Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 24P/11/2025 8725201143 08. 01. 2026 JUDr. Dušan Miškovčík ECLI:SK:OSPP:2026:8725201143.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, F., a otca G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto Poprad, o návrhu matky o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, t a k t o rozhodol: I. Mení rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 27.04.2017, sp. zn. 12C/43/2016 v časti výživného na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že: Otec G. H., nar. XX.XX.XXXX sa počnúc dňom 25.03.2025 z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. B., na. 09.03.1992. V ostatných častiach rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 27.04.2017, sp. zn. 12C/43/2016 ostáva nezmenený. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.03.2025 sa matka maloletého dieťaťa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal otca maloletej prispievať na výživu dieťaťa sumou 100 eur mesačne. 2. Matka podaný návrh odôvodnila tvrdeniami, že rozsudkom Okresného súdu v Poprade zo dňa 27.04.2017, sp. zn. 12C/43/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2017, súd určil, že otec maloletej A. je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom 24.10.2014, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Týmto rozsudkom bola maloletá A. zároveň zverená do výchovy a starostlivosti matky. Od poslednej úpravy výživného pre maloletú došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktoré spočívajú najmä v podstatnom zvýšení jej mesačných výdavkov. Maloletá A. je žiačkou základnej školy vo Vrbove, navštevuje 4.A triedu. Podstatne sa zvýšili jej výdavky súvisiace s plnením povinnej školskej dochádzky. Matka mesačne uhrádza 50 eur za školské potreby, polročne platí poplatok vo výške 12 eur za stravu v školskej jedálni, 25 eur ročne za skautský krúžok, ktorý maloletá navštevuje. Výdavky sa zvýšili aj z dôvodu fyzického rastu maloletej, zvýšili sa náklady na ošatenie a náklady na hygienické potreby. Náklady na ošatenie maloletej sú mesačne vo výške 70 eur, náklady na hygienu sú mesačne vo výške 50 eur a náklady na lieky mesačne predstavujú sumu 20 eur. Matka s maloletou a ďalším synom G. býva v nájomnom sociálnom byte vo Vrbove. Matka mesačne uhrádza výdavky na stravu pre celú rodinu vo výške 120 eur, mesačný preddavok na odber plynu vo výške 100
eur, mesačný nájom za byt v sume 100 eur, mesačný preddavok za odber elektrickej energie v sume 54,34 eur, mesačnú zálohu za odber vody 60 eur, mesačný poplatok za odvoz TKO v sume 9,60 eur. Okrem týchto výdavkov matka uviedla, že mesačne minie na oblečenie pre seba sumu 50 eur, na lieky 20 eur, na hygienu 40 eur, mesačné poplatky za telefón 20 eur. Matka má taktiež vyživovaciu povinnosť ešte k maloletému synovi G.. Matka nepracuje, nakoľko sa stará o svojho dva a pol ročného syna G.. Príjem matky tvorí rodičovský príspevok, rodinné prídavky a náhradné výživné na maloletú dcéru A., spolu vo výške 539 eur. Otec maloletej na výživu neprispieva, preto matka poberá náhradné výživné z ÚPSVaR Kežmarok. Otec maloletej sa o dcéru nezaujíma, nenavštevuje ju ani ju nijako nekontaktuje. 3. Uznesením č. k. 24P/11/2025-13 z 02.04.2025 súd ustanovil maloletej A. na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. 4. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. 5. Podľa § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. 6. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 08.01.2026, na ktoré sa dostavili matka dieťaťa a kolízny opatrovník dieťaťa. Otec maloletej sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní riadne neospravedlnil. Každé konanie súdu týkajúce sa maloletých musí byť predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa nepochybne bolo, aby súd rozhodol vo veci zvýšenia výživného čo najrýchlejšie. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletej. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: 8. Rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn.: 12C/43/2016 zo dňa 27.04.2017 súd určil, že odporca G. H., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, je otcom maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku z matky C. B., nar. XX.XX.XXXX. Súd zároveň zveril maloletú do výchovy a starostlivosti matky, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej A. sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom 24.10.2014, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Dlžné výživné vo výške 820,02 eur súd zaviazal otca uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania účastníkom súd nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.06.2017. 9. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že o zvýšenie výživného žiada z dôvodu, že u dcéry sa zvýšili náklady na jej výživu. Maloletá A. je staršia, má 11 rokov, je piatačka, má záujmy a krúžky. Chodí na floorball a skauting. Krúžky sú platené. Matka má rovnako výdavky v súvislosti so školou, kde treba platiť poplatky, zakupujú sa učebnice, školské pomôcky. Tým, že maloletá rastie, má zvýšené výdavky na stravu. Maloletá je vo veku, kedy sa chce aj pekne obliekať. Matka priemerne mesačne dáva na lieky sumu 10 eur, na drogériu 20 eur, dobíja jej kredit 10 eur mesačne. Matka má ešte jedného syna, má tri roky, jeho otec tiež neplatí výživné. Tam je určené vo výške 280 eur, pričom dlh na výživnom ku koncu roka bol vo výške 1.244 eur. Matka je zamestnaná na dohodu a z úradu práce dostáva 180 eur (prídavky na deti a náhradné výživné). Na dohode matka zarobí cca 180 eur mesačne. Platí mesačne nájom 100 eur, plyn 121 eur, elektrina 54 eur, paušál 38,90 eur, voda 50 eur a TV 10 eur. 10. Opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní súhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného u maloletého dieťaťa. Nakoľko otec maloletej sa na jej výchove nepodieľa, neprispieva na výživu maloletej, nezakúpil jej žiadne darčeky na narodeniny, Vianoce ani iné sviatky. Naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená v roku 2017. Návrh matky opatrovník považoval za dôvodný a to z dôvodu zvýšených nákladov na výživu dieťaťa v dôsledku rastu dieťaťa ako aj zmenenej situácie na strane matky. 11. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
12. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 20. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). 21. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 22. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je základnou podmienkou prípustnosti zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne. 23. Od posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. od 27.04.2017) súd zistil vykonaným dokazovaním na strane matky zmenu pomerov za uplynulé obdobie v tom zmysle, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Súd ďalej rovnako zistil, že za uplynulú dobu nastala podstatná zmena pomerov aj na strane maloletého dieťaťa. Od posledného rozhodnutia o výživnom v dôsledku jeho fyzického a psychického vyspievania (maloletá je staršia o cca 8 rokov) narástli celkové výdaje spojené s jej výživou, ošatením, kultúrnym a spoločenským vyžitím. Pri určovaní výživného bolo pritom potrebné naďalej zohľadniť matkinu osobnú opateru o maloletú A. ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nej.
24. Maloletá má výdavky na jej výživu v rozsahu bežných výdavkov primeraných veku maloletého dieťaťa. 25. Pri určovaní výšky výživného bola podstatná otázka schopnosti a možností povinného rodiča, tzn. predovšetkým výška príjmov zo strany otca, nakoľko v čase posledného rozhodnutia súdu bol tento nepreukázaný, čo súd viedlo k rozhodnutiu, že otca maloletej zaviazal prispievať na výživu maloletej v minimálnom zákonnom rozsahu vo výške výživného tvoriacej 30% zo sumy výživného na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu. 26. V otázke majetkových pomerov otca maloletej súd zistil, že otec nie je zapísaný ako podnikateľ v živnostenskom ani obchodnom registri a nie je vedený ani ako uchádzač o zamestnanie. Pobyt otca nie je dlhodobo známy. Otec dávky pomoci v hmotnej núdzi nepoberá a nepoberá ani žiadne štátne sociálne dávky. 27. Otec maloletej na jej výživu nijakým spôsobom neprispieva. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej výživy maloletej Sofie súd otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne. Pri stanovovaní výšky výživného súd vychádzal z popísaných majetkových pomerov rodičov ako aj pomerov na strane maloletého dieťaťa. Súd pri stanovovaní výšky výživného vychádzal aj z potenciálnych príjmov otca maloletej A., kde mal preukázané, že tento je schopný mať príjem zo závislej činnosti či už ako zamestnanec alebo tzv. „dohodár“. Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 245/2025 Z. z. bola na rok 2026 ustanovená suma minimálnej mzdy vo výške: a) 915 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, b) 5,259 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Ustanovená suma minimálnej mzdy sa podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v platnom znení vzťahuje na zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu a zamestnancov v obdobnom pracovnom vzťahu. Čistá minimálna mzda po odpočítaní všetkých povinných odvodov predstavuje sumu cca 740 eur. Vzhľadom na doposiaľ zistené skutočnosti, súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej nájsť si také zamestnanie, kde by jeho príjem zo závislej činnosti dosahoval aspoň úroveň minimálnej mzdy, teda by bol vo výške minimálne 740 eur v čistom. Vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletej sa na výchove a starostlivosti o ňu od jej narodenia nijakým spôsobom nepodieľa a starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne jeho matka, ktorá bezprostredne znáša všetky náklady vzniknuté v súvislosti s výživou maloletej, súd stanovil výšku výživného v sume cca 20% takto určeného potenciálneho príjmu otca vo výške minimálnej mzdy, čo predstavuje sumu 150 eur. Túto sumu súd považoval za primeranú aj vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletej A. má len jednu vyživovaciu povinnosť oproti matke, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti. 28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 29. Súd priznal zvýšené výživné pre maloletú A. počnúc dňom 25.03.2025, teda dňom podania návrhu matky na zvýšenie výživného na súd. 30. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 32. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.