadania súdnou cestou a získať nehnuteľnosť za cenu, ktorá v tomto čase už predstavovala menej ako polovicu reálnej kúpnej ceny. Podala návrh na vklad, kde správa katastra tomuto návrhu vyhovela napriek tomu, že bol podaný po 3 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy. Odkázal na nejednotnú rozhodovaciu prax súdnej autority, kedy NS SR v rozhodnutí č. 2Cdo 124/2003 dospel k záveru, že 3-ročná lehota sa v danom prípade neviaže na podanie návrhu na vklad a v rozhodnutí 2 SžO 248/10 dospel NS SR k opačnému názoru. Správa katastra pravdepodobne postupovala podľa skôr menovaného rozhodnutia, ktoré je súčasne v súlade s pokynom ich generálneho riaditeľstva. V odpovedi na tento procesný úkon z opatrnosti obratom odstúpil od danej kúpnej zmluvy dňa 31.10.2019. Žalobkyňa v tom čase prestala prijímať akékoľvek písomnosti od žalovaného, teda nielen odstúpenie od zmluvy, ale aj výzvu na vrátenie kúpnej ceny, ktorú jej žalovaný obratom zaslal. Uvedeným spôsobom tak účelovo zmarila doručenie odstúpenia od zmluvy. Doručenie je však účinné dňom, kedy zásielka dôjde do sféry dispozície dotknutej osoby, k čomu preukázateľne došlo. O účelovosti jej konania svedčí aj to, že žalobkyňa túto zásielku neprevzala ani dodatočnej odbernej lehote. Námietka premlčania vznesená

žalobkyňou podľa ustálenej judikatúry nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Premlčanie totiž slúži na to, aby si účastníci právnych úkonov strážili svoje práva a uplatňovali ich včas v zmysle zásady právo patrí bdelým. V danom prípade môže mať súd bez pochybností za preukázané, že až do roku 2019 žalovaný nemal žiadny dôvod písomne odstupovať od zmluvy, na ktorej zrušení sa so sestrou ústne dohodli a za situácie, keď jeho sestra toto zrušenie KZ najmenej 10-násobne písomne uznala. Z výpisu LV k predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 13.3.2017 je zrejmé, že podiel žalobkyne bol založený záložnou zmluvou v prospech tretej osoby. Tento dôkaz rozporuje tvrdenie žalobkyne o tom, že v priebehu rokov 2013-2019 mohla zaplatiť kúpnu cenu podľa pôvodnej zmluvy. O tom svedčí záložná zmluva o ďalšom dlhu žalobcov. Obe strany považovali zmluvu z roku 2013 za zrušenú, a to jednak preto, že sa na tomto zrušení ešte v roku 2013 dohodli, a tiež aj preto, že strana žalobkyne vychádzala z niekoľkých rozhodnutí súdov, ktoré judikovali 3-ročnú lehotu pre podanie návrhu na vklad ako právne účinnú. Z uvedeného dôvodu v dobrej viere odstúpil od zmluvy písomne až dňa 31.10.2019, a to až po tom, čo zistil, že žalobkyňa špekulatívne zaplatila kúpnu cenu. Odstúpenie bolo žalobkyni doručené dňa 4.11.2019, tzn. uložené do sféry jej dispozície, pričom z hľadiska hmotného práva nie je relevantné, či sa o obsahu zásielky dozvedela. Dňa 4.11.2019 bolo toto odstúpenie doručované rannou poštou, pričom v tom čase toho dňa ešte nedošlo k doplateniu zostávajúcej časti kúpnej ceny. Dôvodom odstúpenia tak, ako vyplýva z jeho textu, nebolo len nezaplatenie kúpnej ceny, ale aj jeho oneskorené zaplatenie. Ani zďaleka nešlo o bežné omeškanie, ale o omeškanie v trvaní 6 rokov, kedy sa ceny nehnuteľností zvýšili o približne 50 %. V čase doplatenia kúpnej ceny nebolo možné za túto cenu kúpiť už ani jedno-izbový byt. Toto bol skutočný dôvod odstúpenia. Otázka stojí tak, či má súd poskytnúť súdnu ochranu tomu, kto meškal 6 rokov so zaplatením kúpnej ceny a zaplatil ju až vtedy, keď v dôsledku inflácie peňazí a súčasného rastu cien nehnuteľností sa hodnota pôvodne dohodnutej ceny znížila na polovicu. Takéto konanie je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a zároveň je šikanóznym výkonom práv podľa § 3 OZ. Namiesto toho, aby kúpnu cenu od nej vymáhal, na čo mal v zmysle zmluvy plné právo, toto neurobil, a považoval zmluvu za zrušenú. Za takúto ju považovala aj samotná žalobkyňa, ktorá v roku 2017, keď sa pokúsil o druhé vyporiadanie, sa ani len slovom nezmienila o tom, že by považovala predchádzajúcu zmluvu za platnú. Pokiaľ by žalobkyňa skutočne považovala zmluvu za platnú, nič jej nebránilo , aby v roku 2017 v odpovedi na výzvu na opätovné vyporiadanie túto skutočnosť uviedla a doplatila pôvodnú kúpnu cenu. V rozpore s týmto však žalobkyňa bola účastná osobných a písomných rokovaní, kde výslovne prehlásila pôvodnú zmluvu za zrušenú a ponúkla uzavretie novej zmluvy s podstatne vyššou kúpnou cenou. Výklad § 47 OZ je sporný dodnes, kedy na jednej strane existuje rozhodnutie NS SR 2Sžo 248/2010 oproti rozhodnutiu toho istého súdu 2Cdo 124/2003 a 2Cdo 184/2005, kedy sú tieto dva diametrálne odlišné právne názory postavené oproti sebe. Ak by súd v tomto konaní podobne ako v konaní 12C 25/2018 dospel k záveru o nepoužiteľnosti § 47 ods.1 OZ na prevody nehnuteľnosti, potom by k zrušeniu zmluvy nedošlo a odstúpenie v písomnej forme bolo nevyhnutnou podmienkou jej zrušenia. Zmluva je neplatná, po 3 – rokoch premlčaná. Z katastra, keď som sa informoval o zápise nehnuteľnosti, bolo mi povedané, že majú nejaké rozhodnutie v súdnom konaní, pričom mu bolo oznámené, že sa jedná o konanie voči mojej osobe, čo nebola pravda. O spore žalobkyne s Romanom Stachom nevedel. Podľa neho bol urobený podvod. Žalovaný ako strana v konaní uviedol, že do 31.8.2016 mu žalobkyňa nezaplatila nič. Tým zmluva padla a prestala platiť. Tým pádom pokladá zmluvu za neplatnú. Odstúpením reagoval na danú situáciu. Návrh na uzavretie zmluvy bol obojstranný, sestra uviedla, že do 31.8. ho vyplatí. Kúpna cena za podiel sa jej zdala privysoká, preto pôvodne navrhnutá cena bola upravená na 45.000,- eur. Nevedel, odkiaľ bude mať na to peniaze. S peniazmi rátal na kúpu bytovky, čo padlo. Chceli si kúpiť 3-izbový byt. Za účasti právnikov sa v roku 2017 chceli slušne vyporiadať. Poslali jej ponuku, že si to môže odkúpiť za 70.000,- eur. Že zmluva je neplatná, si bola sestra vedomá. Komunikovali písomnou formou. K dohode nedošlo pre problémy s jej manželom. Sestra mu dala plnú moc. O zaplatení kúpnej ceny sa dozvedel niekedy koncom októbra. Nechodí do banky. Zaplatil Pavol Valas a ešte do správy napísal, že súdne konanie. Vklad zmluvy bol vykonaný 18.10. Bolo to vykonané poza jeho chrbát. Zmluva bola vtedy už neplatná. Nezostávalo mu iné, iba na kataster doručiť odstúpenie, a rovnako aj im. Čo spravili, je podvod. Následne bez akejkoľvek výzvy jeho rodine zrušili trvalé pobyty. Odpojili mu plynomer a elektromer, ktorý bol vedený na jeho meno. V čase zákazu vychádzania nemali vodu, plyn, elektriku, čo trvalo 8 mesiacov. Dcéra sa dokonca nemohla dištančne vzdelávať na strednej škole, čo viedlo až k jej komisionálnemu preskúšaniu. V čase odstúpenia od zmluvy nemal vedomosť o úhrade časti kúpnej ceny. 8.Uznesením zo dňa 12.10.2020 súd konanie prerušil do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad 13C 22/2019.

9.Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1Co/1/2021- 111 zo dňa 28.1.2021 zmenil prvostupňové rozhodnutie a návrh na prerušenie konania zamietol. 10.Súd na základe vykonaného dokazovania, vypočutím strán , svedka Marcely Stachovej, oboznámením listinných dôkazov a to kúpnej zmluvy, notárskej zápisnice, rozhodnutia správneho orgánu, odstúpenia od kúpnej zmluvy, potvrdenia hotovostných vkladov, výziev, písomného podkladu k súdnemu konaniu 12C 9/2020, pripojených súdnych spisov 8C 65/2017, 13C 22/2019, z nich dokumentov označených žalovaným, a úradného záznamu č. 1. a.i. Rozsudkom zo dňa 28.2. 2022 v bode I. určil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 28.5.2013, spísané dňa 31.10.2019, ktorým žalovaný odstúpil od Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti a zmluvy o zrušení vecného bremena zo dňa 28.5.2013 je neplatný právny úkon. V bode II. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V rozsudku vychádzal z ustáleného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 28.5.2013 uzavreli Rastislav Stach ako predávajúci, Magdaléna Valasová ako kupujúca, Roman Stach a Peter Stach ako oprávnení z vecného bremena kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam a zmluvu o zrušení vecného bremena. Podľa čl. I. predávajúci je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ica k celku na nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. 1132 k. ú. Veľká. Podľa čl. III. predávajúci predáva kupujúcemu svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach uvedených v článku I. Podľa čl. IV. zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene v sume 45.000,- eur s tým, že sumu vo výške 5.000,- eur bude uhradená predávajúcemu v hotovosti prevodom na účet č. 0490978406/0900 vedený v SLSP, a. s. do 15 pracovných dní od podpisu kúpnej zmluvy oboma zmluvnými stranami, suma vo výške 15.000,- eur bude uhradená na účet predávajúceho najneskôr do 30.6.2013, suma vo výške 10.000,- eur na účet predávajúceho, najneskôr do 31.7.2013 a suma vo výške 15.000,- eur na účet predávajúceho najneskôr do 31.8.2013. Výška tejto splátky bude očistená o nedoplatky predávajúceho z vyúčtovania spotreby energií a nájomného za rok 2012 a rok 2013 do doby odovzdania predmetných nehnuteľností. Podľa čl. V. bod 3 zmluvné strany sa dohodli, že v prípade nezaplatenia dohodnutej kúpnej ceny riadne a včas z dôvodov na strane kupujúcich má predávajúci právo na odstúpenie od tejto zmluvy. Kupujúci majú právo od tejto zmluvy odstúpiť, len ak predávajúci nespĺňa v celku svoje záväzky stanovené touto zmluvou. V bode B sa Magdaléna Valasová ako povinná z vecného bremena a oprávnení z vecného bremena dohodli, že vecné bremeno viaznuce na nehnuteľnosti rušia v plnom rozsahu za náhradu. Dňa 5.6.2013 Mgr. Pavol Rackovský uznal svoj dlh vo výške 48 000,- eur voči veriteľovi Pavlovi Valasovi z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012 s tým, že dlh bude uhradený podľa splátkového kalendára v mesačných splátkach po 1.500,- eur počnúc dňom 15.7.2013 do 15.2.2016. Vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu bolo pojaté do notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Štefana Siskoviča zo dňa 6.6.2013 pod č. N 344/2013. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností LV č. 1132 zo dňa 13.3.2017 spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. 1222 k. ú. Poprad-Veľká boli Rastislav Stach v podiele 1-ica a Magdaléna Valasová v podiele 1-ica. 11.Listom zo dňa 3.10.2017 AK Beňo, s.r.o. predložil Magdaléne Valasovej návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo variantoch A, podľa ktorého sa výlučným vlastníkom nehnuteľnosti stane adresát s manželom a pod písmenom B, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti sa stane Rastislav Stach. Navrhovaná celková cena nehnuteľnosti na vyporiadania predstavovala 140.000,- eur. Listom zo dňa 9.10.2017 žalobkyňa oznámila AK Beňo, s.r.o. vo veci návrhu na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, že prijateľná je ponuka pod písmenom A s tým, že podielový spoluvlastník Rastislav Stach uvedie do správneho právneho stavu prístavbu a Roman Stach vráti už vyplatené fin. prostriedky vo výške 2.100,- eur, ktoré boli uhradené ako záloha na vyplatenie vecného bremena. S navrhovanou cenou 140.000,- eur pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva súhlasí. Listom zo dňa 11.10.2017 AK Beňo žalobkyni oznámila, že jej prístup k vyporiadaniu spoluvlastníctva považuje za korektný. Konečné stanovisko mandantov jej bude oznámené v primeranej lehote. Poukázali na drobné technické veci týkajúce sa prístavby ako aj financovania. 12.Žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2017 /vec vedená pod sp.zn.8C 65/2017/ sa žalobca Rastislav Stach a intervenienti add 1 Roman Stach, add 2 Peter Stach domáhali voči žalovanej Magdaléne Valasovej vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo žalobcu Rastislava Stacha a žalovanej Magdalény Valasovej k nehnuteľnostim vedeným na LV č. 1132, k. ú. Veľká, okrem iného rodinného domu súp. č. 1222 tak, že všetky nehnuteľnosti súd prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej Magdaléne Valasovej, ktorá na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatí žalobcovi sumu 70.000,- eur, alternatívne že súd prikáže nehnuteľnosti do

výlučného vlastníctva žalobcu Rastislava Stacha, ktorému uloží povinnosť na vyrovnanie podielu zaplatiť žalovanej sumu 70.000,- eur. Uznesením zo dňa 3.12.2019 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 13C 22/2019. 13.Listom zo dňa 10.4.2019 AK Fekete, Piatnik požiadala súd vo veci sp. zn.8C 65/2017 o odročenie pojednávania z dôvodu, že vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva prebiehajú mimosúdne rokovania a po dohovore s právnym zástupcom žalobcu Rastislava Stacha a intervenientov Romana Stacha a Petra Stacha žiadal o poskytnutie lehoty 90 dní na prípadné mimosúdne vyriešenie veci. V rovnakej veci strán listom zo dňa 1.3.2019 zástupca žalovaného k návrhu na možnú reálnu deľbu nehnuteľnosti uviedol, že nemá žiadny záujme zotrvať v spoločnom užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, a to či už ako spoluvlastníčka resp. ako výlučná vlastníčka prípadnej jednej z dvoch stavieb, ktorá by eventuálne mohla vzniknúť rozdelením tejto nehnuteľnosti z dôvodu neúnosnosti situácie. 14.Dňa 17.7.2019 právny zástupca žalovanej v rovnakej veci požiadal zástupcu protistrany, akým spôsobom sa vyjadrili jeho klienti k ponuke mandantky, ktorú telefonicky odprezentoval koncom mesiaca jún 2019. 15.Dňa 7.6.2019 právny zástupca žalobcov vo vyššie označenej veci predložil protistrane záver znaleckého posudku. 16.Dňa 1.8.2019 právny zástupca žalovanej oznámil protistrane, že táto je ochotná vyplatiť protistrane sumu 70.000,- eur s tým, že dôjde k finančnému vyporiadaniu intervenientov, a následnému výmazu vecného bremena zriadeného v jeho prospech. Jedná sa o poslednú ponuku s tým, že pri neakceptovaní návrhu sa mandantka rozhodla vyriešiť kauzu reálnym rozdelením nehnuteľnosti. 17.Rozsudkom sp. zn. 12C 25/2018 – 64 zo dňa 19.8.2019 v právnej veci žalobkyne Magdalény Valasovej proti žalovanému Romanovi Stachovi, v konaní o zaplatenie 2.100,- eur s prísl., súd žalobu zamietol, a žalovanému priznal náhradu trov konania. Podľa bodu 12 odôvodnenia rozhodnutia, pretože žalobca nepreukázal, ani to netvrdí, aby došlo k zrušeniu zmluvy o zrušení vecného bremena, prípadne, aby táto zmluva bola neplatnou z iného dôvodu, sú strany naďalej touto zmluvou viazaní, a plnenie jednej alebo druhej zmluvnej strany nie je plnením, ktoré by odôvodňovalo jeho vrátenie z titulu bezdôvodného obohatenia. 18.Podľa záveru znaleckého posudku Ing. Jozef Záhradníka, vyhotoveného dňa 22.5.2019, všeobecná hodnota nehnuteľnosti rodinného domu súp. číslo 1222, v k. ú. Veľká s prísl., predstavuje 173.000,- eur. Dňa 18.10.2019 Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor pod č. V4409/2019 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. 1132 v prospech Magdalény Valasovej v podiele 1. 19.Listom zo dňa 31.10.2019 Rastislav Stach ako predávajúci z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.5.2013 odstúpil od kúpnej zmluvy s kupujúcou Magdalénou Valasovou, ktorej predmetom bol okrem iného prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti podielov 1 k celku na nehnuteľnostiach špecifikovaný v článku I. kúpnej zmluvy. Aj keď zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene v sume 45.000,- eur, k jej zaplateniu zo strany kupujúcej nedošlo napriek uplynutiu značnej doby od jej uzavretia. Okrem iného odstupujúci poukázal aj na skutočnosť, že vzhľadom na reálny vývoj cien nehnuteľností v danom mieste, ani nie je možné očakávať, aby mal predávajúci naďalej záujem na trvaní kúpnej zmluvy za daných podmienok. Vzhľadom k opísaniu skutočností využíva svoje právo vyplývajúce z článku V. odsek 3 kúpnej zmluvy. 20.Podľa poštovej doručenky odosielateľa advokátskej kancelárie Beňo a partners adresátovi Magdaléne Valasovej, bytom SNP 1222/15, Poprad, zásielka bola uložená dňa 4.11.2019 na dobu troch dní. Dňa 8.11.2019 bola zásielka vrátená odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej dobe. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty zásielka pod podacím číslom OA 156966477SK bola podaná na pošte 1 dňa 31.10.2019 o 16.52 h. Dňa 4.11.2019 o 7.09 h bola prevzatá na doručenie. Dňa 4.11.2019 o 13.09 h bola uložená na pošte Poprad 2 s poznámkou adresát nezastihnutý. Dňa 8.11.2019 bola odoslaná odosielateľovi a dňa 11.11.2019 vrátená odosielateľovi.

21.Žalobca Rastislav Stach sa žalobou doručenou súdu dňa 5.11.2019 / vec vedená pod sp. zn. 13C 22/2019 / domáhal voči žalovanej Magdaléne Valasovej určenia spoluvlastníckeho práva tak, že súd určí, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. Veľká, zapísaných na LV č. 1132, o. i. stavby rodinného domu so súp. č. 1222. Žalobu odôvodnil tým, že strany dňa 28.5.2013 uzavreli kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam za dohodnutých podmienok. Na základe zmluvy sa žalovaná mala stať výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. K povoleniu vkladu došlo až dňa 18.10.2019. Žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil listom zo dňa 30.10. 2019 z dôvodu nezaplatenia dohodnutej kúpnej ceny riadne a včas. Medzi stranami prebieha viacero súdnych sporov, okrem iného pod sp. zn. 8C 65/2017, kde sama žalovaná konštatovala, že medzi stranami bola uzavretá kúpna zmluva, ale nikdy nebola zavkladovaná z dôvodu, že v lehote splatnosti nezaplatila kúpnu cenu. Reála hodnota nehnuteľností sa od uzavretia kúpnej zmluvy podstatne zvýšila. Pretože žalovaná medzičasom vykonala vklad a podľa údajov z katastra nehnuteľností je výlučnou vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je podielovým spoluvlastníkom. Uznesením zo dňa 25.5.2020 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C 9/2020. 22.Listom zo dňa 18.2.2020 Okresný úrad Poprad Magdaléne Valasovej oznámil, že dňa 5.11.2019 bolo Okresnému úradu Poprad doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 28.5.2013. Samotné odstúpenie od kúpnej zmluvy je jednostranným právnym úkonom. Pre nastúpenie právnych účinkov sa nevyžaduje súhlas adresáta a katastrálny odbor je povinný skúmať, či platnosť odstúpenia od zmluvy nie je medzi účastníkmi sporná. Dňa 8.1.2020 bolo Okresnému úradu Poprad doručené vyjadrenie Magdalény Valasovej, ktorá nesúhlasila s odstúpením od zmluvy. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné, aby kupujúca podala v lehote 30 dní odo dňa prevzatia tejto výzvy príslušnú žalobu na súd podľa ust. § 80 písm. c) OZ a o tejto skutočnosti správny orgán informovala. Ak v stanovenej lehote žaloba podaná nebude, katastrálny odbor bude považovať odstúpenie od zmluvy za bezsporné a v rámci záznamu odstúpenie do katastra nehnuteľností zapíše. Podľa potvrdenia vystaveného Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa 28.10.2019 bol Pavlom Valasom realizovaný hotovostný vklad vo výške 28.000,- eur na účet SK43 0900 0000 0004 9097 8406. Podľa potvrdenia vystaveného danou bankou dňa 30.10.2019 o 14.48 h bol Pavlom Valasom realizovaný hotovostný vklad vo výške 10.000,- eur na účet SK43 0900 0000 0004 9097 8406. Podľa potvrdenia vystaveného bankou dňa 31.10.2019 o 14.56 h bol Pavlom Valasom realizovaný hotovostný vklad vo výške 5.000,- eur na účet SK43 0900 0000 0004 9097 8406. Podľa potvrdenia vystaveného bankou dňa 3.11.2019 o 18.42 h bol Pavlom Valasom realizovaný hotovostný vklad vo výške 1.100,- eur na účet SK43 0900 0000 0004 9097 8406. 23.Podľa potvrdenia vystaveného bankou dňa 4.11.2019 o 9.17 h bol Pavlom Valasom realizovaný hotovostný vklad vo výške 900,- eur na účet SK43 0900 0000 0004 9097 8406. Dňa 4.11.2019 o 9.17 hod vykonal Pavol Valas hotovostný vklad na účet príjemcu č. účtu:SK43 0900 0000 0004 9097 8406 vo výške 900,- eur s poznámkou pre prijímateľa doplatenie kúpnej čiastky. Podľa písomných podkladov vyhotovených žalovaným žalobca v bodoch 1 až 7 spracoval písomné poznámky od úradného záznamu po vydané predbežné opatrenie s tým, že vklad starej zmluvy, z jeho pohľadu neplatnej, ktorý urobila žalobkyňa, bol vykonaný proti jej vôli ako vlastníka nehnuteľnosti. 24.Podľa úradného záznamu č. 1 Mestského úradu Poprad zo dňa 30.10.2017 uvedeného dňa o 11.20 h p. Stach telefonicky oznámil na správny orgán, že v rodinnom dome začal uskutočňovať potrebné opatrenia na odstránenie vád na krbovej zostave, konkrétne vyvložkovanie komína, pričom práce je potrebné vykonať aj na druhom nadzemnom podloží, kde býva jeho sestra p. Valasová, ktorá mu to nedovolila uskutočniť. Rovnakého dňa o 12.20 h prišiel na Mestský úrad Poprad p Valas, ktorý oznámil správnemu orgánu, že p. Stach zmenil názor a že im nepredá časť domu a oni nesúhlasia s vyvložkovaním komína, že oni mu nepovolia prístup do bytu a nech si vezme plošinu. 25.Podľa prehľadu transakcií od 28.10.2019 do 7.11.2019 na názve účtu platiteľa Marcela Stachová dňa 28.10.2019 bol vykonaný vklad v hotovosti v sume 28.000,- eur so správou pre príjemcu – Pavol Valas, súdne rozhodnutie, zaplatenie kúpnej čiastky. Dňa 30.10.2019 je zaznamenaný vklad hotovosti s rovnakým údajom pre príjemcu v sume 10.000,- eur, dňa 31.10.2019 v sume 5.000,- eur, dňa 3.11.2019 v sume 1.100,- eur a dňa 4.11.2019 so správou pre príjemcu Pavol Valas, doplatenie kúpnej čiastky v sume 900,- eur.

26.Listom zo dňa 14.11.2019 právny zástupca žalovaného vyzval žalobkyňu na prevzatie uhradenej kúpnej ceny s odôvodnením, že dňa 28.10.2019 došlo k pripísaniu umy 28.000,- eur v prospech účtu Marcely Stachovej a to podľa správy pre príjemcu „Pavol Valas, súdne rozhodnutie, rozplatenie kúpnej čiastky“, nakoľko klient od kúpnej zmluvy zo dňa 28.5.2013 odstúpil (a na Okresný súd Poprad bola podaná žaloba o určenie spoluvlastníckeho páva), bola dotknutá kúpna zmluva zrušená od počiatku. Adresáta vyzval, aby oznámil platobné miesto za účelom vrátenia sumy 28.000,- eur. Podľa poštovej doručenky zásielka bola uložená na pošte dňa 15.11.2019 a dňa 4.12.2019 vrátenie odosielateľovi. 27.Podľa uznesenia Okresného súdu Poprad zo dňa 2.4.2020 sp. zn. 13C 22/2019 – 98 vo veci žalobcu Rastislava Stacha proti žalovanej Magdaléne Valasovej, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s uznesením KS Prešov zo dňa 10.6.2020 súd uložil žalovanej povinnosť strpieť užívanie prízemia rodinného domu súp. č. 1222 v k. ú. Veľká v rozsahu nevyhnutnom pre prístup do rodinného domu na pozemok a osobami, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. 28.Svedkyňa Marcela Stachová uviedla, že žalovaný je jej manžel. Strany v konaní zdedili rodičovský dom, v ktorom bývali od narodenia a to každý v jednej polovici. Jedného dňa sa s manželom rozhodli, že nehnuteľnosť sa vyporiada. Mali záujem kúpiť si 3-izbový byt vo Svite a žalobkyni navrhli, že jej polovicu domu odpredajú za 55 000 eur. Žalobkyňa sa po čase vyjadrila, že je to pre ňu veľa, tak kúpnu cenu znížili na 45 000 eur. V roku 2013 sa pripravila kúpna zmluva s danou kúpnou cenou. S manželom čakali, či žalobkyňa zoženie peniaze. Po nejakom čase sa dozvedeli, že keď žalobkyňa uzatvárala kúpnu zmluvu, mala dlhy a bola so svojim manželom zadlžená. Keby v tom čase vedeli, že majú dlhy, tak manžel by s ňou ani zmluvu neuzatváral. Klamali od začiatku. Po 3 - 4 mesiacoch oznámila, že peniaze nezohnala. Po tomto oznámení sa dohodli, že v dome budú naďalej bývať všetci. Keďže sa žalobkyňa vyjadrila, že nemá peniaze, každý už pokladal zmluvu za zrušenú, nikto ju nespomínal a nikto sa podľa nej neriadil. Ani oni už nezaslali žiadne výzvy na úhradu kúpnej ceny. Problémy v spolužití nastali v období, keď si chceli nimi užívanú časť nehnuteľnosti prerobiť. Problémy začali s manželom žalobkyne, ktorému všetko vadilo, vyúsťovalo to do konfliktov, ktoré dokonca musela riešiť aj polícia a vrcholilo to tým, že manžel žalobkyne začal do toho zaťahovať aj ich dcéru. Spolužitie sa stalo natoľko konfliktným, že vyhľadali právneho zástupcu pána Mgr. Antoša. Aj protistrana si zvolila právneho zástupca a vie, že títo spolu komunikovali. Obe strany si nechali vyhotoviť súdne znalecké posudky. Ceny nehnuteľností sa medzičasom podstatne zvýšili. V súčasnej dobe za cenu 45 000 eur si v Poprade človek nekúpi ani garáž. Manžel dostal skoro šok, keď sa dozvedel, že už nie je vlastníkom rodinného domu, o čom mu prišla správa z katastra. Urýchlene to chceli riešiť, preto kvôli katastru dali odstúpenie od kúpnej zmluvy, aj keď obe strany pokladali zmluvu za zrušenú. Koncom októbra, alebo začiatkom novembra 2019 na jej účet boli zaslané peniaze od p. Valasa. Zistila to náhodou pri výbere z bankomatu. Išla som to riešiť hneď do banky a tam som zistila, že peniaze poslal Pavol Valas. V poznámke uviedol súdne rozhodnutie, pričom žiadne rozhodnutie ešte nebolo a v tom čase vydané. Bolo vedené konanie u sudcu JUDr. Kuruca. Následne ich odpojili od plynu a elektriny. Bolo to v čase pandémie, dcéra sa nemohla pripravovať na dištančné štúdium. Pomohol im švagor. Pani Valasová od roku 2017 bola právne zastúpená v okamihu, keď sa vyjednávalo o mimosúdnom vyriešení veci. Právny zástupca im ponúkol sumu 70 000 eur. 29.Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto je potrebné jej vyhovieť. Súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania vypočutím manžela žalobkyne s odôvodnením, že tento dôkaz ako prostriedok procesnej obrany žalovaného vzhľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania nevykonal, pretože žalovaný ho napriek poučeniu súdu včas neuplatnil a jeho vykonanie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Žalovaný sám vo svojej výpovedi v priebehu konania uviedol, že mal vedomosť o zastupovaní žalobkyne jej manželom. Rovnako uviedol, že ohľadne vyporiadania spoluvlastníctva obe strany zastupovali právni zástupcovia. Vykonané dôkazy súd vyhodnotil ako dostatočné pre rozhodnutie vo veci. 30.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. ak bude mať podmienky na rozhodnutie vo veci splnené, aby vo veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne. Za sporné právne otázky považoval účinnosť § 47 Občianskeho zákonníka na zmluvy o prevode nehnuteľnosti a právo predávajúceho odstúpiť od kúpnej zmluvy, ak vzhľadom na skutkové okolnosti (uplynutie dlhého časového obdobia) už nemôže mať záujem na prijatí kúpnej ceny. Právny zástupca žalovaného v rámci odvolania konštatoval, že obe strany boli presvedčené o tom, že ak sa nepodá návrh na vklad do 3 rokov, zmluva zaniká. Uviedol, ž

žalobkyňa sa ani slovom nezmienila, že by považovala pôvodnú zmluvu z roku 2013 za platnú, pričom, keďže mimosúdne jednania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva neboli úspešné, podal dňa 19.12.2017 na súd žalobu o vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, pričom spornou bola len výška ceny. Dňa 1.9.2019 právny zástupca žalovaného zaslal žalobkyni ponuku na odkúpenie podielu za sumu 70 tisíc eur, pričom nebola ani zmienka o tom, že by žalobkyňa považovala za platnú pôvodnú zmluvu z roku 2013. V októbri roku 2019 si žalobkyňa uvedomila, že môže špekulatívne zneužiť čestný postoj svojho brata a podala návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorý bol povolený. V odvolaní je ďalej konštatované, že odstúpenie od zmluvy bolo doručované žalobkyni ráno dňa 4.11.2019 a posledná splátka kúpnej ceny bola zaplatená toho istého dňa neskôr. Odstúpenie žalovaného bolo do dispozičnej sféry žalobkyne doručované ráno dňa 4.11.2019 a až následne toho istého dňa došlo k doplateniu celej zvyšnej kúpnej ceny. V odvolaní a vyjadreniach žalovaného je viacnásobne konštatované, že za pôvodne dohodnutú kúpnu cenu z roku 2013 si žalobca v roku 2019 už nemohol kúpiť žiadne vlastné bývanie, nakoľko ceny nehnuteľností vzrástli najmenej o 100%. 31.Žalovaný ako procesný dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP považoval odmietnutie výsluchu svedka Valasa, manžela žalobkyne, ktorý podľa jej vlastného vyjadrenia riešil otázky týkajúce sa predmetného sporu. 32.Ďalší dôvod odvolania videl žalovaný v nevysporiadaní sa súdu prvej inštancie s argumentáciou vyplývajúcou z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 248/2010, keďže neuviedol, prečo vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Cdo/184/2005, pričom označené neskoršie rozhodnutie bolo potvrdené aj Ústavným súdom SR (sp. zn. IV.ÚS 66/2012). V tejto súvislosti poukázal na to, že súd odkláňajúci sa od ustálenej súdnej praxe, musí uviesť dôvody odklonu. 33.Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného zároveň nevysporiadal s najpodstatnejšou námietkou, a to, že žalovaný nemôže mať záujem na prijatí kúpnej ceny po 6 rokoch, keďže došlo k viac ako 100 % nárastu cien nehnuteľností. Podľa žalobcu je ťažko nájsť lepší príklad na aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 1 OZ, alternatívne § 518 OZ. Podľa žalovaného zároveň nedošlo k úplnému zaplateniu kúpnej ceny, keďže žalobkyňa neuhradila úroky z omeškania. 34.K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa, ktorá reagovala na odvolacie námietky žalovaného. Uviedla, že súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania vypočutím svedka p. Valasa, t.j. manžela žalobkyne, čo nepochybne vyplýva z bodu 54. odôvodnenia jeho rozhodnutia. K aplikácii § 47 Občianskeho zákonníka (OZ) žalobkyňa uviedla, že táto otázka už bola judikatúrou súdov vyriešená tak, že toto ustanovenie sa od roku 1992 netýka zmlúv o prevodoch nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/184/2005 a 2Cdo/124/2003. Uviedla, že je bez právneho významu tvrdenie žalovaného, že prevod vecného práva je možné zavkladovať aj po 20 - 30, resp. 100 rokoch od uzavretia zmluvy. Žalobkyňa takýto výklad nepovažuje za absurdný a žiadnym spôsobom sa tento výklad netýka ani právnej istoty. Uviedla, že súd sa s touto skutočnosťou jasne vysporiadal v bode 42. svojho odôvodnenia. K namietanej aplikácii ust. § 518 OZ žalovaná uviedla, že dané ustanovenie sa vzťahuje na tzv. fixné zmluvy a zo zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, takýto záver vyvodiť nemožno. Platná právna úprava nespája s neuhradením kúpnej ceny v lehote splatnosti zo zákona následok zániku platne uzavretej zmluvy. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že tvrdenie žalovaného o tom, že zásielka - odstúpenie od zmluvy jej bolo doručované ráno dňa 4.11.2019 nie je relevantné, keďže z potvrdenia pošty vyplýva, že táto zásielka bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 31.10.2019 o 16:52 a žalobkyni bola doručovaná dňa 4.11.2019 o 13:09 hod. s tým, že adresát nebol zastihnutý a zásielka bola uložená na pošte, teda nie, ako žalovaný vadne uvádza „ráno dňa 4.11.2019“. Táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva a keďže k úhrade kúpnej ceny došlo dňa 4.11.2019 o 9:17 hod., žalovaný nepreukázal, že odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo žalobkyni doručené pred touto úhradou. K tvrdeniu žalovaného, že doposiaľ nedošlo k úhrade kúpnej ceny z dôvodu, že nebol uhradený 6 ročný úrok, žalobkyňa uviedla, že takýto názor žalovaného je mylný, pretože úrok z omeškania nie je možné za žiadnych okolností považovať za súčasť kúpnej ceny. Úrok z omeškania je sankcia za nesplnenie si zmluvnej povinnosti a v žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že by sa úroky z omeškania stávali súčasťou kúpnej ceny. V súvislosti so žalovaným citovaným rozhodnutím Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 350/2017 žalobkyňa uviedla, že v tomto prípade bol kupujúci v omeškaní so zaplatením 4 mesiace, preto mal predávajúci na odstúpenie od zmluvy presne takýto čas

a v danom prípade mal predávajúci, teda žalovaný, čas na odstúpenie od zmluvy 6 rokov a 2 mesiace. Žalobkyňa má za to, že žalovaný v priebehu konania nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal zánik písomnej kúpnej zmluvy pred zaslaním odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy a zároveň bolo v konaní zo strany žalobkyne preukázané, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného jej bolo doručené až po úhrade celej kúpnej ceny, a teda dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy zanikol pred doručením tohto odstúpenia a navyše žalovaný využitím svojho práva na odstúpenie pristúpil až po jeho premlčaní. 35.Následne právni zástupcovi ešte súdu zaslali vzájomne ďalšie vyjadrenia, ktoré sú totožné s ich predchádzajúcim vyjadreniami. 36.Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27. júna 2023 v bode I. potvrdil prvostupňové rozhodnutie a v bode II. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 37.Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie v prejednávanej právnej veci správne zistil skutkový stav, na ktorý aj správne aplikoval príslušné právne normy. Jeho rozhodnutie je konzistentné, logické, ale predovšetkým zákonné. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.5.2013. Z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva dohodnutá kúpna cena a spôsob jej úhrady, teda jednotlivé termíny splatnosti kúpnej ceny, ako aj dohoda zmluvných strán, že v prípade nezaplatenia dohodnutej ceny riadne a včas z dôvodov na strane kupujúceho má predávajúci právo na odstúpenie od tejto zmluvy. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistené skutočnosti a uzavrel, že celá dohodnutá kúpna cena bola uhradená predtým, ako sa do dispozičnej sféry žalobkyne dostalo odstúpenie žalovaného od predmetnej kúpnej zmluvy, preto súd prvej inštancie správne určil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.5.2013, spísané dňa 31.10.2019, ktorým žalovaný odstúpil od tejto kúpnej zmluvy, je neplatný právny úkon. 38.Žalovaný v odvolaní považoval za spornú konkurenciu právnych názorov týkajúcich sa aplikácie ust. § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/248/2010, ktorým bol potvrdený jeho názor, že pokiaľ nebol podaný návrh na vklad do troch rokov od uzavretia zmluvy, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Žalovaný poukázal aj na to, že tento názor potvrdil aj Ústavný súd SR (IV. ÚS 66/2012). Odvolací súd k tomu uvádza, že toto rozhodnutie sa týkalo vkladového konania, pričom ale zo žiadnych procesnoprávnych ustanovení katastrálneho zákona, ani správneho poriadku nevyplýva žiadna lehota, v rámci ktorej by mal účastník vecnoprávnej zmluvy podať na jej základe návrh na vklad. Lehotu na podanie návrhu na vklad si nemožno zamieňať s lehotou upravenou v § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). V súčasnosti platné právo nepozná prípad, v ktorom by bolo potrebné k súkromnoprávnej zmluve rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby zmluva nadobudla účinnosť, t. j. aby sa účastníci takej zmluvy mohli domáhať plnenia zo zmluvy. Táto trojročná lehota sa totiž vzťahuje len na také rozhodovanie, ktoré je spojené s nastúpením účinnosti zmluvy, pričom rozhodnutie o povolení vkladu takýto charakter nemá. Ústavný súd sa v tejto veci navyše nezaoberal meritom veci a vyslovil, že kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a zásadne sa nepoužívajú na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. 39.Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne platným právnym úkonom, aj keď došlo k omeškaniu so zaplatením kúpnej ceny. Žalovaný správne poukazuje na to, že v danom prípade je potrebné rozlišovať obligačno-právne účinky zmluvy, ktoré v danom prípade nastali uzavretím, t.j. podpisom kúpnej zmluvy, v ktorej je nepochybne prejavená vôľa zmluvných strán uzavrieť túto zmluvu, pričom v konaní nebolo preukázané, aby táto zmluva mala byť z akéhokoľvek dôvodu neplatná. Ďalším aspektom tejto zmluvy sú jej vecno-právne účinky, ktoré nastávajú povolením vkladu vlastníckeho práva. Žalovaný poukázal na to, že, vzhľadom na nepodanie návrhu na vklad do 3 rokov od uzavretia zmluvy, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 47 ods. 2 OZ je obsolentným ustanovením, o čom svedčí judikatúra slovenských súdov, tak ako ju prezentoval prvoinštančný súd, resp. právny zástupca žalobkyne a pre účely výkladu je možné použiť aj rozhodnutia českého najvyššieho súdu, keďže sa týkajú zákonného ustanovenia, ktoré bolo zhodné pre oba štáty. Žalovaným vyššie citované rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rámci správneho súdnictva sa týka vkladového konania a navyše je ojedinelým prípadom, keď súdy

v rámci správneho súdnictva potvrdili rozhodnutie katastra o tom, že návrh na vklad, ktorý bol podaný po troch rokoch od uzavretia zmluvy, nebol povolený. Odvolací súd opätovne zvýrazňuje skutočnosť, že v rámci Slovenskej republiky neexistuje žiadna relevantná právna úprava, ktorá by len z dôvodu nedodržania postupu, ktorý má vecno-právne účinky, mala spôsobiť neplatnosť a neúčinnosť kúpnej zmluvy. Je nepochybné, že výklad, ktorý preferuje žalovaný, je v jeho prospech a jedná sa v postate o jediný možný spôsob zvrátenia stavu, ku ktorej došlo v dôsledku dlhoročnej nečinnosti žalovaného, ktorý v prípade, pokiaľ nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, mal možnosť ihneď odstúpiť od kúpnej zmluvy a v tomto ohľade je skutočne namieste stará rímska zásada, že „právo patrí bdelým“ („vigilantibus iura scripta sunt"). Žalovaný vo svojich vyjadreniach viacnásobne poukazoval na to, že stranám zmluvy bolo jasné, že už nemajú záujem na trvaní tejto zmluvy, resp. na plnení z tejto zmluvy. Tieto jeho tvrdenia však neboli žiadnym spôsobom relevantne preukázané. Odvolací súd poukazuje aj na to, že samotná žalobkyňa sa pôvodne domnievala, že z dôvodu nepodania návrhu na vklad sa má za to, že strany odstúpili od kúpnej zmluvy, avšak v rámci žaloby vedenej Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 12C/25/2018 z odôvodnenia rozhodnutia súdu zistila, že zmluva je naďalej platná a účinná, a preto aj podala návrh na vklad vlastníckeho práva a zaplatila kúpnu cenu. V súvislosti s námietkami žalovaného, že konanie žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi prvoinštančný súd v bode 50. odôvodnenia svojho rozsudku správne poukázal na to, že žalobkyňa bola po odstúpení žalovaného od kúpnej zmluvy vyzvaná príslušným orgánom (Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor) na podanie tejto žaloby, teda pokiaľ žalovaný namietal, že podaná žaloba v rozpore s § 137 CSP a že žalovaná mala podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa naplnila obsah citovaného zákonného ustanovenie a rozhodnutie súdu o neplatnosti odstúpenia od zmluvy je podkladom pre katastrálny odbor, ktorý v prípade právoplatnosti rozhodnutia nebude akceptovať odstúpenie od zmluvy žalovaného, čím sa zachová súčasný vlastnícky vzťah žalobkyne. 40.Ohľadne odmietnutia výsluchu svedka Valasa, manžela žalobkyne odkázal na bod 54. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a dodal, že poukazuje na to, že právny zástupca žalovaného ani nešpecifikoval, k akým konkrétnym skutočnostiam by mal byť vypočutý manžel žalobkyne a podľa názoru odvolacieho súdu by prípadným odročením pojednávania došlo skutočne iba k umelému predlžovaniu sporu a nie je dôvod predpokladať, že uvedený svedok by uviedol iné skutočnosti, než samotná žalobkyňa, resp. by uviedol skutočnosti, ktoré by boli podstatné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý správne konštatoval, že dôkazy, ktoré v konaní vykonal, boli dostatočné pre jeho rozhodnutie. Preto správne zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na doplnenie dokazovania. 41.Žalovaný taktiež namietal, že súd prvej inštancie mal v danej veci jednoznačne aplikovať ust. § 517, § 518 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenia ale jednoznačne nemožno aplikovať na zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, keďže § 518 OZ predstavuje špeciálne ust. k § 517 OZ a rieši tzv. fixné zmluvy, ktoré sú viazané na konkrétny presný čas plnenia a vzhľadom na charakter zmluvy (povaha plnenia) je nepochybné, že neskoré plnenie je pre kupujúceho, resp. objednávateľa už bez významu. Jedná sa napr. o zmluvy, ktoré sa viažu na konkrétnu príležitosť, napr. narodenie, svadba, pohreb a pod. 42.Ďalším dôvodom odvolania bolo tvrdenie, že je úplne nepochybné, že žalovaný nemohol mať záujem na prijatí kúpnej ceny a platnosti zmluvy z dôvodu, že po uplynutí doby 6 rokov došlo k viac ako 100 % navýšenie cien nehnuteľností. Odvolací súd k tomu uvádza, že je síce všeobecne známe, že došlo k nárastu cien nehnuteľností, ale táto skutočnosť nemá žiaden právne relevantný význam pre posúdenie tejto veci. Žalovaný mal skutočne dostatok času, aby riešil stav, že žalobkyňa neuhradila v lehote splatnosti kúpnu cenu a dlhoročnú nečinnosť žalovaného nemožno teraz zhojiť právnymi konštrukciami, ktoré by mali zvrátiť zákonne nastolený právny stav. 43.Ďalším odvolacím dôvodom bolo, podľa žalovaného, nesprávne zistenie skutočností týkajúcich sa momentu doručenia odstúpenia od zmluvy. Žalovaný tvrdil, že odstúpenie od zmluvy malo byť doručované „ráno“, bez bližšej špecifikácie, kedy presne to malo byť, ale že to bolo určite pred zaplatením celej kúpnej ceny. Žalovaný ale žiadnym spôsobom konkrétne nepreukázal, kedy mala byť žalobkyni doručovaná predmetná zásielka. Z oznámenia Slovenskej pošty, ktorá túto zásielku doručovala vyplýva, že zásielka bola síce prevzatá na doručenie 4.11.2019 o 7:09 hod., uložená na pošte Poprad 2 z dôvodu, že adresát bol nezastihnutý o 13:09 hod., avšak z týchto údajov nie je možné vyvodiť záver, že zásielka bola žalobkyni, ktorá nebola zastihnutá v mieste svojho bydliska, doručovaná v uvedený deň pred časom 9:17 hod., kedy došlo jednoznačne k úplnému zaplateniu kúpnej ceny, a preto v konaní

nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že k doručeniu zásielky došlo skôr, než bola zaplatená kúpna cena. Dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia zaťažuje žalovaného, ktorý ale nepreukázal, že do dispozičnej sféry žalobkyne sa odstúpenie od zmluvy dostalo skôr, než bola zaplatená kúpna cena, preto je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nemohol platne od kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. 44.Žalovaný taktiež tvrdil, že k úplnému zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, pretože žalobkyňa neuhradila úroky z omeškania, ktoré vznikli z dôvodu oneskoreného zaplatenia kúpnej ceny, a preto je odstúpenie platné. Takáto právna konštrukcia žalovaného nemá oporu v žiadnom ustanovení právnych predpisov Slovenskej republiky, pričom je nepochybné, že kúpna cena bola dojednaná v sume 45.000 eur a táto aj bola zaplatená, pričom úroky z omeškania z titulu oneskoreného zaplatenia kúpnej ceny samozrejme nie sú súčasťou kúpnej ceny. 45.Právny zástupca žalovaného sa v odvolaní viackrát, v podstate urážlivo, vyjadril, že súd prvej inštancie nepochopil, o čo v konaní ide, k čomu odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie dôkladne, citlivo a slušne reagoval na všetky námietky žalovaného, pričom pokiaľ rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v súlade s predstavou žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, neznamená to automaticky, že toto rozhodnutie je nezákonné, resp. nespravodlivé. Žalovanému skutočne nič nebránilo, aby po uplynutí lehoty splatnosti kúpnej ceny v podstate okamžite odstúpil od kúpnej zmluvy, čo ale žalovaný neurobil a aj keď sú ľudsky pochopiteľné dôvody prezentované žalovaným z hľadiska nárastu cien nehnuteľností a prípadnej nemožnosti zabezpečenia si bývania za dohodnutú kúpnu cenu. Pokiaľ strany sporu mimosúdne jednali o navýšení kúpnej ceny, tak tieto okolnosti bolo potrebné riešiť bezpečnými právnymi prostriedkami, napr. dodatkom ku kúpnej zmluve, resp. zrušením zmluvy a uzavretím novej zmluvy a pod., pretože, ako už odvolací súd konštatoval, žalovaný nebol dôsledný a obozretný pri uplatňovaní svojich práv, za čo nenesie zodpovednosť ani žalobkyňa, ani súd, ale v podstate on sám. 46.Súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietku premlčania zo strany žalovaného, keď poukázal na to, že kúpna zmluva nie je právom, ktoré by sa mohlo premlčať po uplynutí všeobecnej premlčacej doby počítanej od splatnosti kúpnej ceny. Na druhej strane námietku premlčania vzniesla podaním zo dňa 17.10.2021 (č.l. 170 spisu) aj žalobkyňa, ktorá poukázala na to, že splatnosť kúpnej ceny uplynula dňa 31.8.2013 a žalovanému vniklo právo odstúpiť od zmluvy prvýkrát dňa 01.09.2013, a toto právo sa premlčalo vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote dňom 01.09.2016. V rámci pojednávania konaného dňa 29.9.2021 právny zástupca žalobkyne uviedol, že z dôvodu opatrnosti namietli aj premlčanie práva žalovaného na odstúpenie od zmluvy, k čomu na základe otázky súdu uviedol, že nechcú komplikovať spor a hlavný dôvod neplatnosti odstúpenia od zmluvy už deklarovali, pričom ak by v priebehu konania táto ich argumentácia neobstála, budú situáciu procesne riešiť. Na vznesenú námietku premlčania poukázala žalobkyňa aj podaním zo dňa 25.10.2021 (č.l. 205 spisu). Je nepochybné, že žalovaný mal v priebehu konania, do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, vedomosť o námietke premlčania, ktorú vzniesla žalobkyňa, preto mal aj možnosť vyjadriť sa k nej. Odvolací súd poukazuje na to, že námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou, ktorú žalobkyňa v tomto konaní nepochybne vzniesla, teda nemožno súhlasiť s vyjadrením súdu prvej inštancie, že žalobkyňa od tohto prostriedku procesného útoku v priebehu konania ustúpila s poukazom na inú právnu argumentáciu, pretože námietka premlčania bola žalobkyňou jednoznačne vznesená, a predstavuje ďalší podstatný dôvod pre zamietnutie žaloby, keďže právo na odstúpenie od zmluvy je právom, ktoré je potrebné uplatniť vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, čo zjavne žalovaný nedodržal, keďže svoje právo si mohol uplatniť prvýkrát nasledujúci deň po splatnosti celej kúpnej ceny t.j. 01.09.2013 a všeobecná trojročná lehota uplynula dňa 01.09.2016, pričom odstúpenie od zmluvy sa do dispozičnej sféry žalobkyne dostalo až dňa 04.11.2019, teda až po uplynutí všeobecnej trojročnej lehoty. 48.Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil poukazom na ust. § 420 písm. f) CSP a § 421 písm. b) a c) CSP. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté odvolacie rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne aby zrušil aj prvostupňový rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietal nesprávne posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu, nakoľko rozhodnutím súdu sa právne postavenie žalobkyne nijako nezmenilo, ako vlastníčka bola zapísaná pred začatím konania a ako vlastníčka je zapísaná aj po jeho skončení. Ďalej namietal, že «v konaní včas navrhol výsluch manžela žalobkyne p.

Valasa a to predovšetkým z dôvodu, že samotná žalobkyňa uviedla, že „všetko za ňu vybavoval manžel“. Za týchto okolností súd nemohol odmietnuť výsluch tohto svedka». V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolateľ v okolnostiach posudzovanej veci namietal nesprávnu interpretáciu § 47 OZ, keď podľa niektorých súdnych rozhodnutí sa toto ustanovenie vzťahuje (aj) na zmluvy o prevode nehnuteľnosti a iné presadzujú opačný názor. Poukázal na rozhodnutia dovolacieho a ústavného súdu (2Sžo/248/2010, 2Cdo 184/2005, IV. ÚS 66/2012, 1Sžr/172/2012). V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ poukazoval na právo predávajúceho odstúpiť od kúpnej zmluvy, ak sa pre dlhoročné omeškanie kupujúceho zásadne zmenila hodnota kúpnej ceny“ a „[a]plikácia ust. § 518 OZ aj na iné prípady ako tzv. fixné zmluvy“. Polemizoval s rozhodnutím I. ÚS 350/2017. Ďalej uviedol, že „dôvodom odstúpenia nemusí byť len omeškanie, ale aj oneskorené plnenie ... Otázka, či je možné odstúpiť od zmluvy pre omeškanie dlžníka aj potom, čo dôjde k splneniu omeškaného plnenia, za okolností, že ide o extrémne omeškanie plnenia na ktorom v dôsledku plynutia času nemôže mať veriteľ záujem, doposiaľ predmetom rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu nebola.“. 49.Žalobkyňa navrhla dovolanie žalovaného odmietnuť a priznať jej náhradu dovolacích trov. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom poukázala na body 29 a 40 odôvodnenia prvostupňového rozsudku. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového súdu. Nie je ani pravdivé tvrdenie žalovaného o rozpornej aplikácii § 47 OZ. V tomto ohľade poukázala na ustálenú judikatúru [2do/184/2005, 2Cdo/124/2003, 30Cdo/115/2006 (ČR), I. ÚS 331/1998 (ČR)] a právnu teóriu (pozri napr. VOJČÍK, P.: Občianske právo hmotné I, UPJŠ, Košice 2010, str. 69; FEKETE, I.: Občiansky zákonník l. zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014. str. 508-509). Odvolací súd v bode 23 odôvodnenia rovnako reagoval aj na žalovaným označené rozhodnutia 2Sžo/248/2010, IV. ÚS 66/2012. Rovnako tak - v zhode s uvedeným odvolacím súdom - neobstojí žalovaným prezentovaná interpretácia § 518 OZ, že kúpna zmluva zanikla zo zákona neuhradením kúpnej ceny. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s právnym názorom nižších súdov, že po úhrade celej kúpnej ceny nie je možné odstúpiť od kúpnej zmluvy z dôvodu omeškania, žalobkyňa poukázala na I. ÚS 350/2017. Navyše poukázala na odvolacím súdom konštatované premlčanie práva na odstúpenie od zmluvy. Nevypočutie svedka Valasa odôvodnil prvostupňový súd v bode 54 odôvodnenia (odvolací súd v bode 54), v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy bolo nepodstatné zisťovať, prečo nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny v pôvodnom termíne, navyše nešlo o osobu účastnú na kúpnej zmluve. Poukázala tiež na ustanovenie § 40 ods. 2 OZ. 50.Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne v podstate zopakoval svoju dovolaciu argumentáciu. 51.Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29. januára rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. júna 2023 sp. zn. 9Co/48/2022 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Poprade z 28. februára 2022 č. k. 12C/9/2020-245 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia rozhodnutia NS SR dospel o.i. k záveru, že procesný postup súdov nižších inštancií, ktorým odmietli vykonať žalovaným navrhovaný dôkaz - výsluch svedka - manžela žalobkyne, mal/ mohol mať podľa názoru najvyššieho súdu vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska tvrdení tak žalobkyne, ako aj žalovaného. Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústavy“) [pozri III. ÚS 332/09]. Povinnosťou súdov nižšej inštancie bolo vykonať potrebné dokazovanie za účelom dôsledného posúdenia pravdivostí tvrdení sporových strán, a to ohľadne zistenia reálneho stavu v čase po uzavretí kúpnej zmluvy (roky 2013 až 2019), hoci aj nevychádzajúceho z písomnej formy (na čom bazírovali súdy). Uvedené platí o to viac, ak (i) prvostupňový súd (jeho závery prevzal aj odvolací súd) v kontexte s dobrými mravmi uvádza, že „...Nie je možné konštatovať, aby žalobkyňa podaním žaloby na súd mohla konať v rozpore s dobrými mravmi. ... Jej konanie spočívajúce v doručení návrhu na vklad vlastníckeho práva správnemu orgánu, aj keby sa priečilo dobrým mravom, nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ani iného právneho úkonu v zmysle ust. § 39 O.z. ani neplatnosť vkladu. ... Súd nepopiera tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa po uzavretí kúpnej zmluvy nedisponovala zdrojmi na úhradu kúpnej ceny, sama oddaľovala jej zaplatenie nedôvodnými prísľubmi plnenia, svojim následným konaním utvrdzovala žalovaného v možnosti finančného vyporiadania vo výške 70.000 eur a bez upozornenia žalovaného a predchádzajúceho vyplatenia kúpnej ceny predložila návrh na vklad vlastníckeho práva a následne znemožňovala žalovanému riadne užívanie nehnuteľnosti do času nájdenia si adekvátnej

bytovej náhrady, čo má všeobecne znaky konania v rozpore so zaužívanou morálkou. Dané konanie sa však nedotýkalo platnosti právnych úkonov, ktoré súd posudzoval/ kúpna zmluva, odstúpenie od zmluvy/. ..Súd nemal preukázané, aby došlo k zániku kúpnej zmluvy o odpredaji nehnuteľnosti dohodou strán, prípadne jej zrušeniu zo zákona, alebo iným zákonným spôsobom. ... žalovaný nepreukázal, aby do dňa odstúpenia od zmluvy sa strany dohodli , že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu nepochybne v rokoch 2017 - 2018 jednala z jeho podnetu o finančnom vyporiadaní súvisiacom so spornou nehnuteľnosťou, pričom jej právny zástupca vyslovil pochybnosť o platnosti kúpnej zmluvy s odkazom na ust. § 47 ods. 2 O.z., a prejavil ochotu uhradiť žalovanému sumu vyššiu ako bola dohodnutá kúpna cena, no strany neuzavreli dohodu, ktorou by pôvodný záväzok nahradili, ani dodatok k pôvodnej zmluve o zmene obsahu záväzku (body 49 až 53 prvostupňových dôvodov), resp. (ii) odvolací súd uviedol, že žalovaný vo svojich vyjadreniach viacnásobne poukazoval na to, že stranám zmluvy bolo jasné, že už nemajú záujem na trvaní tejto zmluvy, resp. na plnení z tejto zmluvy. Tieto jeho tvrdenia však neboli žiadnym spôsobom relevantne preukázané“ (bod 24 odvolacieho odôvodnenia). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Dovolací súd sa ďalej nezaoberal prípustnosťou a dôvodnosťou ostatných námietok žalovaného (body 3.1. až 3.3.). Napriek uvedenému sa javí byť vhodné, aby nižšie súdy v rámci ich nového rozhodnutia primerane reagovali (aj) na tieto žalovaným v dovolaní nastolené právne pripomienky (pokiaľ budú príčinné k nosným právnym dôvodom a pokiaľ doteraz súdy na ne nereagovali, a to v záujme presvedčivosti a jednoznačnosti svojho rozhodnutia. 52.Po vrátení veci na ďalšie konanie súd doplnil dokazovanie v súlade s prednesmi strán a to vypočutím svedkov Pavla Valasa, Mgr. Stanislava Feketeho a oboznámením obsahu listín predložených a navrhovaných žalovaným, pričom zistil naesledovný skutkový stav : 53.Svedok Pavol Valas po zákonnom poučení uviedol, že je manželom žalobkyne od 30.8.2005. Má vedomosť o kúpnej zmluve uzavretej medzi manželkou a jej tromi bratmi dňa 28.5.2013 a bol pri rokovaniach, ktoré predchádzali uzavretiu tejto zmluvy. Žalovaný jej ponúkal odkúpenie svojho podielu na nehnuteľnosti. Manželka s tým súhlasila vzhľadom k neudržateľným, zlým medziľudským vzťahom. Kúpna cena bola stanovená na základe ponuky predávajúceho. V tomto období mu dlhovalo viacero ľudí , z ktorých peňazí malo byť riešené vyplatenie kúpnej ceny. V danom období bol osobou SZČO a podnikal v stavebnej výrobe.Manželka mala možnosť vybaviť si hypotéku, avšak keďže jeho pohľadávky prevyšovali kúpnu cenu dvojnásobne , zostalo to na ňom. V čase uzatvorenia KZ bola voči nemu vedená exekúcia, no keďže exekučná pohľadávka voči nemu tvorila iba 1/3-inu pohľadávok, ktoré mal voči iným osobám, tak pri uhradení pohľadávok chcel zaplatiť tak dlh z exekúcie ako aj kúpnu cenu. Táto nebola uhradená v lehote splatnosti, pretože jeho dlžníci napriek prísľubu svoje dlhy nezaplatili. Sám by hypotéku nezískal vzhľadom k vedeným exekučným konaniam voči jeho osobe. Spolu s manželkou mali vôľu dodržať predmetnú KZ aj po tom, čo sa im do konca augusta 2013 nepodarilo zabezpečiť finančné prostriedky. Predávajúci Rastislav Stach bol stále oboznámený, že chodia za ľuďmi, ktorí mu dlhujú a peniaze riešia. On s tým súhlasil. To trvalo celých 6 rokov do roku 2019. Dokonca sa Rastislav Stach u dlžníka p. Rackovského informoval, či peniaze, ktoré im dlhoval, vráti. Jednalo sa o sumu 48.000,- eur. Ani táto osoba mu však nedala žiadne peniaze a vedená exekúcia bola neúspešná. Voči nemu samotnému sú vedené viaceré exekúcie. Celkom vymáha pohľadávky vo výške 200.000,- eur, ktoré má voči svojim dlžníkom. Voči nemu sú vedené pohľadávky asi na 40.000,- eur, je to v procese. V r. 2017 začal Rastislav Stach jednať s jeho manželkou o opätovnom vyporiadaní domu. Boli na notárskom úrade u JUDr. Siskoviča, Roman, Rastislav Stach, manželka a on, kde bolo preberané to, že vecné bremeno sa týka nielen manželkinho podielu, ale aj podielu Romana Stacha, kde bola odovzdaná Romanovi Stachovi suma 350,- eur za vzdanie sa bremena, resp. mu bola zaplatená ďalšia splátka 350,- eur v súvislosti so vzdaním sa vecného bremena. V notárskej kancelárii bolo povedané, že zmluva je platná a jedine písomnou formou je možné z nej vystúpiť a následne si každá zo strán vráti plnenie. Prebiehali jednania ohľadne kúpnej ceny za odpredaj spoluvlastníckeho podielu Rastislava Stacha, no nič sa nedohodlo, a manželka predávajúceho ubezpečovala, že mu vyplatí kúpnu cenu podľa zmluvy z roku 2013. O predloženej listine z mailovej komunikácie zo dňa 3.10. 2017 nemá vedomosť, a ani si nepamätá, aby on alebo manželka odpisovali na túto písomnosť. Nemá vedomosť ani o písomnosti manželky zo dňa 9.10.2017, kde súhlasila s navrhovanou hodnotou domu vo výške 140.000,- eur. Nepamätá si ani na iné listy zo dňa 11.10.2017. Podľa jeho vedomostí na určenie ceny opätovného vyporiadania bol vyhotovený ZP v súvislosti so záujmom manželky zobrať si

hypotéku na vyplatenie kúpnej ceny. Má vedomosť, že jeho manželka poverila právnym zastúpením vo veci vyporiadania domu Mgr. Feketeho ,no keďže k ďalším dohodám nedošlo, už sa to viac neriešilo. K ponuke emailu právneho zástupcu manželky o vyplatení sumy 70.000,- eur za bratov podiel uviedol, že mal vedomosť, že prebiehali nejaké rokovania, ktoré nedošli k úspešnému záveru, a tým pádom sa držali kúpnej ceny. Aj na základe toho zmenili právneho zástupcu, pretože sa robilo veľa vecí, s ktorými nesúhlasili, pretože od prvého dňa, kedy vstúpili do AK Dr. Feketeho tvrdili, a boli presvedčení o tom, že KZ je stále platná, lebo žiadna zo strán ju nevypovedala. Dohady mohli byť, ale nedošli k záveru. Nemá vedomosť, aby začalo súdne konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami. Peniaze na zaplatenie kúpnej ceny manželka mala z pôžičky, spotrebného úveru a menšia čiastka bola požičaná od jeho sestry. Peniaze vkladal na účet hotovostným vkladom. Spomína si, že manželka prehrala pojednávanie –súdny spor s bratom ohľadne vecného bremena s Romanom Stachom, kde súd uznal, že kúpno-predajná zmluva je platná, nie je dôvod na vrátenie peňazí, čo potvrdil aj právny zástupca - predávajúceho viackrát, a na základe toho sa manželka rozhodla túto vec ohľadne kúpnej zmluvy uzavrieť. 54.Svedok Mgr. Stanislav Fekete využil právo odmietnuť výpoveď súvisiacu s jeho právnym zastúpením žalobkyne v súdnom konaní 8C/65/2017 s poukazom na zákonnú povinnosti mlčanlivosti advokáta vo vzťahu ku svojej bývalej klientke. Potvrdil však, že určitú dobu používal ako advokát pri emailovej komunikácii adresu [email protected]., kým uvedená doména nebola zrušená. 55.Podľa obsahu notárskej zápisnice N 344/2013 vyhotovenej dňa 6.6.2013 JUDr.Štefanom Siskovičom, povinná osoba Mgr. Pavel Rackovský vyhlásila, že dňa 5.6.2013 podpísala uznanie dlhu voči veriteľovi Pavlovi Valasovi z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2012 vo výške 48.000,- eur. Zároveň sa zaviazala uhradiť dlh v splátkach vo výške 1.500,- eur mesačne od 15.7.2013 do 15.2.2016. V prípade neuhradenia čo i len akýchkoľvek dvoch splátok, stane sa zročným celý dlh. Prílohou notárskej zápisnice je uznanie dlhu vo výške 48.000,- eur voči Pavlovi Valasovi. 56.Elektronickou správou zo dňa 7.6.2019 AK Beňo & partners zaslal Mgr. Stanislava Feketeho záver znaleckého posudku s tým, že celý posudok sa nachádza k dispozícii u neho kancelárii. 57.Dňa 17.7.2019 Mgr. Stanislav Fekete adresoval adresátovi AK Beňo & partners vo veci vedenej pod sp.zn. 8C/65/2017 správu so žiadosťou o podanie informácie, akým spôsobom sa vyjadrili jeho klienti k ponuke mandantky odprezentovanej telefonicky koncom mesiaca jún 2019. 58.Podľa obsahu emailovej komunikácie Mgr. Stanislav Fekete dňa 1.8.2019 oznámill AK Beňo & partners vo veci STach c/a Valasová, že sa pripomína, či mandanti vyjadrili k jeho ponuke jeho mandantky, ktorá je ochotná vyplatiť mandantovi adresáta sumu 70.000,- eur s tým, že mandanti adresáta zabezpečia vyplatenie Petra Stacha a výmaz vecného bremena. Jedná sa o poslednú ponuku čo do výšky sumy, ktorú je ochotná mandantka vyplatiť. V prípade jej neakceptovania sa mandantka rozhodla vyriešiť predmetnú kauzu reálnym rozdelením nehnuteľnosti na dve bytové jednotky spolu s príslušnými prináležiacimi pozemkami s tým, že náklady na technické a stavebné vyčlenenie budúcich bytových jednotiek vrátane projektov budú znášať obe strany rovným dielom. Zároveň vyzval mandantov adresáta oboznámiť s ich postojom k ponuke. 59.Elektronickou správou zo dňa 15.8.2019 pracovníčka AK Fekete Piatnik oznámila AK Beňo & partners aritmetický priemer zo znaleckých posudkov 74.750,- eur , v ostatnom Mgr. Fekete poukazuje na email, ktorý mu bol zaslaný dňa 1.8.2019 s tým, že v uvedenej veci ho bude kontaktovať telefonicky Mgr. Fekete. 60.Na výzvu žalobkyňa listom zo dňa 3.6.2025 súdu oznámila, že nesúhlasí so zbavením mlčanlivosti jeho bývalého právneho zástupcu Mgr. Stanislava Feketeho. 61.Na základe žiadosti právneho zástupcu žalovaného súd oboznámil časť vyjadrenia žalobkyne v postavení žalovanej v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/65/2017 zo dňa 23.5.2018, kde sa žalobkyňa vyjadrila nasledovne: Predmetná zmluva nebola nikdy zavkladovaná a to z dôvodu, že som v lehote splatnosti nezaplatila kúpnu cenu. K tomu chcem uviesť, že kúpna cena mala byť zaplatená z finančných prostriedkov, ktorú mal môjmu manželovi vrátiť Pavel Rackovský, o čom svedčí aj notárska exekučná zápisnica, ku ktorej skutočnosti však do dnešného dňa nedošlo, nakoľko tento dlžník vyhlásil osobný

bankrot. Na základe tejto zmluvy som však plnila intervenientovi č. 1 sumu 2.100,- eur. Skutočnosť, že účastníci konania vrátane intervenientov mali záujem na takom vysporiadaní vzájomných vzťahov, ako je uvedené v citovanej zmluve, hoci sa v prípade predmetnej zmluvy uplatnila právna domnienka v zmysle § 47 ods. 2 OZ, preukazuje aj potvrdenie intervenienta č. 1 zo dňa 15.5.2017, ktorý prevzal zálohu vo výške 350,- eur z titulu uzavretej zmluvy, t. j. rok po jej zrušení. Dôkaz: kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, hotovostné vklady Slovenská sporiteľňa ..., potvrdenie zo dňa 15.5.2017, notárska zápisnica N 344/2013. 62.Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach s tým, že rozhodnutia prvostupňového a odvolacie súdu pokladá za vecne správne. 63.Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že nikto si nemôže uzurpovať práva, ak poruší práva druhej zmluvnej strany. Žalovanému bolo porušené jeho právo na dôstojné bývanie, čo je ústavným právom. Žalobkyňa od počiatku nemala žiadny právny záujem na tomto konaní. Už pred podaním žaloby bola zapísaná na LV ako výlučný vlastník celej nehnuteľnosti a tak tomu je aj doposiaľ. Pokiaľ by súd rozhodol o tom, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, na jej právnom postavení sa vôbec nič nezmení a bude takou istou zapísanou vlastníčkou, ako je v súčasnosti. Naopak, naliehavý právny záujem mal žalovaný na konaní, v ktorom by súd určil, že on je vlastníkom svojho podielu a v prípade takého rozhodnutia súdu by bol žalovaný zapísaný ako vlastník do katastra. Takéto konanie žalovaný aj začal ešte predtým, ako začala žalobkyňa konanie o neplatnosť odstúpenia. Toto konanie sa viedlo pod zn.13C/22/2019, pričom išlo o konanie o určenie vlastníckeho práva. Jedine v tomto konaní mohol mať žalobca naliehavý právny záujem na tom, aby súd svojim rozhodnutím zvrátil stav katastra. V konaní 12C/9/2020 sa aj po vydaní prípadného pozitívneho rozhodnutia nezmení ani zápis v katastri, ani akýkoľvek iný právny vzťah. Žalobkyňa tvrdila, že túto žalobu podala , lebo jej to odporučil kataster. Toto odporučenie katastra však bolo od počiatku chybné a v úplnom rozpore ako s katastrálnym zákonom, tak aj s občianskym hmotným právom, pretože v prípade spornosti zápisu do katastra žaluje nie ten, kto je ako vlastník zapísaný, a vlastníkom sa aj cíti, ale ten, kto nie je zapísaný ako vlastník, hoci svoje vlastnícke právo považuje za existujúce. Opätovne poukázal na námietku litispendencie, ktorú správne pochopil súd, keď vo svojom prvotnom rozhodnutí prerušil toto konanie do skončenia konania 13C/22/2019. Rozhodnutím odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie zrušené úplne nesprávne, pretože v oboch konaniach sa rieši identická právna otázka. V konaní 13C/22/2019 sa otázka odstúpenia od zmluvy riešila ako prejudiciálna otázka a v konaní 12C/9/2020 ako meritórna otázka. Viesť 2x konanie o tej istej veci je procesne neprípustné. Z uvedených dôvodov k prejednaniu tejto žaloby nikdy nemalo dôjsť. 64.Čo sa týka veci samej obe strany sporu sa jednoznačne domnievali, že od pôvodnej zmluvy nie je potrebné odstupovať, nakoľko po 3 rokoch od jej uzavretia nebol podaný návrh na vklad. Toto tvrdí nielen žalovaný, ale výslovne to vo svojom vyjadrení v konaní 8C/65/2017 uvádza aj žalobkyňa. Toto je absolútne nesporná skutková okolnosť. Obe sporové strany žili 6 rokov v presvedčení, že zmluva zanikla. Z akého iného dôvodu by sa v roku 2017 začalo medzi nimi konanie o uzavretie novej zmluvy, a z akého dôvodu by si obe strany, teda nielen žalovaný, ale aj žalobkyňa, dali vypracovať nový znalecký posudok na určenie kúpnej ceny, a z akého dôvodu by obe strany rokovali o uzavretí dohody o kompromisnej cene, ktorá mala vychádzať z aritmetického priemeru oboch posudkov, nie je možné logicky vysvetliť. Táto nová cena bola dvojnásobne vyššia, než pôvodná. Súdu by malo byť tiež zrejme po výpovedi žalobkyne, ako aj jej manžela, že kúpnu zmluvu v roku 2013 uzavreli ľahkovážne, a bez akéhokoľvek finančného krytia. Svedok Valas jednoznačne pred súdom potvrdil, že pred uzavretím zmluvy mal exekučné konania na vysoké sumy, po jej uzavretí mal taktiež nepretržite exekučné konania a tieto exekučné konania má dodnes. Samotná žalobkyňa žiadne vlastné financie tiež nemala, a obaja uviedli, že kúpnu cenu chceli zaplatiť len vtedy, ak by im zaplatila tretia osoba z titulu nejakej ich existujúcej pohľadávky voči tejto osobe. O žiadnej tejto skutočnosti žalovaný nevedel a dozvedel sa to až vtedy, keď naliehal na zaplatení kúpnej ceny, a jeho sestra sa mu priznala, že nemá žiadne peniaze. V tom čase obe strany mali za to, že ak sa nepodá návrh na vklad, zmluva sa zo zákona zruší. Pretože ide o súrodencov, žalovaný nepristupoval k žalobkyni ako k cudzej osobe, ale iba neformálne akceptoval, že nemá peniaze, a že teda k realizácii zmluvy nedôjde. Predmetné odstúpenie potom následne realizoval až po tom, čo zistil, že bol podaný vklad vlastníckeho práva z pôvodnej zmluvy, pričom v dôsledku odstupu času už nemohol mať ekonomický záujem na prijatí oneskoreného plnenia. Za 6 rokov vzrástla cena nehnuteľností v meste Poprad natoľko, že za pôvodnú cenu, za ktorú sa v roku 2013 dal kúpiť 2-izbový byt, sa v roku 2019 dali kúpiť dve garáže. V tom je celý princíp odstúpenia od

zmluvy (pokiaľ by nemalo platiť ust. § 47 OZ), nakoľko nie je možné spravodlivo žiadať od osoby, ktorá predáva nehnuteľnosť, aby bezúročne prijala kúpnu cenu dohodnutú pred 6 rokmi. Takéto prijatie plnenia vytvorilo extrémnu nespravodlivosť v postavení oboch zmluvných strán, kedy jedna získala nehnuteľnosť s aktuálnou hodnotou, a druhá strana by získala kúpnu cenu znehodnotenú infláciou. Rodina žalovaného nemá iné obydlie a jediným zmyslom vyporiadania bolo odísť zo spoločného domu a kúpiť si vlastné bývanie. Za sumu 40.000- eur v roku 2019 si už žiadne bývanie zabezpečiť nemohli. Vo výklade ust.§ 47 OZ nie je jednotná ani samotná súdna prax NS SR, konkrétne v rozhodnutiach 2SžO/248/2010 a rozhodnutia 2CdO124/2003, 2Cdo/184/2005 ako aj judikatúra Ústavného súdu. Rozhodnutie NS SR 2Sžo/248/2010 bolo nakoniec aj potvrdené ústavným súdom, kde je podrobne rozpísaný výklad ust. § 47 OZ, kde je rozoberaný prípad totožný s danou vecou. Protistrana poukazuje na prípad z roku 2005, ktorý bol však celkom odlišný, a išlo tam o zavkladovanie dedičského rozhodnutia. Pre kúpno-predajné zmluvy platí zásada, že po 3 rokov už kúpno-predajná zmluva neplatí. Aj naprieč nižšími súdmi existuje nesúlad v otázke, či toto ustanovenie sa vzťahuje alebo nevzťahuje na katastrálne konanie. Za týchto okolností je ťažko možné vyčítať žalovanému, že sa spoliehal na toto ustanovenie. Zmluva zanikla zo zákona už uplynutím lehoty ust. V § 47 O.z., avšak pokiaľ by mal súd iný názor, konkrétne, že toto ustanovenie nie je možné aplikovať, potom celkom určite bolo dôvodné odstúpenie od tejto zmluvy z dôvodov vyššie uvedených. Súd v zrušenom rozhodnutí uviedol, že pri odstúpení od zmluvy k tomuto došlo až po prijatí kúpnej ceny. Toto konštatovanie súdu nepokladá za pravdivé, nakoľko pošta sa doručuje ráno, a kúpna cena bola platená postupne v priebehu toho istého dňa, ale predovšetkým hoci existuje judikatúra, ktorá tvrdí, že po prijatí plnenia už nie je možné odstúpiť od zmluvy z dôvodu oneskoreného plnenia, v tomto prípade ide o úplne odlišnú vec, nakoľko oneskorenie netrvalo niekoľko dní, ako v predmetnej judikatúre, ale trvalo 6 rokov, preto že toto plnenie bolo žalovanému nanútené tým, že mu bolo vložené na účet, kde v podstate pri bezhotovostnom prevode nie je technicky možné, aby ho prijímateľ odmietol, a tiež preto, že žalovaný ihneď vyzval žalobkyňu na prevzatie tohto plnenia, pričom ho má dodnes, a žalobkyňa ho odmieta prevziať. Konanie žalobkyne je od okamihu rokovania o prvej zmluve až do okamihu podania návrhu na vklad v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nikdy nemala záujem, ani možnosti kúpnu cenu zaplatiť, a účelovo to urobila až po 6 rokoch, keď si uvedomila, že sa takto môže výrazne obohatiť a vyhnúť sa vyporiadaniu nehnuteľnosti v súdnom konaní. 65.Žalovaný sám zopakoval dôvody, pre ktoré by mal súd žalobu zamietnuť. Konanie žalobkyne od samotného počiatku uzatvorenia kúpnej zmluvy pokladá za rozporné s dobrými mravmi, čo osobitne zdôraznil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Podľa § 3 O.z. (1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. (2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Podľa § 39 O.z. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 2 O.z. písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Podľa § 48 O.Z. (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 45 O.z. (1) Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil, alebo iných okolností, ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľa ustanovení o omyle ( § 49a). Podľa § 46 O.z. (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 47 O.z. (1) Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. (2) Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Podľa § 48 O.z. (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 100 O.z. (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Podľa § 517 O.z. (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak. Podľa § 570 O.z. (1) Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. (2) Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok. Podľa § 571 O.z. Doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku. Podľa § 159 Csp Začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 66.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím k ust. § 391 a 455 Csp mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná. Vychádzajúc z podstatnej časti právnej argumentácie žalovaného vznesenej v dovolaní a po zrušení pôvodných rozhodnutí, ktorá sa zásadne nelíši od argumentácie v pôvodnom konaní súd uvádza, že na základe ustáleného skutkového stavu vykonaním všetkých navrhovaných dôkazov stranami súd zistil, že žalobe je potrebné vyhovieť a to z rovnakých dôvodov ako konštatoval súd v pôvodnom konaní. Tak okresný súd ako aj súd druhej inštancie dali odpoveď na námietky žalovaného spochybňujúce opodstatnenosť žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, otázku litispendencie, neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, možnosť, resp. nemožnosť aplikácie ust. § 3 O.z., § 47 O.z. § 517 a 518 O.z posúdenia reálneho stavu veci v čase po uzavretí kúpnej zmluvy do roku 2019, zaplatenia kúpnej ceny pred právnym úkonom odstúpenia od kúpnej zmluvy. Súd dáva do pozornosti, že už v konaní sp. zn. 12C 25/2018 v rozsudku zo dňa 19.8.2019 ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť zmluvy o zrušení vecného bremena uzavretej spolu

s kúpnou zmluvou, pričom vyslovil právny názor, že nezistil, aby táto zmluva bola neplatnou a strany sú naďalej touto zmluvou viazaní a plnenie jednej alebo druhej zmluvnej strany nie je plnením, ktoré by odôvodňovalo jeho vrátenie z titulu bezdôvodného obohatenia. Stranou v tomto konaní nebol žalovaný a súd sa osobitne nevyjadroval k platnosti samotnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami. Súd si je vedomý rôznej rozhodovacej praxe súdov pri posudzovaní otázky dôvodnosti žalôb s odkazom na ust. § 137 CSP, posudzovania ust. § 47/2 O.z. Vo svojom rozhodnutí sa priklonil k právnemu výkladu súdnych autorít, ktorých rozhodnutia v rozsudku citoval. 67.Medzi stranami, kde stranami sú súrodenci a predmet konania sa týka nehnuteľnosti – rodinného domu nadobudnutého stranami po ich rodičoch, nie je sporným, že tieto v roku 2013 uzavreli písomnú kúpnu zmluvu o odpredaji spoluvlastníckeho podielu žalovaného žalobkyni za dohodnutú kúpnu cenu a.i., pričom k úhrade kúpnej ceny v dohodnutej lehote splatnosti nedošlo. Kúpna cena bola uhradená poslednou splátkou až dňa 4.11.2019, teda po viac ako šiestich rokoch od v kúpnej zmluve dohodnutej lehoty splatnosti. Na návrh žalobkyne došlo príslušným orgánom v roku 2019 k povoleniu vkladu vlastníckeho práva na základe uvedenej zmluvy, o čom sa žalovaný dozvedel až dodatočne. Žalobkyňa je vedená toho času ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti. 68.Ďalej je nesporné, že strany po uzavretí kúpnej zmluvy na návrh žalobkyne opakovane dohodou predlžovali termín zaplatenia kúpnej ceny. Po uplynutí troch rokov začali v roku 2017 jednať o možnom inom usporiadaní právnych vzťahov k nehnuteľnosti a to vyporiadaní podielového spoluvlastníctva za náhradu 70 000 eur, v roku 2019 v čase prebiehajúceho súdneho sporu 8C 65/2017 mienili vyporiadať vzájomné vzťahy k nehnuteľnosti prostredníctvom zvolených právnych zástupcov dohodou navýšením ceny za spoluvlastnícky podiel na vyššie uvedenú cenu, o čom svedčí vzájomná elektronická komunikácia právnych zástupcov oboch strán a vyjadrenie žalobkyne predložené v súdnom konaní 8C 65/2017. K uzavretiu mimosúdnej dohody ani zmieru v súdnom konaní nedošlo. Medzi stranami boli začaté iné súdne konania, z nich zásadné súdne konanie žalobcu / v tomto konaní žalovaného /13C 22/2019 o určenie spoluvlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. 69.Vychádzajúc z procesnej obrany žalovaného sa súd prednostne zaoberal namietkou litispendencie s odkazom na konanie 13C 22/2019 a nedôvodnosťou žaloby pre nesplnenie podmienok stanovených v § 137 CSP, najmä nepreukázaním naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe. 70.Všeobecne základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a žaloby na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d CSP preukázanie osobitného predpisu, z ktorého vyplýva možnosť domáhať sa žaloby na určenie právnej skutočnosti. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. 71.Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku) je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu." R 1/2023, NS SR z 20. októbra 2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021, NS SR, sp. zn. 9 Cdo/7/2021. V zásade teda žaloba na vyslovenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy ako žaloba na určenie právnej skutočnosti by vzhľadom na prísl. ust. § 137 CSP by nemala byť prípustnou, pretože z osobitného predpisu podanie takejto žaloby nevyplýva. 72.Podľa odôvodnenia Uznesenia veľkého senátu Obchodnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. 1 VObdo 1/2021 zo dňa 24.6. 2021 veci Inagro veľký senát vyslovil, že „sa nestotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého „ aby o neplatnosti právneho úkonu rozhodol súd v civilnom sporovom konaní

- je v priamom rozpore s ustanovením § 137 C. s. p., keď právny úkon predstavuje právnu skutočnosť a zákon v ustanovení § 137 písm. d/ C. s. p. pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon „/ bod 11.2 odôvodnenia rozhodnutia/. Svoje stanovisko podporil troma argumentmi: Po prvé, neprípustnosť takýchto žalôb by mohla viesť k odmietnutiu spravodlivosti v prípadoch, keď určovacia žaloba je jediným prostriedkom ochrany práva (a nie iba podkladom pre žalobu na plnenie). Po druhé, podľa niektorých autorov sa takáto žaloba ani nemá považovať za žalobu o určenie skutočnosti podľa písmena d), ale za žalobu o určenie práva podľa písmena c). Po tretie, výpočet žalôb v § 137 CSP je len demonštratívny. 73. Vzhľadom k rôznej rozhodovacej činnosti súdnych autorít súd dospel k záveru, že je možné uvažovať o prípustnosti takýchto žalôb vtedy, ak je v konkrétnom prípade bezpečne ustálené, že žaloba na plnenie ani žaloba na určenie práva nemôžu žalobcovi poskytnúť efektívnu ochranu jeho práv, teda v situácii, že nepripustenie žaloby o neplatnosť by bolo odopretím spravodlivosti. / body 35.2, 35.3 odôvodnenia uznesenia NS SR/. 74.V prejednávanej veci je sporné, či účinky v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaným nastali alebo nie, a teda či žalobkyňa bude vedená naďalej na príslušnom liste vlastníctva ako vlastníčka celej nehnuteľnosti, alebo ako spoluvlastník nehnuteľnosti na základe právneho úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy bude zapísaný pôvodný vlastník, teda žalovaný. Žalobkyňa podanou žalobou sleduje ochranu svojho vlastníckeho práva zapísaného na liste vlastníctva nadobudnutého na základe kúpnej zmluvy, ktorá by mala byť podľa tvrdenia žalovaného v dôsledku jeho odstúpenia od uzavretej kúpnej zmluvy, od počiatku zrušená. Ak sa žalobkyňa ako oprávnená osoba nedovolá neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy, právny úkon sa musí považovať za platný a nik iný ho nemôže spochybňovať. Ani žaloba na plnenie a ani žaloba na určenie práva nemôže žalobcovi poskytnúť za danej situácie efektívnu ochranu jeho práv. Katastrálny orgán sám nie je oprávnený posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy a to ani ako otázku predbežnú ( § 40 správneho poriadku). 75.K oprávnenosti podania určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu odstúpenia od zmluvy a naliehavého právneho záujmu na jej podaní súd v ďalšom odkazuje na bod 44 svojho odôvodnenia a výstižné zdôvodnenie v bode 24 odôvodnenia rozhodnutia KS PO : „ V súvislosti s námietkami žalovaného, že konanie žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi prvoinštančný súd v bode 50. odôvodnenia svojho rozsudku správne poukázal na to, že žalobkyňa bola po odstúpení žalovaného od kúpnej zmluvy vyzvaná príslušným orgánom (Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor) na podanie tejto žaloby, teda pokiaľ žalovaný namietal, že podaná žaloba je v rozpore s § 137 CSP a že žalovaná mala podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa naplnila obsah citovaného zákonného ustanovenie a rozhodnutie súdu o neplatnosti odstúpenia od zmluvy je podkladom pre katastrálny odbor, ktorý v prípade právoplatnosti rozhodnutia nebude akceptovať odstúpenie od zmluvy žalovaného, čím sa zachová súčasný vlastnícky vzťah žalobkyne. 76.Rastislav Stach sa žalobou doručenou súdu dňa 5.11.2019 vedenou pod sp. zn. 13C 22/2019 ako žalobca domáhal voči žalovanej Magdaléne Valasovej určenia spoluvlastníckeho práva tak, že súd určí, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. Veľká, zapísaných na LV č. 1132, o. i. stavby rodinného domu so súp. č. 1222. Napriek totožnosti strán nejedná sa o ten istý spor, ktorý súd prejednáva v danom prípade, i keď súd pripúšťa, že v konaní 13C 22/2019 môže súd o platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy rozhodovať ako o otázke prejudiciálnej. Nie sú teda splnené zákonné podmienky na zastavenie konania o neplatnosť právneho úkonu pre prekážku litispendencie. Ak by súd v inom konaní právoplatne o danej otázke rozhodol ako o otázke prejudiciálnej, súd v inom konaní by z uvedeného rozhodnutia vychádzal. 77.K naplneniu zákonných podmienok pre rozhodovanie vo veci samej súd odkazuje tiež na rozhodnutie súdu druhej inštancie vydané pod sp. zn. 1Co/1/2021 v predmetnom konaní a ním vyslovený právny názor, ktorým je súd viazaný. Podľa odôvodnenia uvedeného rozhodnutia súd odkázal na argumentáciu žalobcu , podľa ktorej je nesporné, že žalovaný podal súbežne so žalobou v konaní 13C/22/2019 Okresného súdu Poprad dňa 5.11.2019 na Okresný úrad v Poprade, odbor katastrálny, návrh na vykonanie záznamu jeho spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z titulu odstúpenia od zmluvy z 31.10.2019, v dôsledku ktorého katastrálny odbor začal konanie o vykonanie zápisu tejto listiny záznamom pod sp.zn. Z-3971/2019 s tým, že žalobkyňa bola katastrálnym odborom vyzvaná, aby v prípade, ak toto odstúpenie považuje za sporné, podala na príslušný súd žalobu o určenie jeho

neplatnosti. Ak by žalobkyňa v stanovenej lehote žalobu nepodala, odstúpenie od kúpnej zmluvy by bolo nutné považovať za nesporné, na základe čoho by katastrálny odbor vykonal zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného záznamom, čím by sa dosiahol v plnej miere žalovaným sledovaný cieľ. Preto je daný naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie neplatnosti predmetného odstúpenia od zmluvy a tieto okolnosti je treba riešiť v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 12C/9/2020, teda v predmetnom konaní. Vo svetle argumentácie prednesenej žalobkyňou v štádiu odvolacieho konania súd druhej inštancie konštatuje, že podanie takejto žaloby bolo nevyhnutnou súčasťou obrany žalobkyne proti predmetnému právnemu úkonu zo strany žalovaného, teda odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľností a o zrušenie vecného bremena, nakoľko v prípade pasivity žalobkyne by mohlo dôjsť k následku v podobe záveru katastrálneho úradu o akceptovaní tohto právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) zo strany žalobkyne. Ako totiž vyplýva z obsahu spisu, žalovaný sa už obrátil na katastrálny úrad v konaní o vykonanie zápisu listiny záznamom, t.j. listiny o odstúpení od zmluvy. Za týchto okolností je žiadúce, aby súd prvej inštancie vo veci konal a predmetnou žalobou sa zaoberal, pričom odkaz na konanie pod sp.zn. 13C/22/2019, kde sa rieši predmetná otázka odstúpenia od zmluvy len ako otázka predbežná, nie je náležitý a nemôže byť podkladom pre postup súdu prvej inštancie podľa § 164 CSP. Ďalej súd odkazuje na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít a to uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. apríla 2021, sp. zn. 9Cdo/7/2021a jeho odôvodnenie, najmä konštatovanie - Súdna prax pozná rozhodovanie žalôb o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy (por. napr. 1 Cdo 208/2018, 6 Cdo 392/2013, 4 Cdo 111/2008, 4 Cdo 17/2019). 78.Pretože účastník môže odstúpiť iba od platne uzavretej zmluvy, súd sa ako otázkou prejudiciálnou zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami zo dňa 28.5.2013 a jej platnosti ku dňu odstúpenia od zmluvy a následne procesnou obranou žalovaného spočívajúcou v tvrdeniach zrušenia zmluvy dohodou strán pred dňom odstúpenia, konania žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi, predchádzajúceho odstúpenia od kúpnej zmluvy. Súd dospel k záveru, že kúpna zmluva bola uzavretá platne. Žalovaný poukázal na možnú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy vzhľadom k okolnostiam na strane žalobkyne, ktorá zmluvu nemala uzatvárať vážne / poukaz na jej ľahkovážne konanie uzatvorením právneho úkonu bez finančných zdrojov/, prípadne že zmluvu žalovaný uzavrel v omyle vyvolanom žalobkyňou deklarujúcou finančné zdroje, ktoré fakticky nemala, a za týchto skutočností by právny úkon neuzavrel. Z predložených dôkazov a to LV a notárskej zápisnice Judr. Siskoviča je zrejmé, že žalobkyňa mala záujem nadobudnúť nehnuteľnosť a rovnako aspoň časť zdrojov ma úhradu kúpnej ceny.Samotná kúpna zmluva obsahovala ustanovenia na ochranu práva predávajúceho na zaplatenia kúpnej ceny riadne a včas, čím bolo najmä právo od zmluvy odstúpiť. Ak žalovaný písomne odstúpil od kúpnej zmluvy, toto odstúpenie pokladá za platný právny úkon. Jeho skutkové tvrdenia pripúšťajúce možnosť neplatnosti zmluvy v dôsledku konania v omyle, v rozpore s dobrými mravmi, sú pre žalovaného kontraproduktívne a spochybňujú jeho vlastnú procesnú obranu v predmete konania. Žalovaný preto neuniesol dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení o neplatnosti zmluvy z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaný však procesnú obranu založil kruciálne aj na zániku platnosti kúpnej zmluvy s odkazom na ust. 47 ods. 2 CSP, resp. na neuhradení kúpnej ceny včas s odkazom na ust. § 517/1 O.z. Ak žalovaný poukazuje na skutočnosť, že nehnuteľnosť, jej užívanie v časti , tvorí jeho obydlie, súd nespochybňuje toto jeho tvrdenie, no pre rozhodovanie o veci samej toto tvrdenie nemá žiaľ žiadny právny význam. 79.V súčasnosti platné právo nepozná prípad, v ktorom by bolo potrebné k súkromnoprávnej zmluve rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby zmluva nadobudla účinnosť, t.j. aby sa účastníci takej zmluvy mohli domáhať plnenia zo zmluvy. Obligačnoprávne účinky takých zmlúv nastávajú bez ohľadu na rozhodnutie štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy. K takým prípadom nepatrí rozhodovanie správy katastra (zákonom č. 180/2013 Z.z., účinným od 1. októbra 2013, katastrálneho odboru okresného úradu) o povolení vkladu, najmä vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ani ďalších zmluvne vznikajúcich vecných práv k nehnuteľnostiam. Takýmito rozhodnutiami nastávajú len vecnoprávne účinky. Obligačnoprávne účinky nastávajú podpísaním kúpnej zmluvy. Niet zákonného podkladu tvrdiť, že na podpísanie takejto zmluvy potrebuje subjekt občianskoprávneho vzťahu rozhodnutie príslušného orgánu. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskehozákonníka). Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2006, sp. zn. 2 Cdo 184/2005). Súd dospel k záveru, že nepodaním návrhu na vklad v lehote troch rokov od uzavretia zmluvy nemá za následok právnu fikciu, že účastník od zmluvy odstúpil. 80.Kúpna zmluva zaniká najmä splnením, odstúpením od zmluvy, dodatočnou nemožnosťou plnenia a.i. 81.Kúpna zmluva samotná nie je právom, ktoré by sa mohlo premlčať po uplynutí premlčacej doby počítanej od splatnosti kúpnej ceny tak, ako to namietal žalovaný. Uplatnením samotnej námietky premlčania nedochádza navyše k zániku práva, avšak ak sa dlžník premlčania platne dovolá, premlčané právo nie je možné priznať. Súd preto námietku premlčania vznesenú žalovaným neuznal za dôvodnú. 82.Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle § 48 ods. 1 Obč. zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v Obč. zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Dohoda o odstúpení pritom nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Obč. zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. /viď rozhodnutie NS SR 4 Cdo 111/2008/. 83.V danom prípade žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy písomným podaním zo dňa 31.10.2019, odvolajúc sa na čl. V bod 3 kúpnej zmluvy obsahujúci dôvod možného odstúpenia. Listina o odstúpení podľa relácie pošty sa dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne dňa 4.11.2019. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo tvrdenie žalovaného o nezaplatení kúpnej ceny v lehote splatnosti dohodnutej v kúpnej zmluve s poukázaním na skutočnosť, že vzhľadom na reálny vývoj cien nehnuteľností v danom mieste, ani nie je možné očakávať, aby mal predávajúci naďalej záujem na trvaní kúpnej zmluvy za daných podmienok. Z obsahu poštovej zásielky nevyplýva, aby ju žalobkyňa odmietla prevziať. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že je zamestnaná a preto nemá možnosť poštové zásielky preberať v pracovnej dobe. Zásielka po neúspešnom doručení poštou v mieste bydliska žalobkyne bola uložená na pošte dňa 4.11.2019 o 13.00 hod. Až tento čas je možné kvalifikovať ako čas, kedy sa poštová zásielka dostala do dispozičnej sféry príjemcu a od ktorého je možné počítať právne účinky, ktoré mali doručovaným právnym úkonom nastať, aj keď si žalobkyňa poštovú zásielku neprevzala. Nie je podstatným za daného konštatovania, že žalobkyňa si zásielku neprevzala ani dodatočne, a táto bola vrátená odosielateľovi. Z pokladničného dokladu SLSP, a.s. vyplýva, že poslednú splátku kúpnej ceny manžel žalobkyne vložil v dopoludňajších hodinách priamo na účet, ktorý bol v kúpnej zmluve označený ako platobné miesto pre úhradu kúpnej ceny. Kúpna cena bola teda uhradená skôr, ako sa odstúpenie od zmluvy dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne. Odstúpenie od kúpnej zmluvy dojednané v kúpnej zmluve pre nezaplatenie kúpnej ceny ani dodatočne je preto neplatným. Iné dôvody odstúpenia od zmluvy si strany nedohodli. 84.Ak sa žalovaný odvolal na ústne odstúpenie od kúpnej zmluvy dňa 30.10.2017, ktoré má vyplývať zo záznamu vykonaného správnym orgánom, odstúpenie nesmerovalo voči druhej zmluvnej strane, teda žalobkyni , nebolo urobené v písomnej forme, a preto nemohlo byť platné. 85.Žalovaný v konaní poukázal na konanie žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi spočívajúce v samotnom uzavretí kúpnej zmluvy , podaní žaloby, respektíve podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva napriek tomu, že pôvodná kúpna zmluva bola uzavretá ešte v roku 2013 a za dobu viac ako 6 rokov si žalobkyňa nesplnila svoju zákonnú povinnosť úhrady kúpnej ceny, kedy medzičasom došlo k podstatnému nárastu ceny nehnuteľnosti, predstavujúcej jeho obydlie, ako aj k podstatnému nárastu ceny nehnuteľnosti, ktorú si žalovaný s rodinou mienil zabezpečiť na bývanie. O vklad požiadala správny orgán bez jeho vedomia napriek tomu, že neuhradila kúpnu cenu a od roku 2017 jednala s protistranou na inom usporiadaní spoluvlastníckych vzťahov o vyplatení spoluvlastníckeho podielu vo výške 70 000,eur. Sama vo svojich prejavoch voči žalovanému až do roku 2019 pokladala kúpnu zmluvu za zrušenú, keďže kúpnu cenu neuhradila v lehote troch rokov.

86.V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákona nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná vzhľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (nesmie ísť o tzv. šikanózny výkon práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Osobitnou sankciou v prípade výkonu práva v rozpore s podmienkami uvedenými v § 3 ods.1 OZ je odopretie právnej ochrany, čo znamená, že nebude možné takýto výkon procesnými prostriedkami vymáhať. Neposkytnutie právnej ochrany nemá za následok zmenu alebo zánik tohto práva, len zánik ochrany. V zmysle § 3 ods.1 OZ nepostačuje akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi, ale tento zásah musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná. 87.Nie je možné konštatovať, aby žalobkyňa podaním žaloby na súd mohla konať v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa bola po odstúpení žalovaného od kúpnej zmluvy vyzvaná príslušným správnym orgánom na vyjadrenie sa k danému právnemu úkonu, prípadne k podaniu žaloby na vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, čo aj urobila. Svoje právo na súdnu ochranu realizovala v súlade so zákonom pri hroziacej strate vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podanie návrhu žalobkyňou na vklad vlastníckeho práva bolo správnym orgánom už akceptované a žalobkyňa je toho času vedená ako výlučný vlastník celej nehnuteľnosti. Jej konanie spočívajúce v doručení návrhu na vklad vlastníckeho práva správnemu orgánu, aj keby sa priečilo dobrým mravom, nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu – kúpnej zmluvy, ani iného právneho úkonu v zmysle ust. § 39 O.z. ani neplatnosť vkladu. Povolenie vkladu vlastníckeho práva je rozhodnutím správneho orgánu, ktoré je možné zvrátiť iným procesným postupom. 88.Súd nepopiera tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa po uzavretí kúpnej zmluvy nedisponovala reálnymi zdrojmi na úhradu kúpnej ceny , zdroje jej manžela boli pochybné, sama odďaľovala zaplatenie kúpnej ceny prísľubmi plnenia predávajúcemu zrejme bez reálneho základu , svojim následným konaním utvrdzovala žalovaného v možnosti iného finančného vyporiadania ako v kúpnej zmluve , zaplatením sumy vo výške 70 000,- eur za spoluvlastnícky podiel a bez vedomia žalovaného a predchádzajúceho vyplatenia kúpnej ceny po získaní informácie z iného súdneho konania 12 C predložila návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnoosti z kúpnej zmluvy a následne znemožňovala žalovanému riadne užívanie časti nehnuteľnosti , čo má všeobecne znaky konania v rozpore so zaužívanou morálkou a teda s dobrými mravmi. Dané konanie sa však nedotýkalo platnosti právnych úkonov, ktoré súd posudzoval/ kúpna zmluva, odstúpenie od zmluvy/. 89.Žalovaný ďalej poukázal na tzv. fikciu odstúpenia od zmluvy uplynutím lehoty troch rokov s odkazom na ust. § 47/2 O.z. s tým, že došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy , čo malo byť zrejmé zo samotného správania a vyjadrení žalobkyne, ktorá mala záujem neskôr v rokoch 2017 a 2019 na jeho podnet nehnuteľnosť rozdeliť a vyporiadať ako podielové spoluvlastníctvo zaplatením sumy 70.000,- eur. 90.Súd nemal preukázané, aby došlo k zániku kúpnej zmluvy o odpredaji nehnuteľnosti dohodou strán, prípadne jej zrušeniu zo zákona, alebo iným zákonným spôsobom. K zániku kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že vklad vlastníckeho práva bol vykonaný v dobe viac ako troch rokov od uzavretia zmluvy. Rovnako žalovaný nepreukázal, aby do dňa odstúpenia od zmluvy sa strany dohodli , že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu nepochybne v rokoch 2017 – 2018 jednala z jeho podnetu o finančnom vyporiadaní súvisiacom so spornou nehnuteľnosťou, pričom jej právny zástupca vyslovil pochybnosť o platnosti kúpnej zmluvy s odkazom na ust. § 47 ods.2 O.z., a prejavil ochotu uhradiť žalovanému sumu vyššiu ako bola dohodnutá kúpna cena, no strany neuzavreli žiadnu dohodu, ktorou by pôvodný záväzok nahradili, ani dodatok k pôvodnej zmluve o zmene obsahu záväzku. 91.Ak NS SR v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že nevykonanie dôkazu navrhnutého žalovaným vypočutím svedka Pavla Valasa mohlo mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z

doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť a poukázal na povinnosť súdov nižšej inštancie vykonať potrebné dokazovanie za účelom dôsledného posúdenia pravdivostí tvrdení sporových strán, a to ohľadne zistenia reálneho stavu v čase po uzavretí kúpnej zmluvy (roky 2013 až 2019), vypočutý svedok podporil skutkové tvrdenia žalobcu. Vyjadril sa, že sám bol zaangažovaný na možnej úhrade kúpnej ceny z aktív voči tretím osobám, že strany sa cítili zmluvou viazaní , na túto skutočnosť boli upozornení aj na notárskom úrade a sám svedok bol iba pri jednaniach strán ohľadne uzavretia zmluvy a možného zmierlivého riešenia sporu, no strany nedospeli k žiadnej dohode. Svedok nepodporil žiadne zo skutkových tvrdení žalovaného. 92.V konečnom dôsledku vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Prešov a ním vysloveného právneho názoru k žalobkyňou vznesenej námietke premlčania práva na odstúpenie od zmluvy právo žalovaného na odstúpenie od kúpnej zmluvy uplynutím premlčacej doby a vznesenej námietky premlčania žalobcom v dôsledku premlčania žalovaný nemohol vzhľadom k uplynutiu premlčacej doby vykonať s právnymi následkami. Súd je oprávnený vzhľadom k rozhodovacej praxi súdnych autorít na námietku premlčania neprihliadať, ak námietka bola vznesená v rozpore s dobrými mravmi , avšak žalovaná strana sa k tejto hmotnoprávnej obrane žalobcu zásadne nevyjadrila. Samotná námietka premlčania práva nebola podkladom pre rozhodnutie o žalobe. 93.Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 257 C.s.p., podľa ktorého ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. V zmysle ustálenej judikatúry / uznesenie NSSR 2NCdo/17/2009, 3MCdo/46/2012 ho nemožno považovať za také ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a nastoleniu spravodlivosti medzi stranami sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod. Len skutkové okolnosti danej veci nemôžu byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. 94.Súd v danej veci nemal preukázané podmienky na uplatnenie uvedeného ustanovenia § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov úspešnej strane. Nemal preukázané nepriaznivé majetkové, sociálne, osobné ani iné pomery na strane žalovaného, ani iné výnimočné okolnosti. K uplatneniu práva žalobcom došlo práve pre konanie žalovaného uplatňujúce si právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Sám žalovaný v konaní neuviedol žiadne iné skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol výnimočnosť okolností prípadu preskúmať. 95.Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 CSP a žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. Poučenie: -2-212C/18/2025

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.