Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 24Ps/14/2025 8725202460 21. 04. 2026 JUDr. Dušan Miškovčík ECLI:SK:OSPP:2026:8725202460.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 24Ps/14/2025
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci osoby o spôsobilosti ktorej sa koná: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., zastúpená procesným opatrovníkom: Mesto Kežmarok o návrhu navrhovateľky: E. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, D. na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, t a k t o rozhodol: 24Ps/14/2025
I. Súd spôsobilosť A. B., narodená XX.XX.XXXX na právne úkony obmedzuje tak, že menovaná nie je spôsobilá vykonávať právne úkony súvisiace s dohľadom a rozhodovaním o zdravotnej starostlivosti, súvisiace s jej liečbou alebo liečbou jej blízkej osoby, ani konať právne úkony súvisiace s jej sociálnou starostlivosťou, vykonávať majetkovo právne úkony: nakladať s nehnuteľnosťami, nadobúdať nehnuteľnosti, prevádzať ich, zaťažovať právami tretích osôb a bremenami, či inak nakladať s majetkom a uzatvárať zmluvy, disponovať finančnou hotovosťou vyššou ako 30 eur mesačne, preberať pôžičky, úvery, a iné záväzky spočívajúce v peňažnom plnení, vykonávať dedičské úkony, alebo spísať závet, preberať dôchodok, či iné finančné platby, a preberať listové či balíkové zásielky, konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, finančnými inštitúciami, bankovými inštitúciami, inštitúciami poskytujúcimi služby, udeľovať plné moci, rozhodovať o mieste svojho trvalého a prechodného bydliska, voliť a byť volený. II. Za opatrovníka A. B., narodenej XX.XX.XXXX ustanovuje E. F., narodenú XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať A. B., narodenú XX.XX.XXXX pri právnych úkonoch, ohľadom ktorých je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, spravovať jej majetok vo veciach, v ktorých je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená a ak nepôjde o bežné veci, je nakladanie s jej majetkom potrebné schválenie súdu. III. Opatrovník je povinný predkladať súdu dvakrát ročne správy o Edite Jedidi, narodenej XX.XX.XXXX a o spravovaní jej majetku, a to vždy k 30. júnu a k 31. decembru kalendárneho roka. IV. Náhradu trov štátu nepriznáva. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie: 24Ps/14/2025
1. Návrhom doručeným súdu dňa 04.07.2025 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd obmedzil v spôsobilosti na právne úkony jej dcéru Editu Jedidi. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej dcéra trpí už približne 24 rokov (odkedy sa jej narodilo prvé dieťa) chronickým duševným ochorením, a to schizofréniou, ktorá značne ovplyvňuje jej správanie aj myslenie. Okrem toho sa u dcéry navrhovateľky vyskytli aj popôrodné depresívne stavy, ktoré jej stav zhoršovali. Dcéra navrhovateľky bola v minulosti opakovane hospitalizovaná na psychiatrii v súvislosti s jej psychickým ochorením. Navrhovateľka uviedla, že jej dcéra žije od začiatku roka 2024 v domácnosti so svojou dcérou, pričom od uvedenej doby začali obe požívať spoločne väčšie množstvo alkoholických nápojov, čo dopadalo negatívne na psychický stav dcéry navrhovateľky. Navrhovateľka taktiež uviedla, že jej dcéra sa z dôvodu svojho duševného ochorenia správa nepredvídateľne. Často zo svojich finančných prostriedkov nakupuje veci, ktoré vôbec nepotrebuje, pravidelne sa stáva, že neuhrádza poplatky spojené s užívaním bytu s čím jej musí následne vypomáhať navrhovateľka. S finančnými prostriedkami hospodári nezodpovedne a následne sa dostáva do finančnej tiesne. Navrhovateľka má za to, že zdravotný stav neumožňuje jej dcére vykonávať zodpovedne právne úkony a jej v záujme, a preto podala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojej dcéry. 2. Uznesením, č. k.: 24Ps/14/2025 - 15 zo dňa 05.08.2025 súd ustanovil A. B., narodenej XX.XX.XXXX, t. j. tej, o koho spôsobilosť v konaní ide, procesného opatrovníka – Mesto Kežmarok. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. 4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že pokiaľ bola jej dcéra v nemocnici alebo u nej doma, tak neužívala alkoholické nápoje. Problém opätovne nastal, keď sa vrátila domov z Nemecka vnučka navrhovateľky a začali spoločne so svojou matkou užívať alkoholické nápoje, dochádzali medzi nimi k incidentom, dcéra navrhovateľky schudla 20 kíl, byt v ktorom žila sa dostal do dezolátneho stavu a následne bola hospitalizovaná v Levoči a následne v Rožňave na psychiatrii. Z nemocnice prišla k navrhovateľke, ktorá dozerala na užívanie liekov. Dcéra navrhovateľky však aj naďalej chodí do bytu, kde bývala a kde sa aktuálne zdržiava vnučka navrhovateľky, pričom si tam vnučka vodí stále nejakých alkoholikov a drogovo závislých. Navrhovateľka tiež uviedla, že jej dcéra má zlozvyky, keď vstane ráno o šiestej, napije sa, jej životná radosť je stále niečo jesť. 5. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná uviedla, že doktor jej povedal, že jej to prejde a tak si myslela, že v domácom prostredí sa bude mať lepšie, má pri sebe najbližších, dcéru a syna. Predtým mala depresiu, potom mala popôrodnú depresiu, a z toho všetkého sa dostala. V roku 2005 sa liečila homeopatikami. Uviedla, že navrhovateľka si myslí, že len pije, ale ona piť nemôže. Bola už hospitalizovaná, na oslave vypila dva poháriky a skončila v Levoči. Má ponaučenie, že piť nesmie. Myslí si, že je spôsobilá, peniaze treba zarábať, nechce prísť o dôchodok. Pôjde k svojej dcére nastálo, že u svojej matky bola iba kvôli synovi, ktorý ešte študuje posledný rok na strednej škole. 6. Na pojednávaní sa zúčastnila aj znalkyňa MUDr. Beáta Husárová, ktorá uviedla, že trvá na záveroch znaleckého posudku v ktorom konštatovala, že posudzovaná trpí paranoidnou schizofréniou s postprocesuálnym defektom osobnosti, pri ktorej sa u nej prejavujú trvalé nezvratné zmeny v osobnosti najmä s trvalým postihnutím úsudku, chápavosti, kritickosti a náhľadu najmä k svojej chorobnosti. V minulosti bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení pre relapsy ochorenia, a to vo svojvoľnom znižovaní a vysadzovaní farmakologickej liečby ako aj po svojvoľnom ukončení psychiatrických kontrol, kedy došlo k masívnej dekompenzácií psychického stavu s nutnosťou hospitalizácií. Napriek liečbe menovaná nevykazuje dostatočný náhľad na svoje ochorenie. Pretrvávajú u nej poruchy sociability, adaptability a je odkázaná na dohľad a pomoc zo strany iných osôb. Na základnú diagnózu u menovanej nasadá aj sporadické škodlivé užívanie alkoholu, ide o pitie charakteru relaxačného pitia s vyššou toleranciou na alkohol. Toto škodlivé užívanie však zhoršuje jej primárnu diagnózu, ovplyvňuje jej správanie a pôsobí ako provokujúci faktor a pri prijatí u nej môže dochádzať k maladaptívnym prejavom s verbálnou a brachiálnou agresivitou. Vzhľadom na uvedené, predovšetkým s poukazom na diagnózu paranoidnej schyzofrénie, kedy sa jedná o trvalé závažné duševné ochorenie s nepriaznivou prognózou, toto ochorenie odôvodňuje ak pacient nie je pravidelne
liečený, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Preto znalkyňa odporučila vyšetrovanú obmedziť v zastupovaní pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci, uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu, udeľovať plné moci, preberať dôchodok a iné sociálne dávky, preberať doporučené úradné listové zásielky, disponovať finančnou hotovosťou nie vyššou ako 30 eur mesačne, rozdelene v menších čiastkach, ktoré by nemohla použiť na nákup alkoholu, disponovať hnuteľným a nehnuteľným majetkom, vyslovovať informovaný súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako v ústavnej tak aj ambulantnej forme a tiež sociálnej starostlivosti, rozhodovať o mieste svojho trvalého a prechodného bydliska. 7. V záveroch znaleckého posudku č. 15/2026 znalkyňa H. E. F. uviedla, že u posudzovanej A. B. je prítomné závažné duševné ochorenie, a to paranoidná schizofrénia s postprocesuálnym defektom osobnosti, pri ktorej sa u nej prejavujú trvalé, nezvratné zmeny osobnosti s trvalým postihnutím úsudku, chápavosti, kritickosti a nadhľadu. V minulosti opakovane hospitalizovaná pre relapsy ochorenia po svojvoľnom znižovaní alebo vysadení psychofarmakologickej liečby. V týchto obdobiach dochádzalo k masívnej dekompenzácii psychického stavu s výskytom paranoidných bludov, halucinácií a porúch správania. Napriek farmakologickej liečbe menovaná nevykazuje dostatočný náhľad na svoje ochorenie. Pretrvávajú u nej poruchy sociability a adaptability, je odkázaná na dohľad a pomoc zo strany iných osôb. V správaní sú prítomné zmeny – nečinnosť, bezcieľne konanie, prerušenie sociálnych kontaktov, citové vyhasínanie a strata záujmov. Pri nedostatočnom dohľade je vysoké riziko svojvoľného znižovania dávok liekov, čo opakovane vedie k relapsu ochorenia. Na základnú diagnózu u posudzovanej nasadá sporadické, škodlivé užívanie alkoholu s charakterom relaxačného pitia s vyššou toleranciou na alkohol. U posudzovanej ide o závažné duševné ochorenie trvalého rázu s nepriaznivou diagnózou, ktoré z medicínskeho hľadiska odôvodňuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ak sa pacient nepodrobuje pravidelnej a trvalej liečbe. Na základe uvedeného znalkyňa odporúča obmedziť posudzovanú v spôsobilosti na právne úkony v takom rozsahu, že posudzovaná nebude spôsobilá rozhodovať o zdravotnej a sociálnej starostlivosti, nebude môcť rozhodovať o právnych a ekonomických veciach, uzatvárať zmluvy a disponovať hotovosťou vyššou, než 30 eur mesačne. 8. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. 9. Podľa § 10 OZ ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli. 10. Podľa § 231 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. 11. Podľa § 243 CMP súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. Súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne. Ak o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy. 12. Podľa § 244 CMP súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca. Podľa § 246 CMP od znaleckého dokazovania možno upustiť, ak súd na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára. 13. Po posúdení zisteného skutkového stavu v spojení s vyššie citovanou právnou úpravou dospel súd k záveru, že zákonné podmienky pre obmedzenie A. B. v spôsobilosti na právne úkony sú v tomto prípade splnené. V konaní bolo preukázané, že osoba, ktorej spôsobilosť má byť obmedzená trpí závažným duševným ochorením, a to paranoidnou schizofréniou s postprocesuálnym defektom osobnosti, pri ktorej sa prejavujú trvalé a nezvratné zmeny osobnosti s trvalým postihnutím úsudku, nadhľadu, chápavosti a zároveň ide o ochorenie trvalého rázu s nepriaznivou prognózou v prípade, ak sa pacient nepodrobuje trvalej a pravidelnej liečbe. Vzhľadom na uvedenú diagnózu osoby, ktorej spôsobilosť má byť obmedzená, súd ustálil, že s poukazom na závery znalkyne A. B. nie je spôsobilá na právne úkony, ktoré sa týkajú disponovania s finančnými prostriedkami nad hodnotu 30 eur mesačne a majetkom ako takým, ďalej menovanú bolo potrebné obmedziť v oblasti sociálnych a ekonomických vzťahov, ako aj vo vzťahu k úkonom voči štátnym orgánom a inštitúciám či zdravotníckym zariadeniam
14. Podľa § 248 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. 15. Podľa § 272 CMP súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Podľa § 27 ods. 2 OZ zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Podľa § 27 ods. 3 OZ ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. 16. Súd osobe, ktorej spôsobilosť týmto rozhodnutím obmedzil, ustanovil za opatrovníčku navrhovateľku, t. j. jej matku, ktorá je vzhľadom na ich blízky rodinný vzťah, znalosť okolností prípadu najvhodnejšou osobou na prevzatie opatrovníckej funkcie. Navrhovateľka vyslovila súhlas s ustanovením do funkcie opatrovníčky a javí sa ako osoba, ktorá túto funkciu bude vykonávať na prospech osoby, ktorej spôsobilosť je obmedzená. Zároveň ustanovenej opatrovníčke súd vymedzil rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s rozsahom obmedzenia menovaného v spôsobilosti na právne úkony. 17. Podľa § 275 CMP súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu. 18. Podľa § 277 ods. 1 CMP súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka. 19. Výkon opatrovníctva podlieha pravidelnej kontrole súdu. Z toho dôvodu bola v tomto rozhodnutí uložená opatrovníčke povinnosť dvakrát ročne predkladať súdu na požiadanie správu o nakladaní s majetkom opatrovanca. 20. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 23. Podľa § 251 CMP trovy dôkazov platí štát. Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu. 24. Súd nepriznal štátu náhradu trov, nakoľko s poukazom na ustanovenie § 251 CMP, v danej veci platí všeobecné pravidlo, že trovy konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony platí štát, keďže zo strany navrhovateľky nešlo o zjavne nedôvodný návrh. O trovách konania účastníkov súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania v súlade s § 57 CMP žiaden z nich neuplatnil. Poučenie: 24Ps/14/2025
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad, písomne, v troch vyhotoveniach. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 zákona č. 160/2015 z. z. Civilného sporového poriadku / ďalej len ,,CSP“/) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.