Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 5T/16/2025 8725010831 02. 04. 2026 JUDr. Dominika Ordzovenská ECLI:SK:OSPP:2026:8725010831.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dominikou Ordzovenskou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. apríla 2026 v Poprade, takto r o z h o d o l: Obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, E. C., rozhodol: Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ju pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/92/2024 zo dňa 23.01.2026, právoplatný dňa 23.01.2026, ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Poprad dňa 26.08.2025 obžalobu pod č. Pv 639/24/7703 – 17 zo dňa 25.08.2025 na obvinenú A. B., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že ako zákonitý rodič maloletého syna D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, žiaka 5. ročníka F. G. H., okres C., si voči synovi D. B. úmyselne zanedbávala svoje zákonné povinnosti rodiča tým, že počas školského roka 2024/2025, v období od 02.09.2024 do 14.05.2025 jej syn mal. D. B. bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškal celkovo 416 vyučovacích hodín, čo sa prejavilo na jeho výchovno-vzdelávacích výsledkoch, keď z dôvodu vysokého počtu neospravedlnených vyučovacích hodín dosiahol v prvom polroku školského roka 2024/2025 veľmi slabý prospech, z piatich vyučovacích predmetov prepadol a mal zníženú známku zo správania na menej uspokojivé, na základe trištvrteročnej klasifikačnej porady vykazoval slabý prospech zo 6 predmetov, bolo mu udelené pokarhanie riaditeľom základnej školy za neospravedlnené hodiny, pričom ako rodič bola opakovane upozorňovaná školou na nedbalú školskú dochádzku syna do školy, napriek opakovaným upozorneniam školou a opakovaným pohovorom učiteľa s rodičom, udelenému pokarhaniu od riaditeľa školy k náprave nedošlo, o výchovu a
zabezpečenie dochádzky syna do školy sa riadne nestarala, a tak konala aj napriek tomu, že v minulosti bola dvakrát právoplatne odsúdená pre rovnakú trestnú činnosť. Obžalovaná A. B. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznala a na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásila, že je vinná zo spáchania predmetného skutku a svoje konanie ľutuje. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaná priznala k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Objektom posudzovaného trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona je záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov. Pod pojmom záhaľčivý život sa rozumie parazitný spôsob života (páchanie trestnej činnosti, žobranie, skryté formy sexuálnych služieb ako zdroj príjmov, pričom sa sem zaraďuje aj dlhšie trvajúce záškoláctvo). O umožnenie viesť záhaľčivý alebo nemravný život pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako osemnásť rokov vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov (napr. ponechanie dieťaťa výchove ulicou, umožnenie dlhodobejšieho záškoláctva a pod.). Súd nezistil, aby zákonná zástupkyňa maloletého bola obmedzená spôsobilosti na právne úkony vzhľadom na jej zdravotný stav, pozbavená rodičovských práv alebo, aby výkon rodičovských práv a povinností bol obmedzený alebo pozastavený. Obžalovaná vzhľadom na jednoduchosť kriminogénnej situácie mohla rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. Subjektívna stránka konania obžalovanej je daná formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaná ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, aj s prihliadnutím na jej predchádzajúce odsúdenia za druhovo totožnú trestnú činnosť vedela, že svojím konaním môže ohroziť, resp. porušiť záujem chránený zákonom, t. j. záujem štátu na riadnom plnení povinnej školskej dochádzky a na zabránení vedenia záhaľčivého spôsobu života v súvislosti so záškoláctvom. Zistený skutkový stav veci bolo potrebné podradiť pod dispozíciu právnej normy s osobitným kvalifikačným pojmom - po dlhší čas. Už zo samotného názvu osobitného kvalifikačného pojmu vyplýva, že musí ísť o tak dlhý čas páchania trestného činu, ktorý jednak prekračuje inak obvyklý čas páchania konkrétnej trestnej činnosti (kvantitatívna stránka) a jednak prekračuje inak obvyklý čas páchania skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu s tým, že použitie základnej skutkovej podstaty trestného činu by dostatočne nevystihovalo závažnosť spáchaného trestného činu (kvalitatívna stránka). Trestnej činnosti sa obžalovaná dopustila od 02.09.2024 do 14.05.2025 vo vzťahu k maloletému D. a za toto časové obdobie mal syn D. vymeškaných 416 vyučovacích hodín. Pojem dlhší čas sa vykladá v nadväznosti na rozsah a intenzitu páchanej trestnej činnosti počas zistenej doby. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že žije v murovanom dome, ktorý pozostáva z jednej izby, žije so synom D., ostatnými deťmi a so svojou matkou, majú vodu a elektrinu, muža nemá, stará sa o všetko sama, pomáha jej D., ktorý má 16 rokov. Po zdravotnej stránke má problémy s pečeňou, nízky tlak, na kontroly k lekárom nechodí, poberá invalidný dôchodok. Pokiaľ ide o trest, súhlasila by s trestom povinnej práce, je schopná pracovať. Podľa správy o povesti vypracovanej obcou Jurské obžalovaná je slobodná, nezamestnaná, jej príjmom je invalidný dôchodok a prídavky na deti, druh tragicky zahynul, mali spolu šesť detí, preferuje primitívny spôsob života aj vzhľadom k svojej mentálnej úrovni, žije vo veľmi chudobných pomeroch. Správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaná bola dvakrát priestupkovo riešená, v oboch prípadoch bol priestupok vyriešený uložením pokút, pričom dňa 26.03.2025 sa dopustila priestupku tým, že umožnila požitie alkoholických nápojov mal. D. a dňa 19.06.2025 sa dopustila priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, keď fyzicky napadla poškodenú A. E.. V zabezpečenom odpise z registra trestov má obžalovaná evidované tri záznamy v rozmedzí rokov 2019 až 2024, vo všetkých prípadoch bola uznaná za vinnú pre prečin ohrozovania
mravnej výchovy mládeže, kde ostatným je rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/92/2024 zo dňa 23.01.2026, za skutok páchaný od 15.02.2024 do 30.06.2024, a kde jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov, t. j. do 23.07.2027 a predchádzajúcim je odsúdenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/33/2024 zo dňa 16.04.2024, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov, t. j. do 15.08.2025. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/92/2024 vyplýva, že dňa 08.11.2024 prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súdu Poprad obžalobu č. Pv 426/24/7703-13 zo dňa 08.11.2024 na obvinenú A. B. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/92/2024 zo dňa 23.01.2026, právoplatným dňa 23.01.2026, bola A. B. uznaná za vinnú pre skutok na tom skutkovom základe, že ako zákonitý rodič maloletého dieťaťa D. B., nar. XX.XX.XXXX, žiaka 5.C triedy Základnej školy Toporec, so sídlom I. G. J. X/X, H., E. C., si voči maloletému synovi D. B. zanedbávala svoje zákonné povinnosti rodičov tým, že počas obdobia od 15.02.2024 do ukončenia školského roka 30.06.2024, t. j. počas školského roka 2023/2024, jej maloletý syn D. B. bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškal 328 vyučovacích hodín, čo sa prejavilo na jeho výchovno-vzdelávacích výsledkoch, pričom podľa správy Základnej školy Toporec zo dňa 15.04.2024 žiak mal. D. B. vykazoval slabý prospech zo slovenského jazyka, anglického jazyka, matematiky, informatiky, biológie a environmentálnej výchovy, zároveň mu bolo udelené dňa 15.04.2024 riaditeľom školy pokarhanie, načo bola matka dieťaťa opakovane triednymi učiteľmi ako aj vedením škôl upozorňovaná, na upozornenia žiadnym spôsobom nereagovala a nevykonala žiadne opatrenia rodiča na zabezpečenie riadnej školskej dochádzky maloletého syna do školy, teda vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/33/2024 vyplýva, že dňa 10.04.2024 prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súdu Poprad obžalobu č. Pv 98/24/7703-9 zo dňa 09.04.2024 na obvinenú A. B. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/33/2024 zo dňa 16.04.2024, právoplatným dňa 04.05.2024 bola A. B. uznaná za vinnú pre skutok na tom skutkovom základe, že ako zákonitý rodič maloletého syna D. B., nar. XX.XX.XXXXX, trvale bytom u matky, žiaka 5. ročníka Základnej školy Toporec, okres C., si voči synovi zanedbávala svoje zákonné povinnosti rodiča tým, že počas školského roka 2023/2024, v období od 04.09.2023 do 14.02.2024 jej syn maloletý D. bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškal celkovo 264 vyučovacích hodín, pričom ako rodič bola upozorňovaná školou na nedbalú školskú dochádzku syna do školy, napriek opakovaným upozorneniam školou a opakovaným pohovorom učiteľa s rodičom, udelenému pokarhaniu od riaditeľa školy k náprave nedošlo, o výchovu a zabezpečenie dochádzky syna do školy sa riadne nestarala, čo sa prejavilo na jeho výchovno-vzdelávacích výsledkoch, teda vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. V prospech obžalovanej súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a to že sa obžalovaná k spáchaniu trestného činu priznala a jeho spáchanie úprimne oľutovala. Na druhej strane, vychádzajúc z obsahu prečítaného odpisu registra trestov, boli vyhodnotené dve priťažujúce okolnosti, a to, že obžalovaná spáchala viac trestných činov pri ukladaní súhrnného trestu (§ 37 písm. h) Trestného zákona) a v minulosti už bola za trestný čin odsúdená (§ 37 písm. m) Trestného zákona). Súd poukazuje na skutočnosť, že v čase, kedy sa obžalovaná dopúšťala skutku v posudzovanom prípade, mala už z minulosti priamu skúsenosť s trestným stíhaním pre totožnú trestnú činnosť, súdený skutok spáchala v čase, keď jej plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia určená trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/33/2024 zo dňa 16.04.2024, teda vedela, že sa dopúšťa takýmto správaním protiprávneho konania, no aj napriek tomu nezriadila nápravu, resp. neakceptovala školu, ktorú navštevoval maloletý D.. Mala dostatok času riešiť problém s dochádzkou syna D., a to vzhľadom na niekoľko mesiacov trvajúce neospravedlnené vymeškávanie vyučovacieho procesu. Obžalovaná má znížené mentálne schopnosti, avšak napriek tomu sa mohla pokúsiť nejakým spôsobom ovplyvniť D., aby dodržiaval školskú dochádzku. Aj keď obžalovaná má znížené mentálne schopnosti, mohla osloviť kuratelu a požiadať ju o pomoc a riešenie. Obžalovaná bola schopná opatrení, ako odprevadiť svoje dieťa, syna D., do školy, napriek tomu tak nečinila na pravidelnej báze, aj keď vedela, že D. do školy nechodí. Z relevantných odsúdení obžalovanej v iných trestných veciach (z celkovo 3 záznamov v registri trestov) je relevantný - pre posudzovanú otázku zákonnosti trestu, ktorá sa odvíja od správnosti posúdenia ukladať súhrnný trest, trest uložený rozsudkom tunajšieho súd sp. zn. 2T/92/2024. Súdený trestný čin spáchaný od 02.09.2024 do 14.05.2025 bol nepochybne spáchaný skôr než došlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci sp. zn. 2T/92/2024 (23.01.2026). Za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 42 ods. 1 Trestného zákona, súd uložil obžalovanej súhrnný trest odňatia slobody vzhľadom k rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/92/2024 zo dňa 23.01.2026. Pri rozhodovaní o súhrnnom treste postupoval podľa právnej doktríny, podľa ktorej súhrnný trest predstavuje syntézu trestnej zodpovednosti páchateľa za všetky dotknuté skutky, pričom pri ich ukladaní sa vychádza zo zásady absorpcie a úvah o celkovej intenzite protiprávneho konania. V prípade zbiehajúcej sa trestnej činnosti, keďže ide o rovnaký trestný čin, bolo možné pri prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody v sadzbe od 6 (šiestich) mesiacov až do 3 (troch) rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná sa dopustila úmyselného trestného činu počas trvania skúšobnej doby s poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona, nebolo v prípade obžalovanej možné uvažovať o uložení ďalšieho podmienečne odloženého trestu odňatia. Súd dospel k záveru, že ani uloženie alternatívneho trestu nie je v prípade osoby obžalovanej dôvodné, a to s poukazom na jej trestnú a priestupkovú minulosť. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že uloženie sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode by nebolo spôsobilé naplniť účel trestu. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na aplikáciu § 33a Trestného zákona v prospech uloženia miernejšej sankcie bez ujmy na osobnej slobode obžalovanej. Navyše v zmysle zákona kritériom pri ukladaní súhrnného trestu je uloženie prísnejšieho trestu ako je trest pôvodný. Súd však pri výmere trestu výraznejšie zohľadnil, že syn D. má aktuálne už 16 rokov, a tak jeho ľahkovážnosť vo vzťahu k riadnej školskej dochádzke už nemusí byť trestnoprávne relevantná. Nemožno prehliadnuť, že obžalovaná patrí do marginalizovaného prostredia, v ktorom stále existujú spoločensky špecifické nazerania na to, či a ako pravidelne sa deti majú vzdelávať a akú disciplínu pritom majú
mať, aby sa prípadne vymanili z pomerov, ktoré ich môžu obmedzovať na kvalite života a prípadnej sebarealizácie, resp. realizácie pre spoločnosť. Obžalovaná je matkou 6 detí, so žiadnym z nich neboli a ani nie sú problémy so školskou dochádzkou, t. č. nie je vedené iné trestné stíhanie voči obžalovanej, o mal. D. sa stará sama, je negramotná, žije v sociálne slabých podmienkach, z charakteristiky obce nevyplynuli na obžalovanú negatívne poznatky. Po zvážení všetkých okolností rozhodných pre posúdenie možnosti nápravy obžalovanej, berúc do úvahy príčiny a okolnosti, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, toho či sa v minulosti už dopustila takého, či iného protiprávneho konania, ako aj prostredie, v ktorom žije a možnosti jej nápravy, berúc do úvahy skutočnosti relevantné pre ukladanie trestu, dospel súd k záveru, že zákonným a primeraným v danom prípade je nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov (na dolnej hranici trestnej sadzby pri zachovaní pravidla, že súhrnný trest nemôže byť miernejší, ako trest uložený skorším rozhodnutím, teda rozhodnutím Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 2T/92/2024, kde bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu na 18 mesiacov, pričom podľa ustálenej súdnej praxe akýkoľvek nepodmienečný trest odňatia slobody je prísnejší ako trest odňatia slobody podmienečne odložený), teda že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom na úplne dolnej hranici trestnej sadzby. Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti). Pretože obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ju súd pre jej výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/92/2024 zo dňa 23.01.2026, právoplatný dňa 23.01.2026, ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Keďže poškodený maloletý si prostredníctvom opatrovníka náhradu škody neuplatnil, súd o škode nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.