Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 12Vyd/1/2024 8724200238 02. 07. 2026 JUDr. František Zelený ECLI:SK:OSPP:2026:8724200238.2
Uznesenie - 8 - 21Vyd/1/2024 Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D., zastúpený: Advokátska kancelária BG, s.r.o., so sídlom, Dlhá 977/39, 900 25 Chorvátsky Grob IČO: 53 853 296 za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom 817 15 Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 2/ Urbariát – pozemkové spoločenstvo Spišské Bystré, 059 18 Spišské bystré, SNP 134, IČO: 17 150 981, 3/ Lesy Slovenskej republiky, š. p., so sídlom 975 66 Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, o návrhu na potvrdenie vydržania, takto rozhodol: -2-
21Vyd/1/2024
I. Súd zamieta návrh navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: -8UZNESENIE
21Vyd/1/2024
Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D., zastúpený: Advokátska kancelária BG, s.r.o., so sídlom, Dlhá 977/39, 900 25 Chorvátsky Grob IČO: 53 853 296 za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom 817 15 Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 2/ Urbariát – pozemkové spoločenstvo Spišské Bystré, 059 18 Spišské bystré, SNP 134, IČO: 17 150 981, 3/ Lesy Slovenskej republiky, š. p., so sídlom 975 66 Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, o návrhu na potvrdenie vydržania, takto rozhodol: I. Súd zamieta návrh navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odôvodnenie 1. Návrhom doručeným súdu dňa 18.01.2024 sa navrhovateľ domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva súdom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. E.. V návrhu uviedol, že príbuzná F. B. G. D. je vedená ako neznámy vlastník, zapísaný na LV č. XXX k. ú. E. pod B 1798 v 875/467500-inách.
2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že v roku 1998 pri vysporiadaní nehnuteľnosti, na ktorých staval rodinný dom a za ktoré vyplatil svojim príbuzným finančnú náhradu, zistil, že nie je v katastri zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností. Zistil, že podielom 1 -ina je ako podielová spoluvlastníčka zapísaná F. B., G. D., ktorá sa približne v roku 1940 odsťahovala do USA. Menovaná pred svojím odchodom, ako bolo vtedy zvykom, darovala ústnym prejavom svoj nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v C. D. svojim príbuzným, ktorí sú právnymi predchodcami navrhovateľa. Právni predchodcovia tieto nehnuteľnosti užívali ako svoje vlastné až do doby, keď boli odovzdané do družstva a do správy Lesného závodu Poprad. Pre zosúladenie skutkového stavu so stavom právnym bolo notárskou zápisnicou spísanou 03.03.1998 vydané Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, na základe ktorého navrhovateľ získal aj podiel na domovom majetku po príbuznej F. B. G. D. v 1-ine. V roku 2012 navrhovateľ zistil, že jeho právny predchodkyňa zanechala pre užívanie v rodine aj iné nehnuteľnosti, ktoré zostali nezapísané na listoch vlastníctva v prospech jeho otca, preto titulom notárskej zápisnice zo dňa 07.11.2012 Osvedčením vyhlásenia o vydržaní získal aj ostatné nehnuteľnosti, ktoré sú bližšie špecifikované v NZ 41783/2012, NCRIs 42591/2012. Podmienka splnenia uplynutia 10-ročnej premlčacej doby bola potvrdená notárskou zápisnicou v roku 2012. Podľa vyhlásenia navrhovateľa bola držba od doby, čo si pamätá a pred tým z rozprávania jeho otca, nerušená a dobromyseľná. Túto skutočnosť potvrdila aj obec C. Bystré a tiež svedkovia uvedení v notárskej zápisnici. V roku 2023 navrhovateľ zistil, že na LV č. XXXX pod B 1111 V 875/467500 vedená jeho príbuzná F. B.. Dôvod, pre ktoré neboli predmetné nehnuteľnosti na LV č. XXXX zahrnuté do notárskej zápisnice v roku 2012 je skutočnosť, že v liste vlastníctva bol nesprávny zápis mena F. B., G. D.. Na základe protokolu o oprave chyby X-52/2023 bola uvedená chyba v mene odstránená. Navrhovateľ uviedol, že na Okresnom súde Poprad v konaní č. 21Vyd/3/2023 bolo vydané uznesenie, ktorým súd vyzval na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vlastníckeho práva k vyššie uvedenému spoluvlastníckemu podielu. Až vtedy sa zistilo, že príbuzná navrhovateľa je tiež podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX k. ú. E. a to podiel pod B 798 v 875/467500. Pretože Urbariát – pozemkového spoločenstva Spišské Bystré vykonáva činnosť riadneho hospodára na spoločnom majetku evidovanom na LV č. XXXX a LV č. XXX a je nesporné, že ide o spoločné nehnuteľnosti podľa zákona č. 97/2013 Z.z., čiastočné vysporiadanie majetku po právnej predchodkyni žalobcu by nebolo schopné zápisu na Okresnom úrade Poprad, katastrálnom odbore, preto navrhovateľ podal druhý návrh na vydanie potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam týkajúci sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., zapísané na LV č. XXX pod B 798 v 875/ 467500. Navrhovateľ uviedol je nesporné, že právna predchodkyňa B. F., G. D. nar. XX.XX.XXXX je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. C. D. a tiež na LV č. XXX k. ú. E.. Je taktiež nesporné, že pred vysťahovaním sa do USA zanechala na území SR v C. D. nehnuteľnosti, ktoré si po roku 1990 vysporiadal právny nástupca menovanej. Plynutie 10 ročnej lehoty v zmysle Občianskeho zákonníka mohlo a malo začať cca v roku 1940 po vysťahovaní sa B. F. G. D. do USA. Právni predchodcovia nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané na jej meno, prijali ako dar na základe neperfektnej zmluvy a takto ich začali užívať. Podľa navrhovateľa je nepochybné, že od roku 1940 minimálne do 01.04.1964 uplynula desaťročná premlčacia doba na splnenie podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Podľa navrhovateľa tak spolu s dobou, po ktorú predmetné nehnuteľnosti užívali jeho právni predchodcovia, vydržal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. C. D. a tiež na LV č. XXX k. ú. E. aj s prihliadnutím na vyššie uvedené už k 01.04.1964. Podľa navrhovateľa je nesporné, že aj napriek komplikovaným zápisom vlastníkov v pozemkovej knihe od rokov cca 1940 až do roku 1992 plynutie 10 ročnej lehoty držby pre splnenie podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uplynulo nerušene, dobromyseľne a bez akýchkoľvek rušení v držbe už u právnych predchodcov žalobcu. Počas celého obdobia plynutia lehoty nebol vo veci žiadny spor. Predmetné nehnuteľnosti spravovala Urbariátna spoločnosť C. D., o čom svedčia aj zápisy v knihách a evidenciách spoločnosti. Celá evidencia urbariátu je vedená a zapisovaná tak, že majetok patriaci do jednej rodiny žijúcej v dome a jednom dvore je zapísaný na jednu osobu, ktorá poberá požitky, odmeny alebo platí poplatky. Evidencia je vedená poradím domov po jednotlivých uliciach obce. Tak tomu bolo aj po príchode (vydaji) F. D. do rodiny Porackých. Nehnuteľnosti v jej vlastníctve spadali do rodiny Porackých – konkrétny je zápis na meno A. B.. Následne je ako nástupca vedený B. B., otec navrhovateľa. Urbariátna spoločnosť C. D. vykonávala činnosť do roku 1958, kedy lesy prevzala do správy Lesná správa Poprad. Navrhovateľ uviedol, že spôsob evidencie, vyplácania odmien, výnosov a platenia nákladov v nadväznosti na majetok nachádzajúci sa v správe urbariátnej spoločnosti vedia potvrdiť priamo ešte žijúci občania, ktorí boli pri obnovení urbariátnej spoločnosti a jej činnosti cca v roku 1990, konkrétne predseda A. E., zakladajúci člen, predseda Urbariátnej spoločnosti H. A. I.. Navrhovateľ má právny záujem riešiť svoje podielové spoluvlastníctvo k pozemku, ktorý je predmetom žalobného návrhu, nakoľko toho času nemôže priamo riešiť nakladanie s pozemkom – podielom na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k. ú. E., pretože podielový spoluvlastník ( B. F. G. D.) je neznámym vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú ma v správe Slovenský pozemkový fond Bratislava. Navrhovateľ má naliehavý právny záujem mať podiel na nehnuteľnostiach zapísaný na svojom mene a ako podielový spoluvlastník nakladať so svojim majetkom v rámci vystupovania ako vlastník na Urbariáte – pozemkovom spoločenstve Spišské Bystré. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ žiada, aby Okresný súd Poprad osvedčil, že navrhovateľ splnil predpoklady pre vydržanie, vydal vyzývacie uznesenie a následne vydal potvrdenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na meno: B. F. G. D., nar. XX.XX.XXXX na LV č. XXX K. ú. E. Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom v prospech navrhovateľa. 3. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ OZ“ ), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 4. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 5. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 6. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len „CMP“ ), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 7. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 8. Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. 9. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond. e) Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. 10. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. 11. Podľa § 359d ods. 3 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g. 12. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa §8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. 13. Podľa § 359e ods. 2 CP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
14. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi. 15. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle § 359a a nasl. CMP je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti (§359c ods. 1 CMP). Vydržanie je originárnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva, ktorý môže nastať len v prípade kumulatívneho splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Týmito sú oprávnenosť držby, uplynutie zákonom ustanovenej doby oprávnenej držby, spôsobilosť predmetu držby a spôsobilosť subjektu držby. Na to, aby sa držiteľ považoval za oprávneného, zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s touto nakladá ako s vecou vlastnou. Posúdenie dobromyseľnosti navrhovateľa spočíva v tom, či ako držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý putatívny právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Domnelým putatívnym titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napr. dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí, a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci, alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností, alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. 16. Konanie o potvrdení vydržania bolo do Civilného mimosporového poriadku zavedené novelou č. 68/2021 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2021. V zmysle dôvodovej správy je základnou úlohou tohto konania zabezpečenie efektívneho a relatívne rýchleho potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, presun právomoci z notárov na príslušný súd je odôvodnený potrebou zabezpečiť nezávislé a efektívne vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť vydané v zákonom upravenom procese, aby sa tak zabezpečila najmä ochrana ústavného práva vlastniť majetok. 17. Súd preskúmal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť, a to z viacerých dôvodov. 18. Okruh účastníkov upravuje ust. § 359c CMP, pričom sa jedná o kogentnú právnu úpravu. Keďže ide o návrhové konanie, účastníkom konania je navrhovateľ, ktorým môže byť len osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním (aktívna vecná legitimácia). Okrem navrhovateľa je účastníkom vždy ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné bremeno k nehnuteľnosti (pasívna legitimácia). Účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým subjektom ( voči ktorým má byť rozhodnutie účinné), ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorých sa konanie o potvrdenie vydržania týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva, alebo vecného práva k nehnuteľnosti navrhovateľa a účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Účastníkom konania je ďalej aj správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, pričom tieto subjekty môžu byť v konaní nečinné, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania netýka (nie sú povinné uplatňovať svoje procesné práva, najmä právo na základe doručeného vyzývacieho uznesenia,
a to podať námietky voči vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania). Navrhovateľ v návrhu neoznačil ako účastníkov konania subjekty zapísané na LV č. XXX v k. ú. E. k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa domáha vydržania, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve aj iných subjektov. Účastníkmi konania majú byť všetci spoluvlastníci zapísaný na liste vlastníctva č. XXX nachádzajúcom sa v k. ú. E.. Súd sám nemôže určiť správny okruh účastníkov konania v súlade s ustanovením § 359 CMP, keďže konanie o potvrdení vydržania je konaním návrhovým (§ 359d ods. 1 CMP), v ktorom náležitosti návrhu na začatie konania v súlade s ustanovením § 359d ods. 2 CMP vymedzuje navrhovateľ podávajúci návrh na začatie konania o potvrdení vydržania. Z uvedeného dôvodu neboli splnené procesné podmienky v zmysle § 359c ods. 2 písm. b) CMP. V tomto štádiu konania súd dospel k záveru, že návrhu na potvrdenie vydržania nemožno vyhovieť a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa zamietol. 19. Odhliadnuc od uvedeného, súd dospel k záveru o zamietnutí návrhu aj z iného dôvodu. Skutočnosti, o ktoré navrhovateľ opiera vydržanie sú, tie že F. B., ktorá sa vydala do ich rodiny, v roku 1940 pri odchode do USA ako podielová spoluvlastníčka predmetných pozemkov, ústnym prejavom darovala jeho právnym predchodcom (ktorých bližšie nešpecifikoval) nehnuteľnosti, ktoré vlastnila na území Slovenska v Kravanoch. Bližšie neuvedení príbuzní užívali nehnuteľnosti od roku 1940 až do doby, kým neboli odovzdané do družstva a lesné pozemky do správy lesného závodu Poprad. V roku 2023 zistil navrhovateľ chybný zápis v katastri. Navrhovateľ nepredložil doklad pri stotožnení F. B. G. D., ako rodinnej príbuznej, ani o taký dôkaz nepožiadal. Nie je preto známe či F. B. mala deti ako potencionálnych dedičov. 20. Na území Slovenska platilo do 31.12.1950 obyčajové právo, ktoré chápalo vydržanie ako jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníctva mimo pozemkovej knihy. Vlastnícke právo vydržaním nadobudol ten „kto nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne má v držbe“. Do plynutia vydržacej doby sa započítavala aj držba právneho predchodcu, vrátane takého, od ktorého bola držba získaná zmluvne mimo pozemkovej knihy. V danom čase v roku 1940 pri darovaní nehnuteľnosti bolo povinné uzatvoriť písomnú darovaciu zmluvu, čo vyplývalo zo zákona a zároveň platil intabulačný princíp pre nadobudnutie vlastníctva do roku 1951. Zápis do pozemkovej knihy bol povinný, keďže až zápisom do PK nastali konštitutívne účinky zmluvy, čím boli účastníci zmluvy motivovaní k zápisu ich vlastníckeho práva vyplývajúcej z tej konkrétnej zmluvy. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa nadobúdalo zápisom (vpisom) do pozemkovej knihy, čo sa v danom prípade nestalo. Súd mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, už akokoľvek, existenciu právneho titulu (darovacej zmluvy), z ktorého by sa mohlo odvodiť domnelé vlastníctvo, ani existenciu zápisu v pozemkovej knihe. Ak by súd konštatoval, že vydržacia doba začala plynúť v roku 1940, teda odchodom vlastníčky do USA a prenechaním nehnuteľnosti príbuzným do daru, vlastnícke právo vydržaním nadobudol v tom čase ten, kto nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne má v držbe. Následne v období od 01.01.1951 do 31.03.1964 vstúpil do platnosti Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., podľa ktorého vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01.01.1951, podľa predtým platného obyčajového práva, sa skončila uplynutím tejto doby, avšak najneskôr k 01.01.1961 (§ 566). Navrhovateľ uviedol dátum vydržania právneho predchodcu ku dňu 01.04.1964. Teda vydržacia doba právneho predchodcu navrhovateľa nemohla byť naplnená. Vydržanie vlastníckeho práva však súd môže konštatovať iba voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, a to aj so započítaním doby oprávnenej držby právneho predchodcu takejto osoby. 21. Pokiaľ chcel navrhovateľ poukázať na skutočnosť, že už jeho otec vydržal vlastnícke právo k podielom F. B., môžu sa dedičia v samostatnom sporovom konaní domáhať určenia toho, že ku dňu smrti bola takáto osoba, otec navrhovateľa ako poručiteľ vlastníkom nehnuteľností a po právoplatnosti rozsudku v prípade úspechu v spore a zápise tejto skutočnosti na list vlastníctva, sú dedičia oprávnení podať návrh na dodatočné konanie o dedičstve, v ktorom sa rozhodne, ktorý z dedičov novoobjavený majetok zdedí. 22. Navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok dobromyseľnosti oprávnenej držby. Navrhovateľ nepopisuje bližšie príbuzenské vzťahy v rodine, teda komu mali byť darované predmetné nehnuteľnosti, akému členovi rodiny, kedy sa mal ujať držby, uchopiť držby titulom darovania a taktiež navrhovateľ neuvádza kedy sa uchopil držby, čo je pre dané konanie principiálne. Jediné čo navrhovateľ uviedol bolo, že spolu s právnymi predchodcami vydržal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. E. už k 01.04.1964. Uvedené sa javí byť nelogickým argumentom, keďže navrhovateľ narodený v roku 1956 nemohol vydržať pozemok k 01.04.1964, keďže by mal iba 8 rokov a jeho otec B. B. zomrel v roku 1987. Predložené
notárske zápisnice a v nich uvedené skutočnosti sa netýkajú predmetných pozemkov, vo vzťahu ku ktorým súd rozhoduje o splnení podmienok vydržania vlastníckeho práva. Súd mal za to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok vydržania svojich právnych predchodcov ani vydržanie jeho osobou. 23. Navrhovateľ musí riadne preukázať, že právni predchodcovia splnili podmienky vydržania, keďže samotná skutočnosť, že právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti nerušene užívali iba z rozprávania, neznamená, že ich držba bola oprávnená, že boli s ich držbou dobromyseľní a táto skutočnosť sama o sebe nemôže znamenať nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Ďalší nedostatok tak spočíva v držbe – navrhovateľ sám v návrhu uvádza, že jeho právni predchodcovia užívali nehnuteľnosti ako vlastné až do doby, pokiaľ neboli polia odovzdané do družstva a lesné pozemky do správy lesného závodu Poprad. Ďalej nerozvádza ani neuvádza časové obdobie. Z predloženého návrhu a k nemu pripojených dôkazov súd nemá za preukázané, že sa držby ujali právni predchodcovia navrhovateľa a že s vecou nakladali ako s vlastnou, nepretržite počas plynutia vydržacej doby. 24. Čo do dôkaznej povinnosti, súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/239/2022 zo dňa 25.01.2024, podľa ktorého: „V konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Preto, ak súdy nižších inštancií dospeli k záveru, že táto podmienka splnená nebola, pričom tento záver má dostatočný podklad v relevantných skutkových zisteniach a dostatočnú oporu v právnom posúdení, nemali inú možnosť, ako návrh navrhovateľky zamietnuť.“ Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac pritom vyšetrovací princíp, vzhľadom na už vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa, alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a procesnú zodpovednosť navrhovateľa. Z formulácie zákonného ustanovenia je jasné, že ide o možnosť a nie povinnosť súdu, pričom je na úvahe súdu, aký postup zvolí. V návrhu navrhovateľ ani nepoukázal, ktoré dôkazy by mal súd vykonať pre preukázanie jeho tvrdených skutočností. 25. Vzhľadom na nedostatok procesnej podmienky pasívnej legitimácie a skutočnosť, že nepoukázal ani na dátum, ku ktorému malo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, bolo nepodstatným skúmať, kto je F. B. a v akom príbuzenskom vzťahu je s navrhovateľom. S poukazom na § 359d ods. 2 CMP je navrhovateľovou povinnosťou opísať skutočnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vydržacia doba začína plynúť uchopením veci do oprávnenej držby. 26. Navrhovateľ nepreukázal vo vzťahu k jeho osobe, tak u jeho právnych predchodcov splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k podielu vo výške 875/467500 F. B., G. D. na parcelách na LV č. XXX, k. ú. E., a k potvrdeniu vydržania. Notárske zápisnice, ktoré predložil navrhovateľ, sú pre dané konanie irelevantné a osvedčované skutočnosti v nich sú sporné čo do pravdivosti. Skutočnosti z nich vyplývajúce považoval súd len za subjektívne predstavy navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti. Navrhovateľ v nich dostatočne skutkovo neopísal a nepreukázal, že je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu nehnuteľnosti (podiely) patria. 27. Zároveň predmetom vydržania sú podiely na parcelách, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť, ktorú spravuje od roku 1996 Urbariát - pozemkové spoločenstvo Spišské Bystré. Navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia nemohli byť držiteľmi podielov na nehnuteľnostiach a spravovať ich a brať z nich úžitky od roku 1958 do roku 1996, nakoľko na základe zákona SNR č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov boli tieto do 13.03.1958 zrušené, pričom nehnuteľnosti prevzal do užívania a správy štát prostredníctvom riaditeľstva Krajskej správy lesov, alebo neskôr iných organizácií. Keďže navrhovateľ nekonkretizuje dátum, kedy malo dôjsť k vydržaniu, vzhľadom na vyššie uvedené, je nemožné ustáliť, či mohlo dôjsť k uplynutiu vydržacej doby. Jednou z povinných náležitostí návrhu vymedzených v § 359 ods. 2 CMP je aj označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
Uvedenie konkrétneho dňa kedy navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia, nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním však v návrhu absentuje. 28. Súd návrh navrhovateľa na začatie konania o vydržaní zamietol podľa § 359e CMP a to z dôvodu, nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, neosvedčenia splnenia predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva, z dôvodu nepreukázania dobromyseľnosti navrhovateľa vstupu do držby (chýba právny titul pre vstup do držby), z dôvodu nejasne špecifikovaných okolností o príbuzenskom vzťahu s F. B. a právnymi predchodcami (absencia postupnej rodovej línie držiteľov), ako aj z dôvodu neuvedenia obligátnej náležitosti kedy navrhovateľ vydržal vlastnícke právo (neuvedenie dátumu jeho vydržania). Navrhovateľ neosvedčil všetky zákonom stanovené podmienky na vydržanie uvedených nehnuteľností a na začatie konania o vydržaní a na vydanie vyzývacieho uznesenia. 29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: -2-
21Vyd/1/2024
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešov, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení(§ 357 písm. a/ a § 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).