Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 21C/18/2025 8725200893 24. 07. 2025 JUDr. Alexandra Mochnacká ECLI:SK:OSPP:2025:8725200893.4
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľky: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXX/ XX, XXX XX B., zast. zákonným zástupcom: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpenej: Mgr. Gabriel Antal, advokát so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 54 604 184, proti odporkyni: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXX/XX, XXX XX B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Návrh zamieta. II. Odporkyni p r i z n á v a vo vzťahu k navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa návrhom podaným súdu dňa 06.03.2025 domáhala ochrany svojej integrity tak, že žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXX/XX, XXX XX B. zakázal, aby sa úmyselne priblížila k A. B., trvale bytom C. C. XXX/XX, XXX XX B., a to na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že býva v rodinnom dome súp. č. XXX, zapísaný v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor, pre k. ú. B., ktorého sú podieloví spoluvlastníci jej otec a odporkyňa, každí v pomere 1 k celku. Otec a odporkyňa boli manželia do roku 2024, kedy Okresný súd Poprad manželstvo rozviedol. Študuje na Bilingválnom gymnáziu v B. E. F. a domov chodieva každý víkend. S odporkyňou bývali spoločne v jednej domácnosti cca 6 rokov, pred rozvodom manželstva jej otca a odporkyne. Odporkyňa sa spočiatku správala k nej prívetivo, ale neskôr sa začala správať spôsobom, ktorý zjavne vybočoval z normy. Napríklad, keď sa vrátila z internátu, odporkyňa jej opakovane hovorila, že pribrala, neustále kritizovala jej vzhľad a keď jedla sladké vždy kriticky podotkla, že by sa nemala čudovať, že vyzerá takto. Tieto negatívne komentáre sa časom stupňovali a odporkyňa ju začala nahlas urážať vulgárnymi výrazmi, ako „drzá piča“ alebo „štetka“, čím jej opakovane spôsobovala príkorie a psychické utrpenie. Najskôr sa bála tieto skutočnosti zdieľať s otcom do momentu, keď sa otec s odporkyňou rozhodol rozviesť. V tejto dobe začala navštevovať psychologičku D. G. H., nakoľko sa jej zdravotný stav zhoršil do takej miery, že sa u nej objavili sklony k sebapoškodzovaniu a sama si uvedomovala, že potrebuje pomoc a podporu. Škodlivé správanie zo strany odporkyne, ktorým na ňu pôsobila, je potvrdené v predložených znaleckých posudkoch, ktoré uvádzajú v tejto súvislosti aj vyvolané následky, ako depresívne a úzkostné príznaky, resp. známky sebapoškodzovania. Popísané správanie odporkyne nielenže narušuje jej psychickú pohodu, ale vyvoláva u nej aj reálnu obavu, že konaním odporkyne by mohlo dôjsť k ďalšiemu zhoršeniu jej duševného stavu. Obáva sa, že odporkyňa by sa mohla znovu objaviť v jej blízkosti a pokračovala by v agresívnom správaní, čo by ohrozilo jej fyzické
a psychické zdravie. Všetky tieto skutočnosti oznámila aj orgánom činným v trestnom konaní. Na základe vyššie uvedených skutočností Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade (ďalej len „ORPZ“) zo dňa 01.08.2024, ČVS: ORP-412/1-VYS-PP-2024 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „TZ“) tým, že v presne nezistenej dobe počas obdobia trvajúceho približne od roku 2020 až doposiaľ, na ulici C. C. XXX/XX, B. mala maloletej hanlivo nadávať na jej vzhľad, že vyzerá ako štetka, že je tlstá, škaredá, sprostá, vulgárne nadávať, že je drzá malá piča, suka, čím jej bolo spôsobované psychické utrpenie. Počas vyšetrovania bolo vykonávaných niekoľko procesných úkonov, avšak je nutné spomenúť dva výsluchy navrhovateľky, ktorá detailným spôsobom popísala priebeh psychického týrania zo strany odporkyne a súčasne je nutné spomenúť dva znalecké posudky, prvý vypracovaný znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých, PhDr. Katarínou Petrovou, znalecký posudok č. 35/2024 a súčasne znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Beátou Husárovou, znalecký posudok č. 186/2024, v zmysle ktorých je nepochybné, resp. zo záverov týchto znaleckých posudkov vyplýva: a) v psychickom obraze navrhovateľky sú zvýraznené aj depresívne a úzkostné príznaky v podobe smútku, plačlivosti, neistoty, pocitov osamelosti, strachu z budúcnosti, deficitu kotviaceho bezpečného vzťahu, so sebapoškodzovaním aj so suicidálnymi myšlienkami, b) súčasný psychický stav navrhovateľky je nepriaznivo ovplyvnený viacerými vonkajšími okolnosťami, ktorými sú najmä pretrvávajúce hostilné, pasívne-agresívne, ponižujúce, sebaúctu a sebahodnotu podrývajúce správanie odporkyne voči navrhovateľke, c)navrhovateľka s poukazom na jej intaktné mentálne schopnosti má jednoznačne predpoklady na to, aby správne vnímala, uchovávala si v pamäti a reprodukovala vnímané skutočnosti, jej všeobecná vierohodnosť sa preukazuje ako priemerná, neprejavujú sa u nej nadmerné konfabulačné či fabulačné tendencie, d) u navrhovateľky sú potvrdené adaptačné poruchy, pri ktorých ide o stavy subjektívneho utrpenia a emočnej poruchy, ktoré jej bránia v sociálnom fungovaní a dosahovaní výkonnosti. Na vznik adaptačnej poruchy u navrhovateľky mali vplyv viaceré okolnosti, vrátane správania sa odporkyne tak, ako je popisované, pričom správanie odporkyne smerom k navrhovateľke tieto prejavy agravovalo. Z hľadiska príčinných súvislosti možno konštatovať, že úmyselné konanie odporkyne, tak ako aj popisované, malo u navrhovateľky za následok vyvolanie vystupňovaného strachu, pocitov úzkosti, obáv a tiež prejavov depresívne symptomatológie, v zmysle smutnej bezradnej nálady, stavov zvýšenej citlivosti, plačlivosti, s občasným samopoškodzovaním. Preto má obavu, že sa odporkyňa môže kedykoľvek „zjaviť“ v jej fyzickej blízkosti a môže ju nejakým spôsobom začať bezdôvodne slovne atakovať formou ponižovania, urážania, zosmiešňovania a pod. Správanie odporkyne vníma ako nepredvídateľné, čo v nej následne vyvoláva stres, strach a nepríjemné psychické napätie. Opakované osobné návštevy odporkyne v priestoroch bývalej spoločnej domácnosti rodinného domu vo B. vníma ako rýdzo účelové, pričom návštevy odporkyne sú vždy spojené s bezúčelným pohybovaním sa po priestoroch domu, ktoré je sprevádzané neustálym vykrikovaním vulgarizmov, verbálnym zastrašovaním a rôznymi pasívne-agresívnymi a ironickými poznámkami, ktoré sú adresované jej. Správanie sa odporkyne voči nej vníma ako manipulatívne, pričom má za to, že zo strany odporkyne ide o zámernú provokáciu a snahy o demonštrovanie kontroly a moci nad situáciou. V súvislosti s manipulatívnym konaním odporkyne prežíva chronické psychické napätie a obáva sa o svoje zdravie. Zastáva názor, že konanie a správanie sa odporkyne v jej bezprostrednej blízkosti ohrozuje jej duševnú i telesnú integritu a môže jej privodiť zhoršenie psychického zdravia, čo by mohlo viesť až k ireverzibilným zmenám na jej zdraví, ktoré by mohli podstatným spôsobom znížiť kvalitu jej života. Správanie odporkyne voči nej predstavuje nielen psychické týranie, ale aj porušenie základných princípov dobrých mravov a rodinnej integrity. Považovala za potrebné uviesť aj to, že s poukazom na svoje mentálne schopnosti, má všetky predpoklady na to, aby správne vnímala, uchovávala si v pamäti a nakoniec správne reprodukovala vyšetrované skutočnosti, jej všeobecná vierohodnosť sa preukazuje ako priemerná. Neprejavujú sa u nej žiadne konfabulačné, ani fabulačné tendencie. Na základe toho možno usudzovať, že nemá, ani nebude mať sklony k poskytovaniu účelových tvrdení. 3. Navrhovateľka k návrhu pripojila Zápisnicu o výsluchu osoby – navrhovateľky na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru (ďalej len „ORPZ“) v Poprade, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-412/1/ VYS-PP-2024, zo dňa 12.07.2024, z ktorého vyplýva, že: „navštevujem Bilingválne gymnázium v B. E. F., teraz som ukončila 2. ročník a od ďalšieho školského roka budem v 3. ročníku. Nastúpila som sem v septembri v roku 2022. Od začiatku tohto štúdia chodím aj na internát. Na tejto škole som spokojná, škola ma baví. Teraz bývam u svojej tety – A. I., tu bývam asi druhý mesiac a sem si žiadam aj doručovať písomnosti. Bývame tu iba my dve. Predtým som bývala na adrese trvalého pobytu. Tu som bývala s mojim ockom D. B. spolu s jeho manželkou D. B. a jej dcérou F. J.. S F. som vychádzala dobre, niekedy
sme sa poškriepili, ale dobre sme vychádzali. Takto sme bývali spolu asi 6 rokov. Teraz sa už s D. B. nestretávam, stretneme sa iba keď si idem domov – na adresu trvalého pobytu, po nejaké veci. Ocko býva u jeho sestry – A. I., C. XX, B.. S ockom sa vídam iba cez víkendy, pretože on pracuje v Liptovskom Hrádku. Vídavame sa každý víkend. Môj ocko s D. B. sa spolu zosobášili asi v roku 2017 alebo 2018. Spoznali sa asi rok pred tým. D. B. bola ku mne spočiatku milá. Potom, keď sa ku nám nasťahovala, čo bolo niekedy okolo ich svadby (neviem či pred alebo po svadbe) sa to začalo kaziť. Zosobášili sa asi keď som mala 9 rokov. Keď som za ňou bola, keď som niečo potrebovala, tak ma väčšinou za voľačo zdžubala. Napríklad, keď som chcela ísť von, tak sa ma pýtala, či som spravila všetko čo som mala a keď som to aj spravila, tak s tým nikdy nebola spokojná. Napríklad, keď som sa vrátila z internátu, tak mi hovorila také veci, že som pribrala na tom internáte, alebo keď som jedla niečo sladké, tak mi povedala, že nech sa nečudujem, že vyzerám takto, že priberám. Napríklad, keď som sa niekam namaľovala, keď som mala tak 12-13 rokov, tak mi hovorila, že načo sa maľujem, že potom vyzerám ako striga. Tiež mi hovorila, že načo sa toľko učím, hovorila, že som sprostá. Napríklad, keď som sa jej pýtala, či môžem ísť ku mojej krstnej A. I., tak mi povedala, že nie, lebo že vraj to môjmu ockovi vadí, lenže keď som mu o tom hovorila, tak mi povedal, že on o tom nevedel. Toto sa pravidelne opakovalo.“ Na otázku vyšetrovateľa, že v zázname o podaní oznámenia uviedla, že D. B. hovorila, že je škaredá, vulgárne jej mala nadávať a podobne, či by to mohla bližšie popísať, uviedla: „Tak hovorila, že som drzá piča malá. Alebo tiež mi hovorila, že som štetka, teda že vyzerám ako štetka.“ Ďalej uviedla navrhovateľka, že neprišla skôr oznamovať, lebo sa bála reakcie svojej matky, keďže by bola zrejme horšia ako je a musela by byť s ňou sama v dome. Vo výpovedi uviedla, že: „Bola som z D. B. v strese, lebo najprv hovorila, že som tučná, tak som prestala jesť, a keď som potom nejedla, tak hovorila, že potom za ňou nemám chodiť, keď budem mať taký problém. Ja som vlastne kvôli nej odišla na ten internát. Po tom čo som odišla z tejto domácnosti, tak som sa cítila lepšie. O tomto probléme som veľmi nehovorila, občas som kamarátkam o tom hovorila, ale veľmi som o tom nehovorila.“ Uviedla, že tieto veci robila D. B. iba doma na adrese ich trvalého bydliska a jej otec pracuje od pondelka do piatka a nie je doma, chodí do práce na týždňovky, bol doma iba cez víkendy. Uviedla, že pred mesiacom začala chodiť ku psychologičke G. H. v B. E. F., sama za ňou išla, vyhľadala ju preto, aby mala s kým o tom rozprávať, možno poradiť sa. Cítila sa vtedy psychicky zle a psychologička jej slovne odporučila vyhľadať psychiatričku kvôli problémom s jedlom a sebapoškodzovaním. Ňou popísaný stav trvá asi 1 rok a so sebapoškodzovaním je to tak, že sa rezala na rukách a nohách a to trvá asi 5 rokov doteraz (č. l. 5 – 8 súdneho spisu). 4. Predložila Záznam zo dňa 30.05.2024 o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 250/1994 Z. z. č. ORPZ-PP-OPP3-351/2024-P (č. l. 17 – 18 súdneho spisu). 5. Predložila Uznesenie ORPZ v Poprade, odbor kriminálnej polície zo dňa 01.08.2024, ČVS: ORP-412/1-VYS-PP-2024, z ktorého vyplýva, že sa začína trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) TZ, ktorého sa dopustil páchateľ tým, že v presne nezistenej dobe počas obdobia trvajúceho približne od roku 2020 až doposiaľ na ul. C. C. XXX/XX, B., J. H. mal. A., nar. XX.XX.XXXX hanlivo nadával na jej vzhľad, že vyzerá ako štetka, že je tlstá, škaredá, sprostá, vulgárne nadával, že je drzá malá piča, suka, čím mal. A., nar. XX.XX.XXXX, ako osobe blízkej, spôsoboval psychické utrpenie (č. l. 19 súdneho spisu). 6. Zo Znaleckého posudku MUDr. Beáty Husárovej č. 186/2024 zo dňa 05.12.2024, vyplýva záver: „Znalkyňa u svedkyne potvrdzuje dg. Adaptačné poruchy, pri ktorej ide o stavy subjektívneho utrpenia a emočnej poruchy, ktoré bránia v sociálnom účinkovaní a výkonnosti. Vznikli ako reakcia v čase adaptácie na závažné životné zmeny, ktorými boli jednak odchod matky, druhý otcov vzťah, so stupňujúcimi sa konfliktami zo strany nevlastnej matky voči otcovi ako aj jej osoby. Prejavy adaptačných porúch u svedkyne zahŕňajú pocity úzkosti, depresie, podráždenosť, ktoré u nej vznikli ako výsledok neschopnosti adekvátne sa prispôsobiť životnej zmene. Pri adaptačných poruchách sa nejedná o duševnú chorobu, jedná sa o poruchu z neurotického spektra porúch, pri ktorej je schopnosť správne vnímať a vypovedať zachovaná. Na vznik adaptačnej poruchy u svedkyne mali vplyv viaceré okolnosti od detstva a správanie podozrivej D. B. tak ako je popisované u nej tieto prejavy zhoršili. Na vznik adaptačnej poruchy u svedkyne mali vplyv viaceré okolnosti od detstva a správanie podozrivej D. B. tak ako je popisované u nej tieto prejavy zhoršili s vystupňovaním strachu, pocitov úzkosti, obáv a tiež prejavy depresívnej symptomatológie v zmysle smutnej, bezradnej nálady, stavov zvýšenej citlivosti, plačlivosti s občasným samopoškodzovaním, ktoré v súčasnosti neguje. Jednalo sa o menej závažné obmedzenie v obvyklom spôsobe života. V súčasnosti je stav stabilizovaný, o čom svedčí aj psychiatrické
vyšetrenie zo dňa 18.11.2024, kedy bolo konštatované, že vzhľadom na neprítomnosť depresívnej symptomatiky, anxiety - úzkosti, bez automutilácii nevyžaduje liečbu psychofarmakami, ani svedkyňa t. č. nesúhlasí s liečbou psychofarmakami. Postačuje psychoterapeutické vedenie u psychológa.“ (č. l. 20 – 31 súdneho spisu). 7. Zo Znaleckého posudku č. 35/2024 PhDr. Kataríny Petrovej zo dňa 22.08.2024, znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých vyplynul záver, že navrhovateľka nemá tendenciu sa prezentovať nekriticky, sociálne žiadúco, nevykazuje také znaky, ktoré by nasvedčovali pre nadmerné fabulovanie, či úmyselné klamanie. Vzhľadom k popisu zmeny vzťahovania sa D. B. k ml. A., je možné uvažovať o tom, že tak ako sa zhoršovalo spolužitie otca mladistvej s jeho manželkou, tak sa menil aj spôsob vzťahovania sa náhradnej matky k ml. A.. Išlo pravdepodobne o zložitú, nepriaznivú dynamiku vývoja vzájomných vzťahov, kde ml. A. bola „obeťou“, nakoľko nemala vplyv na celkovú situáciu, ani nemala kde „uniknúť“, na rozdiel od otca. V rámci vyšetrenia sa nepreukázali skutočnosti, ktoré by nasviedčali tomu, že si mladistvá svoju výpoveď vymyslela a nebol ani ozrejmený žiaden dôvod takéhoto konania. Nakoľko ide o problematiku týkajúcu sa straty bazálnej bezpečnej vzťahovej osoby a nevytvorenia si náhradne takúto väzbu s náhradnou matkou, ale pravdepodobne práve naopak, môže byť popis situácií mierne katatýmne skreslený negatívnymi emóciami, nie však do tej miery, že by skresľovali popis v zásadných skutočnostiach. Mladistvá vykazuje viaceré známky menej priaznivého psychického stavu, na ktorom sa pravdepodobne minimálne čiastočne podieľalo konanie páchateľa. Maloletá A. sa vyvíjala v nepriaznivých podmienkach, kde s náhradnou „matkou“ nemala vytvorený primeraný vzťah, otec mladistvej bol pracovne prevažne mimo domácnosť a maloletá k nemu taktiež neprechovávala takú mieru dôvery, aby sa zverila so svojim prežívaním. Vzťah s biologickou matkou je zásadne oslabený, narušený jednak údajným nadmerným požívaním alkoholu z jej strany, jednak zamedzením kontaktu dcéry s matkou. Zároveň prebiehalo spolužitie mladistvej poškodenej a náhradnej matky v kritickom predpubertálnom a pubertálnom vývoji, kedy je bezpečný emočne saturovaný vzťah nevyhnutnou podmienkou k zdravému psychickému vývoju a vytvoreniu si primeranej sebahodnoty a sebaúcty. Aktuálny psychický stav si vyžaduje psychoterapeutickú intervenciu. (č. l. 32 – 58 súdneho spisu). 8. Z Rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14Pc/54/2023-17 zo dňa 13.02.2024 vyplýva, že manželstvo D. B. a D. B. bolo rozvedené na základe podaného návrhu D. B., dňa 28.12.2023 (č. l. 60 – 62 súdneho spisu). 9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 13. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 15. Súd uznesením zo dňa 19.03.2025 nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Zakazuje odporkyni, úmyselne priblížiť sa k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXX/XX, XXX XX B. na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by menové boli spoločne predvolané na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.“ A druhým výrokom navrhovateľke súd priznal voči odporkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti uzneseniu č. k. 21C/18/2025-73 zo dňa 09.03.2025 podala odporkyňa v právnom zastúpení odvolanie. 16. Odvolací súd uznesením č. k. 10Co/20/2025-124 zo dňa 29.05.2025 zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na nedostatok procesnej podmienky podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uložil prvostupňovému súdu odstrániť nedostatok tejto procesnej podmienky predložením súhlasu druhého zákonného zástupcu, matky navrhovateľky. Uvedené odôvodnil tým, že podanie návrhu maloletou navrhovateľkou v zastúpení zákonného zástupcu – otca na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je bežnou vecou, keď v prípade neúspechu v konaní hrozí maloletej majetková hrozba, musí existovať zhoda u oboch zákonných zástupcov o tom, či maloletá má alebo nemá návrh podať a v prípade, ak takáto zhoda neexistuje, má vo veci rozhodnúť súd v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 35 zákona o rodine. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vyzval navrhovateľku na predloženie súhlasu biologickej matky s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka súhlas matky predložila súdu, spísaný dňa 07.07.2025. Nebolo teda potrebné konanie zastaviť pre nesplnenú procesnú podmienku. 17. Odvolací súd vo veci návrhu maloletej navrhovateľky uviedol, že závery prvostupňového súdu v rozhodnutí boli vzájomne protirečivé, odporujúce vykonanému dokazovaniu obsahom spisu. Uviedol, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že výkon exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozený, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd zdôraznil, že so zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladných opatrení nie je pri rozhodnutí o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné toto tvrdenie aspoň spoľahlivo osvedčiť, aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. 18. Podľa odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nevyplynulo, keď znalkyňa PhDr. Katarína Petrová síce potvrdila menej priaznivý psychický stav maloletej navrhovateľky, avšak v závere znaleckého posudku uviedla, že na ňom sa odporkyňa podieľala „len pravdepodobne“. Rovnako tak znalkyňa MUDr. Beáta Husárová v závere svojho podaného znaleckého posudku síce tvrdila, že na vznik adaptačnej poruchy u maloletej mali vplyv viaceré okolnosti od detstva a správanie podozrivej (odporkyne), tak ako je popisované, u nej tieto prejavy zhoršili, pričom však zároveň vo svojom znaleckom posudku uvádza, že sa jednalo o menej závažné obmedzenie v obvyklom spôsobe života, kedy v súčasnosti je jej stav stabilizovaný. Ďalej odvolací súd zdôraznil, že z výpovede samotnej maloletej navrhovateľky vyplýva, že táto bývala v minulosti na internáte, resp. v súčasnosti u svojej krstnej v B. E. F., t. j. v dome, do ktorého bol otec maloletej navrhovateľky povinný umožniť navrhovateľke časovo neobmedzený vstup, sa podľa svojho vyjadrenia nezdržiava ona ani jej otec, ktorý býva u svojej sestry vo B.. Preto podľa odvolacieho súdu z takto vykonaného dokazovania absentuje neodkladnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko maloletá navrhovateľka aj pri svojom výsluchu pred policajným orgánom uviedla, že odporkyňa ju už „nekontaktuje“. Z uvedeného, keďže navrhovateľka sa v predmetnom rodinnom dome nezdržiava, a tento navštevuje len v prítomnosti svojho otca za účelom odnášky svojich vecí a odporkyňa ju v súčasnosti nekontaktuje, nie je zrejmá naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov maloletej navrhovateľky a odporkyne, keďže podľa samotného vyjadrenia maloletej navrhovateľky, tieto už neprichádzajú po rozvode manželstva do styku. 19. Súd s poukazom na právny a záväzný názor odvolacieho súdu, vo vzájomnosti s uznesením vydaným tunajším súdom v konaní vedenom pod č. k. 9C/77/2024-24, ktorým bola odporcovi – otcovi navrhovateľky uložená povinnosť umožniť navrhovateľke v tomto konaní odporkyni, časovo neobmedzený vstup do nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX, postavený na pozemku parcely reg. „C“ parc. č. 191/1 zapísaný na LV č. XX, k. ú. B. a na tento účel je povinný odovzdať odporkyni
v predmetnom konaní, 1 funkčný kľúč od zámku vstupných vchodových dverí do rodinného domu. V uvedenom uznesení súd poukázal, že navrhovateľka (odporkyňa v predmetnom konaní) osvedčila pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keďže osvedčila svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci 9C/77/2024 navrhovateľka D. B. podala voči odporcovi D. B. dňa 25.10.2024. S poukazom na uvedené odvolací súd uviedol, že predmetný návrh bol predložený tunajšiemu súdu až dňa 06.03.2025, takmer 5 mesiacov od podaného návrhu vo veci 9C/77/2024, v ktorom sa nespomína žiadne osočovanie voči maloletej, a teda, aby sa bránil takýmto spôsobom, keď sa dožadovala bývalá manželka vstupu do nehnuteľnosti. 20. V rámci opätovného osvedčovacieho procesu v súvislosti so závermi odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, keď znalkyňa PhDr. Katarína Petrová síce potvrdila menej priaznivý psychický stav maloletej navrhovateľky, avšak v závere znaleckého posudku uviedla, že na ňom sa odporkyňa podieľala „len pravdepodobne“. Rovnako tak znalkyňa MUDr. Beáta Husárová v závere svojho podaného znaleckého posudku síce tvrdila, že na vznik adaptačnej poruchy u maloletej mali vplyv viaceré okolnosti od detstva a správanie podozrivej (odporkyne), tak ako je popisované, u nej tieto prejavy zhoršili, pričom však zároveň vo svojom znaleckom posudku uvádza, že sa jednalo o menej závažné obmedzenie v obvyklom spôsobe života, kedy v súčasnosti je jej stav stabilizovaný. Súd zdôraznil, že z výpovede samotnej maloletej navrhovateľky vyplýva, že táto bývala v minulosti na internáte, resp. v súčasnosti u svojej krstnej v B. E. F., t. j. v dome, do ktorého bol otec maloletej navrhovateľky povinný umožniť navrhovateľke časovo neobmedzený vstup, sa podľa svojho vyjadrenia nezdržiava ona ani jej otec, ktorý býva u svojej sestry vo B.. Z takto vykonaného dokazovania absentuje neodkladnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko maloletá navrhovateľka aj pri svojom výsluchu pred policajným orgánom uviedla, že odporkyňa ju už „nekontaktuje“. Z uvedeného, keďže navrhovateľka sa v predmetnom rodinnom dome nezdržiava a tento navštevuje len v prítomnosti svojho otca za účelom odnášky svojich vecí a odporkyňa ju v súčasnosti nekontaktuje, nie je zrejmá naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov maloletej navrhovateľky a odporkyne, keďže podľa samotného vyjadrenia maloletej navrhovateľky, tieto už neprichádzajú po rozvode manželstva do styku. 21. Súd zdôrazňuje, že v prípade, ak by boli pravdivé tvrdenia maloletej a jej otca o správaní odporkyne vo vzťahu k maloletej v predmetnom konaní, otec maloletej by tieto skutočnosti bezosporu uviedol vo svojom odvolaní v inej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3Co/3/2025, t. j. svoju argumentáciu, pre ktorú by mal byť zamedzený vstup odporkyne do nehnuteľnosti, by oprel aj o takéto nevhodné a škodlivé správanie bývalej manželky vo vzťahu k jeho dcére v tomto rodinnom dome. Naopak, otec navrhovateľky svoju jedinú odvolaciu argumentáciu vo vyššie uvedenom konaní, prečo by odporkyni nemal byť umožnený časovo neobmedzený vstup do tejto nehnuteľnosti, oprel o svoju domnienku, že odporkyňa tento rodinný dom dobrovoľne opustila - odsťahovala sa z neho, čo však v konaní nijako preukázané nebolo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že otec maloletej podal odvolanie vo veci 3Co/3/2025 až pol roka po tom, ako maloletá navrhovateľka, tak ako to vyplýva zo záznamu zo dňa 30.05.2024, urobila na polícii oznámenie o nevhodnom správaní odporkyne, ktorým osvedčuje naliehavosť nariadenia v predmetnom konaní. Samotnej potrebe naliehavosti okamžitej dočasnej úpravy pomerov strán nesvedčí ani okolnosť, že maloletá navrhovateľka urobila na polícii oznámenie až dňa 30.05.2024 o tom, že návštevy odporkyne v rodinnom dome sú sprevádzané jej vulgarizmami a verbálnym zastrašovaním maloletej navrhovateľky, pričom pre rovnaké okolnosti podala návrh na okamžitú dočasnú úpravu pomerov dňa 06.03.2025, t. j. po 10 mesiacoch. Tvrdenia navrhovateľky v návrhu, že návštevy odporkyne v rodinnom dome sú sprevádzané jej vulgarizmami a verbálnym zastrašovaním maloletej navrhovateľky, tak takýto záver je v úplnom protiklade s jej tvrdením pred policajným orgánom, kde uviedla, že odporkyňa od takéhoto konania už ustúpila a nepokračuje v ňom. 22. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje, že nejde v danom prípade o neodkladnosť pri nariadení predmetného uznesenia a teda táto absentuje. 23. Súd v súvislosti s odôvodnením v rozhodnutí odvolacieho súdu poukazuje na to, že nariadením neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu by došlo k absolútnemu obmedzeniu odporkyne, ako spoluvlastníčky dotknutých nehnuteľností, ktorej vlastnícke právo je garantované okrem iného Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, vo vzťahu k maloletej navrhovateľke, ktorá nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou dotknutých nehnuteľností. Nariadením neodkladného opatrenia by bola vylúčená z užívania svojej nehnuteľnosti odporkyňa, na úkor osoby, ktorá nie je jej spoluvlastníčkou.
24. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol. 25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. V súlade s citovaným ustanovením súd náhradu trov konania priznal úspešnej odporkyni. 27. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné okamihom jeho písomného vyhotovenia.