Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 24P/85/2025 8725202828 14. 07. 2026 JUDr. Dušan Miškovčík ECLI:SK:OSPP:2026:8725202828.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 24P/85/2025 Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. D. A., zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. D. A., a otca C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, H., za účasti osoby, ktorej je maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. D. A., o návrhu matky o zníženie výživného, t a k t o rozhodol: 24P/85/2025 I. Mení rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 19. 11. 2024, číslo konania 26P/133/2024 – 54 v časti vyživovacej povinnosti matky tak, že počnúc dňom 01. 08. 2026 sa matka E. F. B., nar. XX. XX. XXXX zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX sumou 80 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 24P/85/2025 1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 01.08.2025 sa matka maloletého domáhala zníženia výživného z dôvodu, že prišla o prácu a jej príjem sa znížil. 2. Otec maloletého sa k návrhu matky na zníženie výživného nevyjadril. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti otca maloletého. Otec sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. Každé konanie súdu týkajúce sa maloletých musí byť predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. V záujme maloletého nepochybne bolo, aby súd rozhodol vo veci čo najrýchlejšie. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti otca. 4. Na pojednávaní matka zotrvala na podanom návrhu na zníženie výživného. Nakoľko je dlhodobo práceneschopná, jej príjem je obmedzený. Bola jej diagnostikovaná epilepsia a keďže stále je v štádiu, že sa lieči, stále má obdobie záchvatov, tak je stále práceneschopná. Dúfa, že sa jej stav upraví. Prvý záchvat mala v septembri 2024, keď ešte pracovala na denných, ale odpadla aj na dennej, tak s ňou v Tatrách ukončili pracovný pomer. Potom bola na dlhodobej PN a neskôr sa zamestnala na
pošte. Tam s ňou ukončili pracovný pomer ešte v skúšobnej dobe, nakoľko opäť dostala záchvat. Bolo to na školení v I., kde mala matka zapnuté viaceré obrazovky, ostala sama v kancelárií a potom sa prebrala v záchranke, celá otlčená na tvári. Aj do I. do nemocnice po ňu musel prísť priateľ, nakoľko ju nechceli pustiť samu. Aj napriek svojej situácií uhrádza výživné na syna pravidelne. Momentálne matka poberá nemocenskú vo výške cca. 900 eur ale dokedy bude mať priznanú túto dávku, matka uviesť nevedela. Matka si požiadala o priznanie invalidného dôchodku, avšak o jej žiadosti nebolo doposiaľ rozhodnuté. V júni matka ukončila na Katolíckej univerzite v Ružomberku základný modul doplňujúceho pedagogického štúdia, po absolvovaní druhej časti štúdia by matka mala záujem zamestnať sa na pozícií vychovávateľky v detskom domove. Potrebuje však ešte absolvovať druhý rok, ktorý začína v septembri. Matka ročne platí za štúdium 700 eur. Okrem výživného matka synovi posiela na účet vreckové vo výške 15 eur mesačne, s tým, že keď potrebuje peniaze aj na iné úhrady, matka mu podľa možností peniaze na účet pošle. V júni matka synovi prispela na notebook, založila mu aj účet na termínovaný vklad na dva roky, kde mu vložila 500 eur a 20 eur každý mesiac, aby v prípade potreby mal napríklad na zaplatenie vodičského preukazu. Matka žiadala znížiť výživné na sumu 80 eur mesačne. 5. Osoba, ktorej je maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti uviedla, že keď otec maloletého platí 80 eur mesačne, tak nech aj ona platí 80 eur. Aj pri znížení výživného matky na sumu 80 eur mesačne budú všetky potreby maloletého riadne zabezpečené. 6. Opatrovník maloletého dieťaťa poukázal na to, že samotné zníženie výživného nie je v záujme maloletého, avšak s poukazom na skutočnosť, že dotknuté strany sa na znížení dohodli, navrhol, aby súd pri určení výživného prihliadol na potreby maloletého. 7. Vyživovacia povinnosť matky k maloletému A. B. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súd Poprad, sp. zn. 26P/133/2024, kde súd zmenil pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.03.2017, sp. zn. KK-6P/56/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 26.09.2017, sp. zn. 7CoP/19/2017 a matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným zo sumy 30% životného minima na sumu 150 eur mesačne. V tom čase bola matka zamestnaná v spoločnosti Štrbské Pleso resort, s.r.o. na pozícií recepčná s priemerným mesačným príjmom 1.100 eur. 8. Z dôkazov predložených matkou maloletej vyplýva, že táto trpí ochorením – epilepsiou, pričom sa v súčasnosti podrobuje potrebnej liečbe. Matka záverečnou skúškou dňa 01.06.2025 absolvovala Základný modul doplňujúceho pedagogického štúdia – Pedagogický kompetenčný rámec na Pedagogickej fakulte na Katolíckej univerzite v Ružomberku. 9. Zo správy z prešetrenia rodinného prostredia maloletého A. bolo zistené, že maloletý býva so svojou matkou a starou matkou v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve starej matky. Domácnosť sa v čase sociálnych šetrení nachádza v absolútnom poriadku a čistote. Maloletý A. má vytvorený dostatočný priestor na odpočinok a trávenie voľného času. Stará matka je poberateľkou starobného dôchodku. Maloletý A. je žiakom 7.B triedy Základnej školy v D. D. A.. Jeho dochádzka je pravidelná. Učivo zvláda bez problémov, dosahuje výborné študijné výsledky, v 1. polroku prospel s vyznamenaním. Je obľúbený v kolektíve, usilovný a zodpovedný pri plnení školských povinností. Má vždy zabezpečené školské pomôcky. Správanie žiaka je vždy v súlade so školským poriadkom. Starostlivosť náhradného rodiča o A. je na vysokej úrovni. Otec dieťaťa sa s A. nekontaktuje a nejaví o neho žiadny záujem. Zdržiava sa prevažne v obci Osturňa. V mieste trvalého pobytu v obci H. má manželku a päť spoločných detí. Matka maloletého pracovala v Hoteli J. G. I. na recepcii, toho času je dočasne pracovne neschopná. Matka sa o maloletého v čase svojho voľna zaujíma a na výživu maloletého prispieva sumou podľa potreby. 10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 09.04.2026 bolo zistené, že matka maloletého bola v období rokov 2025/2026 v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.03.2026 do 31.03.2026. Matka v období rokov 2025/2026 nebola poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi ani iných štátnych sociálnych dávok. 11. Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že matka maloletého od 01.01.2025 po súčasnosť bola poberateľkou nemocenských dávok (mesiace január 2025 až apríl 2025 a august 2025 až február 2026) v priemernej výške cca 900 eur. V uvedenom období matka nebola poberateľkou dávok v nezamestnanosti, dávok garančného poistenia, dávok úrazového poistenia a dávok dôchodkového poistenia. 12. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
13. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 14. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 21. Rozsudkom Okresného súd Poprad, sp. zn. 26P/133/2024, súd zmenil pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.03.2017, sp. zn. KK-6P/56/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 26.09.2017, sp. zn. 7CoP/19/2017 tak, že matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným zo 30% sumy životného minima na sumu 150 eur mesačne. Matka hoci v pôvodnom rozhodnutí mala určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletému A. len v minimálnom rozsahu, prispievala na výživu sumou 150 eur mesačne a zároveň maloletému uhrádzala iné výdavky podľa potreby. 22. Matka aj v súčasnosti sa o maloletého zaujíma, trávi s ním voľný čas. V období posledných dvoch rokov sa matke zhoršil zdravotný stav. Jej ochorenie, hoci sa podrobuje liečbe, má dopad na jej každodenný život a rovnako tak aj jej možnosti pracovať. Z práce na pozícií recepčnej bola prepustená, po tom čo mala viacero záchvatov počas výkonu práce, čo ovplyvnilo chod prevádzky. Po absolvovaní potrebnej liečby a ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti sa matka opätovne zamestnala, avšak aj z tohto zamestnania bola prepustená ešte v skúšobnej dobe, po tom, čo mala počas školenia záchvat. Následne matka bola krátko evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom v marci 2026 opätovne bola uznaná dočasne pracovne neschopná a tento stav pretrváva dodnes. Aj napriek zhoršenej finančnej situácii matky, sa táto snaží plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému riadne, avšak momentálne sa jej situácia zhoršuje. Za situácie, kedy matka hoci u nej nastala prekážka, vyvíja snahu stabilizovať svoje pomery, aby si mohla riadne plniť svoje povinnosti voči svojmu maloletému dieťaťu, má súd za to, že je v záujme dieťaťa, aby súd vyhovel matke s jej návrhom na zníženie výživného. Pôvodne bolo výživné určené vzhľadom na v tom čase stabilnú finančnú situáciu matky, dnes matka zamestnaná nie je, hľadá si zamestnanie, dokonca za účelom zlepšenie svojho postavenia na trhu práce si matka zvyšuje svoju kvalifikáciu ďalším štúdiom. 23. S poukazom na vyjadrenie osoby, ktorá má maloletého v náhradnej osobnej starostlivosti, zníženie výživného zo strany matky nebude mať negatívny dopad na starostlivosť o maloletého, nakoľko mu stará matka dokáže zabezpečiť uspokojenie všetkých potrieb. Rovnako je potrebné poukázať, že matka sa na uspokojovaní potrieb maloletého dlhodobo podieľa aj nad rámec v rozhodnutí súdu určeného výživného a to podľa aktuálnych potrieb maloletého a svojich finančných možností. 24. S poukazom na uvedené súd mal za to, že návrh matky na zníženie výživného je dôvodný, keďže jej majetkové pomery sa zmenili natoľko, že súdom stavené výživné nie je z dlhodobého hľadiska schopná platiť. Zdravotný stav matky jej aktuálne neumožňuje mať stabilnú prácu. Za súčasnej situácie je tak zníženie výživného, ktoré je matka povinná uhrádzať na výživu maloletého A. namieste znížiť. Vzhľadom na potreby maloletého A., ktoré sa zásadne od posledného rozhodnutia súdu nezmenili, ako primeraná výška výživného sa javí suma 80 eur mesačne. 25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 27. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili. Poučenie: 24P/85/2025 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad, písomne. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.