Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 19Csp/19/2025 8725202210 08. 12. 2025 JUDr. Iveta Jenčová ECLI:SK:OSPP:2025:8725202210.4
Rozsudok pre uznanie 19Csp/19/2025
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, A. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanému: Home Credit Slovakia,a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto rozhodol: I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluve č. 4405036851, zo dňa 12.5.2014 v bode 57. a 58., v znení: „Dohodli sme sa na službe zmeny výšky a počtu splátok, Poplatok za službu (zahrnutý v splátke) 1,45 EUR“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ia. V tejto časti konania je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. II. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s - hotovostný úver a revolvingový úver k Úverovej zmluve č. 4405036851, zo dňa 12.5.2014 uvedená v § 4 Hlavy 5. Podmienky splácania úveru, v znení: „Ako variabilný symbol pre platbu splátok uvádzajte číslo zmluvy. Ak číslo neuvediete, nebudeme schopní platbu identifikovať a budeme to brať ako nezaplatenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IIa. V tejto časti konania je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. III. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s - hotovostný úver a revolvingový úver k Úverovej zmluve č. 4405036851, zo dňa 12.5.2014 uvedená v § 1 Hlavy 6. Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky, v znení: „ Dohodli sme sa, že ak sa oneskoríte so splácaním úveru, sme oprávnení požadovať, aby Vám platca Vašej mzdy (ďalej iba „zamestnávateľ“) vykonával zrážku zo mzdy. Zrážka bude vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v zmluve (maximálne však vo výške pripúšťanej platnými právnymi predpismi), a to až do uhradenia dlžných splátok úveru. Ak budú dlžné splátky úveru uhradené zrážkami zo mzdy a Vy nebudete po tejto úhrade plniť svoje záväzky voči nám riadne a včas, dohodli sme sa, že sa mení splátkový kalendár. Od okamihu, kedy ste v omeškaní, sa zaväzujete úver splácať v splátkach, ktorých výška sa rovná dvojnásobku pravidelnej splátky. Termíny splatnosti splátok sa nemenia s tým, že počet zostávajúcich splátok sa zníži na polovicu. Podpisom zmluvy dávate svojmu zamestnávateľovi príkaz k tomu, aby nové splátky úveru hradil na náš účet tak, že zníži Vaše pohľadávky na mesačnú výplatu mzdy. Nás zároveň oprávňujete k prijatiu týchto splátok. Zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a my prijímať až do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru s úrokmi, úrokmi z oneskorenia
sa, zmluvnými pokutami, prípadnými náhradami škôd, poplatkami za poskytnuté služby a s prípadnými ďalšími Vašimi záväzkami zo zmluvy. Táto dohoda sa vzťahuje i na Vašich budúcich platcov mzdy i na Vaše iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IIIa. V tejto časti konania je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. IV. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s - hotovostný úver a revolvingový úver k Úverovej zmluve č. 4405036851, zo dňa 12.5.2014 uvedená v § 8 Hlavy 7. Ukončenie zmluvy, v časti – druhý odsek, v znení: „ Dohodli sme sa, že ste nám povinný hradiť úrok dohodnutý v zmluve pre prípad riadneho splácania úveru aj v prípade zosplatnenia úveru, a to až do doby úplného vrátenia úveru.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IVa. V tejto časti konania je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. V. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s - hotovostný úver a revolvingový úver k Úverovej zmluve č. 4405036851, zo dňa 12.5.2014 uvedená v § 2 Hlavy 16. Vernostné identifikačné číslo, v znení: „Klient súhlasí s tým, že v priebehu trvania tohto záväzkového vzťahu môže Spoločnosť za osobitných výhodných podmienok oproti iným klientom bez VIČ ponúknuť klientovi úverové produkty alebo iné produkty a služby poskytované klientom, a to na základe zmlúv uzatvorených v jednotlivých prípadoch medzi Spoločnosťou a klientom. Uvedený súhlas klienta v citovanom rozsahu sa rovnako vzťahuje aj na oslovovanie klienta Spoločnosťou telefonicky prostredníctvom GSM technológií a internetu. V priebehu trvania tohto záväzkového vzťahu VIČ môže Spoločnosť klienta oslovovať aj ponukou produktov a služieb iných osôb. Klient sa zároveň zaväzuje, že akékoľvek zmeny, týkajúce sa jeho účastníckych telefónnych staníc v pevnej alebo mobilnej sieti vždy bezodkladne oznámi Spoločnosti. Klient zároveň súhlasí, aby jeho telefonický rozhovor so Spoločnosťou podľa tohto ustanovenia bol Spoločnosťou nahratý a zaznamenaný, a to za účelom ochrany práv Spoločnosti. Spoločnosť bude nahratý záznam telefonického rozhovoru uchovávať po dobu platnosti dohody o VIČ; po uplynutí tejto doby bude možné obsah využiť len za účelom použitia predmetného záznamu v správnom, v súdnom a rozhodcovskom konaní. Klient súhlasí s tým, že jeho osobné údaje, ktoré poskytol Spoločnosti a ktoré sú obsiahnuté na zázname telefonického rozhovoru budú Spoločnosťou uchované po dobu a za účelom uchovávania záznamu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Va. V tejto časti konania je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. VI. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s - hotovostný úver a revolvingový úver k Úverovej zmluve č. 4405036851, zo dňa 12.5.2014 uvedená v § 5 Hlavy 16. Vernostné identifikačné číslo, v znení: „ V súlade s ustanovením § 262 odseku 1 Obchodného zákonníka sme sa v nadväznosti na obchodno-právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy dohodli, že záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ sa tiež spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIa. V tejto časti konania je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. VII. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s - hotovostný úver a revolvingový úver k Úverovej zmluve č. 4405036851, zo dňa 12.5.2014 uvedená v Hlave 18. Sankcie účtované v dôsledku Vášho omeškania, v znení: „ § 1 Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať a Vy ste povinný (á) nám uhradiť poplatok za upomienku vo výške 5 EUR v prípade prvej upomienky a 12 EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie úplne prvej upomienky počas trvania zmluvy, nebudeme Vám poplatok za upomienku účtovať. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok Vám bude poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac a len za upomienku zaslanú v listinnej podobe.“
„ § 2 Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 17 EUR, ktorú musíte uhradiť. Táto pokuta Vám bude naúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIIa. V tejto časti konania je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. VIII. U r č u j e, že zmluvná podmienka v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s - hotovostný úver a revolvingový úver k Úverovej zmluve č. 4405036851, zo dňa 12.5.2014 uvedená v § 7 Hlavy 20. Záverečné ustanovenia, v znení: „ ÚZ, ÚP, Metodická príručka a zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v platnom znení.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIIa. V tejto časti konania je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok tak, ako sú uvedené v petite žaloby, ako aj v enunciáte tohto rozsudku. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uznal pohľadávku žalobkyne, aj keď ju považoval za maximálne účelovú, nehospodárnu, neefektívnu a neprinášajúcu pre žalobkyňu žiaden význam, čo odôvodnil a navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku bez nariadenia pojednávania. Trovy konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku navrhol stranám nepriznať. 3. Žalobkyňa s poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019 považovala žalobu za dôvodnú. Okrem iného citovala pasáž z tohto rozsudku, podľa čoho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. 4. K návrhu žalovaného na nepriznanie trov konania stranám sporu pri aplikácii ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku žalobkyňa na podporu svojho nesúhlasu s takýmto postupom poukázala na Nález Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 168/2018 z 10.10.2018, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 Charty základných práv EÚ a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Náhradu trov žiadala priznať. 5. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. 6. Podľa § 285 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku. 7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda určil neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré za neprijateľné uznal aj žalovaný. 8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku, teda úspešnej žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. 9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Súd má za to, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitné zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania ani jednej zo sporových strán, teda ani úspešnej žalobkyni. 13. Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 168/2018 z 10. októbra 2018 (Rozhodnutie bolo uverejnené pod č. R 41/2018), ktorý citoval už zo svojho skoršieho rozhodnutia: „ Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( § 255 C.s.p .) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( § 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho "nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane... Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry ( napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012 ) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov... Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania ( napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12 ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu ( napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000 )... Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch... Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti... Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný "vytvoriť procesný priestor" umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [ napr. rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike ( sťažnosť č. 9815/10 ) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť "stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva" resp. "súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva". Výrok, že "žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania" už nemá v C.s.p. oporu. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle. Nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď účastníka konania bez toho, aby bolo možné z diel náhrady trov by napr. dostal odôvodnenia napadnutého rozsudku zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia pre následný záver o odôvodnenosti aplikovať § 257. Aj podľa ustálenej súdnej praxe ( bližšie napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 67/2010 ) výnimočnosť použitia ustanovenia 257, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené." ( I.ÚS 153/2018 ).
14. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal aplikáciou § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, a to sp. zn. 9Cdo/114/2020, sp. zn. 2Co/13/2023, v ktorom o.i. uviedol: „Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. .... Mechanizmus rozhodovania o náhrade trov konania vychádza z toho, že súd si najskôr zistí naplnenie predpokladov na priznanie náhrady trov konania niektorej sporovej strany, či účastníka konania (zásada o úspechu, zásada procesného zavinenia) a následne súd zisťuje, či tu (nie) sú dané výnimočné moderačné dôvody. Za také možno považovať najmä neprimeranú tvrdosť priznania náhrady trov konania, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné pomery strany sporu a iné. Pri kladnom zistení súd náhradu trov konania inak oprávnenému subjektu neprizná. Pri zápornom zistení, súd v odôvodnení musí skonštatovať, že nezistil existenciu výnimočných dôvodov moderácie v zmysle § 257 C.s.p. a z toho dôvodu zotrváva na prvotne (pôvodne) deklarovanom závere o náhrade trov konania. Bez úvahy súdu o (ne)uplatnení moderačného ustanovenia (§ 257 C.s.p. ) v prípade aplikácie § 255 a § 256 ods. 1 C.s.p. nie je možné považovať rozhodnutie súdu o trovách konania za náležite odôvodnené, teda také, ktoré jasne dáva odpovede na rozhodné skutkové a právne otázky súvisiace s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania. ... Rozhodnutie o trovách konania však nemá byť výsledkom mechanického posudzovania zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu“ ( Zo súdnej praxe 4/2021, č. 34, IV.ÚS 480/2018). 15. Ustanovenie § 257 C.s.p. teda predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 C.s.p.). V jeho zmysle súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vtedy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Nakoľko použitie § 257 C.s.p. negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter, pričom súd posúdil, že ide o osobitné okolnosti , ktoré sú aj výnimočného charakteru. 16. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. 17. Aj z Nálezu ÚS III. 98/2018 z 2.5.2018 vyplýva, že podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( § 255 C.s.p.) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( § 256 ods. 1 C.s.p.). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.“ Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania ( k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12 ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu ( napr. aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000 ).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania ( § 255 ods. 1 C.s.p.).
18. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch) jeho aplikácie. ( analogicky Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011 ). 19. V danom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni. Jej žaloba nebola ani nehospodárna, ani bezúčelová, či neefektívna a neprinášajúca žalobkyni žiaden význam, ako to žalovaný uvádzal. Žalobkyňa je spotrebiteľkou, ktorá sa oprávnene domáhala svojich práv, ktoré sú vysoko chránené či už vnútroštátnou právnou úpravou, ale tiež Chartou základných ľudských práv EÚ, Smernicou Rady 93/13/EHS.. Poučenie: O Proti výrokom I.,II.,III.,IV.,V.,VI.,VII. A VIII. tohto rozsudku odvolanie n i e
je
prípustné.
O Proti výrokom Ia.,IIa.,IIIa.,IVa.,Va.,VIa.,VIIa. a VIIIa. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).