Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 19C/45/2025 8725202090 25. 06. 2025 JUDr. Iveta Jenčová ECLI:SK:OSPP:2025:8725202090.1
Uznesenie 19C/45/2025
Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, A., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, A., zast. AK Sobek, s.r.o., IČO: 53519 299, A. XXX/X, C., proti odporcom: 1/ D. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A., 2/ D. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, takto rozhodol: 19C/45/2025
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Odporcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Dňa 05.06.2025 navrhovatelia doručili súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, ktorým žiadali, aby súd rozhodol tak, že odporcovia sú povinní zdržať sa obťažovania/rušenia navrhovateľov ako vlastníkov rodinného domu, s. č. 5650 postavenom na pozemku KNC, p. č. 348/57 o výmere 220 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. F., obec a okres: A., zapísaných na LV č. XXXX, nad mieru primeranú pomerom hlukom zo štekotu ich psa z pozemku KN C, p. č. 348/17 o výmere 561 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie vedenom pre k. ú. F., obec a okres: A., zapísaný na LV č. XXXX v ich bezpodielovom spoluvlastníctve v referenčnom časovom intervale v čase od 22:00 hod. do 06:00 hod. v pracovné dni a v čase od 21:00 hod. do 08:00 hod. počas víkendov a sviatkov a žiadali o priznanie náhrady trov konania. 2. Svoj návrh navrhovatelia odôvodnili tým, že vlastnia pozemok KNC, p. č. 348/18 o výmere 530 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie a KNC, p. č. 348/57 o výmere 220 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. F., obec a okres: A., zapísaných na LV č. XXXX na ktorom je postavená stavba rodinný dom, s. č. 5650, kde bývajú žalobcovia spolu s troma maloletými deťmi. Pozemky spolu s domom sú v susedstve s nehnuteľnosťami vo vlastníctve odporcov, a to pozemkom KN C, p. č. 348/17 o výmere 561 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, pozemkom KN C, p. č. 348/58 o výmere 210 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie a pozemkom KN C, p. č. 348/59 o výmere 28 m2, druh: zastavaná
plocha a nádvorie. Na pozemku KN C, p. č. 348/58 majú odporcovia postavený rodinný dom s. č. 5651. Všetky nehnuteľností odporcov sú vedené pre k. ú. F., obec a okres: A., zapísané na LV č. XXXX. Na hranici oboch nehnuteľností navrhovateľov a odporcov je umiestnená psia búda, v ktorej držia žalovaní psa plemena Švajčiarsky ovčiak. Uvedený pes v búde, resp. na pozemku odporcov v rôznych časových intervaloch breše. V nočných a skorých ranných hodinách je pes zdrojom vysokej hlučnosti, ktorá obťažuje nielen navrhovateľov a ich rodinu- maloleté deti, ale aj ďalších susedov. Pes sa počas dňa nachádza stále v búde alebo na pozemku odporcov, rušenie hlukom je preto opakujúce sa a nepredvídateľné. 3. Ďalej navrhovatelia uviedli, že mali snahu vec riešiť zmierlivo, viackrát navrhovateľ v 1. rade slovne vyzýval odporcov na prijatie primeraných opatrení, ktoré by viedli k zníženiu rušenia nočného pokoja – najmä zatvorením psa do interiéru ich domu počas nočných hodín s ranným a večerným venčením psa či použitím prostriedkov na zníženie intenzity štekotu psa. Odporcovia však takýto návrh odmietli. Začali síce psa večer zatvárať do búdy o niečo neskôr, ale tieto čiastočné kroky nemali výrazný vplyv na zníženie rušenia počas noci. Hluk tak hlavne v nočných a skorých ranných hodinách naďalej pretrváva. Výzvu navrhovateľ v 1. rade zaslal odporcom aj prostredníctvom ich právneho zástupcu, no ani v danom prípade k náprave neprišlo. Ďalej navrhovatelia uviedli, že týmto návrhom majú snahu obmedziť len nočné štekanie psa, ktoré je neúnosné v čase od 22:00 hod. do 06:00 hod. v pracovné dni a v čase od 21:00 hod. do 08:00 hod. počas víkendov, sviatkov a prázdnin, kedy si chcú navrhovatelia spolu s rodinou dopriať dlhší odpočinok. Štekot psa sa opakuje v akúkoľvek nočnú hodinu, čo spôsobí prerušenie spánku navrhovateľov a ich rodiny, maloletých detí, keďže na daný štekot sa nie je možné pripraviť. Takéto sústavné a nepredvídateľné obťažovanie hlukom má vplyv na zdravie navrhovateľov a jeho rodiny, narúša ich bežný psychický stav spôsobený nedostatkom spánku, zvyšuje stres či znižuje sústredenosť v práci či v škole. Navrhovatelia sa účinne nevedia brániť voči takémuto hluku, štekot ktorého vzhľadom na plemeno psa je hrubý a prechádza cez steny/okná do domu navrhovateľov. Navrhovatelia skúšali použiť rôzne lieky na spanie, avšak problém to nerieši, keďže tie sú väčšinou na podporu zaspávania, nie udržania spánku a skúšali použiť aj štuple do uší, ale zvuk preniká aj cez to. Účinky hluku na organizmus sa neprejavujú viditeľne a môžu spôsobiť vážne poškodenie zdravia človeka. Navrhovateľ v 1. rade už vyhľadal odbornú pomoc, pričom mu bola identifikovaná diagnóza „Insomnia intermitentne“. Spánok bez iných vnemov potrebuje predovšetkým dcéra G., ktorá má dlhodobo nepokojný a prerušovaný spánok, pričom trpí zvýšenou citlivosťou na vonkajšie podnety, preto vo svojej izbe nespáva (pozn. s oknom k búde psa) a je umiestňovaná na noc do najkrajnejšej izby domu či spí spolu s navrhovateľkou v 1. rade. Navrhovatelia boli nútení premiestniť si spálňu v dome, aby sa vyhli štekotu Psa, z ktorej je pracovňa, čo však nie vždy pomáha. 4. Ďalej navrhovateľ uviedol, že si v určité dni zapisoval rozsah štekotu psa a zároveň sa obrátili na susedov v okolí, ktorí potvrdili, že štekot psa prekáža aj im a budí ich zo spánku. Sused H. H. I., G. XX, XXX XX A. (vlastník domu postaveného na pozemku KNC, p. č. XXX/XX, k. ú. F.) a H. J. J., XXX XX K. L. XXX (vlastník domu postaveného na pozemku KNC, p. č. 348/67, k. ú. F., priamy sused k pozemku odporcov) potvrdili svojimi čestnými vyhláseniami, že štekot psa je intenzívny a narúša hlavne nočný kľud. Keďže snaha o zmierlivé riešenie veci zo strany navrhovateľov bola neúspešná a odporcovia aj naďalej pokračujú v protiprávnom konaní, situácia sa stáva pre navrhovteľov a ich rodinu dlhodobo neúnosnou. V dôsledku opakovaného nočného rušenia nie sú schopní riadne užívať svoj dom, dopriať si potrebný nočný odpočinok a fungovať počas dňa v primeranom psychickom a fyzickom stave. 5. Navrhovatelia napokon uviedli, že nemožno preto spravodlivo požadovať, aby naďalej obťažovanie nadmerným a škodlivým hlukom znášali počas noci a skorého rána. Ako bolo uvedené, navrhovatelia chápu funkciu psa, nežiadajú zdržanie sa obťažovania hlukom počas celého dňa, či odstránenie psa, avšak chcú byť odbremenení od hluku aspoň počas noci. Záujmy psa nemôžu ísť na úkor navrhovateľov a ich rodiny. Takéto správanie nemožno považovať za bežné a nepochybne zasahuje a ohrozuje výkon práv vlastníkov bezprostredne susediacich nehnuteľností - navrhovateľov. Konanie odporcov navrhovatelia zároveň považujú za konanie v rozpore s dobrými mravmi s poukázaním na existujúce susedské vzťahy. Pre porušenie pravidla správania sa predpokladá, aby rozpor s dobrými mravmi bol dostatočne výrazný, spoločensky jasný a zrozumiteľný, aby sa v úvahách zachovala potrebná miera tolerancie a rezervovanosť. Porušenie zo strany odporcov podľa názoru navrhovateľov dané znaky napĺňa, zároveň navrhovatelia tolerujú štekot psa počas dňa, v noci je však dané neprípustné. Nadmerný, nepredvídateľný a opakovaný štekot psa nemožno podľa názoru navrhovateľov považovať za bežné správanie, ktoré sú ako susedia povinní strpieť, lebo by malo byť spojené s obvyklým
užívaním nehnuteľností. Reciprocita medzi účastníkmi konania presiahla hranicu, kedy navrhovatelia sú v zjavnej nevýhode. Štekot psa nad mieru primeranú pomerom obťažuje a vážne ohrozuje výkon práv navrhovateľov a ich rodiny a ich zdravie, je preto na mieste poskytnúť ochranu proti takémuto zásahu. 6. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia v závere odôvodnili tým, že je podľa ich názoru nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľmi a odporcami. Práve neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami bez ďalšieho zbytočného zaťažovania oboch sporových strán, aj vzhľadom na už vyskytujúce sa zdravotné problémy a samotné fungovania navrhovateľov a ich detí. Nárok navrhovateľov je nesporný a preukázaný predloženými dôkazmi. Nariadením neodkladného opatrenia nehrozí a ani nevznikne podľa návrhu odporcom žiadna ujma, resp. nebudú neprimerane dotknuté ich práva a oprávnené záujmy v porovnaní s ochranou poskytnutou navrhovateľom neodkladným opatrením upravujúcim pomery v tejto veci. 7. Navrhovatelia k návrhu na nariadenie neodkladného pripojili dôkazy: listy vlastníctva č. LV XXXX, LV č. XXXX; Umiestnenie búdy psa na katastrálnej mape; Fotografia psa; Výzva navrhovateľa v 1. rade; Správa od psychologičky; Fotografia šatníka; Video dokumentácia spracovaná žalobcom v 1. rade; Čestné vyhlásenia susedov. 8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné upraviť pomery medzi stranami s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie, vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Je pritom vecou navrhovateľa, aby aj vzhľadom na lehotu 30 dní, v ktorej má súd rozhodnúť už v samom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pripojenými listinnými dôkazmi uvedené skutočnosti osvedčil. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení musia byť osvedčené aspoň rozhodujúce skutočnosti. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa/žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy. Ďalej súd uvádza, že potreba úpravy pomerov medzi stranami musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a môže pretrvávať aj po určité obdobie; rozhodujúce je preto kritérium splnenia tejto podmienky v čase rozhodovania súdu. 14. Z povahy veci vyplýva, že splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
15. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108). 16. Pokiaľ ide o zákonnú úpravu § 127 ods. 1 OZ, ňou je zakotvená generálna klauzula, na základe ktorej sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nadmieru primeranú pomerom obťažoval iného pri výkone jeho práv alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Ide teda o úpravu dvoch druhov zásahu do vlastníckeho práva: a) obťažovanie iného a b) vážne ohrozenie výkonu práv iného. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že obťažovanie vlastnému výkonu práv nebráni, ale robí ho obťažujúcim alebo nepríjemným; ohrozenie sa priamo týka výkonu práv chráneného subjektu alebo dokonca jeho existencie. Z uvedeného potom vyplýva, že obťažovanie je právne významné len v prípade, že je nad mieru primeranú pomerom, zatiaľ čo ak by v dôsledku imisie došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práva, je otázka miery primeranej pomerom bez významu (Občiansky zákonník, Komentár, 1. diel, H. E., Epos, 2007, str. 271). 17. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.4.2022 sp. zn. 9Cdo 140/2020 vyplýva: „16. Citované zákonné ustanovenie tak upravuje dva okruhy prípadov, kedy je možné vlastníka veci obmedziť vo výkone jeho práv. V prvom prípade ide o obmedzenie výkonu vlastníckych práv vlastníka veci, ktorým sa má zamedziť, aby obťažoval iného vlastníka nad mieru primeranú pomerom. V druhom ide o také obmedzenie, ktorým sa má zabrániť vlastníkovi veci, aby vážne ohrozoval výkon vlastníckych práv suseda pri výkone vlastníckych práv. Z kontextu právnej úpravy je zrejmé, že ide najmä o úpravu vzťahov medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností - o základné ustanovenie tzv. susedského práva v občianskom práve. Ochrana poskytovaná § 127 OZ síce zahrňuje širší okruh subjektov, napriek tomu spravidla pôjde o vlastníkov susediacich nehnuteľností. Obťažovanie v susedských vzťahoch nebráni výkonu práv vlastníka, prejavuje sa však rušivo - znepríjemňuje užívateľovi susednej nehnuteľnosti jej užívanie (obťažuje suseda), pričom účinky obťažovania sa nazývajú imisie. V dôsledku imisií škoda spravidla nevzniká ani nehrozí. 17. Pojmy "miera primeraná pomerom" alebo "vážne ohrozovanie výkonu práv" vyjadrujú hornú hranicu negatívnych dôsledkov správania sa vlastníka. Ak negatívne dôsledky tohoto správania sa prekročia určitú hranicu, dotknutý sa môže úspešne domáhať ochrany svojich práv podľa § 127 ods. 1 OZ. Pri súdnej ochrane týchto práv musí súd vždy dôsledne zistiť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi, ktoré neprekračujú dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností. Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov "nad mieru primeranú pomerom", určuje však hranicu správania sa medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru) a to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom, ktoré v tom ktorom prípade nemusia byť vždy v súlade s existujúcimi pomermi. Pokiaľ by sa totiž uvedená hranica mala určovať len podľa pomerov pretrvávajúcich v danom mieste a čase a nie podľa pomerov, ktoré sú žiaduce a ktoré by mali pretrvávať, nebolo by možné domáhať sa úspešne ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ v prípade, že aj správanie sa všetkých ostatných fyzických alebo právnických osôb na danom mieste je z hľadiska tohto ustanovenia závadné. Z toho vyplýva, že súd rozhodujúci o návrhu na ochranu podľa § 127 ods. 1 OZ sa nemôže obmedziť len na konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade s prevládajúcim správaním sa ostatných subjektov, ale musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom (ktoré by mali byť). Naproti tomu "vážne ohrozenie výkonu práv" predstavuje konanie suseda na jeho pozemku, ktorého dôsledkom nemusia byť imisie, ale ohrozenie práv (obvykle vlastníckych) vlastníka susediacej nehnuteľnosti a to v takej miere, že v budúcnosti môže susedovi vzniknúť nezanedbateľná ujma (napr. zánik veci alebo jej významné poškodenie) alebo bude môcť vykonávať ohrozené právo len v podstatne obmedzenom rozsahu oproti oprávneniam, ktoré mu zákon ako vlastníkovi dáva. Pri vážnom ohrození teda nejde len o
znepríjemnenie výkonu práva alebo o sťaženie jeho výkonu, ale o hroziaci vážny zásah do samotnej podstaty ohrozeného práva. Vážne ohrozenie výkonu práva spravidla znamená i ohrozenie vlastníka vznikom majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch - škody. Vážnym ohrozením výkonu práv podľa § 127 ods. 1 OZ sa teda rozumie konanie vlastníka, ktoré zatiaľ nemá negatívny dopad na výkon práv iného, je však daná značná pravdepodobnosť, že v budúcnosti bude v dôsledku tohto konania výkon práva suseda vážne obmedzený alebo znemožnený, pričom nie je isté, či bude možné vážne škodlivé následky odstrániť v dobe, kedy nastanú. V takomto prípade nemožno žiadať, aby ohrozovaný vyčkal do doby, kedy jeho právo bude vážne narušené a až potom sa domáhal súdnej ochrany.“ 18. Súd sa na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, oboznámil s návrhom navrhovateľov a jeho prílohami, avšak má v tomto prípade zato, že v čase rozhodovania súdu neexistuje naliehavosť a potreba neodkladnej úpravy právnych pomerov medzi stranami tohto sporu formou neodkladného opatrenia, a to z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnosti úprav pomerov strán a nesplnil podmienku osvedčenia rozhodujúcich skutočností. 19. Súd mal na základe návrhu a jeho príloh za preukázané, že vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F., obec A., sú navrhovatelia. Odporcovia sú vlastníkmi (každý v podiele 1/1 k celku) nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva XXXX pre k.ú. F., obec A.. Vecná legitimácia účastníkov v konaní o neodkladnom opatrení je teda daná skutočnosťou, že sa jedná o tzv. susedné pozemky. Právny vzťah navrhovateľov a odporcov je daný skutočnosťou, že na hranici oboch nehnuteľností navrhovateľov a odporcov je umiestnená psia búda/klietka pre psa, v ktorej držia žalovaní psa plemena Švajčiarsky ovčiak. Uvedený pes v búde, resp. na pozemku odporcov v rôznych časových intervaloch breše. V nočných a skorých ranných hodinách je pes zdrojom vysokej hlučnosti, ktorá obťažuje nielen navrhovateľov a ich rodinu - maloleté deti, ale aj ďalších susedov. Pes sa počas dňa nachádza stále v búde alebo na pozemku odporcov, rušenie hlukom je preto opakujúce sa a nepredvídateľné. Z uvedeného dôvodu navrhovatelia považujú za nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľmi a odporcami. Práve neodkladným opatrením je podľa ich názoru možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami bez ďalšieho zbytočného zaťažovania oboch sporových strán, aj vzhľadom na už vyskytujúce sa zdravotné problémy a samotné fungovania navrhovateľov a ich detí. Nárok navrhovatelia považujú za nesporný a preukázaný predloženými dôkazmi. 20. Súd mal z predložených dôkazov za osvedčené, že imisie (brechot psa) prechádzajú z pozemku odporcov na pozemok a do domu navrhovateľov a v to vo forme hluku zo štekotu psa z pozemku odporcov. Navrhovatelia a ich maloleté deti sú podľa predložených dôkazov obmedzovaní v ich bežnom spôsobe života, kedy sú hluku vystavovaní tak, že tento ich obmedzuje predovšetkým počas nočných a skorých ranných hodín. Navrhovateľ zároveň Správou od psychologičky zo dňa 23.05.2025 maloletej dcéry G. osvedčil, že dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin dostatočný spánok a musí mať vytvorené počas nočného spánku ideálne podmienky a nesmie byť ničím vyrušovaná vzhľadom k vývinovým, motorickým a psychologickým ťažkostiam. 21. Súd má však v danom prípade zato, že predloženými dôkazmi nebolo objektívnym spôsobom osvedčené, že imisie prekračujú dovolenú (prípustnú) mieru, alebo že vážne ohrozujú výkon práv navrhovateľov. Súdu chýbal pre účely konania o neodkladnom opatrení taký dôkaz, ktorý by jednoznačne osvedčil, že brechot psa je takej intenzity a rozsahu, že je na mieste nariadenie neodkladného opatrenia. Súd z návrhu na navrhovateľa bez ďalšieho nedokázal posúdiť, že sa jedná o intenzitu a rozsah, ktorý je nielen neprimeraný pre navrhovateľov, ale ktorý je nad mieru primeranú objektívnym pomerom; teda napr. nie je zrejmé, prečo ak došlo, resp. opakovane dochádzalo k rušeniu nočného kľudu nebola zo strany navrhovateľov na miesto privolaná policajná hliadka, ktorá by mohla spísať záznam o rušení nočného kľudu; prečo prípadne nebol hluk meraný relevantným prístrojom na meranie hlučnosti a pod. Navrhovatelia tak podľa názoru súdu neosvedčili danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ktorá je jedným zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. 22. Súd má v tomto prípade zato, že zvolený postup navrhovateľov - v podobe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol vhodný ďalej ani z dôvodu absencie podmienky bezodkladnosti úpravy vzťahov – naliehavosti potreby úpravy pomerov strán. Súdna prax je ustálená v tom, že nariadiť neodkladné opatrenie možno iba vtedy (ak sú súčasne splnené ďalšie zákonné podmienky), ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby
bezodkladnej úpravy. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu. V predmetnom konaní nebolo sporným, že tvrdený stav má trvať dlhodobo a opakovane – navrhovateľ však v návrhu neuviedol ako dlho a za danej okolnosti potom možno mať pochybnosti o naliehavosti takéhoto riešenia cestou neodkladného opatrenia. Za daných okolností podľa názoru súdu navrhovateľovi nič nebráni, aby riešil prípadnú ochranu svojich práv cestou samotnej žaloby podanej podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie navrhovateľa, že samotné súdne konanie môže trvať dlhšiu dobu a preto je na mieste nariadenie neodkladného opatrenia podľa názoru súdu neobstojí a to s ohľadom na špecifickosť podmienok, ktoré je nevyhnuté splniť pre nariadenie neodkladného opatrenia, a ktoré všetky kumulatívne navrhovateľ nenaplnil. 23. Súd má v tomto prípade zato, že v čase rozhodovania súdu neexistuje naliehavosť a potreba neodkladnej úpravy právnych pomerov medzi stranami tohto sporu formou neodkladného opatrenia, preto návrh zamietol. 24. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania odporcom nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.