Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 17C/94/2025 8725204571 01. 12. 2025 JUDr. Markéta Marečková ECLI:SK:OSPP:2025:8725204571.1
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu A. B., bytom C. D. XX, prechodne bytom E. XXXX, XXX XX A., proti žalovanému F. G., trvale bytom H. XXX, XXX XX I., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. U k l a d á žalovanému, aby žalobcovi v deň vydania neodkladného opatrenia odovzdal žalobcovi kľúče od bytu č. XX H. J. E. XXXX, A., umožnil žalobcovi a manželke žalobcu nerušené užívanie bytu č. XX H. J. E. XXXX, A. a zdržal sa akéhokoľvek konania, ktorým by dochádzalo k zásahom do výkonu nájomných práv žalobcu vyplývajúcich z nájomnej zmluvy zo dňa 11.04.2019, a to odo dňa vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia do 31.12.2026. II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 28.11.2025 v znení doplnenia návrhu zo dňa 02.12.2025 žalobca žiadal, aby súd rozhodol obdobne ako v konaní pred tunajším súdom vo veci sp. zn. 10C/19/2018. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný dňa 27.11.2025 o 10:50 násilne vnikol do prenajatého bytu č. XX, J. E. XXXX aj s dvoma zamestnancami SBS a bez predošlého písomného upozornenia na závažné porušovanie zmluvy o ubytovaní zo dňa 11.04.2019, následne pod nátlakom museli byt opustiť. Aj v roku 2018 mu bolo uložené neodkladné opatrenie spisová značka 10C/19/2018-20. Od 27.11.2025 je s chorou manželkou na ulici. 2. Uznesením Okresný súd Poprad sp. zn. 10C/19/2018 zo dňa 05.10.2018 súd rozhodol: „I. Ukladá žalovanému, aby žalobcovi odovzdal kľúče od bytu č. XX H. J. E. XXXX, A. a tieto ponechal v užívaní žalobcu, a to počnúc dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“ Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2019, vykonateľnosť dňa 10.10.2018. 3. Uznesením Okresný súd Poprad sp. zn. 10C/19/2018 zo dňa 28.02.2020 v konaní o neplatnosť skončenia nájmu súd rozhodol: „I. Podanie odmieta. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ 4. Dňa 11.04.2019 strany sporu uzatvorili zmluvu o poskytnutí ubytovania v ubytovni na ulici E. XXXX, A. v ubytovacom priestore č. XX. Z obsahu zmluvy je zrejmý čas trvania nájmu na dobu neurčitú, keď neobsahuje údaje o čase trvania nájmu na určitý čas.
5. Žalobca dňa 28.11.2025 učinil v predmetnej veci trestné oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru Poprad. 6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Podľa § 333 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 12. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 13. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 14. Podľa § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. 15. Cieľom neodkladného opatrenia je zabezpečenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak žalobca je vecne legitimovaný subjekt na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. 16. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu je dôvodné. Žalobca osvedčil, že je vecne legitimovaný subjekt na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. 17. Žalobca osvedčil aktívnu vecnú legitimáciu nájomnou zmluvou zo dňa 11.04.2019 uzatvorenou na neurčito. Žalobca pripojeným trestným oznámením osvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Pri posúdení petitu návrhu na nariadenie opatrenia podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd vychádzal z petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 10C/19/2018, keď opačný prístup by prestavoval prílišný formalizmus. 18. Je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď neodkladné opatrenie môže súd nariadiť za splnenia podmienky 1.) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo 2.) je obava, že bude ohrozená exekúcia. 19. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať predovšetkým zákonný podklad musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle.
Tento právny názor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR. 20. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a následne Ústavy Slovenskej republiky. Právo na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti vylučujúcej jeho ochranu inak než neodkladným, urgentným zásahom súdu. V takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených skutočností znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava, že by exekúcia bola ohrozená. 21. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania (napr. nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 89/02). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb. 22. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 23. Z listinných dôkazov predložených žalobcom je zrejmé právo žalobcu užívať ubytovací priestor od 11.04.2019 na dobu neurčitú. Nie je zrejmý zánik nájomného vzťahu. Je zrejmé, že od 27.11.2025 žalobca i s manželkou, ktorá je zdravotne ťažko postihnutým občanom, pričom obaja sú v dôchodkovom veku, sú ľuďmi bez domova. Je zrejmé, že žalovaný je zrejme vlastník ubytovacích priestorov, nie je zrejmé žeby akýmkoľvek spôsobom zanikol nájomný vzťah žalobcu. 24. Neodkladné opatrenie je v tomto prípade opodstatnené, žalobcovi hrozí neodvrátiteľná ujma, je s manželkou osobu bez domova, pričom v demokratickej a civilizovanej spoločnosti je nehumánne vypratať fyzickú osobu z obydlia bez zákonného postupu. 25. Vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť predstavuje obydlie žalobcu súd rešpektujúc základné ľudské právo žalobcu v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vec posudzoval i z hľadiska posúdenia práva na obydlie žalobcu. 26. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 26/2010, súd môže zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov. 27. Ústava pojem obydlie bližšie nedefinuje, nakoľko základné práva a slobody podľa Ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a v duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách ( Pl. ÚS 5/93, Pl. ÚS 15/98) aj na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv. 28. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo, byt a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Napokon, je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý pre bývalú
Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 18.03.1992 a bol uverejnený v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie. 29. Európsky súd pre ľudské práva definuje domov ako miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život. Podľa Slovníka slovenského jazyka je domov miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma, rodný domov. 30. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/211/2013 zo dňa 29.05.2014, Ústava Slovenskej republiky pojem obydlie bližšie nedefinuje, nakoľko základné práva a slobody podľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách. Pri vymedzení obsahu uvedených pojmov je potrebné prihliadať aj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá. Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu. Akékoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa článku 8 Dohovoru, a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte. 31. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1630/2002 zo dňa 28.07.2003, práva a právom chránené záujmy osôb, ktoré stratili vlastnícke právo k domu, v ktorom je obydlie, je treba vždy porovnať s právom vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje. Pokiaľ by dôsledkom vypratania domu žalovanými bolo, že by žalovaní a ich rodina stratili akúkoľvek ľudsky dôstojnú možnosť bývania, že by sa z členov jeho rodiny stali bezdomovci a vznikli by aj dôvody pre nariadenie ústavnej výchovy maloletých detí, nebolo by možno dať prednosť majetkovým právam žalobcu pred realizáciou zhora uvedených základných ľudských práv žalovaným. 32. Predmetná vec je bezpochyby na jednej strane o ochrane vlastníka nehnuteľnosti a na druhej strane o obydlí a súkromí osoby. Ide o záujem na zabezpečenie bývania ako jednej zo základných sociálnych istôt. Vzhľadom na vyššie spomínaný význam práva na obydlie bolo potrebné vec posúdiť nielen z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva žalobcov, ale komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk. 33. Ochranou obydlia sa v ľudskoprávnej rovine zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorého úlohou je výklad ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv. Európsky súd pre ľudské práva sa v mnohých rozhodnutiach zaoberal obsahom práva na ochranu obydlia a súkromného života. V každom z týchto rozhodnutí však proti sťažovateľovi vystupoval štát, resp. orgány verejnej moci. Preto tieto rozhodnutia na prípad, v ktorom sú v konflikte práva dvoch súkromnoprávnych subjektov nemožno v žiadnom prípade aplikovať. Vo viacerých prípadoch proti Chorvátsku Európsky súd pre ľudské práva rozhodol o porušení práva sťažovateľov na rešpektovanie ich domova z dôvodu, že vnútroštátne súdy pri vydaní príkazu na vypratanie nevykonali test proporcionality (pozri napr. Paulić proti Chorvátsku, č. 3572/06, 22.10.2009; a Brežec proti Chorvátsku, č. 7177/10, 18.07.2013). Vo všetkých týchto prípadoch, žili sťažovatelia v štátnych alebo sociálnych bytoch a dôležitým aspektom pri konštatovaní porušenia ich práv podľa dohovoru bola skutočnosť, že vo veci nebol v stávke žiaden iný súkromný záujem. 34. V danom prípade ide o tzv. sociálne bývanie minimálneho a nevyhnutného štandardu. 35. Je preukázané, že v danej veci je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, predmetným neodkladným opatrením nebude vo väčšom rozsahu zasiahnuté do práv žalovaného, ako je t. č. žalovaným zasahované do práv žalobcu, preto je nevyhnutné uložiť žalovanému, aby sa zdržal konania zasahujúceho do práv žalobcu. 36. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte uznesenia. 37. Neodkladným opatrením súd nariadil do 31.12.2026, keď podľa názoru súdu táto doba je primeraná na ochranu práv žalobcu a doriešenie vzťahov medzi stranami sporu. Uvedené nad mieru primeranú
pomerom nezasiahne do práv žalovaného, samozrejme súd predpokladá, že žalobca si bude riadne plniť povinnosti z nájomnej zmluvy, najmä platiť nájomné. 38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.