Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/188/2025 8725204287 02. 12. 2025 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2025:8725204287.2
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. B., nar. XX. XX. XXXX a D. B., nar. XX. XX. XXXX, všetky bytom ako matka, všetky zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov – matky: E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX G. G. H., právne zastúpenej: JUDr. Gabriela Ulbrichtová, advokátka so sídlom Garbiarska 83/20, 064 01 Stará Ľubovňa a otca: D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX I. A., J. F. K. XXX/XX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 7.11.2025 sa otec maloletých domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletými deťmi v návrhu presne špecifikovaných intervaloch a to tak osobne, ako aj dištančne prostredníctvom video-hovorov. 2. Návrh odôvodnil tým, že po rozvode nebol styk otca s deťmi upravený, čo sa však plynutím času neosvedčilo, nakoľko medzi rodičmi nedochádzalo k dohode ohľadne času stretnutia s deťmi a medzi rodičmi dochádzalo k opätovným konfliktom. Pracuje v zahraničí a na Slovensko dochádza v istej pravidelnosti, kedy má záujem o stretnutie s deťmi. Naposledy ich stretol na konci septembra. Matku informoval o jeho príchode v 44 a 45 týždni v októbri, avšak na styku sa nedohodli, nakoľko matka uviedla, že má s deťmi pripravený program a styk bol znemožnený. Najbližšie bude otec na Slovensku na konci decembra počas sviatkov, následne až v polovici februára 2026. S deťmi sa pravidelne vída formou videohovoru, nie je mu však umožnené stretnúť sa s deťmi osobne, konanie matky považuje za zamedzovanie styku otca s deťmi. Otec má obavy, že matka neumožní stretnutie sa v decembri. Deti trpia a nevedia si to vysvetliť, pýtajú sa, kedy sa stretnú. Má podozrenie, že matka sa snaží na deti negatívne vplývať voči otcovi. Ak by došlo k dlhému odlúčeniu, mohlo by to mať neodvratný vplyv na jeho ďalší vzťah s deťmi. 3. K návrhu priložil výpis z emailovej komunikácie s matkou, rodné listy maloletých a poukázal na spisový materiál v spise vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: 27P/169/2025 (o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností). Vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 12.2.2026. 4. Dňa 14.10.2025 začalo na tunajšom súde konanie o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností (matka žiada o špecifikáciu úpravy styku a zvýšenie výživného). Vo veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. 5. Uznesením č. k.: 27P/188/2025-12 z 11.11.2025 súd ustanovil maloletým na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
6. Súd vyzval matku i procesného opatrovníka na vyjadrenie sa k podanému návrhu. 7. Procesný opatrovník vo svojom vyjadrení z 13.11.2025 uviedol, že matka nebráni otcovi v kontakte s deťmi. Otec je s deťmi v pravidelnom telefonickom kontakte, pričom sa tiež zúčastňuje video hovorov. Naposledy mal osobný kontakt s deťmi v septembri 2025, a to počas dvoch víkendov. V októbri 2025 styk neprebehol z dôvodu otcovho pracovného pobytu v zahraničí, ako aj v dôsledku trestného oznámenia podaného matkou dňa 4. októbra 2025, týkajúceho sa psychického týrania otca voči matke, manipulácie a zastrašovania detí. V rámci tohto konania mala mal. A. vypovedať na polícii. Matka obmedzila kontakt medzi otcom a deťmi, aby predišla akejkoľvek manipulácii zo strany otca pred výpoveďou. Matka uviedla, že otec naposledy telefonicky komunikoval s deťmi 11. novembra 2025, a to približne 30 minút. Matka otcovi neodopiera kontakt s deťmi a má informácie, že otec sa vráti zo zahraničia 21. decembra 2025, kde súhlasí, aby deti strávili vianočné sviatky s ním a jeho rodinou, v súlade s predchádzajúcou dohodou. Otec vo svojej komunikácii zo 13. novembra 2025 uviedol, že podanie návrhu na neodkladné opatrenie súvisí z dôvodu stretnúť sa s deťmi osobne. Po návrate z práce v zahraničí dňa 26. októbra 2025 bol doma až do 9. novembra 2025. V tomto období sa nevedel dohodnúť s matkou na osobnom kontakte s deťmi. Otec uviedol, že telefonáty a video hovory s mal. deťmi prebiehajú na pravidelnej báze. V súčasnosti otec pracuje v zahraničí, jeho pôsobenie je v rámci Európy, kde má stanovený pracovný režim – 4 týždne v práci a 2 týždne doma. 8. Matka vo svojom vyjadrení z 19.11.2025 zdôraznila, že jej nebol doručený návrh otca (šlo o technickú chybu na strane súdu, kedy návrh otca skutočne nebol predmetom zásielky odosielanej matke), preto nemohla podať relevantné vyjadrenie. Vychádzala zo skutočností známych z písomného vyjadrenia otca vo veci 27P/169/2025. Poprela, že bráni otcovi v styku s deťmi, po komunikácii medzi rodičmi o predpokladanom príchode zo zahraničia matka vždy umožní navrhovateľovi styk. Počas jesenných prázdnin sa rodičia nedohodli, nakoľko matka s deťmi už mala program. Matka nesúhlasila so stretnutím otca s deťmi z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania vo veci podaného trestného oznámenia, z obavy možnej manipulácie otca detí proti matke. Styk nemôže prebiehať najmä z dôvodu, že otec je v zahraničí kvôli práci. Otec pred deťmi predvádzal podľa neho obranné prostriedky (paralyzujúce pero, plynovú pištoľ, sprej) a deťom uviedol, že tieto použije na deda (starého otca mal. detí) a ten bude ležať. Takéto správanie navrhovateľa je neakceptovateľné a vzbudilo u matky mal. detí obavu nielen o život a zdravie mal. detí, ale aj blízke osoby matky mal. detí, a preto podala trestné oznámenie. Matka má obavu o zdravý psychický vývin mal. detí, ak by tieto sa v súčasnosti s otcom stretávali. Otec pracuje v zahraničí na turnusy, a nie je objektívne možné zabezpečiť pravidelnejší osobný kontakt s deťmi. Otcovi bol umožnený styk aj počas letných prázdnin, kedy mali deti s otcom stráviť týždeň, matka si naplánovala svoju prácu, avšak otec po 1 hodine od prevzatia mal. detí mal. A. vrátil matke s tým, že ju so sebou neberie (z dôvodu nezhody s maloletou). S maloletými netrávi čas plnohodnotne. Stretávanie počas týždňa nie je v záujme detí, pretože tieto majú rôzne krúžky a aktivity. Ním navrhovaný styk je nevykonateľný. K telefonickým rozhovorom otca s mal. deťmi uviedla, že je zavádzajúce a účelové tvrdenie otca, že matka berie deťom mobilné telefóny, bráni im v kontakte s navrhovateľom a pod. Mal. A. a mal. C. majú svoje vlastné mobilné telefóny, a oni samé si určujú, či s navrhovateľom budú komunikovať alebo nie. Otec nemôže očakávať, že deti sú vždy na mobilných telefónoch a očakávajú jeho telefonát, pretože majú rôzne aktivity, hrajú sa a pod. Otec úmyselne neuvádza situáciu, kedy mu deti nezdvihli telefón, a až následne po upozornení matkou k hovoru došlo, pričom otec na deti vrieskal, zvýšeným tónom hlasu im vravel rôzne vulgarizmy a hlúpe slová. Otec nepreukázal dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. V danom prípade nie je daná potreba neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov konania. Otec v návrhu neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých sa domáha práve nariadenia neodkladného opatrenia a súčasne nezdôvodnil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Zároveň nie je preukázaná a ani osvedčená bezprostredná ujma hroziaca mal. deťom, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, čo potvrdil aj kolízny opatrovník na informatívnom stretnutí svojím vyjadrením, že pri zisťovaní pomerov u matky detí nezistil žiadne pochybnosti. Navrhla návrh otca zamietnuť. 9. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. 16. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné bezodkladne zabrániť jej rozširovaniu. 17. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených. 18. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa je možné zabezpečiť aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených. 19. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo detí ohrozené. 20. Po preskúmaní návrhu vrátane jeho príloh a oboznámením sa s vyjadreniami procesného opatrovníka a matky súd návrh otca vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Otec neosvedčil, akým spôsobom má bez zrýchlenej úpravy pomerov dôjsť k ohrozeniu práv maloletých, resp. prečo riešenie situácie neznesie odklad.
21. Otec svojím návrhom žiada (podľa znenia samotného petitu) o trvalú úpravu pomerov. Podstatnou skutočnosťou, ktorú otec tvrdí vo svojom návrhu je tá, že žiada o úpravu styku vrátane špecifikácie intervalov stretávania sa ako aj úpravy dištančného styku so svojimi deťmi formou videohovorov. Otec uviedol, že sa s maloletými deťmi naposledy stretol v septembri, styk v októbri realizovaný nebol pre nemožnosť dosiahnutia dohody rodičov. Otec má obavy z toho, že v decembri opätovne k styku s deťmi nedôjde, pričom o uvedenom nepredložil súdu žiaden dôkaz. Uvedené tvrdenie je teda len ničím nepodložená obava otca, ktorá sa nemusí naplniť. Otec by nemal zabudnúť na to, že o styku s deťmi sa má s matkou dohodnúť, to čo neznamená, že matka musí prijať jeho podmienky a termíny, avšak majú vzájomným konsenzom nájsť prienik možností všetkých pre realizáciu styku. Videohovory s maloletými deťmi prebiehajú pravidelne, čo je tvrdením samotného otca. 22. V konaní otec nepreukázal, že by matka v styku maloletých s otcom bránila. V konaní je osvedčené, že k styku nedošlo na konci októbra v čase jesenných prázdnin. Z výpisu z emailovej komunikácie rodičov nevyplýva dostatočná snaha o dohodu o styku. Rodičia majú tendenciu sa s riešením obracať len na súd. 23. Nerealizácia styku, ku ktorej došlo výnimočne – jedenkrát (počas mesiaca október) ešte nevyvoláva účinky, pre ktoré je nevyhnutné neodkladným opatrením upraviť pomery medzi účastníkmi. Súd rozumie, že jednorazové „vynechanie“ styku spôsobí, že otec nevidí deti takmer 10 týždňov, to je však spôsobené odcestovaním otca za prácou v zahraničí. Otcovi avšak je stále zachovaná možnosť kontaktu a teda dištančného styku s deťmi, kde sám otec tvrdí, že táto sa realizuje. Obavy otca o zhoršenie vzťahov s maloletými deťmi nie sú žiadnym spôsobom dané ani osvedčené. 24. Otec zároveň žiadnym spôsobom netvrdil ani nepreukázal potrebu urýchlenej úpravy pomerov, a to bez vykonania riadneho dokazovania, navyše v čase, keď na súde už prebieha konanie o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým. 25. Problémom bola a stále je komunikácia medzi rodičmi, čo jednoznačne vyplýva z toho, že matka odmieta s otcom komunikovať inak než emailom. V naznačenom smere je nevyhnutné, aby si rodičia uvedomili potrebu vzájomnej konštruktívnej komunikácie, ktorá bude trvať minimálne do doby nadobudnutia plnoletosti všetkých maloletých detí. 26. Nemožno spochybniť, že deti má právo na zachovanie si vzťahu s obomi rodičmi, taktiež na starostlivosť a stretávanie sa s obomi rodičmi. Neznamená to, že čas, ktorý dieťa strávi s dvomi rodičmi bude rozdelený presne na polovicu, resp. že aj v dôsledku životných rozhodnutí otca, medzi ktoré nepochybne treba zahrnúť i voľbu práce v zahraničí bude styk značne oklieštený a vďaka výdobytkom modernej techniky uskutočňovaný aspoň formou videohovorov. 27. Na základe informácií a skutočností známych vo veci sa úprava styku otca s maloletými deťmi v konkrétnych intervaloch javí byť do budúcna potrebná, avšak súd nevzhliadol žiadnu skutočnosť, prečo by malo byť o tak zásadnej otázke rozhodované bez vykonania riadneho dokazovania formou zrýchlenej úpravy pomerov. Nakoľko je styk detí s otcom zaistený aspoň dištančne, súd nevzhliadol ani obavu z ohrozenia záujmov maloletých detí. 28. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 30. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.