Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 22C/26/2025 8525200435 03. 03. 2026 JUDr. Erika Borovská ECLI:SK:OSPP:2026:8525200435.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená Mgr. Michalom Dlugolinským, advokátom, so sídlom Levočská 335/1, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 55 425 071, 2. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 3. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., 4. D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. XXX, XXX XX K. J., 5. L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M., 6. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. X, XXX XX K. J., 7. O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 8. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A., žalobcovia 2.-8. rade zastúpení žalobkyňou 1. rade A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: M. F., na neznámom mieste, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva s príslušenstvom, takto rozhodol: I. U r č u j e, že pozemok evidovaný ako parcela registra „E“ č. 3507/12 o výmere 1054 m2, druh pozemku orná pôda, na LV č. XXX vedenom pre okres H., obec D., katastrálne územie D., na žalovaného M. F., neznámeho vlastníka, zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom, Búdková cesta 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, pod B 1 v podiele o veľkosti 23/240 v pomere k celku p a t r í do dedičstva po neb. O. F., P. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., a to v podiele o veľkosti 23/240 v pomere k celku. II. Žalobcom 1. – 8. rade náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na Okresný súd Stará Ľubovňa dňa 07.04.2025, postúpenou Okresnému súdu Poprad dňa 16.04.2025, sa žalobcovia v 1.- 8 . rade domáhali určenia, že pozemok parcela KN registra „E“ č. 3507/12 o výmere 1054 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre okres H., obec D., katastrálne územie D., pod B 1 na žalovaného, M. F., neznámeho vlastníka, zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková cesta 36, 811 04 Bratislava, IČO: 17 335 345, v podiele o veľkosti 23/120 v pomere k celku patrí do dedičstva po neb. O. F., P. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., a to v podiele o veľkosti 23/240 v pomere k celku. 2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tak, že sú dedičmi po neb. O. F., P. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D.. Žalovaný je zapísaný ako podielový spoluvlastník pozemku parcely registra „E“ č. 3507/12 o výmere 1054 m2, druh pozemku orná pôda, evidovaného na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre okres H., obec D., katastrálne územie D., o veľkosti 23/120 v pomere k celku. Tento pozemok bol pôvodne evidovaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú D., v ktorej ako jeden z podielových spoluvlastníkov bol zapísaný aj M. F., a to pod 3a v podiele o veľkosti 115/600 v pomere k celku a pod 4a v podiele o veľkosti 115/600 v pomere k celku. Zo zápisnice z pozostalostného
pojednávania po neb. M. F. a z uznesenia Okresného súdu Spišská Stará Ves, sp. zn. D 29/48 zo dňa 08.06.1949, č. d. 224/50, vyplýva, že testamentárnymi dedičmi po neb. M. F. boli v časti nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. D. O. F. a G. F., P. F., a tiež, že sa vkladá vlastnícke právo na spoluvlastnícky podiel zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. D. na meno M. F. v prospech O. F. v polovici a v prospech G. F. v polovici. Z uvedeného je zrejmé, že neb. M. F. mal v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. D. evidované dva spoluvlastnícke podiely o veľkosti u každého 115/600 v pomere k celku, spolu teda 230/600 v pomere k celku. Oba tieto spoluvlastnícke podiely boli v pozostalostnom konaní po neb. M. F. riadne prejednané, avšak zápis do pozemkovej knihy sa v zmysle č. d. 224/50 už nevykonal, a to zrejme z dôvodu, že text v tejto časti nebol čitateľný. To bolo potvrdené aj v šetrení vykonanom B. Q. H., katastrálny odbor, pod č. OU-KK-KO-K1/456/2024 zo dňa 19.12.2024. Právny predchodca žalobcov neb. O. F. tak mal byť v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. D. zapísaný ako podielový spoluvlastník nie iba spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 115/1200, ale spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 230/1200 v pomere k celku, a to vzhľadom na výsledky dedičského konania po neb. M. F., zomr. XX.XX.XXXX, ktorý bol vlastníkom spoluvlastníckych podielov pod B3a a pod B4a, spolu o veľkosti 230/600 v pomere k celku. Spoluvlastnícky podiel M. F. k predmetnému pozemku, zapísaný na LV č. XXX rozhodnutím ROEP, pod B 1 tak nie je evidovaný správne. Správne by malo byť zapísané vlastníctvo v prospech neb. G. F., rod F., v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 23/240 v pomere k celku a v prospech neb. O. F. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 23/240 k celku. Žalobcovia 1. - 8. rade majú na žalobou požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže bez pozitívneho určenia vlastníctva k pozemku ich právneho predchodcu sa nemôžu domáhať prejednania dedičstva po ich právnom predchodcovi. 3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia 1. - 8. rade v žalobe označili a predložili výpis z listu vlastníctva č. XXX vedený pre k. ú. D. zo dňa 07.04.2025, uznesenie Okresného súdu Poprad, č. k. 24D 14/2025-29 zo dňa 11.03.2025 v dedičskej veci po G. F., P. F., rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v Poprade sp. zn. D 316/91 zo dňa 23.06.1992 v dedičskej veci po neb. O. F., zápisnicu pozostalostného pojednávania v Spišskej Starej Vsi č. 29/48 po neb. M. F., a odpoveď Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor, zo dňa 19.12.2024. Navrhli, aby súd vyžiadal z Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor, kópiu pozemnoknižnej vložky č. XXX k. ú. D. a zadovážil spis bývalého Okresného súdu Spišská Stará Ves, sp. zn. D 29/48. 4. Uznesením zo dňa 29.07.2025 č. k. 22C 26/2025-58 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval zástupcu žalovaného na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Zástupca žalovaného ani v následne predlženej lehote na výzvu súdu nereagoval. 5. Súd spor prejednal na pojednávaní konanom dňa 03.03.2026 v neprítomnosti všetkých sporových strán. Žalobkyňa v 1. rade ako zástupkyňa žalobcov v 2. - 8. rade svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnila zdravotnými dôvodmi. Právny zástupca žalobkyne v 1. rade svoju neúčasť ospravedlnil podaním datovaným dňom 27.02.2026 s poukazom na rozsudok vydaný vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 25C 25/2025 dňa 19.11.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.01.2026. V podaní uviedol, že predmetom tohto už právoplatne skončeného súdneho konania sp. zn. 25C 25/2025 bolo určenie, že ten istý spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku vedený na žalovaného M. F., neznámeho vlastníka, patrí do dedičstva po neb. G. F., P. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., ktorá bola manželkou neb. O. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., a to v podiele o veľkosti 23/240 v pomere k celku. V testamente, ktorý M. F. zanechal, ktorý vlastnoručne za prítomnosti 4 svedkov podpísal dňa 16.06.1948, a ktorý bol verejne vyhlásený a zapísaný do zoznamu listín Okresným súdom v Spišskej Starej Vsi dňa 13.04.1948 pod S1 4/48, M. F. výslovne uviedol: „Ostatné pozemky v kat. obec D. - C., ktoré sú zapísané na moje meno všetky v celosti v rovnakých častiach zanechávam taktiež bratovi O. F. a jeho manželke G., P. F.„. Zo zápisnice z pozostalostného prejednania po neb. M. F. a tam obsiahnutého uznesenia Okresného súdu Spišská Stará Ves sp. zn. D 29/48, č.d. 224/50, vyplýva, že testamentárnymi dedičmi po neb. M. F. boli v časti nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. D. O. F. a G. F., P. F.. Z tejto zápisnice ďalej vyplýva, že sa vkladá vlastnícke právo na spoluvlastnícky podiel v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. D. na mpč č. XXXX/XX, XXXX/XX, vedené dľa B 3/a v 115/600 čiastke na mene M. F. a dľa B v 115/600 čiastke na meno tohože, v prospech O. F. v polovici a v prospech G. F., P. F., v polovici. Na základe toho bol však vykonaný v pozemkovoknižnej zápisnici zápis pod B5 na podiel 115/600 pod B3a na meno M. F. v prospech O. F. v podiele o veľkosti 115/1200 v pomere k celku a G. F., P. F., v podiele o veľkosti 115/1200 v pomere k celku. Zápis sa teda týkal len podielu neb. M. F. vedeného pod B 3 a zápisnice,
pričom opomenul sa podiel pod B 4a zápisnice o veľkosti tiež 115/600 v pomere k celku, uvedený ako „dľa B 115/600 čiastke“. Vychádzajúc z týchto listín, s ktorými boli žalobcovia ako aj zástupca žalovaného oboznámení v konaní sp. zn. 25C 25/2025, je zrejmé, že predmetom dedenia po neb. M. F. bol aj „druhý“ podiel pod B 4a o veľkosti 115/600 v pomere k celku a zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. D. sa mal týkať aj tohto druhého podielu. Z testamentu pritom vyplýva, že testamentárnymi dedičmi vo vzťahu k predmetnému majetku boli O. F. a jeho manželka G. F., P. F., rovným dielom. V prílohe podania priložil rovnopis rozsudku vo veci sp. zn. 25C 25/2025. 6. Zástupca žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním datovaným dňom 28.02.2026. V podaní (rovnako ako zástupca žalobkyne v 1. rade) poukázal na právoplatne skončené konanie, ktoré prebehlo na tunajšom súde pod sp. zn. 25C 25/2025 s tým, že predmetom tohto konania bolo určenie, že sporný spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku patrí do dedičstva po manželke neb. O. F., neb. G. F., F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v podiele o veľkosti 23/240 v pomere k celku. Žalobcovia totožní so žalobcami v prejednávanej veci nárok uplatnený v tomto konaní opierali o skutočnosti totožné so skutočnosťami tvrdenými v prejednávanej veci. V tomto konaní uznal nárok žalobcov za dôvodný. Preto aj v konaní v prejednávanej veci nárok žalobcov uznáva. Navrhol pripojiť k veci spis tunajšieho súdu sp. zn. 25C 25/2025. Uviedol, že aktuálne je na LV č. XXX na žalovaného zapísaný pod B 1 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 23/240 v pomere k celku. Zápis na LV č. XXX pod B1 bol vykonaný bez bližších identifikačných údajov M. F., a to na základe rozhodnutia ROEP v k. ú. D., pričom ako titul nadobudnutia je uvedené č. d. 1513/1937. Tak, ako to bolo súdom zistené aj v konaní sp. zn. 25C 25/2025, poukazuje na skutočnosti, že podľa identifikácie parciel zo dňa 27.11.1991 sporný pozemok zodpovedá pôvodnej mpč. 1204/32 zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k. ú. D.. V pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k. ú. D. je M. F. zapísaný ako podielový spoluvlastník, o. i., aj tejto pôvodnej mpč.1204/32, a to pod B 3a v podiele 115/600 k celku (zápis vykonaný pod č. d. 214/1933) a pod B 4a v podiele 115/600 k celku (zápis vykonaný pod č. d. 1513/1937). Z listín, ktoré sú obsahom dedičského spisu sp. zn. D 29/48 vyplýva, že M. F. pre prípad svojej smrti zanechal testament, v ktorom určil k svojmu majetku závetných dedičov. V uvedenom testamente sa o. i. uvádza, že všetky ostatné pozemky v kat. obce D. - C., ktoré sú zapísané na meno M. F., zanecháva v rovnakých čiastkach svojmu bratovi O. F. a jeho manželke G., P. F.. Testament M. F. dňa 16.03.1948 vlastnoručne podpísal v prítomnosti štyroch svedkov, čo títo svedkovia potvrdili svojimi podpismi. Testament bol uznesením súdu dňa 13.04.1948 verejne vyhlásený a zapísaný do zoznamu listín Sl 4/48. Žalovaný M. F. zomrel dňa XX.XX.XXXX v D. ako slobodný. Dedenie po ňom bolo vedené v konaní pod D 29/48, v ktorom dedičia navrhli, aby súd odovzdal pozostalosť titulom testamentárneho dedenia testamentárnym dedičom (viď zápisnica zo dňa 29.04.1948). Na základe odovzdávajúcej listiny Okresného súdu v Spišskej Starej Vsi D 29/48 súd uznesením povolil zápis v pozemkovoknižnej zápisnici k. ú. D.: „...v záp. č. 613 na parcely mpč. 1204/32, 1204/40, vedené dľa B3/a v 115/600 čiastke na mene M. F. a dľa B v 115/600 čiastke na mene tohože...“. Na základe tohto dedenia bol vykonaný v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k. ú. D. pod B5 zápis vlastníckeho práva na podiel 115/600 pod B3a na mene M. F. v prospech O. F. v podiele 115/1200 k celku a G. F., P. F., v podiele 115/1200 k celku (č. d. 224/1950). Vychádzajúc z uvedených listín predmetom dedenia po M. F. bol aj podiel 115/600 pod B 4a vedený v pozemnoknižnej zápisnici XXX k. ú. D., pričom v uznesení súdu o povolení zápisu v pozemkovej knihe je uvedené len „dľa B v 115/600„ , nie je uvedené pod B 4a. Zrejme ide len o chybu v písaní, pretože v citovanom uznesení súdu sú uvedené obidva podiely, teda podiel pod B 3a o veľkosti 115/600 na mene žalovaného, ako aj podiel B4a o veľkosti 115/600 na mene žalovaného. Navyše, z testamentu vyplýva, že testamentárnymi dedičmi vo vzťahu k tomuto majetku sú O. F. a jeho manželka G. F., P. F., rovným dielom. Má preto za to, že zápis v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k. ú. D. pod B5 je neúplný, resp. nesprávny, lebo sa mal týkať aj podielu vedenému na M. F. pod B 4a zápisnice. V rámci ROEP v k. ú. D. nikto nenamietal uvedený stav a nepredložil listiny, predovšetkým z dedičského konania po neb. M. F., ktoré by vyvracali uvedený zápis pod B5. 7. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. 8. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 9. Podľa § 481 Občianskeho zákonníka ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.
10. Podľa § 482 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, vypriadajú sa na súde medzi sebou dohodu o dedičstve. 11. Podľa § 483 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode dedičov, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané. 12. Podľa § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví o iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná. 13. Žaloba o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí nejaký majetok, typovo teda žaloba o určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom nejakého majetku, je svojou právnou povahou určovacou žalobu podľa cit. ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby je preto existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na takejto žalobe. Podľa konštantnej judikatúry pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v zmysle cit. ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným právnym nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Podľa judikatúry určovacia žaloba spravidla nebude, čo do naliehavého právneho záujmu, opodstatnená tam, kde možno žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku. Dôkazná povinnosť preukázať, že v danej veci existuje naliehavý právny záujem na určovacej žalobe zaťažuje toho, kto sa určenia domáha, tzn. žalobcu. Pokiaľ žalobca chce preukázať svoj naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, musí na jednej strane tvrdiť a preukázať určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je. Na druhej strane vysvetliť, že práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. 14. V prejednávanej veci sa žalobcovia žalobou domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľovi O. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., patrí spoluvlastnícky podiel na pozemku parcele evidovanej na PV č. XXX k. ú. D. ako parcela registra „E“ č. 3507/12, o veľkosti 230/240 v pomere k celku, a to na základe tvrdení, že sú dedičmi poručiteľa, a že poručiteľ sporný spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku nadobudol dedením po neb. M. F., zomrelom XX.XX.XXXX. Zápis vlastníctva k spornému spoluvlastníckemu podielu v katastri nehnuteľností však dnes svedčí žalovanému. Tvrdili, že za danej situácie jediná možnosť, ako sa môžu domôcť potvrdenia dedičstva po poručiteľovi k spornému spoluvlastníckemu podielu je dodatočné dedičské konanie po poručiteľovi po obnovení zápisu vlastníctva v prospech poručiteľa. 15. Z aktuálneho výpisu LV č. XXX vedeného pre okres H., obec D., katastrálne územie D. (ďalej už len „LV č. XXX“) vyplýva, že v časti „B: Vlastníci...“ sú ako podieloví spoluvlastníci parcely registra „E“ č. 3507/12 o výmere 1054 m2, druh pozemku orná pôda (ďalej už len „predmetný pozemok“) zapísaní: pod poradovým číslom B1 M. F. (SPF), dátum narodenia:-, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 23/240 v pomere k celku, pod poradovým číslom B3 J. R., v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 23/120 v pomere k celku, pod poradovým číslom B5 J. R. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 23/60 v pomere k celku, pod poradovým číslom B7 J. R. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 7/60 v pomere k celku, pod poradovým číslom B8 J. R. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 7/60 v pomere k celku, a pod poradovým číslom B10 F. G., P. F., D. SR, (zomr. XX.XX.XXXX), dátum nar. XX.XX.XXXX, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 23/240 v pomere k celku. V časti „Správca“ je pod poradovým číslom 9 uvedený Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 47 Bratislava 11, SR, IČO: 17335345, „Iné údaje:“: K vlastníkom č. 1 je pod por. č. 9 správa ku všetkým nehnuteľnostiam. 16. Podľa výpisu z LV č. XXX zo dňa 07.04.2025 predloženého žalobcami spolu so žalobou v čase začatia konania bol na LV č. XXX pod poradovým číslom B1 zapísaný M. F. (SPF), dátum narodenia:, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 23/120 v pomere k celku. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX M.
F. (SPF), dátum narodenia:-, je pod poradovým číslom B1 zapísaný už iba v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 23/240 v pomere k celku, nakoľko pod B10 bola zapísaná G. F. G., P. F., D. SR, (zomr. XX.XX.XXXX), nar.: XX.XX.XXXX, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 23/240 v pomere k celku, a to na základe rozsudku Okresného súdu Poprad č. 25C 25/2025 zo dňa 19.11.2025. 17. Podľa spisu bývalého Štátneho notárstva v Poprade sp. zn. D XXX/XX O. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Rozhodnutím tohto štátneho notárstva zo dňa 23.06.1992 bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva po tomto poručiteľovi pozostávajúceho z domových pozemkov, záhrady a poľnohospodárskej pôdy v k. ú. D., o. i., vedených v tom čase aj v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, dedičom: G. F., P. F., nar. XX.XX.XXXX, a to s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov: E. F. (žalobca v 2. rade), G. H. (žalobkyňa 3. rade), A. B. (žalobkyňa v 1. rade), D. F. (žalobkyňa v 4. rade), L. F. (žalobkyňa v 5. rade), N. F. (žalobkyňa v 6. rade), O. F. (žalobca v 7. rade) a O. F. (žalobkyňa v 8. rade). 18. Podľa uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 24 D 14/2025-29 zo dňa 11.03.2025 a osvedčenia o dedičstve vydaného súdnym komisárom, notárkou Oľgou Piskoríkovou, so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 42, pod č. D 46/95, D not 20/95, dňa 30.08.1996, v dedičskej veci po neb. G. F., P. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., dedičmi po poručiteľke boli: E. F. (žalobca v 2. rade), A. B. (žalobkyňa v 1. rade), G. H. (žalobkyňa v 3. rade), D. J., P. F. (žalobkyňa v 4. rade), L. J., P. F. (žalobkyňa v 5. rade), N. F. (žalobkyňa v 6. rade), O. F. (žalobca v 7. rade) a O. F. (žalobkyňa v 8. rade). Predmetom dedenia po tejto poručiteľke boli, o. i., aj pozemky vedené v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k. ú D.: „ ... mpč. 1204/32, 1204/40, podľa D 316/91 zo str. B 3/b, 5/, na mene poručiteľky na str. B 5/b v 460/1200 inách...“. 19. Na základe uvedených zistení súd považoval za preukázané, že žalobcovi v 1. - 8. rade sú dedičmi po neb. O. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a po G. F., P. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, obaja naposledy bytom D.. A tiež, že sporný spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku, ktorí mali obaja poručitelia nadobudnúť dedením po neb. M. F., zomr. XX.XX.XXXX, nebol podľa dedičských rozhodnutí v dedičských konaniach po týchto poručiteľoch prejednaný. Zápis vlastníctva k spornému spoluvlastníckemu podielu aktuálne svedčí žalovanému, neb. M. F.. Za danej situácie súd prijal záver, že žalobcovia ako dedičia po poručiteľovi O. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a ktoré preto majú v konaní postavenie nerozlučných spoločníkov v zmysle § 77 Civilného sporového poriadku, majú na podanej určovacej žalobe naliehavý právny záujem. Podľa cit. § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa síce nadobúda okamihom smrti poručiteľa priamo zo zákona a nie je podmienené žiadnymi ďalšími skutočnosťami. Občiansky zákonník však v cit. ust. § 481 a nasl., ktoré sú svojou podstatou procesnoprávnou úpravou, predpokladá účasť štátu pri určení osôb, ktoré dedičstvo po poručiteľovi nadobudnú. Na tieto ustanovenia potom nadväzuje procesnoprávna úprava obsiahnutá v Civilnom mimosporovom poriadku (ust. § 158 a nasl. označená ako „Konanie o dedičstve“). Táto procesnoprávna úprava dedenia síce nijako nepopiera dopad cit. ust. § 460 Občianskeho zákonníka, tzn., že dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti poručiteľa, a podľa dlhoročnou aplikačnou praxou osvojených záverov rozhodnutie súdu v dedičskom konaní nemá charakter konštitutívneho rozhodnutia (iba deklaratórny charakter). Právne postavenie dedičov však v období od smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva rozhodnutím súdu je právne neisté, a až do potvrdenia alebo vyporiadania dedičstva rozhodnutím súdu nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti k dedičstvu upravené. Až do vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu sú všetci dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva, z právnych úkonov týkajúcich sa dedičstva sú oprávnení a povinní voči tretím osobám spoločne a nerozdielne, a v sporoch s tretími osobami majú postavenie nerozlučných spoločníkov. Procesná právna úprava dedičského konania vychádza zo zámeru, aby konaním o dedičstve prešli všetky aktíva a pasíva poručiteľovho majetku. Preto podľa cit. ust. § 211 ods. 1 veta druhá Civilného mimosporového poriadku ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, ktorý nebol v dedičskom konaní prejednaný, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Pokiaľ ide neprejednaný sporný majetok poručiteľa, podľa ustálenej judikatúry procesným nástrojom na odstránenie spornosti je práve žaloba na určenie, že sporný majetok patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp. typovo, že poručiteľ bol v okamihu svojej smrti vlastníkom tohto majetku. Takáto žaloba na určenie je konštantnou rozhodovacou praxou súdov považovaná za procesne prípustný (účinný a vhodný) prostriedok riešenia spornosti majetku poručiteľa (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2006 sp. zn. 3 Cdo 178/2006, sp. zn. 3Cdo 168/2014 , a pod). Po odstránení spornosti majetku súd je na
základe takejto určovacej žaloby podľa cit. ust. § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku povinný tento nový majetok dodatočne prejednať, potvrdiť jeho nadobudnutie alebo vyporiadať medzi dedičmi. Rozhodnutie súdu v prejednávanej veci teda môže byť podkladom v dodatočnom konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníctva v príslušnom katastri nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené súd určovaciu žalobu v prejednávanej veci považoval za procesne prípustnú a vec prejednal. 20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v spise, ako aj v pripojenom spise tunajšieho súdu sp. zn. 25C 25/2025, a to v celom rozsahu návrhov strán, a žalobe celkom vyhovel. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva: 21. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25C 25/2025 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 19.11.2025 č. k. 25C 25/2025-115 súd na návrh žalobcov v 1. - 8. rade proti žalovanému určil, že predmetný pozemok zapísaný pod B1 na žalovaného M. F., na neznámom mieste, zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava, IČO: 17 335 345, v podiele 23/120 patrí do dedičstva po neb. G. F., P. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., a to v podiele 23/240. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.01.2026. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku súd pri svojom rozhodovaní o žalobe podanej tými istými žalobcami ako v prejednávanej veci proti tomu istému žalovanému vychádzal z tých istých skutočností, ako žalobcovia tvrdia aj v prejednávanej veci, len s tým, že sa jednalo o spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku po dedičke, neb. G. F., P. F., ktorá bola manželkou dediča, neb. O. F., podiel po ktorom je predmetom konania v prejednávanej veci. Zástupca žalovaného aj v tomto konaní, ako aj v konaní v prejednávanej veci, nárok žalobcov nerozporoval. Preto súd v prejednávanej veci poukazuje na skutkový stav ustálený súdom v konaní sp. zn. 25C 25/2025 tak, ako je obsahom odôvodnenia právoplatného rozsudku č. k. 25 C 25/2025 – 115 zo dňa 19.11.2025, a iba stručne rekapituluje skutkový stav a právne závery, z ktorých v prejednávanej veci vychádzal: 22. Podľa identifikácie parciel zo dňa 27.11.1991 (čl. 89 spisu sp. zn. 25C 25/2025) predmetný pozemok (parcela E KN č. 3507/12) je identická s pôvodnou mpč. č. XXXX/XX vedenou v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k. ú. D. (spolu s mpč. 1204/40). 23. Podľa úplného výpisu z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX k. ú. D., majetková podstata, mpč. 1204/32 a 1204/40, časť B Vlastníctvo, ako podielový spoluvlastník mpč.1204/32 bol v tejto zápisnici zapísaný, o. i, aj M. F., a to pod B 3a v podiele o veľkosti 115/600 v pomere k celku (č. d. 214/1933) a pod B 4a v podiele o veľkosti 115/600 v pomere k celku (č. d. 1513/1937). 24. Zo „zápisu smrtného pádu“ (čl. 71 spisu sp. zn. 25C 25/2025) vyplýva, že M. F., roľník, 57 ročný, bytom D., zomrel dňa XX.XX.XXXX ako slobodný. Pre prípad svojej smrti zanechal testament. V testamente, ktorý vlastnoručne v prítomnosti štyroch svedkov podpísal dňa 16.03.1948, čo títo svedkovia potvrdili svojimi podpismi, a ktorý bol verejne vyhlásený a zapísaný do zoznamu listín Okresným súdom v Spišskej Starej Vsi dňa 13.04.1948 pod č. Sl 4/48, výslovne uviedol, že: „....Ostatné pozemky v kat. obec D. – C., ktoré sú zapísané na moje meno všetky v celosti v rovnakých čiastkach zanechávam taktiež bratovi O. F. a jeho manželke G. P. F....“. 25. Zo zápisnice z pozostalostného pojednávania po nebohom M. F. zomrelom XX.XX.XXXX, zo dňa 29.04.1949, č. D 29/48, prítomní dedičia navrhli, aby súd odovzdal pozostalosť titulom testamentárneho dedenia testamentárnym dedičom. Na základe odovzdávacej listiny č. D 29/48 Okresný súd Spišská Stará Ves, uznesením zo dňa 12.05.1949 povolil, o. i., aj zápis v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k. ú. D.: „..na parcely mpč. 1204/32, 1024/40 vedene dľa B 3/a v 115/600 čiastka na mene M. F. a dľa B v 115/600 čiastke na mene tohože...“. Na základe tejto odovzdávacej listiny (č. d. 224/1950) došlo dňa 12.06.1950 k vykonaniu zápisu pod B 5 na podiel M. F. vedený pod B 3a v prospech O. F. v podiele o veľkosti v podiele 115/1200 a G. F., P. F. v podiele o veľkosti 115/1200. 26. Vychádzajúc z uznesenia bývalého Okresného súdu v Spišskej Starej Vsi zo dňa 12.05.1949 predmetom dedenia po neb. M. F. bol teda aj podiel o veľkosti 115/600 v pomere k celku vedený pod B 4a v pozemnoknižnej zápisnici XXX k. ú. D.. V uznesení súdu o povolení zápisu v pozemkovej knihe však je uvedené len „dľa B v 115/600 „, , nie je uvedené podiel pod B 4a. Nakoľko však v uznesení súdu sú uvedené obidva podiely, teda ako podiel pod B 3a o veľkosti 115/600 na mene žalovaného, tak aj podiel pod B 4a o veľkosti 115/600 na mene žalovaného, možno prisvedčiť stranám, že išlo zrejme iba o chybu
v písaní, a že zápis v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k. ú. D. pod B5 je neúplný, resp. nesprávny, nakoľko sa mal týkať aj podielu pod B 4a zápisnice. Tento spoluvlastnícky podiel nezapísaný v prospech poručiteľa neb. O. F., bol následne rozhodnutím ROEP zapísaný v prospech žalovaného, pričom v tom čase nikto nenamietal tento stav, nikto nepredložil listiny, predovšetkým listiny z dedičského konania po neb. M. F., ktoré by vyvracali správnosť tohto zápisu. 27. Do 01.01.1951 platilo na Slovensku obyčajové právo. Napriek tomu tzv. knihovné právo bolo kodifikované, pričom v podstate sa riadilo pravidlami definovanými v § 21, 145, 156 judexkuriálnej konferencie, ktorej základom bol rakúsky knihovný poriadok č. 222 r. z., z 15.12.1855 a rakúsky obecný občiansky zákonník. Podľa uvedených pravidiel bolo možné nadobudnúť vlastníctvo nehnuteľnosti len vpisom vlastníka do pozemkovej knihy. Z tejto zásady však boli dve výnimky, kedy mohol niekto nadobudnúť vlastníctvo aj bez pozemnoknižného vpisu, a to dedenie a vydržanie. Dedič právo vlastníctva na zdedenú nehnuteľnosť nadobúdal aj bez pozemnoknižného vpisu v momente, kedy pozostavec (poručiteľ) zomrel (prijatím dedičstva). Do pozemkovej knihy sa dedič mohol dostať len poradom pozostalostného pokračovania alebo dedičského sporu. 28. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporným, a súd nepovažoval za dôvodne spochybnené (vzhľadom aj na výsledky dokazovania v právoplatne skončenom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 25C 25/2025), že poručiteľ neb. O. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nadobudol dedením po neb. M. F., zomr. XX.XX.XXXX, dva spoluvlastnícke podiely na predmetnom pozemku vedené na jeho meno v tom čase v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k. ú. D., a to ako spoluvlastnícky podiel vedený pod B 3a o veľkosti 115/600 v pomere k celku, tak aj spoluvlastnícky podiel vedený pod B 4a o veľkosti 115/600 v pomere k celku. Napriek tomu, že v roku 1948 riadne prebehlo pred verejným notárom pozostalostné konanie po neb. M. F., a bývalý Okresný súd v Spišskej Starej Vsi v uznesení vydanom podľa listiny o odovzdaní pozostalosti testamentárnym dedičom uviedol oba spoluvlastnícke podiely (aj keď nepresne, nakoľko uviedol len „dľa B v115/600„ , a nie podľa B 4a.), zápis v pozemkovej knihe nebol vykonaný na obidva podiely, ale len na podiel vedený pod B 3a. Zápis teda nebol úplný, resp. správny, nakoľko sa mal týkať nie len podielu pod B 3a, ale aj podielu pod B 4a zápisnice. Nakoľko však dedenie predstavovalo v tom čase výnimku a dedič právo vlastníctva na zdedenú nehnuteľnosť nadobúdal aj bez pozemnoknižného vpisu v momente, kedy poručiteľ zomrel, súd žalobu žalobcov o určenie, že aj spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku vedený na LV č. XXX pod B 1 na žalovaného M. F., na neznámom mieste, zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom, už v podiele 23/240 (nie 23/120, vzhľadom na nový zápis na základe rozsudku vo veci sp. zn. 25C 25/2025 v prospech manželky O. F., G. F., P. F.) patrí do dedičstva po poručiteľovi O. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., a to v podiele o veľkosti 23/240 v pomere k celku, považoval za dôvodnú a žalobe vyhovel. 29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Vychádzajúc z cit. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd v tomto konečnom rozhodnutí rozhodol aj o náhrade trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán platí zásada zodpovednosti za výsledok vyjadrená v cit. ust. § 255 Civilného sporového poriadku. Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom-ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť, cit. ust. § 257 Civilného sporového poriadku umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad, a či sú tu dôvody osobitného zreteľa, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci: Súd tiež prihliadne k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom je potrebné vziať zreteľ nielen na pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale musí sa uvážiť aj to, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo majetkových pomerov oprávnenej strany, k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku a pod. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, zákon bližšie nedefinuje. Výklad ponecháva na súdnu prax. Podľa judikatúry k dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú
tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. 33. V prejednávanej veci súd žalobe celkom vyhovel. Preto podľa zásady úspechu v konaní (cit. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku) žalobcom v 1. - 8. rade prislúcha právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. To však nevylučovalo, aby súd súčasne dospel k záveru, že sú tu osobitné dôvody pre nepriznanie náhrady trov úspešným žalobcom. Úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov podľa výsledku sporu, ale zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Povinnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania vždy skúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku vyplýva súdu zo zákona. Preto v žiadnej právnej veci sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku sa jej nedotkne. Podľa názoru súdu prejednávaný prípad vykazuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré možno považovať samotný postoj zástupcu žalovaného, ktorý nárok žalobcov 1. - 8. rade za žalovaného ako neznámeho vlastníka uznal a od počiatku ho považoval v celom rozsahu za dôvodný. Z tohto dôvodu súd výrokom II. tohto rozsudku rozhodol o náhrade trov strán konania tak, že žalobcom 1. – 8. rade, ktorí síce boli v konaní úspešní, z uvedených dôvodov podľa § 247 Civilného sporového poriadku náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Poprad.
Okresný súd
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.