Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 7T/10/2026 8726010149 18. 05. 2026 JUDr. Peter Koman ECLI:SK:OSPP:2026:8726010149.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Peter Koman, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. A., E. XXX/XX, F. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 18. mája 2026, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. A., E. XXX/XX, F. C., j e v i n n ý, ž e obvinený dňa 02.06.2025 v čase o 07:43 hod. na štátnej ceste 1/66, v km 202,9 v obci Huncovce G. H. I. F. J. B. A. K. L. XXX/XX, F. C., viedol jazdnú súpravu zloženú z ťahača továrenskej značky DAF M. N., evidenčného čísla O. a nákladného návesu Schwarzmüller, evidenčného čísla O. zo smeru od mesta Kežmarok v smere na obec Veľká Lomnica, pričom v obci Huncovce došlo medzi ním a chodcom D. P. k zrážke a to tak, že chodec vstúpil na vozovku a prechádzal cez riadne označený priechod pre chodcov zo smeru od Kostola svätého Kríža v smere k ulici Vrbovskej, pričom v pravom jazdnom pruhu jazdnej súpravy došlo prednou časťou ťahača k nárazu do chodca, ktorý následkom nárazu spadol na vozovku pred pravé predné koleso ťahača, kedy došlo k ťažkému úrazu chodca D. P., a to mnohopočetnému devastačnému poraneniu mäkkých tkanív ľavej dolnej končatiny so stratovým poranením kože a svalov, s následným odumretím kože a svalov, trieštivej zlomenine horného konca oboch kostí ľavého predkolenia a vonkajšej hlavy stehnovej kosti s poranením ciev a crush syndrómu s dobou liečenia a obmedzením na obvyklom spôsobe života po dobu viac ako 6 mesiacov, pričom u vodiča A. B. nevznikli žiadne zranenia, ani škoda na ťahači alebo návese, vykonanou dychovou skúškou u vodiča nebolo zistené požitie alkoholických nápojov, u vodiča bol vykonaný aj jednorazový drogový test Dräger Drugcheck 3000 s negatívnym výsledkom, vzhľadom k poraneniam chodca nebolo možné na mieste vykonať dychovú skúšku, čím obvinený A. B. porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom toto konanie je porušenie pravidiel cestnej premávky závažnejším spôsobom v zmysle § 137 ods. 2 písm. c), písm. t) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, teda - inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
čím
spáchal
- prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a za to mu ukladá: Podľa § 157 ods. 2, Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona s využitím § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 3.000,- (tritisíc) eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Q. XXX/ XX, F. C. a poškodeného Dôvera, zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Nitra, Cintorínska 5, IČO: 35 942 436, odkazuje s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok pod č. Pv 227/25/7703-63 dňa 11.2.2026 podal na A. B. obžalobu pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že dňa 02.06.2025 v čase o 07:43 hod. na štátnej ceste 1/66, v km 202,9 v obci Huncovce na ulici Hlavnej oproti rodinnému domu s popisným číslom XXX/ XX, F. C., viedol jazdnú súpravu zloženú z ťahača továrenskej značky DAF M. N., evidenčného čísla O. a nákladného návesu Schwarzmüller, evidenčného čísla O. zo smeru od mesta Kežmarok v smere na obec Veľká Lomnica, pričom v obci Huncovce došlo medzi ním a chodcom D. P. k zrážke a to tak, že chodec vstúpil na vozovku a prechádzal cez riadne označený priechod pre chodcov zo smeru od Kostola svätého Kríža v smere k ulici Vrbovskej, pričom v pravom jazdnom pruhu jazdnej súpravy došlo prednou časťou ťahača k nárazu do chodca, ktorý následkom nárazu spadol na vozovku pred pravé predné koleso ťahača, kedy došlo k ťažkému úrazu chodca D. P., a to mnohopočetnému devastačnému poraneniu mäkkých tkanív ľavej dolnej končatiny so stratovým poranením kože a svalov, s následným odumretím kože a svalov, trieštivej zlomenine horného konca oboch kostí ľavého predkolenia a vonkajšej hlavy stehnovej kosti s poranením ciev a crush syndrómu s dobou liečenia a obmedzením na obvyklom spôsobe života po dobu viac ako 6 mesiacov, pričom u vodiča A. B. nevznikli žiadne zranenia, ani škoda na ťahači alebo návese, vykonanou dychovou skúškou u vodiča nebolo zistené požitie alkoholických nápojov, u vodiča bol vykonaný aj jednorazový drogový test Dräger Drugcheck 3000 s negatívnym výsledkom, vzhľadom k poraneniam chodca nebolo možné na mieste vykonať dychovú skúšku, čím obvinený A. B. porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom toto konanie je porušenie pravidiel cestnej premávky závažnejším spôsobom v zmysle § 137 ods. 2 písm. c), písm. t) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, čím mal spáchať prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Súd trestným rozkazom č. k. 7T/10/2026-268 zo dňa 24.02.2026 uznal obžalovaného za vinného zo spáchania predmetného trestného činu. Proti citovanému trestnému rozkazu podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote odpor, a preto na základe uvedeného súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby, samosudca poučil obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku, pričom obžalovaný učinil vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Následne samosudca položil obžalovanému otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré všetky obžalovaný A. B. odpovedal: "áno". Následne súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku podľa obžaloby sa nevykoná a vykoná iba dôkazy v súvislosti s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.
Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: odpis z registra trestov obžalovaného (č. l. 252), výpis z evidencie priestupkov (č. l. 253), charakteristika (č.l. 254). Z odpisu registra trestov obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný sa pred spáchaním skutku a to v období od 29.06.2022 do skutku dopustil 1 priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to dňa 29.06.2022. Dňa 02.06.2025 mu bola uložená bloková pokuta za priestupok podľa § 38 ods. 1 písm. d) zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave, avšak až o 10:30 hod, teda po spáchaní skutku. Z charakteristiky zamestnávateľa súd zistil, že obžalovaný ako vodič z povolania je dlhodobo vnímaný ako zodpovedný a spoľahlivý pracovník, svoje pracovné povinnosti vykonáva svedomito a s vysokou mierou profesionality, v kolektíve je obľúbený pre svoj ústretový prístup, ochotu pomôcť a korektnú komunikáciu. Dodržiava pracovnú disciplínu a správa sa eticky voči svojim kolegom. Povesť obžalovaného teda zamestnávateľ hodnotí ako veľmi dobrú a bezproblémovú. Podľa § 33a ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Keďže obžalovaný uznal vinu zo skutku uvedeného v obžalobe, bolo zrejmé, že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a to závažnejším spôsobom konania tým, že porušil dôležitú povinnosť, uloženú mu podľa zákona. Konanie obžalovaného súd zo subjektívnej stránky vyhodnotil ako vedomú nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. a) Trestného zákona, nakoľko vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, teda život alebo zdravie, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Pri nedbanlivostnom zavinení na rozdiel od úmyselného zavinenia páchateľ nechce spôsobiť následok predpokladaný trestným činom, ani s jeho spôsobením nesúhlasí. Vedomá nedbanlivosť zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia následku, ktorý páchateľ síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spolieha, že následok nenastane. Toto vedomie v predmetnom prípade spočíva v znalostiach
obžalovaného ako vodiča - účastníka cestnej premávky o povinnostiach vodiča uložených v zákone č. 8/2009 o cestnej premávke. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. §33a, § 34 ods. 1 až ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na osoby, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti: podľa § 36 písmeno l) - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento oľutoval a písmeno n) Trestného zákona - napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom ( s poukazom na zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR č. 44/2017 zapísané v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2017 v ktorom je uvedené, že: „Podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci súdneho konania podľa § 257 ods. 5 Tr. por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným) sa postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 aj písm. h/ Tr. por., t.j. že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný "dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin", čím pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku uvedenú v § 36 písm. n) Tr. zák. ). Priťažujúcu okolnosť nezistil žiadnu. Súd tak mohol obžalovanému s poukazom na výmeru trestu podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona ukladať trest odňatia slobody vo výmere 1 až 5 rokov, resp. niektorý z alternatívnych trestov. Pri úvahách o treste súd zvažoval, či v prípade obžalovaného je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody a dospel k záveru, že s poukazom na osobu obžalovaného tomu tak nie je. Ako vyplýva z odpisu z registra trestov obžalovaného, tento doposiaľ nebol súdne trestaný, rovnako jeho priestupková minulosť pred skutkom obsahuje len jeden priestupok. Z uvedeného je preto zrejmý zodpovedný prístup obžalovaného k dodržiavaniu právnych predpisov. Súd ďalej konštatuje, že sa žiadnym spôsobom nezmenila dôkazná situácia, ani nedošlo k zmene právnej kvalifikácie, avšak obžalovaný uviedol, že uloženie trestu zákazu činnosti povedie, vzhľadom na jeho zamestnanie ako vodič z povolania, k strate zamestnania a súvisiacim nepriaznivým následkom. Čo sa týka možnosti uloženia alternatívneho trestu, s poukazom na osobu obžalovaného a priebeh spáchaného skutku dospel k záveru o možnosti naplnenia účelu trestu, najmä z pohľadu generálnej prevencie, pričom peňažný trest súd považoval za primeraný a spravodlivý. S prihliadnutím na uvedenú argumentáciu tak bol dôvod odkloniť sa od trestu, ktorý obžalovanému uložil už v trestnom rozkaze, nakoľko obžalovaný sa už pri výsluchu ešte ako obvinený v prípravnom konaní ku skutku priznával a tento ľutoval, nesúhlasil iba s uložením trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu, pričom poukazoval na svoje zamestnanie kde potrebuje oprávnenie na vedenie motorového vozidla. Medzičasom došlo iba ku zmene vo veci nárokov na náhradu škody, kedy poisťovňa mala obžalovanému oznámiť, že došlo k plneniu nárokov poškodených uplatnených v rámci adhézneho konania. Čo sa teda týka náhrady škody uplatnenej poškodenými D. P. a B., zdravotná poisťovňa, a. s., vzhľadom na vyjadrenie o plnení nároku z titulu PZP, s nárokom na náhradu škody súd poškodených odkázal na civilný proces, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že nie je zrejmé, či tieto nároky doposiaľ
existujú ani v akej výške, nakoľko poškodení sa hlavného pojednávania, napriek riadne doručenému predvolaniu, nezúčastnili. Nárok na náhradu škody súd v trestnom konaní neprizná, ak podľa výsledku dokazovania tak nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody a bolo by potrebné na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Pri rozhodovaní o náhrade škody v rámci tzv. adhézneho konania súd nemohol priznať ani časť škody, nakoľko jej aktuálna výška ani dôvodnosť nebola spoľahlivo preukázaná vykonaným dokazovaním v trestnom konaní, a preto súd poškodených s uplatneným nárokom odkázal na civilný proces. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. - inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Trestného poriadku) Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Trestného poriadku) – obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§307/1b Trestného poriadku a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Trestného poriadku) - príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Trestného poriadku) - zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaného pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Trestného poriadku) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Trestného poriadku) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Trestného poriadku), (§ 45/1 Trestného poriadku) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.