Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 25Csp/86/2025 8725204782 15. 04. 2026 JUDr. Lucia Baštová ECLI:SK:OSPP:2026:8725204782.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 720,87 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 596,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 596,98 eur od 23.04.2024 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 15.12.2025 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 720,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 596,98 eur od 24.06.2025 do zaplatenia a na náhradu trov konania. 2.1 Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 23.06.2025 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 a ním, postúpil postupca na neho pohľadávku voči žalovanému tvrdiac, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Ďalej uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 27.12.2023 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Nárok uplatnený touto žalobou predstavuje revolvingový úver vo forme kreditnej karty a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o čerpanie banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná, a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Podľa neho zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až § 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2.2 V žalobe ďalej tvrdil, že žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak mu postupca vypovedal zmluvu ku dňu 22.04.2024. Jeho pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 720,87 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 596,98 eur, z riadneho úroku vo výške 44,- eur, z úroku z omeškania vo výške 37,39 eur a z poplatkov vo výške 42,50 eur, v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby žalovaný nevykonal žiadne úhrady, a preto dlžná suma pozostáva zo sumy ku dňu postúpenia pohľadávky spolu s úrokom z omeškania z istiny vo výške 596,98 eur počnúc dňom 24.06.2025, t. j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky, ktorých úhradu žalobca požaduje priznať v tomto spore. Ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/113/2018 zo dňa 30.07.2019, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17. 3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o kreditnej karte zo dňa 27.12.2023, prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa 27.12.2023, všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a. s. s účinnosťou od 01.01.2015, produktové obchodné podmienky pre kreditné karty a povolené prečerpania Slovenskej sporiteľne, a. s. s účinnosťou od 01.01.2015, prehľad platieb, zníženie celkového úverového rámca na nulu a výpoveď zmluvy o kreditnej karte zo dňa 14.04.2024, výzvu zo dňa 20.03.2025 s podacím hárkom, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 4076369 zo dňa 23.06.2025 spolu s prílohou č. 1, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2025 a pokus o zmier zo dňa 01.12.2025 spolu s podacím hárkom. 4. Súd žalobcu vyzval v priebehu sporu na doplnenie rozhodujúcich skutočností a skutkových tvrdení týkajúcich sa základu a výšky uplatneného nároku, skúmania bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy, vrátane predloženia všetkých dokladov a výstupov, ktorými bola overovaná jeho bonita a zároveň na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok zosplatnenia úveru a aktívnej vecnej legitimácie. 5.1 Na výzvu súdu žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 23.01.2026, v ktorom špecifikoval postúpený nárok tým, že uviedol, že rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného ku dňu nadobudnutia účinnosti vypovedania zmluvy/vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlžného zostatku predstavoval sumu 683,48 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 596,98 eur (súčet debetných operácii), z poplatkov vo výške 42,50 eur a z riadneho úroku vo výške 44,- eur, pričom žalovanému bol po zosplatnení, za obdobie od 24.03.2024 do 17.06.2025, vyúčtovaný tiež úrok z omeškania v celkovej výške 37,39 eur. K mimoriadnej splatnosti uviedol, že medzi zmluvnými stranami bol dojednaný revolvingový úver vo forme kreditnej karty na dobu neurčitú a nie klasický splátkový úver, pričom ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku a ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec, s tým, že ak vyčerpanú sumu naopak spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná, a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade postupca nebol povinný dodržať ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože nebolo dojednané plnenie dlhu v splátkach. Postupca žalovaného opakovane upozornil na omeškanie s úhradou dlžnej sumy a nakoľko nedošlo k jej úhrade, pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu na základe podania zo dňa 14.04.2024. 5.2 Vo vzťahu k skúmaniu bonity mal za to, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. K výdavkom na peňažné záväzky žalovaného ako spotrebiteľa uviedol, že pri výdavkoch znižujúcich príjem spotrebiteľa sa vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov, pričom výšku peňažných záväzkov žalovaného overil postupca ako veriteľ nezávislým dopytom do úverového registra dňa 27.12.2023, z ktorého zistil, že žalovaný mal existujúce úverové
záväzky s mesačnými splátkami vo výške 155,27 eur, nový úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou 30,eur, teda výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa boli spolu vo výške 185,27 eur, s tým, že dopytom do Sociálnej poisťovne zo dňa 27.12.2023 overil jeho príjem vo výške 590,- eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum žalovaného ako spotrebiteľa vo výške 268,88 eur. Pri výpočte DSTI počítal s mesačným úverovým zaťažením vo výške 185,27 eur, s tým, že po dosadení hodnôt predstavoval výpočet DSTI 0,58 a s ohľadom na § 2 ods. 5 Opatrenia nesmel ku dňu uzavretia úveru prekročiť hodnotu 0,70 – 0,60, nakoľko veriteľ bol v čase poskytnutia úveru povinný zohľadniť povinnú rezervu vo výške 30 – 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu. 6. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do vlastných rúk dňa 27.02.2026. Žalovaný sa k žalobe v lehote určenej súdom písomne nevyjadril. 7. Nakoľko hodnota spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, pretože v konaní išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a o veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov v súlade s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.04.2026, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 26.03.2026 a súčasne na webovej stránke súdu. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. 8. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, pričom žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol a nepredložil, zistil nasledovný skutkový stav: 9. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako bankou a žalovaným ako klientom bola dňa 27.12.2023 uzatvorená Zmluva o kreditnej karte, na základe ktorej banka poskytla žalovanému ako klientovi spotrebiteľský revolvingový úver s výškou celkového úverového rámca 600,- eur, čerpaného prostredníctvom kreditnej karty pri premenlivej úrokovej sadzbe, ktorá závisela od výšky čerpania celkového úverového rámca ku koncu účtovného obdobia, zníženého o sumy splátok klienta uhradených do najbližšieho dňa splatnosti (v zmluve úrok označený aj ako „Poplatok za komfort), pri výške minimálnej splátky 30,- eur, RPMN 33,55% p. a., s tým, že celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť pri uvedených predpokladoch a RPMN predstavuje sumu 696,- eur. Splátky v zmysle článku II. bod 4. zmluvy mali byť platené najneskôr do dňa splatnosti, ktorým je 20. deň mesiaca, pričom ak klient pohľadávku banky nebude splácať riadne a včas, môže banka znížiť celkový úverový rámec až na nulu, zablokovať kreditnú kartu, odstúpiť od zmluvy, alebo ju vypovedať. Konečná splatnosť pohľadávky banky bola v zmysle bodu 14. zmluvy viazaná na zánik zmluvy. 10. Z nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z platobnej histórie predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaný čerpal na základe poskytnutého úverového rámca finančné prostriedky v celkovej výške 596,98 eur a právny predchodca žalobcu mu účtoval na úverovom účte aj poplatky vo výške 42,50 eur a úroky vo výške 44,- eur. 11. Listom označeným ako „Zníženie Celkového úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte“ zo dňa 14.04.2024 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že keďže je dlhodobo v omeškaní so splácaním pohľadávky banky, banka mu znižuje celkový úverový rámec na nulu s účinnosťou ku dňu 22.04.2024 a zároveň zmluvu vypovedá, s tým, že ak požadovanú splátku do 22.04.2024 neuhradí, je povinný uhradiť banke v lehote 15 dní celú pohľadávku, ktorá ku dňu 14.04.2024 predstavuje sumu 672,48 eur. 12. Výzvou zo dňa 20.03.2025 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že pohľadávka banky zo zmluvy je z dôvodu, že je so splácaním viac ako tri mesiace v omeškaní splatná v celom rozsahu, pričom ku dňu 20.03.2025 predstavuje sumu 710,63 eur, a v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, je banka
oprávnená postúpiť túto pohľadávku tretej osobe. Výzvu podľa doručenky na čl. 54 prevzal žalovaný dňa 25.03.2025. 13. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 4076369 zo dňa 23.06.2025 postúpil právny predchodca žalobcu – obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. ako postupca na žalobcu ako postupníka okrem iného aj pohľadávku voči žalovanému, bližšie špecifikovanú v prílohe č. 1 k tejto zmluve, ktorá je predmetom tohto konania. 14. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2025 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4076369 zo dňa 23.06.2025. 15. Pokusom o zmier zo dňa 01.12.2025 spolu s podacím hárkom žalobca preukázal, že oznámil žalovanému, že jeho právny predchodca mu odovzdal všetky podklady potrebné pre podanie žaloby a zároveň ho vyzval, aby si svoju povinnosť uhradiť dlžnú sumu vo výške 908,95 eur splnil najneskôr do 11.12.2025, s tým, že ak v uvedenej lehote svoj dlh nesplní, bude nútený pristúpiť k podaniu žaloby. 16. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku na vrátenie spotrebiteľského revolvingového úveru, je potrebné vychádzať z tohto, že obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s., ktorá bola pôvodným veriteľom v úverovom vzťahu, je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Žalobca si žalobou uplatňuje nároky zo Zmluvy o kreditnej karte, na ktorú treba aplikovať ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov, ktoré upravujú náležitosti takejto zmluvy, s tým, že ak daná zmluva neobsahuje niektoré z týchto náležitostí jedná sa o bezúročný a bezpoplatkový úver podľa ustanovenia § 11 ods. 1 tohto zákona. Keďže žalobca tvrdil, že túto pohľadávku voči žalovanému nadobudol postúpením, je potrebné aplikovať aj relevantné zákonné ustanovenia o postúpení pohľadávky, vrátane špeciálneho ustanovenia upravujúceho podmienky postupiteľnosti bankovej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. 17. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu 27.12.2023 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 27.12.2023 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. 21. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov. 22. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. 24. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, písm. h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery náklad. 25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p). 26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 23.06.2025, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 27. Medzi stranami sporu neboli žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvu o kreditnej karte nevynímajúc) uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho úveru, t. j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola medzi stranami uzavretá na vopred predtlačenom formulári
vrátane všeobecných obchodných podmienok, bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. 28. Aj keď žalobca vo vyjadrení tvrdil, že keďže bol medzi zmluvnými stranami dojednaný revolvingový úver vo forme kreditnej karty na dobu neurčitú a nie klasický splátkový úver, nebol povinný dodržať ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože nebolo dojednané plnenie dlhu v splátkach, súd má za to, že k zosplatneniu úveru došlo postupom v súlade so zákonom, pretože žalovaného opakovane upozornil na omeškanie s úhradou dlžnej sumy a nakoľko nedošlo k jej úhrade, pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu na základe podania zo dňa 14.04.2024. Touto výzvou, resp. listom označeným ako „Zníženie Celkového úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte“ zo dňa 14.04.2024 oznámil žalovanému, že keďže je dlhodobo v omeškaní so splácaním pohľadávky banky, banka mu znižuje celkový úverový rámec na nulu s účinnosťou ku dňu 22.04.2024 a zároveň zmluvu vypovedá, s tým, že ak požadovanú splátku do 22.04.2024 neuhradí, je povinný uhradiť banke v lehote 15 dní celú pohľadávku, ktorá ku dňu 14.04.2024 predstavuje sumu 672,48 eur. 29. K uvedenému súd poukazuje na to, že podľa uzavretej zmluvy sa malo plnenie uskutočniť v splátkach, pričom veriteľ v dôsledku dlhodobého omeškania žalovaného so splácaním úveru tento v súlade so zmluvou vypovedal a vyzval žalovaného na úhradu splátky vo výške najmenej 30,- eur do dňa 21.04.2024. Zároveň ho upozornil, že v prípade jej neuhradenia bude úver zosplatnený v lehote 15 dní od účinnosti zníženia úverového rámca na nulu, t. j. dňa 23.04.2024. Súd má za to, že žalobca preukázal, že žalovaný meškal so splátkami a právny predchodca žalobcu predloženou výzvou s upozornením na vyhlásenie zosplatnenia zo dňa 14.04.2024 vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú a v dôsledku nezaplatenia dlžnej sumy v lehote poskytnutej žalovanému došlo k jeho následnému zosplatneniu. Žalovaný podmienky ukončenia zmluvy a ani jej zosplatnenie nerozporoval. Napokon aj vo výzve zo dňa 20.03.2025, ktorú žalovaný prevzal dňa 25.03.2025 mu právny predchodca žalobcu oznámil, že je so splácaním úveru viac ako tri mesiace v omeškaní, a preto je pohľadávka splatná v celom rozsahu, pričom ku dňu 20.03.2025 predstavuje sumu 710,63 eur. 30. Žalobca ďalej tvrdil, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol postúpením, pričom ako dôkaz sa odvolával na Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 4073639 zo dňa 23.06.2025 spolu s prílohou č. 1 a predložil aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2025. Okrem toho vo výzve zo dňa 20.03.2025, ktorú žalovaný prevzal dňa 25.03.2025 (viď čl. 55 spisu) mu oznámil, že z dôvodu, že je so splácaním viac ako tri mesiace v omeškaní, je banka oprávnená postúpiť túto pohľadávku tretej osobe, ak dlžnú sumu neuhradí. 31. Vzhľadom na skutočnosť, že veriteľom, s ktorým žalovaný uzavrel Zmluvu o kreditnej karte, na základe ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka nebol žalobca ale banka – Slovenská sporiteľňa, a. s. a vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanému mu bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 4076369 zo dňa 23.06.2025, bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať splnenie podmienok vyplývajúcich z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. 32. K tomu súd dáva do pozornosti zjednocujúce rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.7.2025, sp. zn. 1VCdo/4/2025, ktorý po rozbore relevantných právnych ustanovení, a to § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona o bankách, § 17 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že cit.: „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný“. 33. Je nepochybné, že v tomto spore takouto osobitnou výzvou je výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.03.2025, v ktorej veriteľ výslovne uviedol, že ak žalovaný dlžnú sumu vo výške 710,63 eur neuhradí, je oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe a táto výzva bola aj žalovanému preukázateľne doručená dňa 25.03.2025. Keďže žalovaný dlžnú sumu neuhradil, banka postúpila pohľadávku žalobcovi zmluvou zo dňa 23.06.2025. Súd má za to, že zákonné podmienky postupiteľnosti bankovej pohľadávky v zmysle vyššie citovaného § 92 ods. 8 zákona o bankách boli zo strany žalobcu splnené, a preto je možné uzavrieť, že žalobca bol aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby.
34. Pokiaľ ide o posúdenie schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, veriteľ v tomto prípade posudzoval jeho schopnosť splácať úver s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z., a to s prihliadnutím na výšku poskytnutého úveru, jeho účel a príjem žalovaného. Posudzovanie odbornej starostlivosti je povinný veriteľ hodnoverne preukázať. Žalobca predložil k overovaniu bonity žalovaného údaje k výpočtu jeho bonity a dopyt do Sociálnej poisťovne, z ktorých vyplýva, že žalovaný bol zamestnaný, jeho akceptovaný mesačný príjem bol 590,- eur, mesačné výdavky 185,27 eur a finančná rezerva 268,88 eur s ukazovateľom schopnosti splácať úver v hodnote menšej ako 0,70. Jeho stav na čerpanie úveru bol preto v poriadku a právny predchodca žalobcu mu mohol poskytnúť úver v nim požadovanej a následne aj bankou schválnej výške. Súd zdôrazňuje, že aj keď niektoré súdy vyslovili názor o zisťovaní komplexných pravidelných výdavkov spotrebiteľa ako sú aj náklady na bývanie, či dokonca na stravu, táto povinnosť zo zákona nevyplýva vzhľadom na úpravu v § 7 ods. 20 až 43 zákona č. 129/2010 Z. z. a Opatrenia NBS č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keďže tieto náklady sú zohľadnené vo výške životného minima, ktoré sa odpočítava z príjmu spotrebiteľa. Súd preto dospel k záveru, že veriteľ si svoju zákonnú povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovaného splnil, a preto bol právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť s poukazom na § 11 ods. 2 vetu prvú citovaného zákona. 35. Následne súd v rámci pravidiel stanovených v spotrebiteľskom sporovom konaní podrobil obsah predmetnej spotrebiteľskej zmluvy preskúmaniu z hľadiska jej súladu s normami spotrebiteľského práva, pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. 36. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o zákonne a správne uvedenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V posudzovanom prípade nebola na začiatku zmluvného vzťahu určená konkrétna výška úrokovej sadzby, ale výška úroku sa odvíjala od výšky čerpania celkového úverového rámca ku koncu účtovného obdobia zníženej o všetky sumy splátok klienta uhradených do najbližšieho dňa splatnosti. Uvedeným výpočtom získaná suma následne mala určovať úrok vyjadrený v eurách a vyjadrený v ročnej percentuálnej sadzbe. Podľa názoru súdu takto vymedzená úroková sadzba v predmetnej zmluve nie je pre priemerného spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu vymedzená dostatočne jasným, zrozumiteľným a určitým spôsobom. Len podporne súd uvádza, že mätúcim je už len to, že hoci daný vzťah bol jasne „individualizovaný“ konkrétnou platnou výškou celkového úverového rámca 600,- eur, ktorý sa nesmel prekračovať (a za prekročenie sa dokonca podľa bodu 10. zmluvy mal platiť aj sankčný poplatok vo výške 10,- eur), v zmluve uvedené boli aj ďalšie výšky úrokov (a minimálnych splátok) pre ďalšie výšky schválených úverových rámcov, hoci nemôže byť pre dodávateľa problém individualizovať svoje vopred pripravené tlačivo, formulár zmluvy tak, aby v ňom ostalo len to, čo sa týka konkrétnych dojednaných podmienok úveru a nezneisťovať a nemiasť takto spotrebiteľa zahltením zmluvy údajmi, ktoré sa ho ani netýkajú. Spotrebiteľ musí byť už na začiatku zmluvného vzťahu úplne a jasne informovaný o všetkých podmienkach čerpania úveru tak, aby sa vedel rozhodnúť, či do predmetného úverového vzťahu vstúpi, pričom uvedená požiadavka je ešte zvýraznená pri dojednávaní úrokovej sadzby úveru, nakoľko úrok predstavuje hlavnú zložku nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. 37. Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že v predmetnej zmluve je pre spotrebiteľa výška úroku vyjadrená v eurách (označenie ako „Poplatok za komfort“) uvedená neúplne a klamlivo, nakoľko nie je zároveň uvedené, či sa jedná o úrok za rok, za mesiac alebo za iné časové obdobie. Súd navyše uvádza, že z vyjadrenia výšky úroku v ročnej percentuálnej sadzbe v predmetnej zmluve vyplýva, že pri určitom čerpaní finančných prostriedkov a vykonaných určitých splátkach, by bol spotrebiteľ zaviazaný platiť úrok až vo výške 45,00 % ročne, čo je nepochybne úrok neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi, keď podľa údajov Národnej banky Slovenska priemerné úrokové miery pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch boli v decembri 2023 nanajvýš 11,02 %. Navyše vzhľadom na uvedenú výšku zmluvného úroku 44 % aj 45 % ročne je v zmluve v neposlednom rade nesprávne, a to v nižšej výške, uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, lebo uvedená tam je vo výške 33,55 %, a keďže tento údaj odzrkadľuje percentuálne vyjadrenie celkových nákladov na konkrétny úver, a je súčtom zmluvného úroku a ďalších poplatkov spojených s predmetným úverom, je logické, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov nikdy nemôže byť nižšia ako výška zmluvného úroku, môže byť nanajvýš rovnaká, čo tu splnené nebolo a zjavne tak ide o nesprávny údaj.
38. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., sa tu úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. g) a h) zákona v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia. 39. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účelom uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru. Medzi stranami nebolo sporné, že výška poskytnutého celkového úverového rámca bola 600,- eur a taktiež nebolo nikým a ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný vyčerpal z tohto úverového rámca celkovo sumu 596,98 eur a na jeho úhradu podľa súčtu kreditných operácii zaplatil 0,- eur. Vzhľadom k tomu, že poskytnutý úver je z vyššie uvedených dôvodov bezúročný a bez poplatkov, vznikol žalobcovi nárok len na vrátenie tých finančných prostriedkov, ktoré jeho právny predchodca (banka) reálne žalovanému ako klientovi poskytol, resp. ktoré žalovaný ako klient vyčerpal – t. j. suma 596,98 eur (720,87 eur – 42,50 eur poplatky – 44,- eur úroky – 37,39 eur úrok z omeškania). Súd preto žalobe v časti na zaplatenie sumy 596,98 eur vyhovel a I. výrokom tohto rozsudku zaviazal žalovaného na jej zaplatenie. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu II. výrokom tohto rozsudku zamietol (len pre úplnosť súd uvádza, že zamietnutie sa vzťahuje na poplatky z úveru vo výške 42,50 eur, úroky vo výške 44,eur a úrok z omeškania vo výške 37,39 eur). 40. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 42. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 43. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 4,50 %. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej výšky istiny, teda vo výške 9,50 % ročne zo sumy 596,98 eur od 23.04.2024 do zaplatenia, nakoľko v tento deň bol úver právnym predchodcom žalobcu zosplatnený, a preto od tohto dňa má žalobca nárok aj na úroky z omeškania. 44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný. Pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu súd vychádzal z pomeru žalovanej sumy vo výške 720,87 eur a prisúdenej sumy vo výške 596,98 eur. Žalobca bol úspešný v rozsahu 596,98 (83 %) a neúspešný v rozsahu 123,89 eur (17 %). Po odčítaní úspechu žalobcu v rozsahu 83 % od úspechu žalovaného v rozsahu 17 %, súd v prevažnej miere úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 66 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.