Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 19Csp/8/2025 8725200915 16. 06. 2025 JUDr. Iveta Jenčová ECLI:SK:OSPP:2025:8725200915.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom AK Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, IČO: 35 561 734, proti žalovanému: Zinc Euro, a.s., Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 918 551, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1 Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.3.2025 domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č.: 2000133148 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 22.12.2020 je neplatná a žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Poukázala na Uznesenie Okresného súdu Poprad sp.zn.17Csp/7/2025 zo dňa 24.02.2025, ktorým súd uložil žalovanému (totožný žalovaný so žalovaným v prebiehajúcom súdnom konaní; pozn. súdu), aby sa zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 2000133148 uzavretej medzi žalobkyňou (totožná žalobkyňa so žalobkyňou v prebiehajúcom súdnom konaní; pozn. súdu) a žalovaným dňa 22.12.2020, odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd zároveň uložil žalobkyni, aby v lehote 60 dní podala žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 2000133148 uzavretej medzi žalobkyňou žalovaným dňa 22.12.2020, so stranami sporu totožnými ako v konaní 17Csp/7/2025. Žalovaného súd poučil, že proti žalobkyni môže podať žalobcu o zaplatenie dlžných splátok zo zmlúv o pôžičkách, ktoré žalovaný sprostredkoval rámcovou zmluvou s identifikačným kódom: WJZQ-EMKJAPYL zo dňa 6.10.2020 a uzatvoril v mene a na účet žalobkyne s investormi na základe záväznej žiadosti o pôžičku 2000133148 zo dňa 22.12.2020. Žalobkyňa popísala genézu zmluvného vzťahu medzi ňou a žalovaným a uviedla, že v osobitnom dokumente bola medzi stranami uzavretá podľa § 551 Občianskeho zákonníka v Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 2000133148 zo dňa 22.12.2020 (ďalej aj „Dohoda o zrážkach zo mzdy“), ktorou si žalovaný zabezpečil záväzok žalobkyne voči veriteľom zo zmlúv o pôžičke a z rámcovej zmluvy zo dňa 06.10.2020 (bod 2.1 písm. a), b) Dohody o zrážkach zo mzdy). Na strane veriteľov predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy vystupuje jednak žalovaný (ako veriteľ 1) a tiež investor ID: GM52R4KB82YZ, zastúpený na základe plnej moci žalovaným. Predmetom Dohody o zrážkach zo mzdy je zabezpečenie pohľadávok veriteľov voči dlžníkovi (žalobkyni) špecifikovaných v čl. II Dohody o zrážkach zo mzdy.
Podľa čl. II, bod 2.1 Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje: a) pohľadávku Veriteľa 1 (Zinc Euro, a.s.) z Rámcovej zmluvy Dlžník č. WJZQ-EMKJ-APYL zo dňa 6.10.2020 v nadväznosti na Záväznú žiadosť o pôžičku č. 2000133148 vo výške rovnajúcej sa poplatku za obstaranie príležitosti uzatvoriť Zmluvy o pôžičke (poplatok za sprostredkovanie pôžičky),ktorý bude splatný v prvých 6 Zinc splátkach a ktorého výška bude maximálne vo výške súčtu týchto splátok a poplatku za správu pôžičiek a za spracovanie ZincSplátok najviac vo výške 1,40 % (ďalej aj „Pohľadávka Veriteľa 1“). b) pohľadávku Veriteľa 2 zo zmluvy o pôžičke na základe ktorej Veriteľ 2 Dlžníkovi poskytol sumu 500 Eur, a to na základe Záväznej žiadosti o pôžičku č. 2000133148 dňa 22.12.2020 spolu s úrokom, úrokmi z omeškania a nákladov spojených s uplatnením týchto nárokov (ďalej aj „Pohľadávka Veriteľa 2“). Na základe tejto Dohody o zrážkach zo mzdy požiadal žalovaný listom zo dňa 28.02.2022 zamestnávateľa žalobkyne - LOKOMOTÍVA a.s. E., F. X, XXX XX E., IČO: 36174173 o vykonávanie zrážok z jej mzdy a o ich poukazovanie žalovanému bez uvedenia aktuálnej výšky dlhu. Zrážky zo mzdy žalobkyne boli Uznesením o nariadení neodkladného opatrenia zastavené. Žalobkyňa uviedla, že vzťah medzi ňou a žalovaným, týkajúci sa Rámcovej zmluvy-Dlžník zo dňa 6.10.2020, Záväznej žiadosti o pôžičku zo dňa 22.12.2020 a Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 2000133148 zo dňa 22.12.2020 je vzťah spotrebiteľský v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože uzatvorené zmluvy sú štandardnými spotrebiteľskými zmluvami, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa označenia Rámcovej zmluvy - Dlžník ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, avšak podľa obsahu sa javí ako sprostredkovateľská zmluva (prevádzkovateľ má obstarať príležitosť uzatvoriť zmluvu o pôžičke pre dlžníka). Žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 37 ods.1, § 39 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 551 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) uviedla, že aby Dohoda o zrážkach zo mzdy bola určitá, musí obsahovať najmä označenie pohľadávky, uspokojenie ktorej sa Dohoda o zrážkach zo mzdy má vykonať a výšku dohodnutých zrážok zo mzdy. Uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy označenie pohľadávky, ani výšku zabezpečenej pohľadávky neobsahuje. V prípade sa od spotrebiteľa de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a zároveň plnení, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo sa v zmysle §53 ods.4 písm. a) OZ považuje za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch. V danom prípade Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, dokonca pohľadávka nie je ani označená konkrétne napr. uvedením čísla úverovej zmluvy, dátumom uzavretia úverovej zmluvy a tak vznikla aj hrubá nerovnováha, keďže veriteľovi takáto dohoda umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. Z Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zrejmé, akú konkrétnu výšku pohľadávky veriteľa 1 má zabezpečovať, označenie samotnej pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi 2 – zrejme zmluvy o pôžičke , uspokojenie ktorej sa má vykonať (definovaná iba žiadosť navrhovateľky o pôžičku). Dohoda o zrážkach zo mzdy považovala žalobkyňa pre jej neurčitosť za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V ďalšom poukázala na ustanovenia OZ upravujúce spotrebiteľské zmluvy, na § 22 ods.2 OZ, tiež na § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. Uviedla, že medzi záujmami žalovaného, ako zástupcu a záujmami žalobkyne, ako zastúpenej je rozpor, ktorý podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka neumožňuje, aby žalovaný dlžníka zaväzoval. Nakoľko účelom rámcovej zmluvy -dlžník bolo uzavieranie zmlúv o pôžičkách v mene a na účet dlžníka, porušenie zákazu obsiahnutého v uvedenom ustanovení má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu ,v dôsledku čoho neprichádza do úvahy ani ratihabícia podľa §33 ods. 2 OZ. Článok 5 bod 3 a článok 10 rámcovej zmluvy – dlžník je podľa §39 OZ neplatným ustanovením. Toto ustanovenie nie je v zmysle § 41 OZ oddeliteľné od ostatných častí rámcovej zmluvy – dlžník, v dôsledku čoho je neplatná ako celok. Žalovaný nemal oprávnenie uzatvárať v mene a na účet žalobkyne zmluvy o pôžičke s investormi, preto z takto uzavretých zmlúv nemohli vzniknúť stranám ani žiadne práva a povinnosti. Táto zmluva dlžníkovi nijakým spôsobom neumožňuje dozvedieť sa totožnosť investora. Táto okolnosť obmedzuje dlžníka v možnosti domáhať sa svojich práv voči investorovi, pretože dlžník nie je schopný označiť investora ani jedným z údajov, ktoré vyžaduje § 133 ods. 1 CSP. Aj keď Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme samostatnej listiny, táto neobsahuje presné údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy žalobkyne
vykonávané. Nepostačuje iba uvedenie, že veriteľ 1 (žalovaný) má voči dlžníkovi pohľadávku z rámcovej zmluvy, predstavujúci poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu vo výške rovnajúcej sa poplatku za obstaranie príležitosti uzatvoriť Zmluvy o pôžičke (poplatok za sprostredkovanie pôžičky), ktorý bude splatný v prvých 6 zincsplátkach, a ktorého výška bude maximálne vo výške súčtu týchto splátok a poplatku za správu pôžičiek a za spracovanie zincsplátok najviac vo výške 1,40 %. Nie je zrejmé, čo všetko zahŕňajú pojmy správa pôžičky a spracovanie zinc splátok. Všeobecne sa nimi ale rozumejú administratívne úkony, akými sú evidencia výšky pohľadávky (zostatku istiny, úrokov a ostatného príslušenstva), či sledovanie omeškaných splátok a s tým súvisiaca komunikácia s veriteľom a dlžníkom v podobe výziev a oznámení. Súbor týchto úkonov vrátane zasielania upomienok za omeškanie s platením pôžičky však nemôže predstavovať službu, ktorá sa vykonáva v záujme dlžníka. Je to práve veriteľ, podľa tvrdenia žalobkyne, ktorý má záujem na tom, aby sa stav splácania jeho pohľadávky riadne evidoval, omeškanie dlžníka sledovalo, na nedoplatky upozorňovalo a vykonali sa kroky smerujúce prinajmenšom k ich mimosúdnemu vymáhaniu. Dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa ani podmienky určitosti pri označení subjektov na strane veriteľov. V dohode je veriteľ 2 identifikovaný tzv. identifikačným kódom investora: GM52R4KB82YZ, ktorý je iba kombináciou viacerých číslic, nie je však vo forme mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby a tak identifikácia investora ako veriteľa jeho menom a priezviskom ako konkrétnej fyzickej osoby nie je možná. Nie je zrejmé, či veriteľom (investorom) je v tomto prípade fyzická alebo právnická osoba. Z takéhoto označenia veriteľa nemožno identifikovať konkrétnu osobu. Už samotná táto skutočnosť môže mať podľa žalobkyne za následok absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy a tiež Dohody o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť pri označení účastníkov (zmluvných strán). Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako uviedla žalobkyňa, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne (§53 ods. 1 OZ). Rámcová zmluva - dlžník je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu porušenia zmyslu a účelu § 22 OZ (neplatnosť podľa § 39 OZ), alternatívne pre jej zmätočnosť, neurčitosť a zásadnú nerovnosť medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale aj pre jej rozpor s dobrými mravmi (neplatnosť podľa § 37 OZ v spojení s § 39 OZ). Dohoda o zrážkach zo mzdy je tiež absolútne neplatným právnym úkonom pre neurčitosť a absenciu obligatórnych náležitostí (označenie strán dohody) a z vyššie uvedených dôvodov nemôže byť právne záväzná pre zamestnávateľa žalobkyne a ani pre navrhovateľku. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovací inštitút, umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, a to spôsobuje hrubú nerovnováha v právach a povinnostiach spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľná a tým aj neplatná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 až 6 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá so žalobkyňou, je neplatným právnym úkonom. Platný právny úkon vyžaduje, aby bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Žalobkyňa konštatovala, že reálnym poskytovateľom pôžičiek bol žalovaný, ktorý nakladal s peniazmi investorov. Ide o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z ustanovenia zákona vyplýva, že ide o zákonom zakázané konanie, keď je nepochybné, že dlžníkovi, ako spotrebiteľovi, boli predkladané návrhy zmluvy o pôžičke, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Zámer žalovaného obísť akékoľvek predpisy regulácie podnikania, či už bankových alebo nebankových subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, vrátane vymknutia a vyčlenenia sa spod kontroly a dozoru Národnej banky Slovenskej republiky, ako kontrolného orgánu uvedených subjektov. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu nárok na 100 % náhradu trov konania. Uviedol, že z obsahového hľadiska sa v danom prípade jedná o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP a predpokladom vyhovenia určovacej žalobe je preukázanie tzv. naliehavého právneho záujmu na určení, pričom je spravidla na žalobcovi, aby existenciu právneho záujmu preukázal. Žalobkyňa sa na základe záväznej žiadosti o pôžičku zaviazala poskytnutú pôžičku splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške po 18,89 €/mesačne. Podľa čl. 3.2 Dohody o zrážkach zo mzdy: „Na základe tejto Dohody majú Veritelia právo na výplatu zrážok zo mzdy Dlžníka v mesačnej periodicite vo výške mesačných splátok pohľadávok Veriteľov špecifikovaných v čl. II Dohody, a to vo výške 18,89 €.“
Žalobkyni bola poskytnutá pôžička vo výške 500,- €, ktorú sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške po 18,89 €. Výška dohodnutých zrážok zo mzdy, tak bola stanovená na rovnakú sumu, akou bola dohodnutá výška mesačnej splátky. Teda aj v prípade, ak by súd vyhlásil uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, uvedeným by v žiadnom smere nedošlo k zmene právneho postavenia žalobkyne. Bez ohľadu na platnosť, či neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy by totiž bola žalobkyňa povinná poskytnutú pôžičku vrátiť, a to vo výške splátok, ku ktorým sa zaviazala pri dojednaní pôžičky, ktorých výška bola totožná s výškou dohodnutých zrážok. V tomto smere žalovaný poukázaal na rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 13 C 198/2014, podľa ktorého: „Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa to stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nepredstavuje zrážanie časti mzdy na akejsi subjektívnej predstave odporcu ale predstavuje zrážky v podobe a výške ako boli stanovené mesačné splátky úveru. To znamená, že navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.“ Žalovaný vzhľadom na uvedené mal, za to, že žaloba by mala byť odmietnutá pre nedostatok procesnej podmienky, ale vyjadril sa aj k meritu veci. S poukazom na § 551 ods. 1 OZ uviedol, že veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, žalobkyňa vyslovila súhlas s tým, aby sa jej zo mzdy alebo z iných príjmov vykonávali zrážky a aby sa poukazovali zrážky od jej platiteľa mzdy alebo iného príjmu veriteľovi. V súvislosti s namietanou neurčitosťou Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o označenie zabezpečenej pohľadávky, táto vyplýva z čl. II uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy a je ňou, jednak pohľadávka žalovaného vyplývajúca z Rámcovej zmluvy Dlžník č. WJZQ-EMKJAPYL zo dňa 06.10.2020, a jednak pohľadávka veriteľa poskytujúceho peňažné prostriedky vyplývajúca z uzatvorenej Zmluvy o pôžičke vo výške 500,- €. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola dohodnutá konkrétna výška zrážok, a to v čl. 3.2 Dohody. Žalovaný nevidel, v čom by mala spočívať značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a tiež nie je zrejmé, v čom by malo byť predmetné zmluvné dojednanie neprijateľnou podmienkou, a teda v čom by malo zakladať nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Výška dohodnutých zrážok je totožná s výškou odsúhlasenej mesačnej splátky. Jediným rozdielom je to, že platenie zrážok zo mzdy zabezpečuje namiesto žalobkyne platiteľ jej mzdy a nie samotná žalobkyňa. Zároveň k uvedenému kroku je platiteľ mzdy oprávnený iba v prípade, ak žalobkyňa sama vo vlastnej réžií nesplní svoju zmluvnú povinnosť (povinnosť platiť splátky poskytnutej pôžičky), a teda táto je v omeškaní. Pokiaľ sa jedná o označenie účastníkov zmluvy identifikačným kódom, ktoré podľa názoru žalobkyne má spôsobovať oslabenie jej právneho postavenia, žalovaný uviedol, že nie je podstatné, kto poskytol peňažné prostriedky žalobkyni, podstatné je len to, že jej tieto peňažné prostriedky poskytnuté boli. Opačná situácia by teoreticky mohla nastať na strane osoby ktorá peňažné prostriedky poskytuje. V tomto prípade je pre veriteľa podstatná bonita dlžníka, t. j. osoby ktorej boli peňažné prostriedky poskytnuté, nakoľko uvedené môže mať vplyv na ich vrátenie. Avšak v predmetnom prípade sa žalovaný vždy zaväzuje za riadne vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a v prípade, ak dôjde k omeškaniu dlžníka, žalovaný poskytnuté pôžičky zo strany veriteľov prevezme, a teda títo nikdy neutrpia žiadnu škodu. Podľa právnej teórie a ustálenej súdne praxe platí, že pre platnosť dvojstranného právneho úkonu postačuje, aby identita zmluvnej strany bola v prípade potreby kedykoľvek následne zistiteľná. V danom prípade je obom účastníkom zmluvy o pôžičke pred jej uzavretím zrejmé, že druhá zmluvná strana je osobou označenou nezameniteľným (individuálnym) identifikačným kódom ktorý pridelila osoba žalovaného ako sprostredkovateľa obom zmluvným stranám zmluvy o pôžičke pred jej uzatvorením. Uvedená skutočnosť je zreteľne uvedená na písomnom vyhotovení Zmluvy o pôžičke ako aj znení Rámcovej zmluvy - Dlžníka a Rámcovej zmluvy - Investor. Súčasne obom budúcim zmluvným stranám zmluvy o pôžičke sú zrejmé podmienky, za ktorých je možné identitu druhej zmluvnej strany zistiť, okrem iného aj v prípade súdneho vymáhania pohľadávky alebo uplatnenia iného právneho nároku na súde alebo inom správnom orgáne. Z obsahu zmlúv o pôžičke sú zmluvným stranám zrejmé všetky podstatné okolnosti tohto zmluvného typu, t.j. výška pôžičky, podmienky jej čerpania a podmienky jej vrátenia. Žiadny iný výklad ohľadom týchto obligatórnych náležitostí zmluvy o pôžičke v danom prípade neprichádza do úvahy. Dlžník v danom prípade prijíma peňažnú pôžičku prostredníctvom spoločnosti žalovaného, ktorá sprostredkúva
jej poskytnutie od veriteľa a ktorá sa súčasne zaväzuje prijať vratku pôžičky od dlžníka a odovzdať ju veriteľovi. Dlžník teda pozná výšku pôžičky, podmienky jej prijatia a vrátenia a osobu toho, od koho má pôžičku prijať a komu ju má vrátiť (platobné miesto). To isté platí vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy, či Rámcovej zmluvy. Z uzatvorenej dohody jasne vyplýva, za akej situácie je možné zrážky zo mzdy vykonať, ako aj ich výška, platobné miesto, či trvanie. Argumentácia žalobkyne v tomto smere tak postráda akúkoľvek logiku. Žalovaný vylúčil možnosť konfliktu záujmov, ktorý žalobkyňa namietala v súvislosti s uzatvorením rámcovej zmluvy. Uviedol, že postihovať právny úkon absolútnou neplatnosťou pre porušenie zákazu obsiahnutého v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, by podľa právneho názoru žalovaného malo byť možné výlučne pre prípady kde kolízia konfliktu záujmov skutočne existuje. Základným (a možno aj jediným) účelom pravidla v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ochrana záujmov zastúpeného. Spoločnosť žalovaného nemôže mať „protichodné záujmy“ nakoľko, síce pripravila text zmluvy o pôžičke, ale ponuky na uzavretie zmluvy a akceptácie týchto ponúk si navzájom adresujú sami investori a dlžníci, a to v jednostranných adresovaných právnych úkonoch – záväzná žiadosť o pôžičku (zo strany dlžníka) a záväzný pokyn investovať. Spoločnosť žalovaného ako zástupca (príkazník) veriteľa a súčasne zástupca (príkazník) dlžníka má výlučne záujem, aby sa ponuka pôžičky vopred daná investorom ako budúcim veriteľom a dopyt po pôžičke vyjadrený v záväznej žiadosti o pôžičku vždy vzájomne stretli. Toto stretnutie „dopytu a ponuky“ po pôžičke prebieha automatizovaným elektronickým nástrojom, tzv. „proces výberu pôžičiek“, na základe ktorého prostredníctvom naprogramovaných algoritmov dochádza k „spravovaniu“ strikne vyjadrených požiadaviek dlžníka na „poskytnutie pôžičky“ s ponukou investorov (ktorí pôžičky ponúkajú) na poskytnutie pôžičky. Žalovaný mal teda za to, že pri uzatváraní zmlúv o pôžičke je vylúčené, aby spoločnosť žalovaného konala v kolízii záujmov. Teda spoločnosť žalovaného v neprospech žiadnej z budúcich zmluvných strán nemôže dohodnúť ani lepšie, ani horšie podmienky zmluvy o pôžičke. Budú dohodnuté vždy len také podmienky, aké vyplývajú z písomných príkazov kontrahentov dotknutej budúcej zmluvy o pôžičke tak ako sú špecifikované v „záväznom pokynu investovať“ a záväznej žiadosti o pôžičku“. 3. Žalobkyňa v replike v podstate zotrvala na argumentácii uvedenej v žalobe, prečo je Dohoda o zrážkach zo mzdy absolútne neplatným právnym úkonom. Svoje vyjadrenie doplnila o citáciu bodu 65 z Rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 17C/89/2022 z 1.12.2023, podľa ktorého: „ Ide o paradoxnú situáciu, keď zmluvy o pôžičke za veriteľa označeného identifikačným kódom podpísal žalobca so žalobcom, ktorý zastupoval aj dlžníka označeného identifikačným kódom. Obe zmluvné strany vystupovali pod anonymnými identifikačnými kódmi, ktoré vedel iba žalobca. Zmluvou o pôžičke vzhľadom na označenie zmluvných strán neurčito spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotné podpísanie zmluvy za veriteľa i za dlžníka žalobcom – tým istým subjektom je v rozpore s dobrými mravmi s spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky titulom neplatnej zmluvy spôsobuje neplatnosť i samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Ide o ďalší právny dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.“. Citovala aj bod 69 uvedeného rozsudku: „ Súd jednoznačne vyhodnotil, že zmluvy o pôžičke sú skryté spotrebiteľské zmluvy, spolu so zmluvami o postúpení pohľadávok predstavujú vzájomné závislé spotrebiteľské zmluvy podľa § 52a ods. 2Občianskeho zákonníka a je možné konštatovať ako je vyššie uvedené neplatnosť zmlúv.“. 4. Žalovaný v duplike poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe, z ktorého jasne vyplýva, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nemá charakter spotrebiteľského právneho vzťahu. Doplnil, že činnosť spoločnosti žalovaného bola predmetom prieskumu dotknutých orgánov Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“), a to hneď v úvode začatia realizovania obchodnej činnosti, tzn. od úplného začiatku realizácie sprostredkovania pôžičiek medzi dvomi fyzickými osobami nepodnikateľmi a to zo záverom, že spoločnosť žalovaného nepodlieha regulácii finančného trhu a ani právomoci NBS. NBS na základe „žiadosti o poskytnutie informácie“ č.k. OFS – 10847/2015 zo dňa 12.10. 2015 preskúmala hĺbkovo celú zmluvnú dokumentáciu spoločnosti žalovaného, všetky procesy a mechanizmy a postupy poskytovania pôžičiek prostredníctvom spoločnosti žalovaného, a to tak vo vzťahu k osobe dlžníka, ako aj osobe veriteľa a na záver tohto prieskumu vydala NBS tlačovú správu zo dňa 27.4.2016, ktorú zverejnila na webovom sídle NBS s označením „Upozornenie na poskytovanie pôžičiek „peer to peer“ spôsobom“. Žalovaný citovala z tohto dokumentu a poukázal na procesné súvislosti vyplývajúce zo zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom podľa ktorého platí, že v prípade, ak NBS zistí u akéhokoľvek subjektu, že porušuje predpisy finančného trhu alebo predpisy na ochranu finančného
spotrebiteľa, ktoré spadajú do pôsobnosti NBS, je z úradnej povinnosti povinná začať správne konanie. Takéto správne konanie NBS doposiaľ nezačala. Ďalším dôkazom, že činnosť žalovaného nepatrí do pôsobnosti NBS je skutočnosť, že na základe dožiadania NBS, ktorým bol postúpeným spotrebiteľský podnet primárne adresovaný orgánom NBS realizovali dňa 18.07.2022 inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj (ďalej len „SOI“) kontrolu na mieste v sídle spoločnosti žalovaného, č.k. 228/07/2022/ PO234/22, predmetom ktorej bol prieskum činnosti spoločnosti žalovaného, zmluvná dokumentácia, ochrana práv spotrebiteľa a skutočnosť, či sú skutočnými veriteľmi fyzické osoby nepodnikatelia. Orgány SOI ukončili šetrenie inšpekčným záznamom bez toho, aby začali správne konanie, čo je dôkazom toho, že nedošlo zo strany spoločnosti žalovaného k porušeniu predpisov na úseku ochrany spotrebiteľa. Ako ďalej uviedol žalovaný, skutočnosť, že peer 2 peer pôžičky nepodliehajú právomoci NBS a nevzťahuje sa na nich zákon o ochrane spotrebiteľa a ani zákon č. 129/2010 Z.z. vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 2CoCsp/78/2021 zo dňa 12.10. 2022 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31.01.2019: „Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31.01.2019 v ktorom dovolací súd zdôraznil, že pôžičky poskytované prostredníctvom internetových portálov zinceuro, žltý melón, iServis a iSale, predstavujú alternatívne finančné nástroje vznikajúce na základe tzv. crowdfundingu, z nich sa vytvárajú tzv. peer to peer pôžičky, keď na jednej strane vystupujú fyzické osoby ako záujemcovia o poskytnutie peňazí, pre ktorých neslúžia bežné bankové pôžičky, a na strane druhej vystupujú fyzické osoby, ktoré pre svoje voľné finančné prostriedky hľadajú investičné príležitosti aké im banka neponúka. Internetové portály spájajú týchto záujemcov o získanie a poskytnutie finančných služieb, za ktoré prevádzkovateľ portálu inkasuje od oboch strán poplatky za možnosť využívania jeho platformu. Ide o pôžičku medzi fyzickými osobami, ktorá sa riadi ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľov, preto nepodliehajú ani dozoru NBS.“ Zhodnotením uvedeného mal žalovaný za to, že mechanizmom ponúkania a následného poskytovania pôžičiek medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi prostredníctvom spoločnosti žalovaného nedochádza k obchádzaniu predpisov finančného trhu a ani iných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Je teda nad všetku pochybnosť zrejmé, že právny vzťah vzniknutý medzi žalobkyňou a žalovaným nemá charakter spotrebiteľského právneho vzťahu. V nadväznosti na uvedené sa v danom prípade nemôže jednať o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko žalobkyňa nemá v predmetnom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Jedná o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, pričom základným predpokladom vyhovenia žalobe tohto druhu je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktoré v danom prípade celkom rozhodne absentuje. Žalovaný uviedol, že aj keby v danom prípade vznikol spotrebiteľský právny vzťah (čo zásadne odmieta), ani v tomto prípade by nemohlo ísť o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP s odkazom na ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého: „Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.“ V danom prípade sa žalobkyňa nedomáha určenia neplatnosti Zmluvy o úvere ale výlučne Dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené ustanovenie sa tak na predmetnú situáciu nevzťahuje, a to ani vtedy ak by medzi sporovými stranami vznikol spotrebiteľský právny vzťah. 5. Na súdnom pojednávaní strany sporu zastúpené právnymi zástupcami zotrvali na svojich písomných stanoviskách, ktoré stručne predniesli. 6. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z rámcovej zmluvy – dlžník, z rámcových zmlúv - investor, z potvrdenia o zrealizovaní transakcie, zo záväznej žiadosti o pôžičku, z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 22.12.2020, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 6.10.2020 Rámcovú zmluvu – dlžník na dobu neurčitú (čl. 8 Zmluvy), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vyhľadávať pre žalobkyňu jednotlivých investorov a obstarať v mene a na účet žalobkyne uzavretie zmluvy o pôžičke s investorom za podmienok stanovených v Zmluve a zároveň záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni ako dlžníkovi iné služby za podmienok a spôsobom dojednaným v Zmluve, a to za odplatu za podmienok dojednaných v Zmluve. Predmetom Zmluvy bol zároveň aj spôsob identifikácie dlžníka (žalobkyne) s využitím autentikačných prvkov jedinečne pridelených dlžníkovi. Touto Rámcovou zmluvou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni služby definované v čl. 3 tejto Zmluvy a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť za to žalovanému odplatu vo forme dohodnutých poplatkov. Identifikačným kódom, ktorým je jedinečný alfanumerický kód priradený žalovaným dlžníkovi od momentu registrácie, a ktorý je generovaný elektronickým systémom
pre každého dlžníka zvlášť, bol u žalobkyni ID kód WJZQ-EMKJ-APYL. Predmetom rámcových zmlúv medzi žalovaným a investormi/veriteľmi (rámcová zmluva investor; ako je to súdu známe aj z iných obdobných súdnych konaní; pozn. súdu) bol najmä záväzok žalovaného vyhľadávať pre investorov jednotlivých dlžníkov, obstarať a uzavrieť v mene a na účet investorov uzavretie zmlúv o pôžičke s vopred neurčeným počtom dlžníkov podľa záväzných pokynov investorov, preúčtovať splátky pôžičiek investorovi bezodkladne po ich obdržaní od dlžníkov, ako aj výnos z investície (dlžníkom zaplatený úrok) kedykoľvek o ňu investor požiada, tiež záujem investora o vyhľadávanie potenciálnych dlžníkov zo strany žalovaného za účelom sprostredkovania zmlúv o pôžičke, o služby poskytované žalovaným a o uzavretie zmluvy o pôžičke, predmetom zmluvy bol aj záväzok investora zveriť svoje peňažné prostriedky určené na poskytnutie pôžičky dočasne do správy žalovaného, tiež splnomocnenie investora pre Zinc Euro, aby v mene a na účet investora vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičiek v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania s plnením svojich splatných záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičke a ďalšie skutočnosti konkretizované v tejto rámcovej zmluve. 7. Predmetné rámcové zmluvy sú tzv. inominátnymi (nepomenovanými) zmluvami uzavretými podľa § 51 Občianskeho zákonníka. 8. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, môžu účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať zákonu alebo účelu zákona. 9. Žalobkyňa podala dňa 22.12.2020 žalovanému, ako sprostredkovateľovi, záväznú žiadosť o pôžičku č. LMQ83R25G2WQRJ9L v celkovej výške 500,- € a zároveň žalovaného poverila na to, aby uzatvoril v jej mene a na jej účet s neurčitým počtom investorov zmluvy o pôžičke tak, aby sa celková výška pôžičky rovnala celkovej ním žiadanej výške pôžičky (500,- €) s dĺžkou splácania 48 mesiacov a celkovou výškou mesačnej splátky 18,89 €. 10. To, že žalovanej v ňou požadovanej výške a za podmienok uvedených v Záväznej žiadosti o pôžičku zo dňa 22.12.2020 pôžička poskytnutá bola, a že ju žalovaná riadne nesplácala, v konaní sporné nebolo. Predmetom žaloby bolo, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č.: 2000133148 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 22.12.2020 je neplatná. 11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či je tu právo alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 12. Dňa 22.12.2020 bola ako samostatný dokument uzatvorená v zmysle § 551 OZ Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Na strane Veriteľov vystupovala spoločnosť Zinc Euro, a.s., ako veriteľ 1, Investor identifikovaný ID: GM52R4KB82YZ, ako veriteľ 2 a na strane dlžníka A. B., teda žalobkyňa v prebiehajúcom súdnom konaní. Predmetom Dohody o zrážkach zo mzdy podľa čl. I bolo zabezpečenie pohľadávok Veriteľov voči Dlžníkovi, ktoré sú špecifikované v čl. II Dohody zrážkami zo mzdy dlžníka a iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. 13. Podľa čl. II Dohody o zrážkach zo mzdy 2.1 Zabezpečované pohľadávky: a) Pohľadávka Veriteľa 1 z Rámcovej zmluvy Dlžník č. WJZQ-EMKJ-APYL zo dňa 6.10.2020, uzatvorenej medzi Veriteľom 1 a Dlžníkom v nadväznosti na záväznú žiadosť o pôžičku č. 2000133148 vo výške rovnajúcej sa poplatku za obstaranie príležitosti uzatvoriť Zmluvy o pôžičke (poplatok za sprostredkovanie Pôžičky), ktorý bude splatný v prvých 6 ZincSplátkach a ktorého výška bude maximálne vo výške súčtu týchto splátok a poplatku za správu Pôžičiek a za spracovanie ZincSplátok najviac vo výške 1,40 % (ďalej len „Pohľadávka Veriteľa 1“).
b) pohľadávku Veriteľa 2 zo zmluvy o pôžičke na základe ktorej poskytol Veriteľ 2 Dlžníkovi sumu 500 Eur, a to na základe Záväznej žiadosti o pôžičku č. 2000133148 zo dňa 22.12.2020 spolu s úrokom, úrokmi z omeškania a nákladov spojených s uplatnením týchto nárokov (ďalej len „Pohľadávka Veriteľa 2“). 14. Podľa čl. III Dohody o zrážkach zo mzdy 3.1 Dlžník súhlasí s tým, aby sa mu zo mzdy, alebo z iných príjmov vykonávali zrážky a aby sa poukazovali zrážky od svojho platiteľa mzdy alebo iného príjmu, ktorým je v čase podpisu tejto Dohody: LOKOMOTÍVA, a.s. Košice, 36174173, Košice – mestská časť Sever 1, 04001 Košice – mestská časť Sever, aby sa poukazovali veriteľovi v rozsahu a výške stanovenej v bode 3.2 tejto Dohody na číslo účtu, ktoré je uvedené v bode 3.4 tejto Dohody. 3.2 Na základe tejto Dohody majú Veritelia právo na výplatu zrážok zo mzdy Dlžníka v mesačnej periodicite vo výške súčtu mesačných splátok pohľadávok Veriteľov špecifikovaných v čl. II tejto Dohody a to vo výške 18,89 €. V prípade, ak zrážka zo mzdy v prvej vete tohto bodu je vyššia, ako zrážka, ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia, majú Veritelia právo na výplatu zrážok zo mzdy Dlžníka vo výške, ktorá sa môže zo mzdy zraziť. 15. Na základe vyššie uvedeného textu Dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, žalobkyňa vyslovila súhlas s tým, aby sa jej zo mzdy alebo z iných príjmov vykonávali zrážky, a aby sa tieto poukazovali od jej platiteľa mzdy, alebo z iného príjmu, veriteľovi. Právo na výplatu zrážok zo mzdy proti platiteľovi mzdy, nadobúda veriteľ predložením Dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy. Jej predložením vzniká platiteľovi mzdy Dlžníka zároveň povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy, a to až do úplného uspokojenia zabezpečenej pohľadávky. Výška dohodnutých zrážok je totožná s výškou odsúhlasenej mesačnej splátky. Jediným rozdielom je to, že platenie zrážok zo mzdy zabezpečuje namiesto žalobkyne platiteľ jej mzdy a nie samotná žalobkyňa. Zároveň k uvedenému kroku je platiteľ mzdy oprávnený iba v prípade, ak žalobkyňa sama vo vlastnej réžií nesplní svoju zmluvnú povinnosť (povinnosť platiť splátky poskytnutej pôžičky), a teda táto je v omeškaní, k čomu nepochybne v danom prípade došlo a ani žalobkyňou to popierané nebolo. 16. Súd uzavretú Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za určitú a platnú. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 551 OZ, pre platnosť uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy podstatné len dodržanie formy jej uzatvorenia, teda že musí mať písomnú formu, čo predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy nesporne mala, a čo ani nebolo v konaní sporné. Označenie zabezpečenej pohľadávky vyplýva z čl. II, ktorý je vyššie citovaný a tiež je z neho zrejmá aj pohľadávka veriteľa poskytujúceho peňažné prostriedky, vyplývajúca z uzatvorenej Zmluvy o pôžičke vo výške 500,- €. Výška zrážok zo mzdy je totožná s výškou mesačnej splátky, ktorou mala žalobkyňa pôžičku splácať. Medzi žalobkyňou a žalovaným teda bola dohodnutá konkrétna výška zrážok, a to v čl. 3.2 Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý je rovnako vyššie citovaný. Podľa názoru súdu predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je uzatvorená v súlade s § 551 OZ, obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti. 17. Aj keby zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným bol vzťahom spotrebiteľským (čo podľa názoru súdu nie je a súd sa touto skutočnosťou zaoberá ďalej v odôvodnení rozsudku), podľa názoru súdu by Dohoda o zrážkach zo mzdy bola platným právnym úkonom. Súd zhodne so žalovaným poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 13 C 198/2014, podľa ktorého: „Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa to stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nepredstavuje zrážanie časti mzdy na akejsi subjektívnej predstave odporcu ale predstavuje zrážky v podobe a výške ako boli stanovené mesačné splátky úveru. To znamená, že navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.“ V tejto súvislosti v kontexte so žalobným návrhom súd musí konštatovať, že na predmetnej určovacej žalobe, akou žaloba v prebiehajúcom súdnom konaní je, je nevyhnutné, aby žalobkyňa na jej podaní (ak chce byť v konaní úspešná), mala naliehavý právny záujem, ako to vyžaduje ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Tento žalobkyňou nebol tvrdený, ani preukázaný. Aj v prípade ak by súd vyhlásil uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, nič by to nezmenilo na právnom postavení. Aby sa žalobkyňa prípadne vyhla povinnosti splatiť poskytnutú pôžičku, musela by iniciovať ďalšie súdne konania. Bez ohľadu na platnosť, či neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy by teda žalobkyňa za súčasného stavu bola povinná poskytnutú pôžičku vrátiť, a to vo výške splátok, ku ktorým sa zaviazala pri dojednaní pôžičky, ktorých výška bola totožná s výškou dohodnutých zrážok. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 137 písm. c) C.s.p.) je z hľadiska procesného teda základným predpokladom úspešnosti takej žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený ( § 217 C.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Pritom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný nielen počas konania, ale aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov ( uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009 ). Zamietnutie žaloby, aj keď sa súd zaoberá sčasti aj meritom podanej žaloby, v kontexte tam uvádzaných tvrdení, je plne odôvodnené absenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na jej podaní. 18. Pokiaľ sa jedná o žalobkyňou namietané označenie účastníkov zmluvy identifikačným kódom súd uvádza, že v danej veci je obom účastníkom zmluvy o pôžičke pred jej uzavretím zrejmé, že druhá zmluvná strana je osobou označenou nezameniteľným (individuálnym) identifikačným kódom, ktorý pridelil žalovaný, ako sprostredkovateľ, obom zmluvným stranám zmluvy o pôžičke pred jej uzatvorením. Uvedená skutočnosť je zreteľne uvedená na písomnom vyhotovení Zmluvy o pôžičke, ako aj na znení Rámcovej zmluvy - Dlžník a Rámcovej zmluvy - Investor. Súčasne obom budúcim zmluvným stranám zmluvy o pôžičke sú zrejmé podmienky, za ktorých je možné identitu druhej zmluvnej strany zistiť, okrem iného aj v prípade súdneho vymáhania pohľadávky alebo uplatnenia iného právneho nároku na súde alebo inom správnom orgáne. 19. Ako uviedol aj žalovaný, v zmysle judikatúry a právnej teórie, neurčitým právnym úkonom je len taký právny úkon, ktorého obsah je možné súčasne vykladať viacerými odlišnými spôsobmi, pričom nie je možné zistiť, ktorý z nich zodpovedá skutočnej vôli toho, kto ho vykonal, a teda nie je jednoznačný jeho vecný obsah. Nezrozumiteľným je taký právny úkon, ktorý nemožno nijako vyložiť, t.j. nemožno zistiť úmysel toho, kto tento právny úkon vykonal. V danom prípade nie je žiadna z uzatvorených zmlúv ani neurčitým, ani nezrozumiteľným, či dokonca zmätočným právnym úkonom. Z obsahu zmlúv o pôžičke sú zmluvným stranám zrejmé všetky podstatné okolnosti tohto zmluvného typu, t.j. výška pôžičky, podmienky jej čerpania a podmienky jej vrátenia. Žiadny iný výklad ohľadom týchto obligatórnych náležitostí zmluvy o pôžičke v danom prípade neprichádza do úvahy. Dlžník v danom prípade prijíma peňažnú pôžičku prostredníctvom spoločnosti žalovaného, ktorá sprostredkúva jej poskytnutie od veriteľa a ktorá sa súčasne zaväzuje prijať vratku pôžičky od dlžníka a odovzdať ju veriteľovi. Dlžník teda pozná výšku pôžičky, podmienky jej prijatia a vrátenia a osobu toho, od koho má pôžičku prijať a komu ju má vrátiť (platobné miesto). To isté platí vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy, či Rámcovej zmluvy. Z uzatvorenej dohody jasne vyplýva, za akej situácie je možné zrážky zo mzdy vykonať, ako aj ich výška, platobné miesto, či trvanie. Všetky tieto zmluvy teda súd považuje za jasné, zrozumiteľné, určité a platné. Žalovaný ako zástupca (príkazník) veriteľa a súčasne zástupca (príkazník) dlžníka má výlučne záujem, aby sa ponuka pôžičky vopred daná investorom ako budúcim veriteľom a dopyt po pôžičke vyjadrený v záväznej žiadosti o pôžičku vždy vzájomne stretli. Súd nevidí, v čom by mal spočívať konflikt záujmov tak, ako to uvádzala žalobkyňa, keď žalovaný nemôže v neprospech žiadnej z budúcich zmluvných strán dohodnúť ani lepšie, ani horšie podmienky zmluvy o pôžičke. Budú dohodnuté vždy len také podmienky, aké vyplývajú z písomných príkazov kontrahentov dotknutej budúcej zmluvy o pôžičke tak, ako sú špecifikované v záväznom pokyne investovať a záväznej žiadosti o pôžičku. 20. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským, tu súd uvádza, že s týmto názorom nesúhlasí a v plnej miere poukazuje na argumentáciu žalovanej strany, ku ktorej žalobkyňa ani žiadne stanovisko nezaujala a nepoprela ju, a to ani pokiaľ ide o prieskum (a jeho závery), vykonaný Národnou bankou Slovenska, ani pokiaľ ide o kontrolu u žalovaného, vykonanú inšpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj. 21. Teda činnosť spoločnosti žalovaného bola predmetom prieskumu orgánov NBS už v úvode začatia realizovania obchodnej činnosti, tzn. od úplného začiatku realizácie sprostredkovania pôžičiek medzi dvomi fyzickými osobami nepodnikateľmi a to zo záverom, že spoločnosť žalovaného nepodlieha
regulácii finančného trhu a ani právomoci NBS. Národná banka Slovenska na základe „žiadosti o poskytnutie informácie“ č.k. OFS – 10847/2015 zo dňa 12.10. 2015 preskúmala hĺbkovo celú zmluvnú dokumentáciu spoločnosti žalovaného, všetky procesy a mechanizmy a postupy poskytovania pôžičiek prostredníctvom spoločnosti žalovaného, a to tak vo vzťahu k osobe dlžníka, ako aj k osobe veriteľa a na záver tohto prieskumu vydala NBS tlačovú správu zo dňa 27.4. 2016, ktorú zverejnila na webovom sídle NBS s označením „Upozornenie na poskytovanie pôžičiek „peer to peer“ spôsobom“. „Národná banka Slovenka si dovoľuje upozorniť verejnosť, že jej dohľadu nepodlieha poskytovanie pôžičiek medzi dvoma alebo viacerými fyzickými osobami nepodnikateľským spôsobom (tzv. „peer to peer“ spôsob) ako jedným z viacerých druhov kolektívneho financovania (známeho aj pod pojmom crowdfunding [1]). Táto činnosť rovnako ako aj subjekty, ktoré ju vykonávajú nepodlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska upozorňuje verejnosť, že účasť na takomto spôsobe požičiavania prostredníctvom internetovej aukcie je konaním na vlastnú zodpovednosť zúčastnených subjektov (investor – veriteľ / záujemca – dlžník), a preto by si mali zúčastnené subjekty zvážiť riziká, ktoré sú spojené s účasťou na takejto internetovej aukcii.“ 22. V zmysle zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom platí, že v prípade ak NBS zistí u akéhokoľvek subjektu, že porušuje predpisy finančného trhu alebo predpisy na ochranu finančného spotrebiteľa, ktoré spadajú do pôsobnosti NBS je z úradnej povinnosti povinná začať správne konanie. Takéto správne konanie NBS nezačala. 23. Na základe dožiadania NBS, ktorým bol postúpeným spotrebiteľský podnet primárne adresovaný orgánom NBS, realizovali dňa 18.07.2022 inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj kontrolu na mieste v sídle spoločnosti žalovaného, č.k. 228/07/2022/PO234/22, predmetom ktorého bol prieskum činnosti spoločnosti žalovaného, zmluvná dokumentácia, ochrana práv spotrebiteľa a skutočnosť, či sú skutočnými veriteľmi fyzické osoby nepodnikatelia. Orgány SOI ukončili šetrenie inšpekčným záznamom bez toho aby začali správne konanie čo je dôkazom toho, že nedošlo zo strany spoločnosti žalovaného k porušeniu predpisov na úseku ochrany spotrebiteľa. 24. Skutočnosť, že peer 2 peer pôžičky nepodliehajú právomoci NBS a nevzťahuje sa na nich zákon o ochrane spotrebiteľa a ani zákon č. 129/2010 Z.z. vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 2CoCsp/78/2021 zo dňa 12.10. 2022 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31.01.2019: „Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31.01.2019 v ktorom dovolací súd zdôraznil, že pôžičky poskytované prostredníctvom internetových portálov zinceuro, žltý melón, iServis a iSale, predstavujú alternatívne finančné nástroje vznikajúce na základe tzv. crowdfundingu, z nich sa vytvárajú tzv. peer to peer pôžičky, keď na jednej strane vystupujú fyzické osoby ako záujemcovia o poskytnutie peňazí, pre ktorých neslúžia bežné bankové pôžičky, a na strane druhej vystupujú fyzické osoby, ktoré pre svoje voľné finančné prostriedky hľadajú investičné príležitosti aké im banka neponúka. Internetové portály spájajú týchto záujemcov o získanie a poskytnutie finančných služieb, za ktoré prevádzkovateľ portálu inkasuje od oboch strán poplatky za možnosť využívania jeho platformu. Ide o pôžičku medzi fyzickými osobami, ktorá sa riadi ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľov, preto nepodliehajú ani dozoru NBS.“ 25. Všetky tieto vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalovaného žalobkyňa nepoprela, neuviedla prípadne iné svoje tvrdenia, súd ich považuje v súlade s § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku za nesporné. Možno teda uzavrieť, že mechanizmom ponúkania a následného poskytovania pôžičiek medzi fyzickými osobami, nepodnikateľmi, prostredníctvom spoločnosti žalovaného nedochádza k obchádzaniu predpisov finančného trhu a ani iných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a teda že právny vzťah vzniknutý medzi žalobkyňou a žalovaným nemá charakter spotrebiteľského právneho vzťahu a žalobkyňa nemá v predmetnom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. 26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Nakoľko bol žalovaný v konaní plne úspešný, súd mu priznal aj nárok na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. Predpoklady pre prípadnú aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, kedy výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd v danom prípade nevidel. O povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému trovy konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., teda v zmysle zásady úspechu. Súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnému žalovanému tieto priznať nemal. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax dnes už ustálenú ( napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, či 3MCdo 46/2012 ) s tým, že ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania ( Nález ÚS ČR III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12 ) ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu ( napr. Nález ÚS ČR III. ÚS 727/2000 ). Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, u žalobkyne takéto dôvody dané nie sú, neboli ani tvrdené, ani preukázané. Aj z Nálezu ÚS III. 98/2018 z 2.5.2018 vyplýva, že podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( § 255 C.s.p.) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( § 256 ods. 1 C.s.p.). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.“ Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania ( k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12 ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu ( napr. aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000 ).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania ( § 255 ods. 1 C.s.p.). Poučenie: Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).