Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 25C/28/2024 8724202063 08. 04. 2026 JUDr. Lucia Baštová ECLI:SK:OSPP:2026:8724202063.10
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej Advokátska kancelária Hudzík & Partners s. r. o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: C. A. F. G., A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenému AKPK s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 55 741 452, o nahradenie prejavu vôle s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 17.05.2024, po odstránení vád podania a upravení žalobného návrhu (zmeny žaloby) žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť prejavu vôle uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu v znení: „I. KÚPNA ZMLUVA Uzatvorená podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka 1. Zmluvné strany Predávajúci: C. A. F. G., A., nar. XX.X.XXXX bytom H. XXXX/XX, XXX XX E., I. J. a E.: A. B., nar. X.X.XXXX bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., občan SR 2. Predmet zmluvy 2.1 Predávajúci predáva a kupujúca kupuje od predávajúceho do svojho vlastníctva nasledovnú nehnuteľnosť: parcela reg. "E" parc. číslo 2273 - orná pôda o výmere 4719, zapísanej na LV XXXX, obec E., k. ú. E., okres E., veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/5. 2.2 Predávajúci prehlasuje, že predmet kúpy je právne voľný, nebol odpredaný, založený, ani inak právne zaťažený žiadnymi právami tretích osôb. 3. Kúpna cena a platobné podmienky 3.1 Kúpna cena za predmet kúpy je stanovená na 20.966,10 eur.
3.2 Kupujúca zaplatí kúpnu cenu v celosti na účet predávajúceho pri podpise tejto zmluvy. 4. Ostatné zmluvné dojednania 4.1 Kupujúca prehlasuje, že predmet kúpy pozná a kupuje ho v stave, v akom sa momentálne nachádza. 4.2 Zmluvné strany sa dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech kupujúcej podá Správe katastra E. za obe zmluvné strany kupujúca, pričom správny poplatok za vklad bude hradiť kupujúca. 4.3 Vlastnícke právo k predmetu tejto zmluvy prechádza na kupujúcu vkladom jeho vlastníctva do Katastra nehnuteľností E.. 4.4 Na základe tejto zmluvy sa na liste vlastníctva č. XXXX pre obec E., k. ú. E., okres E. vyznačia tieto údaje: Časť A: majetková podstata - bez zmeny Časť B: vlastník A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., občan SR - veľkosť podielu 1/5 Časť C: ťarchy - bez zmeny 5. Záverečné ustanovenia 5.1 Účastníci po prečítaní tejto zmluvy vyhlásili, že s jej obsahom súhlasia, porozumeli jej, pričom ich zmluvná voľnosť nebola nijako obmedzená a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú. 5.2 Táto zmluva nadobúda platnosť dňom podpísania oboma zmluvnými stranami, účinnosť dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva Správou katastra E.. 5.3 Táto zmluva je vyhotovená v 4 vyhotoveniach. Po jednom obdržia zmluvné strany a 2 pre Kataster nehnuteľností E..“ a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. 2. Žalobu (po odstránení vád podania a úprave žalobného návrhu) odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcela registra E č. 2273- orná pôda o výmere 4719 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, obec E., k. ú. E., okres E. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/5. Žalovaný ako kupujúci uzatvoril kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/5 k predmetnej nehnuteľnosti. Vklad kúpnych zmlúv bol povolený správou katastra dňa 22.10.2021 pod V XXXX/XXXX-XXXX/XXXX, dňa 07.01.2022 v znení dodatku č. 1 zo dňa 08.02.2022 pod V XX/XXXX-XXX/XXXX, dňa 18.01.2022 pod V XXX/XXXX-XXX/XXXX, dňa 31.01.2022 pod V XXX/ XXXX-XXX/XXXX, dňa 16.06.2023 v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.07.2023 pod V XXXX/XXXXXXXX/XXXX. Keďže nebola účastníčkou predmetných kúpnych zmlúv, navrhla, aby ich zabezpečil súd, a to za účelom upresnenia kúpnej ceny v navrhovanom petite. Tvrdila, že právni predchodcovia žalovaného ako podieloví spoluvlastníci pred prevodom spoluvlastníckeho podielu tento jej, ako podielovej spoluvlastníčke, neponúkli na predaj. Listom zo dňa 29.07.2024 vyzvala žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy na prevod spoluvlastníckeho podielu, na ktorý žalovaný doposiaľ nereagoval. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1875/2005 a uvedené skutočnosti žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel. Po zapožičaní spisov Okresného úradu E. K.- XXXX/ XXXX, K.- XX/XXXX, K.- XXX/XXXX, K.- XXX/XXXX L. K.- XXXX/XXXX upresnila v petite žaloby bod 3. kúpnej zmluvy, v časti dohodnutej kúpnej ceny na sumu 20.966,10 eur. 3. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila list vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. s chronológiou zmien od dátumu 30.09.2014, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. s údajmi platnými k 09.08.2024 a výzvu na odpredaj spoluvlastníckeho podielu zo dňa 29.07.2024 s potvrdením o doručení výzvy (doručenkou). 4.1 Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2024 namietal procesný postup súdu. Poukázal na to, že žalobkyňa podala na súd dňa 17.05.2024 žalobu o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu a súd ju uznesením zo dňa 29.05.2024 podľa § 129 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyzval na opravu/doplnenie žaloby v lehote 15 dní, nakoľko jej podanie považoval za vadné a nezrozumiteľné. Zásielka s uznesením na opravu žaloby bola dňa 25.06.2024 vrátená súdu ako neprevzatá žalobkyňou. S poukazom na ust. § 111 ods. 3 CSP jej začala od tohto dňa plynúť lehota 15 dní na opravu/doplnenie žaloby a márne uplynula dňa 10.07.2024. Súd bol preto povinný postupovať v zmysle ust. § 129 ods.
3 CSP a žalobu odmietnuť. To, že v konaní pokračoval, je závažným porušením jeho procesných povinností, spôsobujúcim nezákonnosť celého následného súdneho konania. Svojím postupom súd absolútne neprimerane zvýhodnil žalobkyňu, čo predstavuje porušenie, resp. negáciu základnej zásady civilného procesu, a to zásady rovnosti strán sporu. Podľa žalovaného, ďalším závažným procesným pochybením súdu bolo, že na základe podania žalobkyne zo dňa 16.07.2024 jej predĺžil už zmeškanú lehotu na opravu/doplnenie žaloby. Ak raz žalobkyňa zmeškala lehotu na opravu/doplnenie žaloby, súd bol žalobu povinný odmietnuť, nemohol jej predĺžiť zmeškanú lehotu, keďže súd môže predlžiť len plynúcu, existujúcu lehotu. Zmeškanie lehoty je možné zhojiť postupom podľa § 129 ods. 4 CSP, avšak v dôsledku pochybenia súdu k aplikácii tohto ustanovenia nemohlo prísť. 4.2 Ďalším, podľa neho závažným pochybením súdu bolo to, že žalobkyni umožnil opakovanú opravu žaloby, keď ju výzvou zo dňa 09.10.2024 druhýkrát vyzval na opravu žaloby. Ak by aj bolo možné akceptovať, že súd žalobkyni nezákonne predĺžil lehotu na opravu/doplnenie žaloby do dňa 12.08.2024, tak je zrejmé, že žalobkyňa žalobu neopravila/nedoplnila ani v tejto predĺženej lehote. Zmeškala preto aj súdom nezákonne predĺženú lehotu na opravu žaloby. Strana sporu má „nárok“ na jedno upozornenie súdu na potrebu opravy/doplnenia jej podania. Ak nie je doplnené riadne a včas, súd podanie odmietne. Žalobca má povinnosť riadne spracovať žalobu, súd ho v zmysle CSP môže raz notifikovať čo do jeho pochybení a určiť mu, ako má žalobu opraviť v určitej lehote. Avšak ak toto žalobca nezvládne v súdom určenej lehote, súd nemôže zasa žalobcu vyzývať na opravu žaloby, čím na seba prevezme zodpovednosť žalobcu čo do procesnej diligencie. Súd nie je strana sporu. Strany sporu len prevádza konaním, avšak ako nestranná tretia inštancia, nie ako právny poradca jednej zo strán. Navyše, žalobkyňa bola už v čase prvej opravy žaloby zastúpená advokátom. Súd preto nemal žiadny zákonný a ani filozofický dôvod na to, aby jej opakovane poskytoval súčinnosť pri oprave jej vlastných podaní. Jeho doterajší procesný postup bol podľa žalovaného nepochopiteľný aj s ohľadom na fakt, že sám súd v uznesení na opravu žaloby žalobkyni vyslovene uviedol, že „ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne“. 4.3 Z obsahu súdneho spisu tiež vyplýva, že súd od katastra nehnuteľností zabezpečil spisy k vkladovým konaniam, v ktorých žalovaný nadobúdal spoluvlastnícke podiely na parcele. Aj tento postup súdu je podľa žalovaného absolútne neprípustnou pomocou žalobkyni, a to s poukazom na § 23 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, ku ktorému vydal usmerňujúce stanovisko aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, v Katastrálnom bulletine č. 2/2016. Správny orgán je sám oprávnený informáciu alebo dokument zo správneho spisu poskytnúť o. i. aj osobe, ktorá preukáže odôvodnenosť svojej požiadavky. Je nepochopiteľné, prečo listinné dôkazy, ktoré je povinná predložiť žalobkyňa do súdneho spisu zabezpečil súd, keď ich mohla žalobkyňa, navyše zastúpená advokátom, zabezpečiť obratom, bez akýchkoľvek komplikácií. Záverom dal okrem namietaného procesného postupu súdu do pozornosti aj to, že žalobkyňa v žalobe uplatnila nárok v rozsahu, ktorý jej nepatrí, a preto ak by aj konanie bolo vedené zákonným spôsobom, žalobe vyhovieť nemožno. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 09.12.2024 v reakcii na písomné vyjadrenie žalovaného uviedla, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyjadril k predmetu sporu. Súd sa svojim procesným postupom podľa nej nedopustil závažných pochybení, pričom poukázala na čl. 2 Základných princípov CSP. 6. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 22.12.2024 sa v plnom rozsahu pridržiaval predchádzajúceho písomného vyjadrenia, trval na tom, že žaloba mala byť súdom odmietnutá dňa 10.07.2024 a opätovne zdôraznil, že žalobkyňa uplatnila nárok v rozsahu, ktorý jej nepatrí, a preto žiadal žalobu zamietnuť. 7. Súd rozsudkom č. k. 25C/28/2024-121 zo dňa 05.03.2025 vyhovel žalobe žalobkyne, nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu a priznal jej voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% dôvodiac, že v rámci procesného postupu súdu nedošlo k závažným procesným pochybeniam, že žalovaný vôbec nepopieral, že zákonné predkupné právo žalobkyne bolo porušené, a keďže v momente, kedy vzniklo žalobkyni oprávnenie domáhať sa od nadobúdateľa, aby jej nehnuteľnosť ponúkol na predaj, nebolo už iného dotknutého spoluvlastníka, ktorý by mohol uplatniť nároky z porušenia predkupného práva, jej nárok bol v celom rozsahu dôvodný.
8. Krajský súd Prešov po odvolaní žalovaného uznesením č. k. 16Co/24/2025-164 zo dňa 23.09.2025 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože záver prvoinštančného súdu je procesne nesprávny, predčasný a v konaní bude potrebné nanovo sa vyporiadať so všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na povahu uplatňovaného nároku a tieto vyhodnotiť z hľadiska právnych záverov prijatých ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a vo veci nanovo rozhodnúť. 9. V odôvodnení ďalej konštatoval, že súd nevysvetlil, ako sa so všetkými skutočnosťami stanovenými zákonodarcom v procesnom postupe pri všetkých náležitostiach písomného podania označeného ako žaloba, odstraňovania vád podania, výzvy súdu na odstraňovanie vád podania, vyporiadal a dôvodne svojím postupom vzbudil pochybnosti na strane žalovaného, že môže dochádzať k porušeniu princípu rovnosti strán v spore, ale aj porušeniu zásady, že práva patria bdelým a porušeniu zásady kontradiktórnosti konania. Odvolací súd mal za to, že námietka žalovaného týkajúca sa nesprávneho procesného postupu súdu je dôvodná a je dôvodné považovať rozhodnutie prvoinštančného súdu za zmätočné vo svojom procesnom postupe nemajúce oporu v príslušných zákonných ustanoveniach CSP. Taktiež považoval rozhodnutie za nesprávne aj v otázke právneho posudzovania veci, a to s poukazom na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo/83/2021, uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2025 v znení „ak do času rozhodovania súdu o žalobe na nahradenie prejavu vôle nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, spoluvlastník, ktorý si uplatnil predkupné právo, má právo odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov.“ 10. Na prejednanie sporu súd po vrátení veci odvolacím súdom nariadil pojednávanie, na ktorom strany sporu prostredníctvom svojich právnych zástupcov zotrvali na svojich tvrdeniach poukazujúc na obsah žaloby a ich doterajších vyjadrení v spore. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu mala za to, že súd z procesného hľadiska postupoval správne a v súčasnosti už nie je možné konanie skončiť spôsobom, že by bolo podanie odmietnuté, pretože by to bolo porušením prístupu k spravodlivosti, keď navyše pred doručením žaloby žalovanému z postupu súdu nevyplývajú žiadne práva. Až momentom, kedy sa mu doručí žaloba, uplatňuje svoje práva vo vzťahu k postupu súdu a vo vzťahu k žalobcovi. K veci samej uviedla, že aj tu súd postupoval správne, pretože žaloba bola podaná v čase, keď ešte plynula trojročná premlčacia doba prvého právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na žalovaného. Preto podľa nej nebolo potrebné aby urobila päť samostatných návrhov v rámci nahradenia prejavu vôle, pretože v konečnom dôsledku by to stále bol spoluvlastnícky podiel ?. 11. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu zdôraznil, že krajský súd sa stotožnil s výhradami k ním namietanému procesnému postupu súdu a vo vzťahu k právnemu posúdeniu poukázal na možnosť uplatniť si predkupné právo na základe pomeru podielov ostatných spoluvlastníkov a nie sčítaním podielov, ktoré nadobudol. V prípade prvého prevodu podielu, ktorý nadobudol, si nemohla žalobkyňa uplatniť celý podiel, ale len podiel, ktorý na ňu pripadal. Bol už vlastníkom parcely a ona si mohla uplatniť iba svoje predkupné právo, iba vo výške svojho podielu podľa vzájomných pomerov. A takýmto spôsobom prirastal postupne jeho podiel. Pri každom jednom prevode bola žalobkyňa povinná vyčísliť svoj pomer a žiadať ho takým spôsobom. Na konci to môže zrátať, ale určite to nebude celý podiel, ktorý nadobudol. Je nepochybné, že predkupné právo sa porušuje každým jednotlivým prevodom a potom nastáva zákonná úprava, že žalobkyňa môže žiadať to, o čo bola ukrátená, ale nikdy nemôže žiadať celý podiel, iba ten pomer, čo na ňu pripadá. Ostatní spoluvlastníci mali predkupné právo, a keďže si ho neuplatnili, nadobudol platne tie ich pomery. Jej nárok vo vzťahu k celému podielu od neho je preto nedôvodný, keďže prekročila vyčíslenie nároku, ktorý by jej patril. Je predsa základná zodpovednosť žalobkyne podať kvalifikovanú žalobu. 12. V doplňujúcom vyjadrení k spôsobu výpočtu nárokov z porušeného predkupného práva k správnemu výpočtu podielov navyše poukázal aj na to, že jednotlivé podiely nadobúdal za odlišné ceny a aj z tohto dôvodu je potrebné, aby žalobkyňa v petite žaloby naformulovala kúpnu zmluvu vždy k jednotlivému prevádzanému podielu za podmienok, za akých tento podiel kupoval. Pri každom prevode musí určiť kúpnu cenu tak, ako ju v minulosti zaplatil, keďže môže požadovať spätný prevod daného podielu za rovnakých podmienok, ako daný podiel nadobudol. Aktuálny petit žaloby je preto nevykonateľný a súd ho nemôže formulovať namiesto nej. 13. Prv, než súd prejde k uvedeniu skutkového stavu a k posúdeniu sporných a nesporných skutočností medzi stranami sporu, vyjadrí sa aj v zmysle pokynu odvolacieho súdu k doterajšiemu, žalovaným namietanému procesnému postupu súdu.
14. Žalobkyňa podala na súd dňa 17.05.2024 žalobu o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 16.05.2024, v ktorej žiadala vyslovenie relatívnej neplatnosti piatich kúpnych zmlúv označených vkladovými konaniami, v ktorých boli na základe predmetných zmlúv prevádzané spoluvlastnícke podiely k parcele č. 2273 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. na žalovaného. V žalobe uviedla, že ju podáva voči nadobúdateľovi aj prevodcom a citovala ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyvodila, že predchádzajúci spoluvlastníci pri prevode spoluvlastníckeho podielu nesplnili zákonnú povinnosť ponúknuť jej na odkúpenie spoluvlastnícky podiel, čím porušili jej predkupné právo. 15. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 16. Civilné súdne sporové konanie sa začína na návrh. Žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (§ 131 CSP). Obsah žaloby upravuje cit. ust. § 137 CSP. To aké náležitosti má mať podaná žaloba vyplýva z ust. § 132 CSP. Ten okrem všeobecných náležitosti podania vyžaduje tiež označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Existencia riadneho žalobného návrhu je základnou podmienkou pre začatie sporového civilného konania. Žalobca totiž svojim podaním - žalobou určuje, proti komu nárok uplatňuje a aj predmet civilného procesu. Predmetom každého civilného procesu je procesný nárok vymedzený žalobcom a tvorí ho žalobný petit a základ žaloby, t. j. právne relevantné skutočnosti, na ktorých žalobca svoj nárok zakladá. V sporovom konaní súd nie je oprávnený bez súčinnosti so žalobcom konať a rozhodovať o niečom inom, len skúmať či platné právo umožňuje, aby na základe skutkového stavu vo veci tvrdeného žalobcom, mohlo byť žalobe vyhovené. Opísaním rozhodujúcich skutočností a formuláciou žalobného petitu žalobca vymedzuje, resp. identifikuje právo, o ktorého ochranu mu v konaní ide. Význam potreby presnosti, jasnosti a určitosti žalobného návrhu vystupuje do popredia z viacerých hľadísk. Preto sa vyžaduje, aby žalobca v žalobe uplatnený nárok dostatočne identifikoval. 17. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napr. uznesenie sp. zn. 7Cdo/268/2019) konštatuje, že predmet konania (obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. 18. Krajský súd k podanej žalobe uviedol, že niet pochýb, že predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žalobou vymedzila (aj keď stručný), dôvod podania predmetnej žaloby, uviedla čoho sa domáha, vo vzťahu ku ktorým parcelám zapísaným na akom liste vlastníctva a aj uviedla, že sa tohto práva domáha voči prevodcom, ktorého označila v tejto žalobe. Právne poukázala na § 140 Občianskeho zákonníka a uviedla, že bolo porušené jej predkupné právo, preto žiada o vyslovenie relatívnej neplatnosti uvedených kúpnych zmlúv. Odvolací súd sa preto nestotožnil s procesným postupom súdu, ktorým súd považoval za nutné vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád podania tak, pretože všetky skutočnosti, na ktoré upozorňoval žalobkyňu, boli v žalobe uvedené. 19. Súd k uvedenému uvádza, že je síce pravdivé posúdenie podania žalobkyne odvolacím súdom, avšak nie v časti, kde odvolací súd konštatoval, že žalobkyňa uviedla, že sa tohto práva domáha voči prevodcom, ktorého označila v tejto žalobe. Žalobkyňa doslovne uviedla, že žalobu podáva tak ako voči nadobúdateľovi aj prevodcom (z podanej žaloby vyplývalo pre súd len označenie žalovaného ako aktuálneho podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti). Súd preto uznesením zo dňa 29.05.2024 vyzval žalobkyňu na opravu/doplnenie žaloby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, a to aby v podanej žalobe správne označila osoby žalovaných, nakoľko nestačí v žalobe uviesť len to, že smeruje voči nadobúdateľovi a prevodcom; ďalej, aby uviedla, čoho sa predmetným podaním domáha, teda aby v
podanej žalobe zrozumiteľne opísala skutkový dej, na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok, uviedla pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, a aby označila a predložila listinné dôkazy preukazujúce ňou uplatňovaný nárok a v časti žalobného návrhu (petitu) uviedla, čoho sa domáha tak, aby bol žalobný návrh v súlade s obsahom podanej žaloby. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na ustanovenia § 40a a § 603 Občianskeho zákonníka, čím žalobkyňu, ktorá v tom čase nebola zastúpená právnym zástupcom, poučil o jej zákonnom práve, ktoré sa viaže aj na správne uvedenie (označenie) strán sporu na strane žalovaného. V bode 13. ju poučil, že „opravené podanie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je potrebné doručiť súdu do 15 kalendárnych dní...“. V rámci poučenia o opravnom prostriedku ju súd poučil, že „ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne“. 20. K doručeniu uznesenia na odstránenie vád žalobkyni súd uvádza, že uznesenie jej doručoval do vlastných rúk. Zásielka bola dňa 06.06.2024 uložená na pošte a podľa pečiatky súdu bola dňa 26.06.2024 vrátená súdu ako neprevzatá v odbernej lehote. Od nasledujúceho dňa plynula žalobkyni 15 dňová lehota na odstránenie vád podania. Počas plynutia tejto lehoty žalobkyňa dňa 02.07.2024 osobne prevzala predmetné uznesenie (viď doručenka pripojená k čl. 8 spisu). Súdu bolo následne dňa 16.07.2024 (14-ty deň lehoty od osobného prevzatia uznesenia žalobkyňou) doručené podanie zo dňa 16.07.2024, ktorého obsahom bolo oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalobkyne právnym zástupcom a žiadosť o predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby. Oznámením zo dňa 23.07.2024 súd žalobkyni oznámil predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby do 12.08.2024. Podaním zo dňa 12.08.2024, doručeným súdu dňa 12.08.2024, odstránila žalobkyňa vady žaloby tak, že namiesto vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorými žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely na parcele, žalovala nahradenie prejavu vôle žalovaného tak, že súd na ňu prevedie celý spoluvlastnícky podiel žalovaného na parcele o veľkosti 1/5. Zároveň v tomto podaní navrhla súdu ako listinný dôkaz zabezpečiť kúpne zmluvy, ktorými žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely na predmetnej parcele, nakoľko ona sama nebola účastníčkou týchto kúpnych zmlúv a uvedené bolo potrebné za účelom upresnenia kúpnej ceny v navrhovanom petite. 21. Po zaplatení súdneho poplatku za podanú žalobu žalobkyňou dňa 12.09.2024, súd žiadosťou zo dňa 17.09.2024 požiadal Okresný úrad E., Katastrálny odbor o zapožičanie spisov z vkladových konaní K. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX, K. XX/XXXX-XXX/XXXX, K. XXX/XXXX-XXX/XXXX, K. XXX/XXXX-XXX/ XXXX L. K. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX v lehote 15 dní od doručenia žiadosti, ktoré okresný úrad doručil súdu dňa 03.10.2024. Súd oznámením zo dňa 09.10.2024 oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne, že do spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 25C/28/2024 boli pripojené spisy Okresného úradu E., katastrálny odbor z tam uvedených vkladových konaní a vyzval ho na doplnenie žaloby v lehote 20 dní od doručenia výzvy. Právny zástupca oznámenie s výzvou prevzal dňa 14.10.2024 a žalobu upresnil v petite žaloby bod 3. kúpnej zmluvy v časti dohodnutej kúpnej ceny na sumu 20.966,10 eur, podaním doručeným súdu dňa 22.10.2024 (tento dátum má byť správne uvedený aj na doplnení žaloby). Napokon uznesením zo dňa 24.10.2024 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe, ktoré uznesenie spolu s prílohami žalovaný prevzal dňa 13.11.2024. 22. Podľa § 111 ods. 1, 2 a 3 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 23. Podľa § 118 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť súd. Lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť. 24. Podľa § 129 ods. 1, 2, 3 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
25. Tak ako už súd vyššie uviedol, nakoľko minimálne v časti označenia žalovaných a s tým súvisiaceho žalobného návrhu súd vyhodnotil žalobu ako neúplnú a nezrozumiteľnú, nakoľko žalobkyňa v nej uvádzala, že ju podáva voči nadobúdateľovi, voči prevodcom a vyplývalo z nej len to, že došlo k porušeniu predkupného práva, vyzval ju na odstránenie vád podania uznesením zo dňa 29.5.2024, ktoré jej bolo doručované do vlastných rúk a vrátilo sa súdu ako neprevzaté v odbernej lehote dňa 26.06.2024. Podľa § 111 ods. 3 CSP sa týmto dňom považovalo za dourčené, aj keď sa žalobkyňa ako adresát písomnosti o tom nedozvedela. Je však nepochybné, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že jej bola doručovaná písomnosť zo strany súdu (keďže podala na súd žalobu) a túto zásielku si prišla prevziať osobne na súd dňa 02.07.2024 a v nadväznosti na to, keď sa oboznámila s obsahom zásielky splnomocnila dňa 15.07.2024 právneho zástupcu na zastupovanie v konaní a tento dňa 16.07.2024 požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie vád podania (majúc za to, že tak robí v rámci plynutia 15dňovej lehoty - 14.-ty deň, keďže žalobkyňa prevzala uznesenie dňa 02.07.2024). Následne podaním zo dňa 12.08.2024, doručeným súdu dňa 12.08.2024, odstránila žalobkyňa vady žaloby tak, že predložila opravené podanie zo dňa 17.05.2024, ktorým odstraňovala vady podania a upravovala žalobný návrh. 26. V skutočnosti však žalobkyni začala plynúť 15 - dňová lehota na odstránenie vád podania od vrátenia nevyzdvihnutej zásielky na súd, t. j. od 27.6.2024 a uplynula dňa 11.7.2024. Súd bol preto povinný, ako namietal žalovaný, podanie žalobkyne odmietnuť. Na druhej strane je ale možné konštatovať, že lehota určená súdom v uznesení na odstránenie vád podania nie je zákonná prekluzívna lehota a jej zmeškanie nemusí automaticky znamenať, že žalobkyňa už nemôže svoje podanie opraviť/doplniť. Lehota určená súdom je sudcovskou lehotou a lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť. Dôležité je, že súd do času, kým žalobkyňa dňa 17.05.2024 predložila opravené podanie, ktorým odstraňovala vady podania a upravovala žalobný návrh, jej podanie neodmietol. Zo žiadneho z ustanovení CSP nevyplýva, že by nebolo možné odstránenie vád žaloby po lehote uvedenej v uznesení na odstránenie vád podania, pokiaľ súd ešte nerozhodol o jej odmietnutí. Uvedené je nepochybne minimálne v súlade s právom žalobkyne na prístup k súdu. 27. Odvolací súd ďalej namietal, že bolo nutné zo strany prvoinštančného súdu primárnu pozornosť sústrediť na to, čoho sa žalobkyňa domáha, a to relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a že predmetným uznesením ju vyzýva na odstránenie vád žaloby, nie na zmenu žaloby, pretože doplnenie a zmena žaloby sú úplne iné procesné inštitúty Civilného sporového poriadku, ktoré majú svoju oporu v príslušných ustanoveniach CSP. Podľa neho prvoinštančným súdom zostala bez akýchkoľvek pozorností nevysvetlená a nepovšimnutá tá skutočnosť, že predmetným uznesením vyzýval žalobkyňu na opravu vád žaloby a žalobkyňa dňa 12.8.2024 predložila elektronicky doručenú aj s pripojenými listami vlastníctva (č.l. 18 až 27), „opravu návrhu a jeho doplnenie“ s prílohami (č.l. 18). Sám odvolací súd následne uviedol, že nemá pochybnosť, že takáto oprava predložená žalobkyňou na č.l. 19 spisu označená ako „Žaloba o nahradenie prejavu vôle s prísl. - odstránenie vád neúplného návrhu“, nie je opravou návrhu, ale je zmenenou žalobou. Pri odstraňovaní vád žaloby podľa § 129 CSP, je potrebné citlivo posudzovať a rozlišovať, kedy ide o odstraňovanie vád a kedy ide o zmenu žaloby. 28. Je pravdou tvrdenie odvolacieho súdu, že odstránenie vád podania je úplne iné ako zmena žaloby, a že cieľom odstraňovania vád je dosiahnuť úplné podanie a cieľom zmeny žaloby je napr. zmena toho, čo oproti pôvodnej žalobe žalobca žiada. Jednoznačnosť, určitosť a zrozumiteľnosť podania má význam pre určenie predmetu konania, pretože súd v sporovom konaní je viazaný žalobným návrhom (§ 216 CSP) a musí presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť. CSP ale nevylučuje, aby spolu s odstránením vád podania, podal žalobca aj zmenu žaloby v podobe upraveného žalobného návrhu. Aj samotná žalobkyňa hneď v úvode svojho podania uviedla, že predkladá súdu opravené podanie zo dňa 17.05.2024, ktorým odstraňuje vady pôvodného podania a upravuje žalobný návrh. Týmto podaním odstránila vady podania a zároveň predložila nové znenie žaloby. Súd o tejto žalobe následne konal a vecne ju prejednal, a to aj s poukazom na § 141 CSP, podľa ktorého ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2 CSP. 29. V tomto štádiu konania (pred doručením žaloby žalovanému) súd konal výslovne len so žalobkyňou, a to za účelom správne podanej žaloby so všetkými zákonnými náležitosťami aj s poukazom na § 132 a nasl. CSP, aby takto podaná žaloba mohla byť doručená žalovanému na vyjadrenie. Ak by súd žalobkyňu nevyzval na odstránenie vád podania uznesením, za týmto účelom by ju predvolal na výsluch, kde by
jej uviedol v rámci poučenia tie isté skutočnosti, ktoré uviedol v uznesení. V opačnom prípade, (ak by nechal žalobu tak, ako bola ňou podaná) súd by nevedel, či žalobu podala len voči nadobúdateľovi alebo aj voči prevodcom, a ktorým, a tento/títo by namietali, že žaloba je neúplná minimálne v časti ich označenia. Je nepochybné, že týmto procesným postupom súd žiadnym závažným spôsobom nezasiahol do procesných práv a povinností žalovaného, nakoľko v tom čase (pred doručením žaloby) mu ešte žiadne práva ani povinnosti nevznikli. 30. Napokon, odvolací súd nemal pochybnosť, že predmetná žaloba je zmenenou žalobou, avšak podľa neho opäť bez podstatných náležitostí, a to uvedenia kúpnej ceny navrhovaného prevádzaného podielu. Kritizoval prvoinštančný súd za to, že sa v rámci svojho procesného postupu tejto skutočnosti nevenoval. 31. Súd sa však s touto skutočnosťou vysporiadal v bode 17. odôvodnenia zrušeného rozsudku, keď uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že súd výzvou zo dňa 09.10.2024 žalobkyňu druhýkrát vyzval na opravu žaloby, v nadväznosti na čo žalobkyňa súdu zaslala v poradí druhú opravu žaloby zo dňa 22.10.2024 (nesprávne uvedené 02.10.2024), a to navyše za situácie, keď už mala byť žaloba odmietnutá dňa 10.07.2024. Poukázal na to, že žalobkyňa v rámci opravy/doplnenia žaloby zároveň podala návrh, aby súd zabezpečil listinné dôkazy, kúpne zmluvy, na základe ktorých došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov podielových spoluvlastníkov na žalovaného. Zo strany súdu bolo týmto postupom realizované zabezpečenie dôkazu na návrh strany sporu potom, čo bola predložená úplná (zmenená) žaloba. Zabezpečenie listinných dôkazov bolo realizované len za účelom spresnenia bodu 3. kúpnej zmluvy v časti kúpnej ceny na sumu 20.966,10 eur. Uvedený nedostatok v žalobe opravenej dňa 12.08.2024 nespôsoboval nemožnosť súdu pokračovať v konaní, žaloba už v tom čase bola úplná a zrozumiteľná. Žalobkyňa následne v lehote určenej súdom len upresnila petit žaloby o výšku kúpnej ceny, ktorej úhradu mala preukázanú z predložených kúpnych zmlúv. Je preto možné uzavrieť, že procesný postup súdu bol správny, zákonný a v súlade so základnými princípmi CSP. Súd tak obdobne postupoval aj v inom konaní vedenom pod sp. zn. 8Cb/10/2021, v ktorom rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/13/2023 zo dňa 23.05.2023. 32. Súd takto zmenenú žalobu neodmietol, ale ju riadne prejednal, čo znamená, že boli splnené všetky procesné podmienky na konanie, a to právomoc súdu, vecná a miestna príslušnosť súdu, procesná legitimácia, prejednaniu žaloby nebránila prekážka rozhodnutej veci ani litispendencie a súd nezistil ani iný neodstrániteľný nedostatok konania. Ako už súd vyššie uviedol, zmeškanie lehoty na odstránenie vád podania nemá za následok odmietnutie žaloby, pretože súd môže prihliadnuť na jej doplnenie aj po uplynutí lehoty, pokiaľ ešte nerozhodol o odmietnutí podania. Navyše tým, že súd už raz žalobu prejednal a rozhodol o nej, nemôže v tomto štádiu konania túto odmietnuť. Na potvrdenie tohto záveru súd uvádza, že sám odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že nemá pochybnosť, že oprava žaloby predložená žalobkyňou nie je opravou návrhu, ale je zmenenou žalobou. Súd takto zmenenú žalobu po jej doručení žalovanému a umožnení mu vyjadriť sa k nej následne vecne prejednal. 33. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, všetkými písomnými vyjadreniami strán uskutočnenými v priebehu sporu, argumentáciou odvolacieho súdu, obsahom predložených listinných dôkazov a spismi Okresného úradu E. K.- XXXX/XXXX, K.- XX/XXXX, K.- XXX/XXXX, K.- XXX/XXXX L. K.- XXXX/XXXX, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil nasledovný skutkový stav: 34. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú na ňom zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemku, parcely registra „E“ parcelné číslo 2273 o výmere 4719 m2, druh pozemku orná pôda, a to žalobkyňa s podielom 4/5 pod B 10 a žalovaný s podielom 1/5 pod B 11. Ako tituly nadobudnutia podielov žalovaného sú na liste vlastníctva uvedené kúpne zmluvy zo dňa 22.10.2021 pod číslom K. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX, zo dňa 07.01.2022 v znení dodatku č. 1 k nej zo dňa 08.02.2022 pod číslom K. XX/XXXX-XXX/XXXX, zo dňa 18.01.2022 pod číslom K. XXX/XXXX-XXX/XXXX, zo dňa 31.01.2022 pod číslom K. XXX/XXXX-XXX/XXXX a zo dňa 16.06.2023 v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.07.2023 pod číslom K. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX. Ako iné údaje sú na liste vlastníctva uvedené Zlúčenie podielov pri zápise K. XX/XXXX-XXX/XXXX, K. XXX/ XXXX-XXX/XXXX, K. XXX/XXXX-XXX/XXXX, K. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX. 35. Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2021, ktorej vklad bol povolený pod číslom K. XXXX/XXXX súd zistil, že táto bola uzavretá medzi predávajúcimi 1/ F. B., M. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ E. N., M. B.,
nar. XX.XX.XXXX a žalovaným ako kupujúcim. Jej predmetom ako to vyplýva z článkov I., II. a IV. zmluvy bol predaj nehnuteľnosti– spoluvlastníckeho podielu predávajúceho 1/ pod B 3 vo veľkosti 1/40 a predávajúcej 2/ pod B 2 vo veľkosti 1/40 na parcele číslo KN E 2273 orná pôda vo výmere 4719 m2 predávajúcimi X/XXXXXXX B. a 2/ E. N. žalovanému ako kupujúcemu. Dohodnutá kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť (podiel na nehnuteľnosti) bola 12.000,- eur (predávajúcemu 1/ 6.000,eur a predávajúcej 2/ 6.000,- eur) a mala byť zaplatená kupujúcim k rukám predávajúcich pri podpise tejto kúpnej zmluvy (čl. II. zmluvy). V článku III. zmluvy sa nachádza prehlásenie predávajúcich, že na predmete kúpy neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné práva, ani iné právne povinnosti. Podľa rozhodnutia Okresného úradu E., katastrálny odbor K. XXXX/XXXX zo dňa 19.11.2021 bol vklad povolený dňa 19.11.2021 a týmto dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastávajú dňa 19.11.2021. 36. Z kúpnej zmluvy zo dňa 07.01.2022, ktorej vklad bol povolený pod číslom K. XX/XXXX súd zistil, že táto bola uzavretá medzi predávajúcim O. P., M. P., nar. XX.XX.XXXX a žalovaným ako kupujúcim. Jej predmetom ako to vyplýva z článkov I., II. a IV. zmluvy bol predaj nehnuteľnosti– spoluvlastníckeho podielu predávajúceho pod B 6 vo veľkosti 1/30 na parcele číslo KN E 2273 orná pôda vo výmere 4719 m2 predávajúcim O. P. žalovanému ako kupujúcemu. Dohodnutá kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť (podiel na nehnuteľnosti) bola 1187,60 eur a mala byť zaplatená kupujúcim k rukám predávajúceho pri podpise tejto kúpnej zmluvy (čl. II. zmluvy). V článku III. zmluvy sa nachádza prehlásenie predávajúceho, že na predmete kúpy neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné práva, ani iné právne povinnosti. Podľa rozhodnutia Okresného úradu E., katastrálny odbor K. XX/XXXX zo dňa 09.02.2022 bol vklad povolený dňa 09.02.2022 a týmto dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastávajú dňa 09.02.2022. 37. Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.01.2022, ktorej vklad bol povolený pod číslom K. XXX/XXXX súd zistil, že táto bola uzavretá medzi predávajúcim E. A., M. A., nar. XX.XX.XXXX a žalovaným ako kupujúcim. Jej predmetom ako to vyplýva z článkov I., II. a IV. zmluvy bol predaj nehnuteľnosti– spoluvlastníckeho podielu predávajúceho pod B 5 vo veľkosti 1/30 na parcele číslo KN E 2273 orná pôda vo výmere 4719 m2 predávajúcim E. A. žalovanému ako kupujúcemu. Dohodnutá kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť (podiel na nehnuteľnosti) bola 1187,60 eur a mala byť zaplatená kupujúcim k rukám predávajúceho pri podpise tejto kúpnej zmluvy (čl. II. zmluvy). V článku III. zmluvy sa nachádza prehlásenie predávajúceho, že na predmete kúpy neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné práva, ani iné právne povinnosti. Podľa rozhodnutia Okresného úradu E., katastrálny odbor K. XXX/XXXX zo dňa 14.02.2022 bol vklad povolený dňa 14.02.2022 a týmto dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastávajú dňa 14.02.2022. 38. Z kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2022, ktorej vklad bol povolený pod číslom K. XXX/XXXX súd zistil, že táto bola uzavretá medzi predávajúcim C. J., M. J., nar. XX.XX.XXXX a žalovaným ako kupujúcim. Jej predmetom ako to vyplýva z článkov I., II. a IV. zmluvy bol predaj nehnuteľnosti– spoluvlastníckeho podielu predávajúceho pod B 1 vo veľkosti 2/40 na parcele číslo KN E 2273 orná pôda vo výmere 4719 m2 predávajúcim C. J. žalovanému ako kupujúcemu. Dohodnutá kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť (podiel na nehnuteľnosti) bola 2831,40 eur a mala byť zaplatená kupujúcim k rukám predávajúceho pri podpise tejto kúpnej zmluvy (čl. II. zmluvy). V článku III. zmluvy sa nachádza prehlásenie predávajúceho, že na predmete kúpy neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, záložné práva, ani iné právne povinnosti. Podľa rozhodnutia Okresného úradu E., katastrálny odbor K. XXX/XXXX zo dňa 03.03.2022 bol vklad povolený dňa 03.03.2022 a týmto dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastávajú dňa 03.03.2022. 39. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2023, ktorej vklad bol povolený pod číslom K. XXXX/XXXX súd zistil, že táto bola uzavretá medzi predávajúcou E. A., M. J., nar. XX.XX.XXXX a žalovaným ako kupujúcim. Jej predmetom ako to vyplýva z bodov 1., 2. a 4. zmluvy bol predaj nehnuteľnosti– spoluvlastníckeho podielu predávajúcej vo veľkosti 1/30 na parcele číslo KN E 2273 orná pôda vo výmere 4719 m2 predávajúcou E. A. žalovanému ako kupujúcemu. Dohodnutá kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť (podiel na nehnuteľnosti) bola 2.359,50 eur a mala byť zaplatená kupujúcim bezhotovostne na bankový účet predávajúcej (bod 13. zmluvy). V bode 17. zmluvy sa nachádza prehlásenie predávajúcej, že je oprávnená nakladať s predmetom kúpy bez akýchkoľvek obmedzení a že nemá žiadne právne vady, ako aj že nie je zaťažený žiadnymi právami tretích osôb ako sú napríklad záložné práva, predkupné práva, práva spätnej kúpy, opčné práva, vecné bremená, nájomné práva či obdobné užívacie práva.
Podľa rozhodnutia Okresného úradu E., katastrálny odbor K. XXXX/XXXX zo dňa 02.08.2023 bol vklad povolený dňa 02.08.2023 a týmto dňom nadobúda rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastávajú dňa 02.08.2023. 40. Uvedené zmeny vlastníckych vzťahov a postupné nadobúdanie spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. žalovaným, mal súd preukázané aj z chronológie predmetného listu vlastníctva od 30.09.2014 na čl. 21 spisu. 41. Výzvou zo dňa 29.07.2024 vyzvala žalobkyňa žalovaného, aby jej vzhľadom na nerešpektovanie zákonného predkupného práva ponúkol na predaj jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5-iny na nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. E. za rovnakých podmienok, ako ho nadobudol od pôvodných spoluvlastníkov na základe kúpnych zmlúv, s tým, že v opačnom prípade bude predmetnú vec riešiť prostredníctvom súdu. Žalovaný podľa doručenky na čl. 26 rub spisu prevzal výzvu dňa 05.08.2024, avšak žiadnym spôsobom na ňu nereagoval. 42. Medzi stranami tak, ako to vyplýva z uvedeného skutkového stavu nebolo sporné, že nehnuteľnosť parcela registra „E“ parcelné číslo 2273 o výmere 4719 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. bola pôvodne v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a právnych predchodcov žalovaného a teraz je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 4/5 a žalovaného v podiele 1/5. Taktiež je nesporným tvrdenie žalobkyne o tom, že pred prevodom predmetných spoluvlastníckych podielov na žalovaného jej tieto neboli písomne ponúknuté na kúpu. Sporým je, či právo žalobkyne bolo konaním spoluvlastníkov porušené, teda či prevody spoluvlastníckych podielov vyžadovali písomnú ponuku, prípadne či sa na ne vzťahovala zákonná výnimka. Žalovaný za sporné považoval či uplatnený nárok žalobkyne zodpovedá rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, a to s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 43. Pri prevode nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného došlo zo strany predchádzajúcich spoluvlastníkov k porušeniu predkupného práva, keďže títo neponúkli svoj spoluvlastnícky podiel na predaj žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke, pričom medzi stranami kúpnych zmlúv nešlo o osoby blízke. Žalobkyňa sa preto z dôvodu porušenia jej predkupného práva, domáha žalobou, aby súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť prejavu vôle spočívajúceho v ponúknutí konkrétneho spoluvlastníckeho podielu žalobkyni na odkúpenie, a to za cenu, za ktorú tento spoluvlastnícky podiel žalovaný nadobudol od pôvodných spoluvlastníkov, s tým, že takýto rozsudok ukladajúci povinnosť prejavu vôle následne nahrádza tento prejav žalovaného. Pri právnom posúdení veci preto súd vychádzal z príslušných hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve, predkupnom práve a nárokoch z jeho porušenia a tiež z ust. § 229 Civilného sporového poriadku upravujúceho rozsudky nahrádzajúce prejav vôle. 44. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 45. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 46. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. 47. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
48. Podľa § 229 Civilného sporového poriadku právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav. 49. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) všeobecne upravuje dve formy predkupného práva, a to zákonné predkupné právo podľa § 140 OZ a zmluvné predkupné právo podľa § 602 a nasl. OZ, pričom s prihliadnutím na § 853 OZ sa podrobnejšia právna úprava zmluvného predkupného práva subsidiárne použije i na zákonné predkupné právo, okrem ustanovení, ktoré sa svojou povahou týkajú len zmluvného predkupného práva. Zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka má vecnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje tým, že sa neviaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka, ale je spojené s vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu. To sa prejavuje aj tým, že ak podielový spoluvlastník ako povinný z predkupného práva prevedie svoj podiel na iného bez toho, aby ho predtým ponúkol na predaj ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva, nemá to za následok absolútnu neplatnosť prevodnej zmluvy, ale oprávnený z predkupného práva má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy alebo sa domáhať od nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj podľa § 603 ods. 3 OZ. Novému nadobúdateľovi vzniká na základe výzvy oprávneného podielového spoluvlastníka povinnosť ponúknuť vec na kúpu za podmienok, za ktorých mu mal vec pôvodne ponúknuť povinný podielový spoluvlastník. Ak nadobúdateľ nesplní túto povinnosť, môže sa oprávnený podielový spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav vôle bol nahradený súdnym rozhodnutím. 50. Z vyššie uvedeného vyplýva, že spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj podiel previesť na inú osobu ako osobu jemu blízku vzniká povinnosť ponúknuť podiel najprv všetkým ostatným spoluvlastníkom. Ak je ostatných spoluvlastníkov viac, zákon preferuje ich dohodu o výkone predkupného práva. Ak sa nedohodnú, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Za porušenie povinnosti povinného z predkupného práva možno považovať najmä prípady, kedy voči ostatným spoluvlastníkom vôbec nedošlo k urobeniu ponuky. V takom prípade oprávnený spoluvlastník má viacero možností, a to buď a) dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, alebo b) domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 OZ za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil podiel od povinnej osoby alebo c) si predkupné právo ponechať voči budúcemu nadobúdateľovi podielu. Zákon ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010, sp. zn. 3Cdo/122/2009 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/224/2019 zo dňa 30.03.2020 ). 51. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa mala v prípade porušenia jej predkupného práva na výber z dvoch právnych inštitútov, a to buď domáhať sa relatívnej neplatnosti alebo podať žalobu o nahradenie prejavu vôle. Žalobkyňa po odstránení vád pôvodného podania a úprave žalobného návrhu využila druhý spomínaný inštitút, keď po zmene petitu žaloby žiadala o nahradenie prejavu vôle, pretože právni predchodcovia žalovaného ako pôvodní podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti nepochybne boli povinní ponúknuť žalobkyni na predaj svoj podiel, a to predtým, ako ho odplatne previedli na žalovaného. Právni predchodcovia žalovaného tak však neurobili, pretože zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, žeby žalobkyni adresovali takýto právny úkon, ktorého náležitosti ustanovuje Občiansky zákonník v § 605. 52. Žalovaný vôbec nepopieral, že zákonné predkupné právo žalobkyne bolo porušené. Skutkové tvrdenia žalobkyne, že jej nebola daná ponuka na kúpu spoluvlastníckych podielov žalovaný v spore vôbec nepoprel, tieto sa preto v zmysle § 151 ods. 1 CSP považujú za nesporné. Jedinou obranou žalovaného v spore bolo tvrdenie, že uplatnený nárok žalobkyne nezodpovedá rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, keďže žalovaný nadobúdal podiely postupne za plurality vlastníkov v tej dobe, a preto nemôže žalobkyňa požadovať celý prevádzaný podiel, ktorý nadobudol žalovaný, ale iba časť, ktorá na ňu pripadala podľa veľkosti jej podielu. Aby mohla nadobudnúť celý podiel, musí preukázať dohodu spoluvlastníkov o takomto výkone predkupného práva najneskôr v čase rozhodovania súdu, ktorá predložená nebola. Uvedené tvrdil s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.05.2009, sp. zn. 2Cdo/91/2008 a sp. zn. 6Cdo/83/2021 zo dňa 07.02.2024. Z tohto dôvodu je potrebné podľa neho žalobu zamietnuť. 53. Následne aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení dal súdu do pozornosti tú skutočnosť, že zákonodarca jasne vymedzuje už v gramatickom znení ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, že
ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osoby. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 54. Tento text normy uvedený v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka bol posudzovaný aj v aplikačnej praxi najvyššieho súdu, v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/91/2008, sp. zn. 6Cdo/83/2021, ale aj sp.zn. 7MCdo/1/2013, v ktorých boli prijaté odlišné právne závery. Za účelom zjednotenia najvyšší súd podrobil tieto rozhodnutia dovolaciemu prieskumu v rámci podaného dovolania vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/30/2022, o ktorom rozhodoval senát Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo/83/2021. Najvyšší súd v tomto senáte dospel k záveru, že za správny treba považovať názor prezentovaný v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/91/2018 a sp. zn. 8Cdo/124/2018. Výsledkom rozhodnutia najvyššieho súdu bolo prijatie právnej vety v zmysle rozhodnutia uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2025 v znení „ak do času rozhodovania súdu o žalobe na nahradenie prejavu vôle nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, spoluvlastník, ktorý si uplatnil predkupné právo, má právo odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov.“ 55. Táto právna veta vychádza z rovnakého posudzovania situácie Krajským súdom v Banskej Bystrici, sp.zn. 11Co/30/2020 v rámci odvolacieho konania v situácii ak prevádzané nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, nie iba v spoluvlastníctve žalobcu, žalovanej, a nikto si zo spoluvlastníkov nároky z porušenia predkupného práva voči žalovanej neuplatnil a rovnako medzi spoluvlastníkmi nebola dohoda o vyporiadanie predkupného práva uzatvorená, čo znamenalo, že žalobca bol oprávnený požadovať nahradenie prejavu vôle na uzatvorenie kúpnej zmluvy iba v rozsahu pomernej časti spoluvlastníckeho podielu žalovanej pripadajúcej na jej spoluvlastnícky podiel (teda nie v rozsahu celého podielu). (viď rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom z 15.10.2019, sp. zn. 19C/9/2019). 56. S tvrdením žalovaného, že žalobkyňa nemôže požadovať celý prevádzaný podiel, ktorý nadobudol žalovaný, ale iba časť, ktorá na ňu pripadala podľa veľkosti jej podielu sa súd stotožňuje a vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a citovaným zákonným ustanoveniam mal za to, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná, a to z nasledujúcich dôvodov. 57. Súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/83/2021 zo dňa 07.02.2024, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 24/2024, podľa ktorého, cit.: „Ak sa podieloví spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, musia sa dohodnúť o výkone predkupného práva (§ 140 veta druhá Občianskeho zákonníka). Predpokladom úspešnosti žaloby, ktorou sa jeden z viacerých spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené, domáha, aby bol rozsudkom súdu nahradený prejav vôle žalovaného ponúknuť mu v celosti na predaj ním nadobudnutý spoluvlastnícky podiel (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka), je preto preukázanie existencie dohody všetkých oprávnených spoluvlastníkov, obsah ktorej zodpovedá požiadavke uplatnenej žalobou.“ 58. V rozsudku z 12.05.2009 sp. zn. 2Cdo/91/2008 najvyšší súd konštatoval, že, cit.: „ ... keďže mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov“. 59. Rovnaký záver plynie aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. sp. zn. 8Cdo/124/2018, podľa ktorého cit.: „dotknutí podieloví spoluvlastníci sa musia v každom prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z jeho porušenia. To znamená, že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu) musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci; inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Právne nemožné by totiž bolo, ak by si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu od nadobúdateľa.“.
60. Podľa názoru súdu vyššie uvedené závery sú v celom rozsahu použiteľné v tomto prípade, nakoľko z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. na čl. 21 spisu vyplýva, že prevádzaná nehnuteľnosť bola v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, nie iba v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného. Nesporné bolo, že s výnimkou žalobkyne si nikto zo spoluvlastníkov nároky z porušenia predkupného práva voči žalovanému neuplatnil. Druhá veta § 140 OZ umožňuje spoluvlastníkovi v prípade, ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Ustanovenie § 140 OZ sa aplikuje na prípady splnenia ponukovej povinnosti (t. j. rešpektovania predkupného práva) ako aj na prípady jeho porušenia. Dotknutí podieloví spoluvlastníci sa musia v každom prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z jeho porušenia. To znamená, že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (ako žalobkyňa) nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu, musia s tým vysloviť súhlas aj ostatní podieloví spoluvlastníci; inak je žalobkyňa oprávnená požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jej podiel. Ak sa uplatňuje modifikovaný nárok (nepomerne podľa veľkosti podielov), je takýto spoluvlastník povinný preukázať dosiahnutie dohody o výkone predkupného práva s ostatnými spoluvlastníkmi, tak ako to požaduje § 140 druhá veta OZ. Pokiaľ takáto dohoda neexistuje, nároky z porušenia predkupného práva sú determinované veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, t. j. každý spoluvlastník pri porušení predkupného práva môže uplatňovať svoje nároky iba v rozsahu veľkosti svojho podielu. Inak by neprípustným spôsobom zasiahol do práv, resp. právom chránených záujmov ostatných spoluvlastníkov (§ 3 ods. 1 OZ). 61. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a je nesporné, že medzi ostatnými spoluvlastníkmi vrátane žalobkyne, dohoda o výkone predkupného práva uzatvorená nebola (táto skutočnosť nebola stranami tvrdená ani preukázaná najneskôr v čase rozhodovania súdu). To znamená, že žalobkyňa bola oprávnená požadovať nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy iba v rozsahu pomernej časti spoluvlastníckeho podielu žalovaného pripadajúceho na jej spoluvlastnícky podiel (teda nie v rozsahu celého podielu vo výške 1/5). 62. V tomto spore k prevodom spoluvlastníckych podielov, ktorými bolo porušené predkupné právo žalobkyne došlo v období od 20.10.2021, kedy bola uzatvorená prvá kúpna zmluva až do 16.06.2023, kedy bola uzatvorená posledná kúpna zmluva. Dňa 17.05.2024, kedy žalobkyňa podala na súd žalobu a kedy sa preukázateľne dozvedela o porušení predkupného práva právnymi predchodcami žalovaného (resp. dňa 16.05.2024, keď žalobu spísala) bola žalobkyňa už jedinou podielovou spoluvlastníčkou s podielom 4/5. Ďalším podielovým spoluvlastníkom bol žalovaný so spoluvlastníckym podielom 1/5, ktorý nadobudol za porušenia predkupného práva žalobkyne postupne od ostatných podielových spoluvlastníkov. Pri každom jednotlivom prevode nemohla žalobkyňa požadovať titulom predkupného práva celý prevádzaný podiel, ale len na ňu pripadajúcu časť podľa pomeru veľkosti podielov všetkých vtedajších spoluvlastníkov. Súd preto dáva za pravdu žalovanému, že je neprípustné, aby teraz požadovala od neho celý ním aktuálne vlastnený podiel 1/5, pretože by to znamenalo, že si nárokuje vždy celé prevádzané podiely, ktoré v minulosti postupne nadobúdal. Správne môže požadovať z každého prevodu vždy len časť podielu, ktorý na ňu pripadol podľa vzájomného pomeru veľkosti podielov všetkých vtedajších spoluvlastníkov. Je nepochybné, že pri každom prevode sa tento vzájomný pomer menil s ohľadom na to, že každým prevodom došlo k zmene vlastníctva a k úprave veľkosti podielov všetkých vtedajších spoluvlastníkov. 63. Uvedené závery súd názorne vysvetli na jednotlivých výpočtoch. Nehnuteľnosť vlastnili podieloví spoluvlastníci, a to F. B., E. N., O. P., E. A., C. J. a E. A., ktorí previedli svoje spoluvlastnícke podiely, a to F. B. vo veľkosti 1/40, E. N. vo veľkosti 1/40, O. P. vo veľkosti 1/30, E. A. vo veľkosti 1/30, C. J. vo veľkosti 2/40 a E. A. vo veľkosti 1/30 na žalovaného na základe kúpnych zmlúv uzavretých v dňoch 20.10.2021, 07.01.2022, 18.01.2022, 31.01.2022 a 16.06.2023. 64. Veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov (SP) bola: SP1 = 1/40, SP2 = 1/40, SP3 = 1/30, SP4 = 1/30, SP5 = 2/40 (= 1/20), SP6 = 1/30, SP7 = 4/5 (žalobkyňa). Pri jednotlivých prevodoch bol rozsah nároku žalobkyne nasledovný: a) pri prevode podielu 1/40, pomer medzi žalobkyňou a žalovaným je 96 ku 21, z podielu 1/40 má žalobkyňa podiel 32/1560 v pomere k celku a žalovaný 7/1560 v pomere k celku; b) pri prevode podielu 1/40 sú nové podiely spoluvlastníkov nasledovné:
SP 3- 1/30 - 52/1560 SP 4- 1/30 - 52/1560 SP 5- 2/40 - 78/1560 SP 6- 1/30 - 52/1560 SP 7 - 4/5 + 32/1560, spolu 32/39 - 1280/1560 Žalovaný – 7/1560 Pomer medzi žalobkyňou a žalovaným je 1280 ku 241, z podielu 1/40 má žalobkyňa podiel 1280/60840 v pomere k celku, zjednodušene 32/1521 a žalovaný 241/60840 v pomere k celku; c) pri prevode podielu 1/30 sú nové podiely spoluvlastníkov nasledovné: SP 4- 1/30 -1014/30420 SP 5- 2/40 - 1/20 - 1521/30420 SP 6- 1/30- 1014/30420 SP 7 - 4/5 + 32/1560 + 32/1521 spolu 1280/1521- 25600/30420 Žalovaný – 7/1560 + 241/60840 spolu 257/30420 Pomer medzi žalobkyňou a žalovaným je 25600 ku 3806, z podielu 1/30 má žalobkyňa podiel 25600/882180 v pomere k celku, zjednodušene 1280/441090 a žalovaný 3806/882180 v pomere k celku, zjednodušene 1903/441090; d) pri prevode podielu 1/30 sú nové podiely spoluvlastníkov nasledovné: SP 5- 2/40 - 1/20- 14703/2940606 SP 6 - 1/30- 9802/294060 SP 7 - 1280/1521 + 1280/44109 spolu 12800/14703- 256000/294060 Žalovaný – 257/30420 + 1903/441090 spolu 1251/98020 - 3753/294060 Pomer medzi žalobkyňou a žalovaným je 256000 ku 28258, z podielu 1/30 má žalobkyňa podiel 256000/8527740 v pomere k celku, zjednodušene 12800/4263870 a žalovaný 28258/8527740 v pomere k celku, zjednodušene 14129/4263870; e) pri prevode podielu 1/20 sú nové podiely spoluvlastníkov nasledovné: SP 6- 1/30 - 284258/8527740 SP 7 - 256000/294060 + 12800/426387 spolu 128000/142129- 7680000/8527740 Žalovaný – 3753/294060 + 14129/4263870 spolu 27419/1705548-137095/8527740 Pomer medzi žalobkyňou a žalovaným je 7680000 ku 421353, z podielu 1/20 má žalobkyňa podiel 7680000/162027060 v pomere k celku, zjednodušene 128000/2700451 a žalovaný podiel 421353/162027060 v pomere k celku, zjednodušene 140451/54009020; f) pri prevode podielu 1/30 sú nové podiely spoluvlastníkov nasledovné: SP 7 - 7680000/8527740 + 128000/2700451 spolu 2560000/2700451- 76800000/81013530 Žalovaný – 137095/8527740 + 140451/54009020 spolu 1513079/81013530 Pomer medzi žalobkyňou a žalovaným je 76800000 ku 1513079, z podielu 1/30 má žalobkyňa podiel 76800000/2349392370 v pomere k celku, zjednodušene 2560000/78313079 a žalovaný podiel 1513079/2349392370 v pomere k celku, zjednodušene 1513079/2349392370 Po prevodoch všetkých podielov kúpnymi zmluvami na žalovaného sú nové podiely žalobkyne 76800000/2349392370 + 76800000/81013530, spolu 76800000/78313079 a žalovaného 1513079/81013530 + 1513079/2349392370 spolu 1513079/78313079. 65. Podľa vyššie uvedeného výpočtu žalovaný ako nový spoluvlastník legitímne nadobudol podiel na parcele o veľkosti 1513079/78313079. Zvyšná časť výmery parcely o veľkosti podielu 76800000/78313079 pripadá na žalobkyňu. Žalovaný za porušenia predkupného práva žalobkyne nadobudol 1/5, žalobkyňa preto od neho môže požadovať 1/5- 1513079/78313079, t. j. 70747684/391565395. Výsledný podiel žalobkyne preto budú jej 4/5 vlastnené od začiatku plus podiel 70747684/391565395, ktorý by získala v súdnom konaní od žalovaného. Podľa skúšky správnosti súčet 70747684/391565395 + 4/5 predstavuje vyššie uvedený podiel 7680000/78313079 žalobkyne. Pôvodný podiel žalobkyne 4/5, súdom získaný podiel žalobkyne 70747684/391565395 od žalovaného a zároveň podiel dôvodne získaný žalovaným vo výške 1513079/78313079 spolu dávajú v súčte 1/1, takže výpočet podielov je správny. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa má nárok na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu od žalovaného len vo výške 70747684/391565395 a nie na celý spoluvlastnícky podiel žalovaného vo výške 1/5. Uplatnenie nároku na celý podiel 1/5 je v rozpore so zákonnou úpravou predkupného práva a aktuálnou judikatúrou, keďže v prípade, ak by súd žalobe vyhovel a priznal žalobkyni aj tie časti prevádzaných podielov, ktoré pripadali ostatným spoluvlastníkom, ktorí si svoje predkupné právo neuplatnili, rozhodol by nad rozsah pomeru, ktorý jej patrí, pretože určitá časť podielu žalovanému zostane (konkrétne v tomto prípade vo výške 1513079/78313079).
66. Navyše súd dáva za pravdu žalovanému aj v tom, že žalovaný jednotlivé podiely nadobúdal za odlišné kúpne ceny. Aj z tohto dôvodu je potrebné, aby žalobkyňa v petite žaloby naformulovala kúpnu zmluvu vždy k jednotlivému prevádzanému podielu za podmienok, za akých tento podiel žalovaný kupoval, t. j. za rovnaké kúpne ceny v rozsahu podielu pripadajúceho na ňu. Aktuálny petit žaloby je preto nielenže nesprávny ale aj nevykonateľný. Súd preto žalobu žalobkyne z vyššie uvedených dôvodov zamietol. 67. Súd žalobe žalobkyne nemohol vyhovieť ani v časti, keďže nie je oprávnený sám modifikovať petit žaloby. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2024, sp. zn. 6Cdo/10/2023 vyplýva, že pokiaľ v spore o určenie práva podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti žalobca požaduje určenie práva v celkom konkrétnom rozsahu, ktorého vyjadrením je spoluvlastnícky podiel vo forme zlomku, súd nemá oprávnenie do takto vymedzenej požiadavky akokoľvek zasahovať, ale môže jej buď vyhovieť, alebo naopak nevyhovieť. Obdobne aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/78/2024 zo dňa 30.04.2025 vyplýva, že ak má byť rozsudkom nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, musí byť obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku a text zmluvy pripojenej nemožno modifikovať, z čoho následne vyplýva, že o žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. 68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vzhľadom na plný úspech žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 69. Pre úplnosť súd uvádza, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa zaoberal aj prípustnosťou aplikácie moderačného práva v zmysle ust. § 257 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že v okolnostiach prejednávanej veci neboli naplnené kritéria pre jeho aplikáciu. Súdna prax pre aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok; dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pričom tieto v prejednávanej veci neboli preukázané. Poučenie: Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.