Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 25Csp/22/2025 8725201536 29. 10. 2025 JUDr. Lucia Baštová ECLI:SK:OSPP:2025:8725201536.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D. 2/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpených Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanej: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.855,65 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 4.424,33 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. II.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad, pracovisko Kežmarok dňa 27.04.2025 žiadali, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4.855,65 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a na náhradu trov konania. 2.1 Žalobu odôvodnili tým, že ako dlžníci dňa 22.05.2012 uzavreli so žalovanou ako veriteľkou Zmluvu o medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom – spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX (ďalej aj „zmluva, zmluva o úvere“), v ktorej bol ako druh úveru uvedený spotrebiteľský na dobu určitú a výška medziúveru 10.000,- eur. Podľa amortizačnej tabuľky bola nasporená suma na stavebnom sporení vo výške 4.441,16 eur a splatená suma 10.292,84 eur, teda nad istinu zaplatili sumu 292,84 eur. Následne od 28.02.2018 splácali stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX, pričom poslednú splátku mali uhradiť dňa 01.12.2022. Titulom poplatkov zaplatili poplatok vo výške 861,- eur a poplatok za uzatvorenie vo výške 54,- eur podľa čl. VIII. bod 1 a 2 Zmluvy ako pomernú časť poplatku za uzatvorenie zmluvy. Tvrdili, že zmluva o úvere obsahuje nesprávny údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a taktiež aj nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa, pretože v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN, ktorá je podhodnotená, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Poukázali na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C-377/14 vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerova proti FINWAY, a.s., ktorý ustálil výklad celkovej výšky úveru tak, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi vyplatené.
2.2. Ak na základe zmluvy o úvere reálne čerpali sumu 9.085,- eur, keďže im bola automaticky stiahnutá suma 861,- eur a poplatok vo výške 54,- eur, pričom v zmluve je uvedený údaj 10.000,- eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve nielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Pokiaľ tieto údaje nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom jej nesplnenie zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákon o spotrebiteľských úveroch). Namietali aj, že žalovaná nedostatočne skúmala ich bonitu pred poskytnutím úveru, keďže neboli posudzované ich sociálno – ekonomické pomery, vrátane existencie Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX poskytnutom Slovenskou sporiteľňou, F. dňa 30.06.2008 vo výške 4.000.000,- Sk (132.775,68 eur). 2.3 Vzhľadom k uvedenému je žalovaná oprávnená od nich požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov, t. j. zaplatenie splátok istiny a predmetný úver (medziúver) je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zvyšné úhrady nad poskytnutú istinu je potrebné vyhodnotiť ako bezdôvodné obohatenie. Zhrnuli, že podľa upomienky č. 1 zo dňa 03.01.2023 žiadala žalovaná uhradiť omeškanú splátku vo výške 73,19 eur a riadnu splátku vo výške 115,92 eur, spolu 189,11 eur. Medziúver bol splatený vo výške 10.292,84 eur ku dňu 28.02.2019, z toho nasporená suma vo výške 4.441,16 eur, uhradené poplatky vo výške 861,- eur + 54,- eur a dlžné splátky v sume 189,11 eur, s tým, že celkovo mali zaplatiť sumu 15.044,76 eur. 3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia 1/ a 2/ označili a predložili Zmluvu o medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom – spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 22.05.2012, zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.06.2008, amortizačnú tabuľku pre medziúver (MÚ) a stavebný úver (SÚ), 1. upomienku zo dňa 03.01.2023, informáciu o nezaplatení splátky zo dňa 21.12.2022 a plnomocenstvo. 4.1 Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 02.06.2025 poprela nárok žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu tvrdiac, že žalobcom bol poskytnutý medziúver vo výške 10.000,- eur. Do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazali splácať dohodnuté 3,59 % p. a. úroky mimoriadneho medziúveru mesačnou splátkou vo výške 24,32 eur po dobu jedného roka a následne splácať dohodnuté 3,59 % p. a. úroky mimoriadneho medziúveru mesačnou splátkou vo výške 54,92 eur. Zároveň sa zaviazali spolu so splátkou medziúveru splácať aj poplatok za prijatie poistenia vo výške 4,00 eur. Taktiež sa zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 57,00 eur. Dňa 01.12.2018 nastalo pridelenie cieľovej sumy a zúčtovaním konta mimoriadneho medziúveru s kontom stavebného sporenia sa medziúver v zmysle uvedeného ustanovenia zmenil na stavebný úver. Ku dňu pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení bol na konte mimoriadneho medziúveru dlh vo výške 10 316,46 eur. Na konte stavebného sporenia bola nasporená suma vo výške 4 211,50 eur. Rozdiel medzi týmito sumami je výškou poskytnutého stavebného úveru – 6 104,96 eur. Stavebný úver splácali vrátane 4,70 % p. a. úrokov za úver a poplatku za poistenie pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 115, 92 eur. 4.2 Podľa amortizačnej tabuľky mali žalobcovia zaplatiť celkovú čiastku 15 044,76 eur, z toho istinu 10 000,00 eur, úroky 4 129,76 eur, poplatok za spracovanie 861,00 eur a poplatok za uzatvorenie zmluvy stavebného sporenia vo výške 54,00 eur (pričom išlo o pomernú časť poplatku za uzatvorenie zmluvy stavebného sporenia za fázu medziúveru, ktorá vstupovala do výpočtu celkovej čiastky, ktorú mali žalobcovia v zmysle amortizačnej tabuľky zaplatiť). Z pohľadu finančnej matematiky mesačné vklady sporenia nie sú amortizáciou úveru. Žalobcovia počas fázy medziúveru uhradili na konto medziúveru vklady v celkovej výške 4.147,17 eur, z čoho boli uhradené úroky za úver v celkovej výške 4 008,63 eur a poplatky vo výške 138,45 eur. Na konto stavebného sporenia boli prijaté vklady v celkovej výške 4.351,16 eur, štátna prémia vo výške 266,48 eur, úroky z vkladov 269,28 eur a zľavy za vedenie účtu boli vo výške 4,00 eur, t. j. celkovo boli na konte stavebného sporenia aktíva výške 4 890,92 eur. Z aktív na konte stavebného sporenia sa uhradila daň vo výške 51,13 eur, poplatok za uzatvorenie zmluvy
stavebného sporenia vo výške 90,00 eur, poplatky za vedenie účtu stavebného sporenia vo výške 90,29 eur, poplatky za poistenie vo výške 100,00 eur a poplatky za upomínanie na konte stavebného sporenia výške 348,00 eur, t. j. pasíva v celkovej výške 679,42 eur. Rozdiel medzi aktívami a pasívami konta stavebného sporenia sa rovná nasporenej sume ku dňu pridelenia cieľovej sumy, t. j. 4 890,92 eur679,42 eur = 4 211,50 eur. Vo fáze stavebného úveru poukázali v prospech konta stavebného úveru vklady vo výške 5 796,00 eur + štátna prémia vo výške 31,35 eur, t. j. spolu 5 827,35 eur, z čoho bola uhradená istina 5 036,32 eur, úroky za úver vo výške 611,68 eur a poplatky vo výške 179,35 eur. Z dôvodu porušovania zmluvných povinností zo strany žalobcov spočívajúcich v nesplácaní poskytnutého úveru riadne a včas, nastalo pridelenie cieľovej sumy neskôr ako bol predpokladaný dátum jej pridelenia k 01.03.2018, t. j. o 9 mesiacov neskôr, k 01.12.2018. Celkovo na splatenie istiny boli prijaté finančné prostriedky v celkovej výške 9 247,82 eur (5 036,32 eur + 4 211,50 eur), t. j. na doplatenie istiny ešte chýba 752,18 eur (10 000,00 eur - 9 247,82 eur = 752,18 eur).V zmysle zmluvy o úvere ako aj zákona č. 310/1992 Zb. má žalovaný ako veriteľ právo z konta sporenia inkasovať poplatky súvisiace s kontom sporenia. 4.3 V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná poprela, že by zmluva o úvere obsahovala nesprávny údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa. Inkasovanie poplatku za spracovanie úveru podľa nej nemalo za následok nesprávny výpočet RPMN. Zmluvné strany sa slobodne dohodli na tom, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku za spracovanie úveru, ktorého presná suma bola uvedená v amortizačnej tabuľke. Rovnako § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nevylučuje odplatu za poskytnutie úveru, pričom nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. stanovuje jej maximálnu výšku. Žalobcovia podpisom zmluvy o úvere súhlasili, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku poplatku za spracovanie úveru. Skutočnosť, že z poskytnutých finančných prostriedkov bol zúčtovaný spracovateľský poplatok, nemá dosah na výpočet RPMN a poukázala na vyjadrenie Národnej banky Slovenska, z ktorého vyplýva, že spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň uzatvorenia zmluvy, môže byť zohľadnený pri výpočte RPMN dvomi spôsobmi (bližšie uvedené priamo vo vyjadrení). Samotná výška RPMN nebola uvedená v neprospech spotrebiteľa, žalobcovia vedeli o jej najvyššej možnej výške, a preto nemohla spochybniť u nich posúdenie rozsahu ich záväzku. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je taktiež v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zák. č. 129/2010 Z.z. viazaná na určenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa. 4.4 A napokon poukázala aj na správnosť skúmania bonity žalobcov pred poskytnutím úveru, keď pre výpočet ukazovateľa ich schopnosti splácať úver vychádzala z čistého príjmu žalobcov vo výške 1 327,00 eur, celkovej výšky nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb vo výške 560,eur, životného minima na plnoletú osobu vo výške 210,00 eur, životného minima o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu vo výške 150,00 eur a životného minima na dieťa vo výške 200,00 eur (pristupovala k stanoveniu nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb prísnejšie ako bolo uvedené v opatrení MPSVaR). Ďalej zohľadnila výšku splátky spotrebiteľského úveru vo výške 111,92 eur, peňažné záväzky znižujúce príjem žalobcov vo výške 585,00 eur (zohľadnená splátka poskytnutého úveru v Slovenskej sporiteľni, a. s. vo výške 467,00 eur + dopyt z registra SRBI vo výške 118,00 eur). Ukazovateľ schopnosti žalobcov splácať úver (bonita) tak predstavoval 0,9471 (560,00 eur + 111,92 eur + 585,00 eur):1 327,00 eur, čo znamená, že v čase posudzovania žiadosti o úver boli bonitní. Ich ekonomická situácia bola preverená dopytom do sociálnej poisťovne, ktorá potvrdila príjem žalobcu 1/ (G. H. I., G.. A.: XXXXXXXX) a do spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI / NRKI) – overenie, či za posledných 12 mesiacov mali vyhovujúcu platobnú disciplínu – dopytom bolo zistené, že áno. Zároveň zo žiadosti o úver vyplýva, že žalobcovia boli manželmi a mali dve nezaopatrené deti. Žalobca 1/ predložil potvrdenie o príjme od zamestnávateľa J. K., a. s., pričom doložil aj výplatné pásky, ktoré predchádzali schváleniu úveru a potvrdenie o príjme za posledný rok, ktorý predchádzal schváleniu úveru. Taktiež predložil aj potvrdenie D. L. G. C. o poberaní výsluhového dôchodku. Pri posudzovaní schopnosti splácať poskytnutý úver zohľadnila výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, a to ako paušalizované vyjadrenie zákonných súm životného minima osôb, ktoré sa spoločne posudzujú. Nebolo preto podľa nej nutné skúmať skutočné bežné výdavky na život žalobcov a osôb, voči ktorým ma spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.
4.5 Záverom zhrnula, že záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Podľa nej však nie je naplnená ani jedna skutková podstata, ktorá by žalobcom zakladala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň ako vyplýva z jej predložených výpočtov, zo strany žalobcov nedošlo k plnému splateniu istiny. Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 5. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalovaná označila a predložila žiadosť o úver bez záložného práva zo dňa 09.05.2012, potvrdenie o príjme zamestnancov zo dňa 02.05.2012, rozhodnutie D. L. G. C. zo dňa 13.06.2011, výplatné pásky, výpis z registra klientskych informácii, výpis z účtu medziúveru, výpis z účtu stavebného sporenia a výpis z účtu stavebného úveru. 6. V písomnom vyjadrení 15.08.2025 na výzvu súdu k špecifikovaniu, z akých poplatkov pozostáva suma 861,- eur a aká konkrétna suma bola žalobcom vyplatená, žalovaná uviedla, že žalobcom bola vyplatená celková suma medziúveru vo výške 9 870,00 eur, a to dňa 06.06.2012 vo výške 8 000,eur a dňa 10.10.2012 vo výške 1 870,- eur. V čase poskytnutia úveru v roku 2012 bolo zúčtovanie poplatku za spracovanie úveru pri prvej výplate zákonom dovolené. Poplatky vyčíslené v amortizačnej tabuľke vo výške 861,00 eur predstavovali poplatok za poskytnutie úveru vo výške 130,00 eur, poplatky za vedenie účtu medziúveru v celkovej výške (25,00 eur x 7) = 175,00 eur, poplatok za vedenie účtu stavebného úveru vo výške (4x 12,00 eur) = 48,00 eur a poplatky súvisiace s poistením úveru vo výške (127 x 4,00 eur) = 508,00 eur. Po úprave zákonom stanovených podmienok pre zaťaženie úverového účtu poplatkami za jeho vedenie, prestala tento poplatok účtovať, a preto žalobcovia reálne zaplatili za poplatky súvisiace s vedením účtu medziúveru celkovú sumu 54,00 eur (dňa 30.05.2012 sumu 25,00 eur a dňa 01.01.2013 sumu 29,00 eur). 7. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 29.10.2025, na ktoré sa nedostavila žalovaná, ktorá neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlnila a súhlasila s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Neúčasť žalobcov 1/ a 2/ na pojednávaní súdu ospravedlnil ich právny zástupca. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej. 8. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu zotrvali na podanej žalobe, upriamili pozornosť na nález Ústavného súdu SR II. ÚS/530/2024, s tým, že samotná žalovaná vo svojom podaní preukázala absolútnu nedostatočnosť skúmania ich bonity pred poskytnutím úveru, keď uzavrela, že suma 560,- eur bola postačujúca na to, aby mohla uživiť štvorčlennú rodinu. Pri absencii skúmania ostatných reálnych nákladov rodiny v danom čase na bývanie, stravu, lieky a pod., došlo z jej strany k hrubému porušeniu odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity a s poukazom na to je úver bezúročný a bezpoplatkový. 9. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcami a žalovanou, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, zistil nasledovný skutkový stav: 10. Žalobca 1/ ako stavebný sporiteľ a dlžník a žalobkyňa 2/ ako spoludlžník uzavreli so žalovanou ako veriteľom dňa 22.05.2012 písomnú zmluvu označenú ako Zmluva o medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom – spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru medziúver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 10.000,- eur s tým, že pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby (ďalej len „Všeobecné podmienky“) sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške cca 5.733,84 eur. Základné úverové podmienky boli uvedené v článku II. zmluvy, kde ako druh úveru je uvedené stavebný/spotrebiteľský na dobu určitú, ako výška medziúveru/stavebného spotrebiteľského úveru je uvedená suma 10.000,- eur s tým, že úroková sadzba medziúveru fixná pre 1. rok je 3,59 % p. a., pre 2.-5. rok je 6,59 % p. a. Žalobcovia sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru, a to 69-mi pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške pre 1. rok 33,92 eur, od 2. roka vo výške 54,92 eur + poplatok za prijatie do poistenia vo výške 4,- eur vždy k 1. dňu mesiaca a zaviazali sa vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 57,- mesačne. Ako celková čiastka medziúveru/stavebného spotrebiteľského úveru, ktorú musí dlžník zaplatiť je uvedená suma 15.044,76 eur. Zmluva bola zmluvnými stranami podpísaná dňa 22.05.2012. 11. V Amortizačnej tabuľke pre medziúver a stavebný úver na čl. 9 spisu je uvedené, že celková čiastka, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť vo výške 15.044,75 eur pozostáva z istiny vo výške 10.000,- eur, z úrokov vo výške 4.129,76 eur, z poplatkov vo výške 861,- eur a poplatku za uzatvorenie vo výške 54,- eur (pomerná časť časti poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení pripadajúcej na fázu stavebného úveru). Spolu súčet súm (10.000 eur + 4129,76 eur + 861,- eur + 54,- eur) je suma 15.044,75 eur uvedená ako celková čiastka, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť. 12. Podľa 1. upomienky zo dňa 03.01.2023 žalovaná ku dňu 31.12.2022 evidovala na účte úveru omeškané splátky úveru v celkovej výške 73,19 eur, ktoré žiadala spolu so splátkou za aktuálny mesiac v celkovej výške 189,11 eur uhradiť do 15.01.2023. 13. Z predloženého výpisu z účtu medziúveru na čl. 46 spisu súd zistil, že je v ňom zaznamenané vyplatenie medziúveru dlžníkovi dňa 06.06.2012 vo výške 8.000,- eur a dňa 10.10.2012 vo výške 1.870,eur, spolu bola reálne vyplatená suma 9.870,- eur. Ďalej sú tam zaznamenané jednotlivé predpisy a vklady žalobcov, z ktorých vyplýva, že posledný vklad bol uhradený dňa 13.11.2018 vo výške 58,92 eur, pričom celkovo do dňa 30.11.2018 žalobcovia jednotlivými vkladmi uhradili žalovanej sumu spolu 4.147,17 eur. Z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva, že žalobcovia vkladmi od 10.05.2012 do 30.11.2018 dosiahli dňa 30.11.2018 pridelenie cieľovej sumy vo výške 4.211,50 eur. A napokon z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva, že dňa 30.11.2018 im bol pridelený stavebný úver, dňa 10.11.2023 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a vklady žalobcov predstavujú sumu 5.796,- eur s tým, že posledný vklad bol realizovaný dňa 17.01.2023. Celková dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predstavuje sumu 1.245,26 eur, z toho istina 752,18 eur, nezaplatené úroky 55,97 eur a nezaplatené poplatky 437,11 eur. 14. Uzavretiu zmluvy o úvere predchádzala žiadosť o úver bez záložného práva zo dňa 09.05.2012, v ktorej je uvedený čistý mesačný príjem 1.327,98 eur, náklad na osobu 210,- eur, náklady na ďalšiu plnoletú osobu 150,- eur, náklad na nezaopatrené deti 200,- eur, ostatné záväzky 108,- eur, 111,92 eur, potom je tam ešte uvedená suma 467,- eur a zostatok je uvedený +71,- eur. Ako účel použitia úverových prostriedkov je uvedená modernizácia rodinného domu. V časti podklady sú uvedené 1 potvrdenie o príjme, 2 výplatné pásky, 1 rozhodnutie o dôchodku a 1 poistenie. 15. Podľa potvrdenia o príjme na čl. 34 spisu mal žalobca 1/ čistý príjem za 12 mesiacov vo výške 9.628,92 eur (802,35 eur mesačne), k tomu poberal výsluhový dôchodok od 01.07.2011 vo výške 525,57 eur mesačne. Podľa výpisu z registra klientskych informácii mal žalobca 1/ dve existujúce splátkové zmluvy v splátkach po 118,- eur a 467,- eur mesačne a žalobkyňa 2/ jednu existujúcu splátkovú zmluvu vo výške splátky 467,- eur mesačne. Jedným zo splátkových úverov bol úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a. s. žalobcom vo výške 4.000.000,- Sk dňa 30.08.2008 na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti. 16. V spore žalobcovia uplatnili voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, že žalovaná nedostatočne skúmala ich bonitu pre jej uzavretím, a preto je potrebné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa nich výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 4.855,65 eur a je rozdielom medzi sumou, ktorú zaplatili žalovanej titulom uzatvoreného úverového vzťahu a sumou, ktorá im bola titulom úverového vzťahu reálne poskytnutá. 17. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, súd nemá pochybnosti o tom, že zmluva uzavretá medzi stranami dňa 22.05.2012 je spotrebiteľskou zmluvou, na čom nič nemení ani to, že samotná základná zákonná úprava zmluvy o úvere ako zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zmluva o úvere v tradičnom ponímaní (§ 261 Obchodného zákonníka) patrí medzi tzv. absolútne obchody. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľský úver boli koniec koncov obe zmluvné strany v čase uzavretia zmluvy uzrozumené a zodpovedalo to
ich prejavenej vôli, keďže aj z nimi použitého označenia dojednaného úveru vyplýva, že sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď ako druh úveru je v zmluve výslovne uvedené medziúver/stavebný spotrebiteľský úver na dobu určitú, z čoho je zrejmé, že nešlo o úver vylúčený v zmysle § 1 ods. 3 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch z režimu spotrebiteľského úveru. Aj dôvodová správa k § 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uvádza, že napr. úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú pod zákon, pokiaľ sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti, t. j. ak ich účelom je zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. V danom prípade, vychádzajúc z účelu úveru uvedeného v článku I. bod 2. úverovej zmluvy išlo o úver na modernizáciu a obnovu bývania dlžníkov, teda o spotrebiteľský úver. 18. Súd zároveň dodáva, že súčasné znenie § 7 ods. 7 zákona č. 310/1992 Z. z. o stavebnom sporení už aj výslovne upravuje, že ak stavebná sporiteľňa poskytuje stavebnému sporiteľovi, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo inej fyzickej osobe-nepodnikateľovi stavebný úver alebo úver podľa § 2 ods. 4 písm. d) na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 písm. c), teda na stavebné úpravy, modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich (účel úveru uvedený v článku I. bod 2. zmluvy) alebo na úhradu záväzkov súvisiacich s týmito stavebnými účelmi, pri poskytnutí takéhoto úveru postupuje aj podľa osobitného predpisu, pričom poznámka pod čiarou odkazuje na zákon o spotrebiteľských úveroch. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). 19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 22.05.2012 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 20. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov. 21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. 22. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 24. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 25. Podľa § 11 ods. 1 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 26. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. 27. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu 22.05.2012 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 28. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 29. Medzi stranami sporu neboli žiadne pochybnosti, že spor vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalobcami ako spotrebiteľmi jeho úveru, t. j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť podľa predpisov upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosti tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode. 30. Ako už súd vyššie uviedol, žalobcovia sa v spore domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že so žalovanou ako veriteľom uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, ktorá neobsahuje náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a keďže je potrebné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov, žalovaná sa na ich úkor bezdôvodne obohatila a je povinná im toto obohatenie vydať. 31. Za nespornú skutočnosť v tomto konaní súd považoval to, že na základe zmluvy o úvere bola žalobcom 1/ a 2/ reálne poskytnutá, vyplatená suma 9.870,- eur (10.000,- eur- 130,- eur poplatok za poskytnutie SÚ/MÚ), a že žalobcovia zaplatili celkovo sumu 14.294,33 eur (vklady na konto medziúveru 4.147,17 eur + vklady na konto stavebného úveru 5.796,- eur + nasporená suma na konto stavebného sporenia 4.351,16 eur). Rozdiel medzi zaplatenou sumou a poskytnutou sumou predstavuje sumu vo výške 4.424,33 eur a nie žalobcami uplatnenú sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 4.855,65 eur. 32. Z predloženého výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že žalovaná poskytla na základe zmluvy o úvere žalobcom peňažné prostriedky vo výške 9.870,- eur (8.000,- eur + 1.870,- eur). Ako celková výška spotrebiteľského úveru (náležitosť predpísaná v § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.) je v zmluve uvedená suma 10.000,- eur (článok I. – predmet zmluvy ako aj základné podmienky). Žalovaná v článku I zmluvy v časti Poplatky a súvisiace náklady uvádza: „Výška poplatku za spracovanie medziúveru
podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov platného ku dňu schválenia úveru, výška poplatku za vedenie účtu stavebného sporenia stavebného úveru, výška poplatku za vedenie účtu medziúveru, poplatky pri neplnení povinností podľa tejto zmluvy a ostatné poplatky za služby a úkony, ktoré je dlžník povinný hradiť podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov v súlade s ustanovením čl. VIII body 1 a 2 tejto zmluvy a čl. XXIII. bod 5 VPSS.“ Zmluva však neobsahuje ustanovenie čl. VIII. bod 1 a 2, v ktorom by bola zmienka o poplatkoch žalovanej a jej súčasťou nie sú ani VPSS. Avšak z písomného vyjadrenia žalovanej na výzvu súdu je nepochybné, že poplatok za medziúver (za spracovanie úveru) zúčtovala žalovaná pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku (8.000,- eur + 1.870,- eur + 130,- eur = 10.000,- eur). 33. Z vykonaného dokazovania aj zo samotného tvrdenia žalovanej je zrejmé, že reálne bola žalobcom poskytnutá len suma úveru vo výške 9.870,- eur, ktorá mala byť podľa názoru súdu uvedená ako celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru. Poplatok za poskytnutie medziúveru už z logiky veci nie je plnením veriteľa dlžníkovi, ale plnením dlžníka veriteľovi, a preto ho podľa názoru súdu nemožno poňať do údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru. Sú to náklady spojené s poskytnutím úveru (viď § 2 písm. g) zákona č. 1269/2010 Z. z.), ktoré mali byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Akékoľvek obchádzanie kogentnej zákonnej definície spotrebiteľského úveru a nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nie je možné hodnotiť inak než obchádzanie zákona (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2017 sp. zn. 20Co/126/2016, kde bol riešený obdobný prípad so záverom, že ide o obchádzanie zákona). 34. Započítanie poplatku za poskytnutie medziúveru do celkovej výšky úveru nemá zákonnú oporu, v dôsledku čoho údaj o celkovej výške úveru uvedený v zmluve (10.000,- eur) je zjavne nesprávny, čím nie je dodržaná zákonom predpísaná náležitosť, a preto ide podľa § 11 ods.1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o bezúročný a bezpoplatkový úver. 35. K uvedenému záveru súd poukazuje nielen na legálnu definíciu pojmu celková výška spotrebiteľského úveru uvedenú v § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého sa ňou na účely tohto zákona rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere; ale aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-377/14, Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerova proti FINWAY, a.s., ktorý vo výroku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené (na uvedené poukázali aj žalobcovia v podanej žalobe). 36. Je preto možné uzavrieť, že celková suma, ktorú žalobcovia reálne dostali k dispozícii od žalovanej, a teda celková výška úveru bola v skutočnosti len 9.870,- eur a nie suma 10.000,- eur, ako je uvedená v zmluve. A nakoľko je vylúčené do celkovej výšky úveru započítať sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené, pričom v danom prípade suma 130,- eur titulom poplatku za poskytnutie medziúveru nesporne takou sumou je a táto nebola spotrebiteľom reálne vyplatená, je tento úver bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na § 11 ods.1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Je logické, že do celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru nemožno započítať plnenia, ktoré nie sú skutočným plnením veriteľa dlžníkovi, ale majú byť v skutočnosti plnením dlžníka veriteľovi, a teda sú nákladmi úveru. Patria preto do odplaty za úver a nemožno ich uvádzať v rámci výšky poskytnutého úveru. 37. Súd na podporu svojho záveru k nesprávnemu údaju o celkovej výške úveru poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2021, podľa ktorého je neprijateľný taký postup pri uzatvorení úverovej zmluvy a také jej ustanovenie, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. V zmysle predmetného rozsudku, cit.: „je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru...Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov.“
38. Napokon zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 9Cdo 287/2021 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2022 pod č. 49. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. 39. Je nepochybné a žalobcovia to aj v podanej žalobe namietali, že nesprávne uvedená výška spotrebiteľského úveru má vplyv aj na ďalšiu náležitosť zmluvy o úvere, vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorou je ročná percentuálna miera nákladov. Ročnou percentuálnou mierou nákladov sa v súlade s § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. rozumejú náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Ak žalovaná pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnula aj poplatok za poskytnutie úveru, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od výšky úveru. S neuvedením RPMN, za čo je potrebné považovať aj jej neuvedenie v správnej výške, je spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. (viď napr. rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7CoCsp/6/2025 zo dňa 10.05.2025). 40. Ďalšou zákonnou náležitosťou, ktorej nedodržanie zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, je správne uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľa zaplatiť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je ako celková čiastka medziúveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená suma 15.044,76 eur (viď článok I. zmluvy). V žalobcami predloženej amortizačnej tabuľke pre medziúver a stavebný úver (čl. 9 spisu), sa nachádza podrobný rozpis tejto sumy. Z tohto rozpisu vyplýva, že suma 15.044,75 eur pozostáva z istiny vo výške 10.000,- eur, z úrokov vo výške 4.129,76 eur, z poplatkov vo výške 861,- eur a z pomernej časti poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení pripadajúcej na fázu stavebného úveru vo výške 54,- eur a táto suma je uvedená ako celková čiastka, ktorú budú musieť spotrebitelia zaplatiť. Z uvedeného rozpisu je zrejmé, že táto suma má pozostávať okrem iného z istiny 10.000,- eur a tiež z poplatkov vo výške 861,- eur, ktorých súčasťou je podľa vyjadrenia žalovanej aj poplatok za poskytnutie medziúveru vo výške 130,- eur. Avšak ako už bolo vyššie uvedené, keďže už v samotnej sume 10.000,- eur je započítaný poplatok za poskytnutie medziúveru vo výške 130,- eur (keďže v skutočnosti bola vyplatená dlžníkom len suma 9.870,- eur), tak potom sa javí, že do celkovo splatnej sumy je tento poplatok započítaný duplicitne, dvakrát, jednak ako súčasť istiny 10.000,- eur a potom ešte raz ako poplatok za poskytnutie úveru. Z článku I. zmluvy ani z vyjadrenia žalovanej nevyplýva nárok na dva takéto poplatky pri medziúvere, je tam dojednanie len o jednom poplatku za spracovanie medziúveru podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov platného ku dňu schválenia úveru. Z povahy daného úveru vyplýva, že akýkoľvek ďalší taký spracovateľský poplatok (poplatok za poskytnutie úveru) ani nemôže mať opodstatnenie, preto jeho duplicitným započítaním, navyše v situácii kedy istina poskytnutého úveru nebola 10.000,- eur, ale len 9.870,- eur, je aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, podľa názoru súdu nesprávny. 41. Vychádzajúc z legálnej definície v § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorej celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa na účely tohto zákona rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, je nepochybné, že duplicitné započítanie poplatku za poskytnutie úveru jednak do celkovej výšky spotrebiteľského úveru (keďže uvedená bola suma 10.000,- eur aj s týmto poplatkom) ako aj do celkových nákladov spotrebiteľa (keďže do celkovo splatnej sumy bol poplatok za poskytnutie úveru 130,- eur započítaný ešte raz) nie je súladné so zákonom o spotrebiteľských úveroch a má za následok, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. g) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. ide o bezúročný a bezpoplatkový úver. 42. Záverom k absencii zákonných náležitosti v zmluve o úvere, a to celkovej výške poskytnutého úveru, RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bíróová, podľa ktorého, v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uzavretej so žalobcami ide o vážne nedostatky, ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tomto prípade nedostatky zmluvy (nesprávne uvedenie celkovej výšky úveru, RPMN a celkovo splatnej sumy) sú také závažné, že bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľov o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku. 43. Navyše o tom, že ide o kľúčové údaje svedčí aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s./Klára Bíróová, a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru, RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nesprávna RPMN a ak tam nie je uvedená celková výška spotrebiteľského úveru. 44. Súd ustálil, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) a písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto je úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaná poskytla žalobcom reálne sumu 9.870 eur, a že žalobcovia uhradili žalovanej sumu 14.294,33 eur (vklady na konto medziúveru 4.147,17 eur + vklady na konto stavebného úveru 5.796,- eur + nasporená suma na konto stavebného sporenia 4.351,16 eur). Titulom bezúročnej a bezpoplatkovej zmluvy, a teda plnením žalobcov žalovanej bez právneho dôvodu, predstavuje suma 4.242,33 eur bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná žalovaná vydať žalobcom. Žalovaná vo svojom vyjadrení tvrdila, že absentuje skutková podstata bezdôvodného obohatenia, táto je však, ako vyplynulo aj z vykonaného dokazovania preukázaná plnením žalobcami žalovanej bez právneho dôvodu. Súd mal za to, že žaloba žalobcov je dôvodná v rozsahu sumy 4.424,33 eur (14.294,33 eur- 9.870,- eur), a preto žalobe v tejto časti I. výrokom vyhovel. V prevyšujúcej časti žalobcu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. 45. Pokiaľ žalobcovia namietali aj ich nedostatočné skúmanie bonity žalovanou pred poskytnutím úveru, k uvedenému súd uvádza, že podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy tento nedostatok nemal za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ale podľa § 11 ods. 2 cit. zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Súd sa preto touto namietanou skutočnosťou bližšie nezaoberal, a to aj s poukazom na to, že úver posúdil ako bezúročný a bezpoplatkový z dôvody absencie zákonných náležitosti zmluvy o úvere. 46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobcovia boli v konaní úspešný. Pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu súd vychádzal z pomeru žalovanej sumy vo výške 4.855,65 eur a prisúdenej sumy vo výške 4.424,33 eur. Žalobcovia boli úspešní v rozsahu 4.242,33 eur (91%) a neúspešní v rozsahu 431,32 eur (9%). Po odčítaní úspechu žalobcov v rozsahu 91 % od úspechu žalovanej v rozsahu 9 %, súd v prevažnej miere úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 82 % (91 % - 9 %). O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.