Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 22C/59/2025 8725203334 29. 09. 2025 JUDr. Erika Borovská ECLI:SK:OSPP:2025:8725203334.1
Uznesenie Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: C. XXX, 059 71, právny zástupca: AK Berčo s. r. o., J. Hanulu 19, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO 5432 9281, žalovaný: D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: C. XXX, 059 71, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: U k l a d á žalovanému, aby sa zdržal nakladania s osobným motorovým vozidlom zn. Toyota, RAV4, ev. č. E., VIN:D., rok výroby 2019, šedá metalíza tmavá, najmä prevedením vlastníckeho práva kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložením ako nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťaženia vecným bremenom, prenajatia, vypožičania, odstránenia, zničenia, poškodenia, urobenia neupotrebiteľným, a to do právoplatného skončenia konania medzi stranami o úpravu nakladania s predmetným vozidlom. II. Žalobkyni u k l a d á povinnosť podať proti žalovanému žalobu o úpravu nakladania s motorovým vozidlom zn. Toyota, RAV4, ev. č. E., VIN: D., rok výroby 2019, šedá metalíza tmavá, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Dňa 05.09.2025 žalobkyňa podala na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požiadala súd, aby zakázal žalovanému akokoľvek nakladať s osobným motorovým vozidlom zn. Toyota RAV4, ev. č. E., VIN: D., rok výroby 2019 (ďalej už len „vozidlo zn. Toyota“), a to najmä previesť vlastnícke právo k tomuto vozidlu kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť toto vozidlo ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť toto vozidlo vecným bremenom, vozidlo prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľným alebo nakladať s týmto vozidlom iným spôsobom, a to bez súhlasu žalobkyne. Návrhom súčasne požiadala, aby súd spolu s nariadením neodkladného opatrenia neuložil žiadnej zo strán povinnosť podať žalobu vo veci samej, a aby žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenie v plnom rozsahu. 2. Návrh zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že strany sú manželmi. Manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Poprad, zväzok 28, ročník 2013, strana 120, poradové číslo 135, manželia uzavreli dňa 27.07.2013. Uzavretím manželstva vzniklo zároveň aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Počas trvania manželstva manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva vozidlo zn. Toyota. Technický preukaz na toto vozidlo bol vydaný dňa 18.01.2024, pričom ako vlastník vozidla je zapísaný iba žalovaný. Dôvodom, prečo je iba žalovaný zapísaný ako vlastník vozidla je skutočnosť, že pri zápise vlastníka vozidla do technického preukazu neexistuje možnosť, aby ako bezpodieloví spoluvlastníci boli zapísaní obaja manželia. Okrem vozidla zn. Toyota manželia mali v bezpodielovom spoluvlastníctve aj ďalšie osobné motorové vozidlo zn. Mercedes C220 CDI, rok výroby 2006, (ďalej už
len „vozilo zn. Mercedes“), ktorého ako vlastník bol tiež v technickom preukaze zapísaný len žalovaný. Medzi manželmi platilo, že vozidlo zn. Toyota užívala žalobkyňa a vozidlo zn. Mercedes užíval žalovaný. Z internetovej stánky www.bazos.sk žalobkyňa zistila, že žalovaný bez jej vedomia zadal inzerát na predaj vozidla zn. Mercedes. Inzerát bol následne dňa 14.08.2025 vymazaný. Odvtedy žalobkyňa vozidlo zn. Mercedes nevidela. Je tak zrejmé, že žalovaný vozidlo predal a peňažné prostriedky si ponechal pre seba. Medzi manželmi pritom nikdy neexistovala dohoda o tom, že by sa vozidlo zn. Mercedes malo odpredať. Napriek tomu žalovaný ho odpredal, pričom žalobkyni tvrdil, že ho odviezol do autoservisu. Žalobkyňa, ktorá si to bola overiť, však vozidlo v autoservise nenašla. Medzi manželmi tiež nikdy neexistovala dohoda, že by sa malo odpredať aj vozidlo zn. Toyota. Žalovaný žalobkyni ani nikdy nepovedal, že by mal záujem toto vozidlo odpredať. Napriek tomu žalovaný vozidlo zn. Toyota inzeruje a ponúka na predaj, minimálne prostredníctvom stránky F.. Žalovaný tak robí nielen bez súhlasu žalobkyne, ale aj bez toho, aby ju vôbec o tejto skutočnosti informoval. Vozidlo zn. Toyota pritom ponúka na predaj za kúpnu cenu 24.499 eur. Podľa aktualizovaného inzerátu dňa 05.09.2025 (deň podania návrhu) žalovaný kúpnu cenu znížil na 22.499 eur. Je tak zrejmé, že žalovaný má záujem vozidlo zn. Toyota odpredať čím skôr, a že pre neho nie je rozhodujúce, aby vozidlo odpredal výhodnejšie, ale aby tak urobil čím skôr, a to aj pod cenu. Dňa 04.09.2025 žalovaný kontaktoval žalobkyňu s tým, aby mu vydala veľký technický preukaz od vozidla zn. Toyota, ktorý potrebuje na prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte. Žalobkyňa nemá záujem vydať žalovanému tento preukaz, nakoľko vozidlo užíva. Toho istého dňa žalovaný žalobkyni cestou SMS oznámil, že nahlásil jeho stratu a požiadal dopravný inšpektorát o vydanie nového technického preukazu, ktorý mu bol aj vydaný. Žalovaný tak disponuje novým veľkým technickým preukazom od vozidla zn. Toyota, a to napriek tomu, že dobre vie, že žalobkyňa disponuje veľkým technickým preukazom. Žalovaný sa tak pripravil sa na to, aby mohol vykonať prepis vlastníctva k vozidlu zn. Toyota na záujemcu o kúpu. Žalovaný nalieha na žalobkyňu, aby v pondelok dňa 08.09.2025 mu toto vozidlo pristavila s tým, že údajne potrebuje cestovať na nejaký pracovný pohovor. Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný mieni vozidlo zn. Toyota odpredať, s čím nesúhlasí. Preto takýto predaj by bol podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Žalobkyňa vozidlo potrebuje pre seba a na starostlivosť o dve maloleté deti pochádzajúce z manželstva so žalovaným, mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX, a mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa má trvalý pobyt na adrese C. XX, H. I., pracuje v meste Kežmarok. Mal. Viktória je žiačkou ZŠ Nižná J. G. I., a mal. Alexej navštevuje MŠ Hradné námestie č. 38 v Kežmarku. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, a to aj pre fyzické násilie žalovaného voči žalobkyni. Žalobkyňa preto bude v krátkom čase podávať návrh na rozvod manželstva. Žalovaný aktuálne pracuje na smeny v reštaurácii v Liptovskom Jane. Žalobkyňa v dňoch, keď je žalovaný doma, sa s deťmi v spoločnom dome v Tvarožnej nezdržiava. Zjavne preto sa žalovaný snaží speňažiť spoločný majetok, aby nemusel byť vyporiadaný po rozvode. Žalobkyňa však s takým nakladaním so spoločným majetkom nesúhlasí. Jedná sa o majetok vysokej hodnoty a žalovaná vozidlo zn. Toyota potrebuje na uspokojovanie svojich každodenných potrieb a potrieb maloletých detí. 3. V prílohe návrhu zástupca žalobkyne predložil súdu sobášny list, potvrdenia o návšteve škôl, technické preukazy vozidla zn. Toyota, inzeráty zo dňa 04.09.2025 a 05.09.2025 a snímky komunikácie strán prostredníctvo SMS správ zo dňa 04.09.2025. Uviedol, že má za to, že žalobkyňa listinami osvedčila, že: žalovaný má záujem odpredať vozidlo zn. Toyota patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán bez súhlasu žalobkyne, resp. napriek nesúhlasu žalobkyne, že žalovanému formálne nič nebráni vykonať prepis vozidla zn. Toyota na dopravnom inšpektoráte, pretože iba on je evidovaný ako vlastník, že žalobkyňa vozidlo zn. Toyota nevyhnutne potrebuje pre svoje potreby a potreby maloletých detí, že žalovaný odpredal vozidlo zn. Mercedes patriace tiež do bezpodielového vlastníctva strán a výťažok si ponechal pre vlastnú potrebu, a že strany iné motorové vozidla nevlastnia, ani neužívajú. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Preto nie je dôvodné, aby súd ukladal žalobkyni alebo žalovanému povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zánikom bezpodielového spoluvlastníctva strán právoplatnosťou rozsudku rozvode manželstva a jeho následným vyporiadaním dôjde k takej zmene pomerov, ktorá môže odôvodniť aj zmenu nariadeného neodkladného opatrenia. Do tejto doby je však dôvodné, aby neodkladné opatrenie trvalo, aby žalovaný nemohol bez súhlasu žalobkyne vozidlom zn. Toyota spôsobom popísaným v návrhu nakladať. Nakladanie s vozidlom zn. Toyota, ktoré žalovaný ponúka na predaj za 24.499 eur, resp. 22.499 eur, nie je bežným úkonom medzi manželmi, na ktorý by nebol potrebný súhlas oboch manželov. 4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 8. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 9. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 11. Podľa § 336 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 12. Podľa § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 13. Podľa cit. právnej úpravy Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie ako formu civilného procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania, a aj po jeho skončení. Civilný sporový poriadok pre nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočností. 14. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
15. V prejednávanej veci žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala pred začatím konania vo veci samej. Preto súd mohol vychádzať iba z obsahu návrhu, listín priložených k návrhu a skutočností zistených z verejných registrov a zoznamov. Návrhom sa domáhala uloženia zákazu žalovanému nakladať s vozidlom zn. Toyota, najmä previesť vlastnícke právo k tomuto vozidlu kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť toto vozidlo ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť toto vozidlo vecným bremenom, prenajať, vypožičať, a tiež odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľným, alebo nakladať s týmto vozidlom iným spôsobom, a to bez súhlasu žalobkyne. Neodkladné opatrenie navrhovala nariadiť bez časového obmedzenia s tvrdením, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Zánikom bezpodielového spoluvlastníctva strán právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva a jeho následným vyporiadaním dôjde k takej zmene pomerov, ktorá môže odôvodniť aj zmenu nariadeného neodkladného opatrenia. Bezodkladnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia dôvodila tak, že vozidlo zn. Toyota nevyhnutne potrebuje pre svoje potreby a potreby dvoch maloletých detí, že žalovaný už odpredal vozidlo zn. Mercedes, ktoré patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva strán, výťažok si ponechal pre vlastnú potrebu, snaží sa rýchlo odpredať aj vozidlo zn. Toyota, a strany tak iné motorové vozidla nevlastnia, ani neužívajú. 16. Úvodom súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu vykonávať dokazovanie podľa § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku. Súd tu rozhoduje v zjednodušenom a zrýchlenom konaní, bez nariadenia pojednávania, bez vyjadrenia druhej strany, len na základe v konaní osvedčených skutočností. Preto potreba bezodkladne upraviť pomery strán neodkladným opatrením musí už z povahy neodkladného opatrenia byť daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých procesných postupov v konaní o veci, vrátane dokazovania, mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. 17. V prejednávanej veci súd z fotokópie sobášneho listu predloženého žalobkyňou spolu s návrhom (čl. 7 spisu) zistil, že strany uzavreli manželstvo dňa 27.07.2013. Manželstvo bolo zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Poprad vo zväzku 28, ročník 2013, na strane 120, pod poradovaným číslom 135. Podľa lustrácie v registri obyvateľov SR (čl. 20 - 21 spis) a potvrdení o návšteve škôl (čl. 14 - 15 spisu) z manželstva pochádzajú 2 maloleté deti, G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je v školskom roku 2025/2026 žiačkou ZŠ, K. J. X, I., a E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý navštevuje Spojenú MŠ, Hradné námestie 38, Kežmarok. Manželia sú od 15.06.2022 doposiaľ prihlásení k trvalému pobytu na adrese C. XXX, H. I.. 18. Z fotokópií osvedčení o evidencii vozidla zn. Toyota (čl. 8 a čl. 12 spisu) vyplýva, že vozidlo zn. Toyota bolo vyrobené v roku 2019, do evidencie v SR bolo prvý krát zaevidované 15.11.2023, pričom ako jeho vlastník a držiteľ je zapísaný žalovaný. 19. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pre uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 20. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. 21. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 22. Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
23. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. 24. Súd pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení v prejednávanej veci považoval za dostatočne žalobkyňou osvedčené, že medzi stranami existuje od roku 2013 právny vzťah založený uzavretím manželstva, na ktoré zákon ako kogentný dôsledok viaže vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka). A tiež, že vozidlo zn. Toyota, ktoré bolo vyrobené v roku 2019, a ktoré je zapísané v osvedčení o evidencii vozidla na žalovaného ako jeho vlastníka a držiteľa, bolo nadobudnuté počas trvania tohto manželstva strán. Preto súd považoval za dostatočne osvedčený právny záver, že medzi stranami ako manželmi existuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov vozidla zn. Toyota, nakladania s ktorým sa neodkladné opatrenie týka. Vychádzajúc z cit. § 143 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti platí, že veci, ktoré môžu byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, medzi ktoré nepochybne patrí aj motorové vozidlo, a ktoré boli nadobudnuté jedným z manželov za trvania manželstva, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, s výnimkami špecifikovanými v tomto ustanovení. Žalobkyňa v návrhu netvrdila, že by sa malo jednať o niektorú z týchto výnimiek. Takýto záver nevyplýva ani z obsahu vzájomnej komunikácie strán zachytenej na snímke SMS správ na čl. 11 spisu. Žalobkyňa tiež netvrdila, že by medzi manželmi existovala osobitná úprava bezpodielového spoluvlastníctva (§ 143a Občianskeho zákonníka). Podľa § 114 ods. 3 posledná veta zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v dokladoch vozidla ako vlastník môže byť zapísaná len jedna osoba. Preto zápis žalovaného ako vlastníka a držiteľa vozidla zn. Toyota nie je dôvodom, ktorý by záver súdu o osvedčení uvedeného právneho záveru mohol závažnejšie spochybniť. Pokiaľ žalovaný v snímke SMS správy na čl. 11 spisu o. i. uvádza, že „ ... nemôžem si dovoliť nepredať auto. To sú moje súkromné peniaze z II. piliera ...“, súd opakovane zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súdu neprislúcha vykonávať akékoľvek dokazovanie podľa § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku, ktoré môže vykonávať iba v konaní vo veci samej. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení súd nemal osvedčenú skutočnosť, že by vozidlo zn. Toyota bolo nadobudnuté len z výlučných prostriedkov žalovaného. 25. Súd ďalej považoval tiež za dostatočne osvedčené skutočnosti, že žalovaný má zámer odpredať vozidlo zn. Toyota, patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán, a to za situácie, že žalobkyňa s jeho predajom nesúhlasí. Tieto skutočnosti pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení žalobkyňa osvedčila snímkami údajov z internetovej stránky F. (čl. 9 a 10 spisu), ako aj obsahom vzájomnej komunikácie strán formou SMS správ, zachytenej na snímkach na čl. 11-12 spisu. Podľa týchto dôkazov na internetovej stránke F. dňa 04.09.2025 bol zverejnený inzerát na predaj vozidla zn. Toyota za kúpnu cenu 24.499 eur, a dňa 05.09.2025 za kúpnu cenu 22.499 eur. Podľa obsahu SMS správ a fotokópie osvedčenia o evidencii vozidla (čl. 13 spisu) žalovaný si dňa 04.09.2025 vybavil nové osvedčenie o evidencii tohto vozidla zn. Toyota z dôvodu nahlásenia jeho straty. Z obsahu SMS správ sa pritom javí, že žalovaný tak učinil potom, čo mu žalobkyňa zrejme oznámila, že doklady stratila („...doklady som vybavil nanovo, ak nájdeš staré, nepoužívaj ich, sú nahlásené ako stratené...“). Žalovaný tak má možnosť právne nakladať s vozidlom zn. Toyota a vlastníctvo k vozidlu previesť kúpnou zmluvou, prípadne nakladať s ním aj inými právnymi spôsobmi (darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť ho ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, prenajať, vypožičať a pod). Žalobkyňa tak dostatočne osvedčila aj ďalší právny záver, a to, že medzi stranami ako manželmi existuje nezhoda v otázke nakladania s vozidlom zn. Toyota ako vecou patriacou do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a to v otázke jeho predaja tretej osobe. 26. Počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov až do jeho zániku má každý manžel rovnaké práva aj povinnosti k ich spoločnému majetku. Pri výkone svojho vlastníckeho práva je obmedzený rovnakým právom druhého manžela. Spôsob správy spoločného majetku upravujú cit ust. § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorých obidvaja manželia majú k spoločným veciam rovnaké vzťahy a rovnaké možnosti tieto veci užívať a spravovať ich. Kým cit. ust. § 144 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje právnu úpravu vnútorných vzťahov manželov pri výkone práv a povinností týkajúcich sa spoločných vecí, cit. ust. § 145 Občianskeho zákonníka je vyjadrením vzťahu manželov ako bezpodielových spoluvlastníkov vecí navonok k tretím osobám. Tu zákon rozlišuje bežné
veci týkajúce sa spoločných vecí, ktoré môže vybavovať každý z manželov, a ostatné veci, pri ktorých je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný (§ 40a Občianskeho zákonníka). Rámec bežných vecí spravidla presahujú také úkony, ktorými sa mení podstata spoločného majetku alebo sa podstatným spôsobom znižuje jeho hodnota. O bežnú vec nepôjde predovšetkým v prípade nakladania s vecou väčšej hodnoty v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov jej predajom, kúpou, darovaním, prevodom na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, inými formami scudzenia, zaťažením záložným právom alebo vecným bremenom, atď. 27. Ak sa manželia o výkone práv a povinností vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva nedohodnú, právomoc na rozhodovanie sporov vyplývajúcich zo správy spoločného majetku má podľa cit. § 146 Občianskeho zákonníka súd. Nezhody medzi manželmi sa pritom môžu týkať spôsobu a rozsahu užívania spoločnej veci, dispozície s ňou, údržby, opráv alebo investícií do spoločnej veci, vynakladania prostriedkov na udržiavanie a zachovanie spoločnej veci, spôsobu nakladania s vecou alebo iných práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. Cit. ust. § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa týka ako nezhôd vyplývajú z cit. ust. § 144, tak aj nezhôd vyplývajúcich z cit. § 145 Občianskeho zákonníka. Zahŕňa všetky nezhody manželov, tzn., ako nezhody pri bežných úkonoch, pri ktorých nie je potrebný súhlas druhého manžela, tak aj pri ostatných úkonoch, pri ktorých zákon vyžaduje súhlas druhého manžela. Ochrany podľa § 146 Občianskeho zákonníka sa možno domáhať nielen v prípade, keď došlo k nezhode v rámci spoločného užívania vecí, ale aj v prípade, ak jeden z manželov svojvoľne bráni druhému v užívaní spoločnej veci, nehospodárne nakladá so spoločnou vecou alebo takúto vec užíva spôsobom, kedy na spoločnom majetku vzniká škoda. Súdna prax rozlišuje medzi právom vec užívať a právom s vecou nakladať. Pod užívaním veci sa rozumie realizácia úžitkovej hodnoty veci zahŕňajúca právo vec spotrebovať. Pod nakladaním s vecou sa v právnom slova zmysle rozumie právo rozhodovať o prevode vlastníctva alebo o inej právnej dispozícii s vecou, vrátane prenájmu, či výpožičky veci, a pod. Súd vo veci rozhoduje rozsudkom, pričom za podmienok uvedených v § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku možno vzťahy medzi manželmi upraviť aj dočasne nariadením neodkladného opatrenia. Rozsudkom sa môžu sporné vzťahy medzi manželmi upraviť len do doby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Formou nariadenia neodkladného opatrenia je možné domáhať sa okamžitej úpravy iba do skončenia konania, v ktorom sa takto dočasne upravené vzťahy účastníkov usporiadajú s konečnou platnosťou meritórnym rozhodnutím súdu v konaní podľa cit. § 146 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie súdu má konštitutívne účinky a povahou ide o rozhodnutie vydané pod klauzulou rebus sic stantibus (veci zostanú také, aké sú). Ak sa zmenia okolnosti, za ktorých bolo pôvodné rozhodnutie vydané, je možné kedykoľvek žiadať o zmenu úpravy práv a povinností manželov k spoločnej veci. Rozhodovanie súdu o nezhodách manželov podľa cit. § 146 ods.1 Občianskeho zákonníka musí rešpektovať práva oboch bezpodielových spoluvlastníkov na rovnocenné užívanie spoločnej veci. Určený spôsob užívania musí vyhovovať požiadavke vyváženosti práv a povinností oboch spoluvlastníkov, a zároveň musí ísť o úpravu, ktorou sa zabezpečí účelné využitie veci a vylúči vznik ďalších rozporov. Rozhodnutím súdu pritom nemožno niektorého z bezpodielových spoluvlastníkov úplne vylúčiť z užívania spoločnej veci, ak nejde o prípad uvedený v § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (fyzické alebo psychické násilie vo vzťahu domu alebo bytu) alebo iný legitímny dôvod odôvodňujúci zásah do vlastníckeho práva jedného z manželov. Ak je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva osobný automobil tak, ako je to aj v prejednávanej veci, nemôže sa jeden manžel domáhať na druhom manželovi, aby sa zdržal jeho užívania, a tak vylúčiť druhého manžela z možnosti spoločného užívania vozidla (R 42/1964). Aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je treba rešpektovať zásadu rovnoprávneho povstania oboch manželov pri užívaní spoločnej veci, z ktorej vyplýva, že podiel každého z nich by mal byť zásadne rovnako veľký. Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe spoločná vec môže byť rozhodnutím súdu ponechaná v spoločnom užívaní oboch manželov alebo môže byť daná do striedavého užívania. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať aj na to, či záujem užívať spoločnú vec majú obaja bezpodieloví spoluvlastníci. Ak bezpodielový spoluvlastník, ktorý nemá záujem vec užívať osobne, má záujem prenechať vec do prenájmu, či do výpožičky, je rozhodnutie o takomto práve nakladať s vecou možnou súčasťou rozhodnutia podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podmienkou je však podanie takéhoto návrhu niektorým z manželov. 28. V kontexte uvedeného súd mal za to, že v prejednávanej veci, v ktorej žalobkyňa dostatočne osvedčila zámer žalovaného predať vozidlo zn. Toyota tretej osobe bez jej súhlasu ako druhého bezpodielového spoluvlastníka, a konať tak v rozpore s cit. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je dôvodné poskytnúť žalobkyni dočasnú právnu ochranu neodkladným opatrením do doby, kým súd po vykonaní riadneho dokazovania v spore medzi manželmi o nakladanie s vozidlom zn. Toyota ako
spoločnou vecou meritórne nerozhodne. Súd mal za to, že žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej právnej úpravy neodkladným opatrením z dôvodu existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach v prípade, že žalovaný vozidlo odpredá, alebo bude s ním inak právne nakladať. Žalobkyňa síce neosvedčila tvrdenia, že práve toto vozidlo zn. Toyota nevyhnutne potrebuje pre seba a na starostlivosť o mal. deti, ktoré navštevujú školy v Kežmarku. Ani tvrdený predaj vozidla zn. Mercedes, ktoré malo byť tiež v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, žalovaným, a tiež, že manželia už ďalšie vozidla neužívajú. Zástupca žalobkyne v návrhu uviedol, že žalovaný aktuálne pracuje na zmeny v reštaurácii v Liptovskom Jáne, a žalobkyňa v dňoch, keď je žalovaný doma, sa s deťmi v spoločnom dome v Tvarožnej nezdržiava. Nie je tak zrejmé, kde sa žalobkyňa prevažne zdržiava, či v prípade predaja vozidla zn. Toyota by si žalobkyňa nemohla za spoločné prostriedky zabezpečiť adekvátnu náhradu, prípadne lacnejšie vozidlo, napr. aj prostredníctvom lízingu. 29. Súd za rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia považoval v konaní osvedčené skutočnosti, že žalovaný mieni vozidlo zn. Toyota odpredať, a že podľa obsahu SMS správ tak mieni urobiť rýchlo z dôvodu, že nutne potrebuje peniaze, čomu nasvedčuje zníženie požadovanej kúpnej ceny o 2.000 eur v krátkom čase. Podľa obsahu SMS správ žalovaný sa vyjadril: „...nemôžem si dovoliť nepredať auto. To sú moje súkromné peniaze z II. piliera...“. Za danej situácie je tak dôvodné jednak predpokladať, že žalovaný v snahe rýchleho odpredaja by vozidlo mohol odpredať za nižšiu kúpnu cenu, ako je jeho trhová hodnota, a tak poškodiť spoločný majetok. A tiež, že výťažok z predaja vozidla, ktorý v prípade, že vozidlo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, by mal byť tiež príjmom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, by žalovaný skôr, ako dôjde k meritórnemu rozhodnutiu súdu vo veci samej, použil len pre svoje potreby. Navyše, ak by žalovaný odpredal vozidlo, alebo urobil iný právny úkon s vozidlom, ktorý nie je bežný bez súhlasu žalobkyne, podľa cit. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka by síce išlo o neplatný právny úkon, a žalobkyňa by sa podľa § 40a Občianskeho zákonníka mohla dovolávať jeho relatívnej neplatnosti. Podľa judikatúry však: „ Kto v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho dispozícia mala právne účinky prevodu vlastníctva. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti“. Rozsudok NS SR sp.zn. 6Cdo 221/2010 z 20.12.2011, R 31/2013). Tzn., žalobkyňa by sa aj v prípade uplatnenia práva na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vykonaného žalovaným bez jej súhlasu v rozpore s cit. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka mohla dostať do situácie, že by už nemohla od tretej osoby požadovať vrátenie veci, a pre účely konečného rozhodnutia v merite veci by už nebolo možné navrátiť veci do pôvodného stavu. 30. Súd mal za to, že neodkladné opatrenie zakazujúce žalovanému nakladať s vozidlom zn. Toyota spôsobmi požadovanými žalobkyňou v návrhu je však dôvodné nariadiť len dočasne. Iba tak sa totiž nevytvorí nenávratný stav a žalovaný nebude obmedzený v nakladaní s týmto vozidlom len do času, kým súd vo veci meritórne nerozhodne. Iba tak právne účinky dočasného neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Súd len dodáva, že je zrejmé, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity), keďže zabezpečovacie opatrenie je z povahy veci vylúčené (žalobkyňa sa nedomáha peňažného plnenia, ale ide o spor manželov o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov). 31. Podľa cit. § 336 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Keďže v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že navrhované neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku upravenému v cit. ust. § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spolu s nariadením neodkladného opatrenia uložil žalobkyni povinnosť podať proti žalovanému žalobu o úpravu (určenie) nakladania so spoločnou vecou vozidlom zn. Toyota podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neodkladné opatrenie súd tak nariadil s časovým obmedzením do skončenia konania vo veci
samej, ktoré je viazané na podanie žaloby žalobkyňou v zmysle výroku II. do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 32. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto konania v zmysle ust. § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť, a to buď v konaní vo veci samej, ak žalobkyňa podá žalobu v zmysle výroku II. tohto uznesenia, alebo podľa § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak žaloba nebude v stanovenej lehote podaná, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. Poučenie: Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.