Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/117/2025 8725202866 03. 09. 2025 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2025:8725202866.2
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky C. D., E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX A. G., právne zastúpenej JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou so sídlom Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 52 866 742 a otca H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX H., t. č. bytom H. X, F., o návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia o zmenu miesta preberania maloletej pre účely realizácie styku otca s maloletou, takto rozhodol: I. Návrh matky maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 5.8.2025 sa matka domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zmenil miesto preberania a odovzdávania maloletej pre účely realizácie styku otca s maloletou. 2. Návrh na neodkladnú úpravu matka odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k.: KK-12P/19/2023-378, zo dňa 26.08.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.: 4CoP/135/2024 – 511 zo dňa 15.05.2025, došlo k zmene úpravy styku otca s maloletou, a to v otázke rozsahu styku, ako aj miesta preberania a odovzdávania maloletej, ktorým je budova predškolského, resp. školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje. V dňoch, kedy sa nerealizuje výučba je miesto preberania a odovzdávania dieťaťa pred budovou predškolského, resp. školského zariadenia. Rozsudok v spomínanej časti nadobudol právoplatnosť 4.6.2025. Miesto odovzdania sa však ukázalo ako veľmi nešťastné riešenie s vážnymi následkami. Matka už v konaní poukazovala na agresívne správanie otca, ako aj na negatívny vzťah dcéry k otcovi. Matka upozornila najmä na správu z prešetrenia rodinného prostredia zo dňa 19.09.2023, podľa ktorej maloletá nechce chodiť k tatovi, ani k babke do Popradu, otca nemá rada a nechodí ku nemu. Neurobil jej nič, ale mame, dusil ich. Vzťah mal. dcéry a otca je narušený, mal. dcéra styk s otcom odmieta a jednoznačne to opakovane uviedla – avšak tieto vyjadrenia dieťaťa konajúci súd nevzal do úvahy. Matka opakovane a dôrazne poukazovala na tú skutočnosť, že maloletá dcéra dlhodobo nie je v žiadnom kontakte s otcom, preukázateľne otca nemá rada, nechce sa s ním stretávať, je násilím tlačená do vzťahu s človekom, ktorý je pre ňu cudzí, a to len z dôvodu toho, že je otcom. Napriek týmto skutočnostiam súd rozšíril styk mal. dcéry a otca. Otec pre dcéru nie je blízkym človekom, mnohokrát bolo dieťa vystavené traume pri jej odovzdávaní otcovi, mnohokrát bolo svedkom agresívneho a vulgárneho správania otca voči matke, jej blízkej rodine či voči učiteľkám v materskej škôlke. Niet sa čo čudovať, že mal. dcéra si nevytvorila citový vzťah k otcovi. Matka trvá na tom, že takýto nátlak na dieťa môže u neho vyvolať ďalšiu traumatizáciu a následne zdravotné problémy psychického charakteru. Ak dieťa proti svojej vôli bude tlačené do kontaktu s otcom, ktorý je pre dieťa cudzím človekom, existuje tu reálne riziko, že dieťa nadobudne k otcovi ešte horší vzťah, než malo doteraz. Matka preto nesúhlasila s úpravou styku tak, ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie a potvrdil súd odvolací. Matka rešpektuje toto súdne rozhodnutie a dcéru na styk s otcom naďalej riadne
pripravuje, aj keď neúspešne. Otec sa už agresívne voči mal. dcére zachoval, keď ju preukázateľne dusil v náručí matky (samo dieťa si pamätá na tieto udalosti), resp. keď dcéru neoprávnene nevrátil po styku matke, resp. ju neoprávnene držal zatvorenú vo svojom vozidle, resp. dcéru neoprávnene odviedol zo škôlky (13.05.2024), čim dieťaťu narušil slobodu a voľný pohyb, čo možno považovať za formu agresie. Týmto otec narušil fyzickú a psychickú bezpečnosť dieťaťa a matky. Miesto preberania je budova predškolského, resp. školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje. Táto úprava nie je v súlade so skutkovým stavom zisteným počas konania, ani so záujmom maloletého dieťaťa. V praxi sa aktuálne ukazuje ako nevhodná a poškodzujúca dokonca aj nezúčastnené strany. V dňoch, keď má otec realizovať styk s maloletým dieťaťom, pravidelne vstupuje do priestorov materskej školy, vrátane samotnej triedy, kde sa správa nevhodne, hrubo a agresívne. Pred ostatnými deťmi a učiteľkami verbálne nadáva, vyhráža sa učiteľkám, obviňuje ich, že mu bránia v styku s dieťaťom a že dieťa pred ním schovávajú. Toto správanie spôsobuje, že sa ho deti aj učiteľky boja, čím dochádza k narušeniu bezpečného a pokojného prostredia v škôlke, ktoré je nevyhnutné pre riadnu výchovu a vzdelávanie detí. Vedenie materskej školy dokonca informovalo rodičov ostatných detí o vzniknutej situácii, čo viedlo k ich rozhorčeniu – oprávnene, nakoľko správanie otca dieťaťa má negatívny dopad na celý kolektív triedy. Riaditeľka materskej školy preto matke ústne oznámila, že k preberaniu dieťaťa v škôlke nemôže dochádzať a dieťaťu zakázala ďalšiu dochádzku, čím sa matka dostala do neudržateľnej situácie, keďže je zamestnaná a nemá inú možnosť zabezpečenia starostlivosti o dieťa. Matka si plní svoju povinnosť dieťa na styk pripraviť, no napriek tomu maloletá dcéra odmieta v určené dni nastúpiť do škôlky, doma plače, odmieta ísť k otcovi a vyjadruje strach, čo svedčí o jej psychickej nepohode. Matka si s touto situáciou nevie rady, a preto vyhľadala odbornú pomoc detského psychológa H. K. L., s ktorou má dieťa dohodnutý prvý termín dňa 14.10.2025. Dôvodom je, že dieťa má dlhodobé traumy z minulosti v súvislosti s otcom a odmieta akýkoľvek kontakt s ním. Namiesto spolupráce a snahy o zlepšenie vzťahu s dcérou otec dlhodobo matke zasiela výhražné, extrémne vulgárne správy, ktorých charakter sa zhoršuje. K tomuto podaniu sú priložené najnovšie z týchto správ – jedna za všetky: „Ty kurva vyjebaná. Pohár pretiekol. Si piča, kurva zo A., odpad spoločnosti. Prijebaný mozog, detská feťáčka, Tlustá jak prasa a manžel kriminálnik. Vraj trtkáš aj svokra, a to len za bývanie. Kurva zostane kurvou. Len ty budeš kurva s manželom v base. To ti bude raj, keď budeš mohla slobodne jebavať v G. na zastávke. Všetko bude ako má byť. Manžel ide do basy a ty na ulicu. A. samozrejme pôjde k ockovi. Drž sa, bude to jazda.“ Otec dieťaťa je čoraz agresívnejší (zákaz priblíženia k matke naďalej trvá) a matka sa obáva o svoju a dcérinu bezpečnosť. Rovnako sa vyjadrili aj učiteľky materskej školy. Polícia napriek opakovaným upozorneniam koná pomaly, resp. nekoná a matka má pocit, že nemá žiadne efektívne právne prostriedky obrany. Vzniká tak opodstatnená otázka: kto ponesie zodpovednosť, ak otec voči dieťaťu alebo matke niečo vykoná. Riaditeľka materskej školy sa zároveň voči matke vyjadruje spôsobom, že „takto to nemôže fungovať“ a odmieta ďalej akceptovať, aby k preberaniu dieťaťa dochádzalo v škôlke, pričom obviňuje matku z tejto situácie a požaduje, aby ju „riešila“, hoci matka nemá žiadnu možnosť ovplyvniť správanie otca. Za týchto okolností má matka za to, že je potrebné bezodkladne prehodnotiť určenie miesta odovzdania dieťaťa, ako aj prípadný výkon styku s maloletým dieťaťom, ktoré samotné styk s otcom trvalo odmieta. Súčasný stav je z hľadiska psychického vývinu dieťaťa v priamom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. 3. K návrhu pripojila výpisy SMS správ otca adresované matke. 4. K návrhu matky sa bez výzvy vyjadril otec maloletej (o návrhu sa dozvedel pravdepodobne vďaka prístupu do elektronického súdneho spisu) dňa 11.8.2025. poukázal na to, že matka predkladá argumenty, ktoré použila v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. KK-12P/19/2023, používa naratíva, klamstvá, otca očierňuje s cieľom navodiť dojem o agresivite otca. Popísal priebeh pokusov o preberanie maloletej v budove škôlky od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku označeného v bode 2. tohto odôvodenia, uviedol, že do škôlky chodil v sprievode svojej matky, popísal reakciu riaditeľky škôlky a následné privolanie policajnej hliadky. Popísal situáciu, kedy maloletá v piatok nebola v škôlke a ako sa domáhal zistenia dôvodu prečo. Otec popisoval údajné agresívne správanie prítomných učiteliek. Následne už škôlka cez EDUPAGE otca informovala o tom, že maloletá sa v škôlke nenachádza, a preto tam ďalšie piatky nešiel. Matka uviedla, že riaditeľka ústne oznámila nemožnosť preberania dieťaťa v škôlke a dieťaťu zakázala ďalšiu dochádzku. Čím sa matka dostala do neudržateľnej situácie. O uvedenom nepredložila dôkaz. Otec sa 5.8.2025 telefonicky informoval u riaditeľky o tomto tvrdení, kedy mu riaditeľka potvrdila, že nič také nepovedala, také niečo by bolo protizákonné a bol by poručený školský poriadok. Otec požiadal riaditeľku škôlky o potvrdenie uvedeného formou emailu. Odpoveď však nepredložil. Vyjadril obavu, že matka chce zabrániť preberaniu
maloletej zo škôlky, nakoľko bude už plniť povinnú predškolskú dochádzku a docieliť preberanie v mieste jej bydliska, kde bude opätovne brániť styku. K svojmu vyjadreniu pripojil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k.: 10To/11/2025-571 z 25.6.2025 o oslobodení otca spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví, kópiu emailu adresovaného riaditeľke MŠ Spišská Belá a výpisy SMS správ. 5. Súd uznesením č. k.: 27P/117/2025-33 z 19.8.2025 ustanovil maloletej na zastupovanie v tomto konaní procesného opatrovníka – Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, ktorý na výzvu súdu navrhol, aby súd vo veci vypočul vedenie Materskej školy v Spišskej Belej, prípadne triednu učiteľku maloletého dieťaťa. 6. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 9. Podľa § 132 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 10. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 14. Podľa čl. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 15. Podaným návrhom sa matka maloletej domáhala s konečnou platnosťou zmeny právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu č. k.: KK-12P/19/2023-378, zo dňa 26.08.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.: 4CoP/135/2024 – 511 zo dňa 15.05.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.6.2025. 16. Uvedené rozhodnutie bolo pred podaním návrhu právoplatné 2 mesiace a 1 deň. 17. Po preskúmaní návrhu matky súd dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Skutočnosti tvrdené matkou v návrhu nie sú žiadnym spôsobom preukázané a osvedčené. 18. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených. 19. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť o. i. aj na stabilitu prostredia, ktoré v sebe zahŕňa stabilitu výchovného prostredia vrátane ostatných zložiek, ktorou je aj úprava styku. Z pohľadu súdu je dôležité, aby sa vo vzťahu k maloletej zastabilizovala situácia, kedy maloletá môže vyrastať v stabilnom prostredí a súčasne si môže budovať vzťahy s obomi rodičmi. Ako to vyplýva z predchádzajúcich súdnych konaní, o ktorých má súd aj s poukazom na ustanovenie § 6a CSP o tzv. rodinnom sudcovi vedomosť, vzťahy medzi rodičmi sú mimoriadne zložité, obaja rodičia sú vo vzťahu ku druhému rodičovi negatívne, ba až nenávistne naladení, ich vzájomné interakcie sú častokrát spojené so zásahmi polície, následným podávaním trestných oznámení a pod. 20. Súd považuje za súčasť okolností posilňujúcich stabilitu aj relatívnu nemennosť (stálosť) súdnych rozhodnutí, ktoré upravujú rodičovské práva a povinnosti. Neustále zmeny v úprave vnášajú medzi rodičov a maloletú zmätok a najmä z pohľadu maloletého dieťaťa nemôže dôjsť ani ku zvyknutiu si na pravidelný styk s otcom. 21. Súd opätovne zdôrazňuje, že ostatná úprava práv a povinnosti vrátane špecifikácie miesta preberania maloletého dieťaťa je právoplatná len 2 mesiace. Rodičia nemali za tak krátke časové obdobie ani len možnosť skutočného zvyknutia si na nový režim, ba navyše z predložených návrhov a vyjadrení doposiaľ ani len nevyplýva, že by vôbec jedenkrát došlo k realizácii styku, kedy by si otec maloletú v predškolskom zariadení vyzdvihol.
22. Dôvodom, prečo bolo ako miesto preberania maloletej určené predškolské zariadenie (resp. v budúcnosti školské zariadenie), bolo minimalizovanie kontaktu rodičov, ktoré býva spojené s rôznymi negatívnymi slovnými prejavmi, hádkami, či až útočením, ktorých svedkom býva maloletá. Zohľadňujúc i zákaz priblíženia otca k matke maloletej (nariadený uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn.: KK-4C/76/2022 z 3.2.2023) súd považoval a považuje iné miesto preberania – obzvlášť bydlisko matky za nevhodné miesto. Je úplne bežnou súčasťou životov množstva rodičov, že dieťa do škôlky odovzdáva jeden rodič a naopak, popoludní ho zo vyberá druhý rodič. Z pohľadu predškolského zariadenia je irelevantné, kto dieťa po vyučovaní vyzdvihne, pokiaľ ide o osobu, ktorá má na to právo, resp. pokiaľ ide o osobu, ktorú takto určia rodičia. 23. Nie je v kompetencii riaditeľa predškolského zariadenia určovať, kto si v zariadení môže a nemôže vyzdvihnúť svoje dieťa. 24. Pokiaľ ide o tvrdenia matky o tom, že preberanie maloletej v predškolskom zariadení nie je šťastným riešením a odvolávajúc sa na ústne tvrdenie riaditeľky o nemožnosti realizácie uvedeného, prípadne o zákaze ďalšej dochádzky, k uvedenému matka s poukazom na ustanovenie § 326 CSP nepriložila žiadne dôkazy a svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. Nie je úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia overovať všetky tvrdenia účastníka. Matka nešpecifikovala ani to, v ktorých dňoch malo dôjsť k popisovaným incidentom otca s personálom škôlky, nešpecifikovala, kedy riaditeľka dieťaťu zakázala dochádzku. Súd nemá t. č. poznatky, či maloletá v dňoch, kedy si maloletú mal prevziať otec bola v materskej škole, prečo sa styk realizoval, alebo nerealizoval. Pokiaľ nebola v škôlke z akéhokoľvek dôvodu (napríklad nerealizovaná výučba v čase letných prázdnin), malo dôjsť k odovzdaniu dieťaťa pred budovou škôlky. Matka síce proklamuje, že maloletú na styk riadne pripravuje, no podľa doposiaľ známych informácií pravdepodobne ani k jednému styku nedošlo a otec si maloletú v škôlke, ani pred škôlkou neprevzal. Pokiaľ matka tvrdí, že rozhodnutie o úprave styku rešpektuje, nie je možné, aby poslúchala priania 5-ročného dieťaťa o tom, že v daný deň nechce ísť do škôlky. Riadna príprava dieťaťa matkou na styk s otcom v sebe musí zahŕňať i primeranú vysvetlenie, motiváciu a podporu styku. 25. Z pohľadu súdu nie je problémom miesto preberania dieťaťa, ale to, že maloletá sa v príslušný piatok o 15:00 (resp. aj celý deň) v predškolskom zariadení nenachádza. Tvrdenia o tom, že maloletá nemá k otcovi vybudovaný vzťah neobstoja. Akým spôsobom si dieťa malo k otcovi vzťah vybudovať? Otec sa s maloletou nestretáva už niekoľko rokov, a to aj napriek tomu, že by to chcel a ako to bolo zistené i v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: KK-12P/19/2023, neboli zistené okolnosti, prečo by sa stretávať nemal. 26. Za predpokladu, že dochádza k slovným výmenám otca s personálom škôlky, uvedené nepochybne nie je v záujme žiadneho z účastníkov konania, personálu škôlky, či dokonca ostatných detí v škôlke, pokiaľ by toho boli svedkami. Súd otcovi maloletej jednoznačne určil deň a čas, kedy má v priestoroch škôlky maloletú vyzdvihnúť, a teda, kedy má do budovy vstúpiť. Súd avšak nenesie zodpovednosť za to, ak otec do budovy vstúpi v iný deň, alebo iný čas, rovnako tak súd nemôže ovplyvniť, či a akým tónom a spôsobom otec komunikuje s personálom. 27. Matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k zmene miesta preberania a odovzdávania maloletej, a preto súd návrh matky zamietol. 28. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 30. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania v súlade s § 57 CMP žiaden z nich neuplatnil.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.