Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 5Nt/8/2026 8726010530 29. 06. 2026 JUDr. Dominika Ordzovenská ECLI:SK:OSPP:2026:8726010530.1
Uznesenie Okresný súd Poprad, samosudkyňou A. B., na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. júna 2026 v Poprade, v trestnej veci páchateľky činu inak trestného C. D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom F. XXXX/XX G. C., okres H., t. č. I. s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a. s., Psychiatrická liečebňa, F. X, XXX XX J., o uložení ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou, takto rozhodol: Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona u k l a d á C. D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom F. XXXX/XX, G. C., okres H., t. č. v Nemocnici sv. Barbory, a. s., Psychiatrická liečebňa, F. X, XXX XX J., ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Podľa § 74 ods. 4 prvá veta Trestného zákona ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok uznesením č. Pv 49/25/7703-31 zo dňa 23.05.2026 zastavila podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku trestné stíhanie vedené proti obvinenej C. D. pre prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, pretože obvinená nebola v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedná. Prokurátorka, na základe tohto záveru (zastavenie trestného stíhania pre nepríčetnosť), podaním zo dňa 23.05.2026, podala na tunajšom súde dňa 26.05.2026 návrh na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou, pretože pobyt obvinenej na slobode je nebezpečný. Svoj návrh odôvodnila tým, že uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ Kežmarok, Obvodného oddelenia PZ v Kežmarku, č. ORP-41/KK-KK-2025 zo dňa 29.01.2025 bolo začaté trestné stíhanie a uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ Kežmarok, Obvodného oddelenia PZ v Kežmarku, č. ORP-41/KK-KK-2025 zo dňa 10.08.2025 bolo vznesené obvinenie C. D. pre prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby do asi 22.45 hod. dňa 28.01.2025 v mieste svojho trvalého bydliska na ulici F. v obci Veľká Lomnica, v rodinnom dome so súpisným číslom XXXX/XX neoprávnene prechovávala plastové vrecko s obsahom sušeného rastlinného materiálu, v ktorom sa nachádzali vrcholcové časti rastliny konope (rodu Cannabis) s obsahom častí stoniek a semien o celkovej hmotnosti 1,62 g, kde vykonaným chromatografickým skúmaním bola zistená prítomnosť kanabinoidov, pričom priemerný obsah celkovo dostupného tetrahydrokanabinolu, zodpovednej za prípadné halucinogénne pôsobenie konope bol stanovený na 12,5 % hmotnostných, čo zodpovedá obsahu 129 mg THC účinnej látky rastliny konope (Cannabis), ktoré je pri bežnom spôsobe užívania schopné ovplyvniť psychiku konzumenta, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, resp. do I. skupiny psychotropných látok.
Prokurátorka ďalej v návrhu poukázala na znalecký posudok znalkyne z odvetvia psychiatria, K. L. J., z ktorého o. i. vyplýva, že u obvinenej zistila prítomnosť duševnej choroby paranoidná schizofrénia, podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb diagnózou pod položkou F20.0, je liečená pre toto duševné ochorenie od 29.08.2023, kedy bola prvýkrát hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. V čase znaleckého vyšetrenia ako aj v čase skutku bolo ochorenie vo fáze relapsu. Znalkyňa navrhuje uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou vzhľadom k diagnostikovanej duševnej chorobe, paranoidnej schizofrénii, ktorá bola v čase spáchania skutku ako aj v čase znaleckého vyšetrenia vo fáze relapsu ochorenia pri non-compliance pacientky. Súd vo veci nariadil verejné zasadnutie. V dôsledku nespôsobilosti C. D. osobne sa zúčastniť verejného zasadnutia, čo potvrdila aj aktualizovaná lekárska správa psychiatrickej liečebne, súd vykonal dokazovanie na verejnom zasadnutí, o ktorom bola páchateľka činu inak trestného upovedomená, so súhlasom obhajcu a prokurátorky, v jej neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí svedkyňa M. D., dcéra C. D., pri svojom výsluchu viedla, že bola k nim zavolaná polícia, lebo jej mama mala horší mentálny stav, tak zavolali aj záchranku. Policajti ich poprosili, aby doniesli nejaké papiere ohľadom zdravotného stavu matky, načo išla do jej skrinky, kde našla sáčok, v ktorom bola marihuana. Jej mama v tom čase už nebola doma a zobrali ju záchranári. Ona sáčok vytiahla zo skrinky, držala ho za okraj a následne ho odovzdala pánovi policajtovi. Sáčok sa nachádzal v izbe, ktorá je pri hlavných dverách. Ide o izbu jej mamy. Nevedela presne, čo sa v sáčku nachádza, ale vedela, že to bude marihuana alebo CBD, niečo také. Sáčok nebol ani jej, ani jej uja, ktorý s nimi žije v dome, preto vedela, že patrí mame. Vedela, že ona fajčí elektrické HHC alebo THC. Videla ju v ten deň fajčiť elektrické cigarety, ktoré sa môžu voľne zakúpiť, ale o čerstvej cigarete nevedela, ani ju nevidela v ten deň fajčiť a ani ju necítila. Nevie, ako sa táto marihuana dostala do vlastníctva matky, veľmi málo chodieva vonku, keď tak chodieva iba do Sintry. Mohlo sa to udiať jedine, keď ona nebola doma. Sáčok odovzdala policajtovi, následne bol zavolaný ďalší policajní tím, ktorý to celé pofotil. Následne išli ona a jej ujo na výsluch do Kežmarku, kde to trvalo dosť dlho, domov sa vrátili až okolo 04:00 hod. ráno. Ten sáčok dobrovoľne vydala a aj celé potom to bolo dobrovoľné. Do domu a do izby jej matky, má prístup ona, jej ujo a jej dedo a do izby matky, tam majú prístup všetci, izba sa nezamyká. K zdravotnému stavu matky C. D., svedkyňa uviedla, že je to komplikované, chvíľu je v poriadku, potom je to horšie, ono sa to strieda, jeden deň je dobre a na druhý deň chodí po dome a kričí, kreslí si po tvári symboly, myslí si, že je niečo viac ako ostatní ľudia. Odmieta sa liečiť. Chvíľu je to v pohode a potom sa to vystupňuje. Po príchode z ústavnej formy liečenia brala lieky, keď ich dobrala, tak potom sa to začalo zhoršovať, čiže po príchode bola asi tak jeden mesiac v pohode. Keď bola na psychiatrii, tak sa to utlmilo, potom odmietala navštevovať ambulanciu, čiže sa to ani nedá porovnať, buď bola psychiatria alebo nič. Spolužitie s matkou je ťažké, jej konanie je nevyspytateľné, je to pre ňu nepríjemné, keďže nikdy nevie, čo sa bude diať. Svedok A. D., brat C. D., vypočutý na verejnom zasadnutí uviedol, že sestra bola predtým 2x hospitalizovaná. Vždy, keď sa vráti zo psychiatrie, má to rovnaký priebeh. Po tabletkách je kľudnejšia, omámená a potom sa to stupňuje, začne sama od seba rozprávať, izoluje sa, nechce chodiť vonku. V ten večer bol dole v obývačke a Timea bola hore s mamou v obývačke, kde bola medzi nimi hádka, on tam nebol. Potom mu M. povedala, že má zavolať záchranku, že nech ju berú, že je ako nepríčetná, lebo to už trvalo dlhšie a nevedeli, čo majú robiť. Prišla záchranka a policajti. Našli papiere. Vtedy M. našla sáčok s marihuanou. Bol pritom aj policajt. Sáčok s marihuanou bol určite jeho sestry, lebo nikto iní u nich doma nefajčí. Sestra to ani nezapierala. Potom sa privolal vyšetrovateľ, pofotil to, boli ešte vypovedať a sestru vtedy sanitka zobrala ešte skôr do Levoče. On vedel, že sestra fajčí marihuanu. V deň skutku fajčila marihuanu sestra niečo fajčila, chodila hore do otcovej izby, lebo tam je balkón, ale čo fajčila, či to bolo HHC, marihuana, alebo obyčajné cigarety, to nevie. Ale je vysoká pravdepodobnosť, keď mala marihuanu doma, tak že ju fajčila. Nevie, či jej psychiatria pomôže, on si myslí, že by mala byť doma, pravidelne chodiť na terapie alebo že by mala chodiť na nejaké skupinové terapie, napr. 2x do týždňa, lebo ona, keď chodí na psychiatriu 1x do mesiaca, je z tých tabletiek omámená a potom to zase vyprchá. Ona má aj mladšieho syna, a keď bude na psychiatrii, tak nebude s ním v kontakte. Ona nemá nejakú kamarátku, nemá kontakt s ľuďmi, rodičia sú rozvedení, aj oni majú každý svoj život. Jej by pomohli terapie, kde by sa rozprávala s ľuďmi a terapeutom, ktorý by jej vysvetlil ako funguje ľudská myseľ. Na psychiatrii jej dávajú lieky, aj elektrošoky a nevie, či jej to ešte viac neuškodí. K priebehu liečby ambulantnou formou uviedol, že na začiatku chodievala pravidelne, to či brala lieky, to on nevie, tvrdila mu, že áno, ale nad ňou nestál. Brala aj injekcie, a vtedy nemusela brať lieky, bolo to v poriadku
asi jeden mesiac po prepustení z liečby, chodila do ambulancie a potom prestala, ale nevie, ako to tom prebiehalo, či jej len predpisoval lieky, alebo sa aj rozprávali. Videl, že to nefunguje. Stále sa to dookola opakuje. S ňou sa dá normálne rozprávať. Ona má však svoje témy, napr. teraz má Boha, je až fanatická, kde vidieť, že rozpráva od veci. Ona tým, že nemá kamarátov, je stále doma. Taktiež brala aj HHC, čo ju ovplyvnilo. On si nemyslí, žeby na niekoho zaútočila, dokonca zabila. Je citlivý človek, nemá nikoho, rodičia sú rozvedení a ona si zniesla celú tu situáciu. Veľa vecí sa nakopilo a preplo ju do toho, že sa sama so sebou rozpráva. On si nemyslí, žeby mala byť zavretá. Mala by mať nariadené, že má často chodiť do ambulancie alebo na terapie, a v prípade, ak by to nefungovalo, až potom, že by bola zavretá na psychiatrii. Nechce, aby bola doživotne zavretá. On sa obáva tých elektrošokov, ktoré sú na psychiatrii. Pozná veľa ľudí, aj zo sídliska, ktorí absolvovali rôzne liečby na rôznych psychiatriách a vidí, že to nemá žiadny efekt. Svedok J. K., príslušník PZ, vypočutý na verejnom zasadnutí uviedol, že už si to nepamätá, keďže ku p. D. chodievali aj pred týmto skutkom. Bolo to asi 4x. Všetko je uvedené v úradnom zázname, ktorý vtedy spísal. Na výjazde bol s kolegom E. D.. Presúvali sa po celom dome, lebo raz bola p. D. hore a potom boli dole. Jediné, čo si pamätá, je to, že vtedy vytiahla jej dcéra látku neznámeho pôvodu, načo bol zavolaný vyšetrovateľ. Oni stiahli výjazd, ktorí to celé zadokumentovali. Oni volali záchranku, lebo p. D. mala stavy. Záchranka od nich žiadala papiere, ktoré išla hľadať jej dcéra a potom im povedala o sáčku. Oni sáčok nevyberali a následne prišla p. D. N., povedala, že to je marihuana, že je jej. Už v čase, keď prišli, tak p. D., st. bola na poschodí, fajčila marihuanu, ešte im povedala, že si majú dať s ňou. O., ktorú fajčila pri ich príchode, zahasila a nevie, či sa s ňou niekto zaoberal. Na výjazdy chodievali preto, pretože stále mala vidiny, počula hlasy, raz keď prišli, tak mala okolo krku niečo nakreslené, povedala, že jej to nakreslil P. D., mala zlé psychické stavy. Prvýkrát tam bol asi 3-4 mesiace predtým, keď sa našla tá sušina. Svedok E. D., príslušník PZ, vypočutý na verejnom zasadnutí uviedol, že si toho veľa nepamätá, vie, že to bolo približne pred rokom vo Veľkej Lomnici. Dňa 28.01.2025 bol na výjazde na Q. F. XXXX/XX, G. C., s pánom K.. Vie, že pani D. išla do Levoče na psychiatriu. V dome sa v tom čase nachádzala jej dcéra a nejaký muž, ale nevie, či to bol jej brat alebo muž. E. D. st. išla do Levoče, pretože mala poruchu osobnosti, menila sa z muža na ženu, preto zavolali záchranku. Na verejnom zasadnutí zotrval na výpovedí z prípravného konania, kde o. i. uviedol, že počas výkonu služby, boli na výjazde u p. D., zazvonili, p. D. fajčila, vravela im, že fajčí marihuanu, bola divná, určite bola pod vplyvom niečoho, mala určite nejakú poruchu, na miesto prišla RZP, ktorá od rodiny žiadala nejaké lekárske správy, papiere hľadali v skrinke, kde po chvíli vybrali nejaký sáčok s neznámou zelenou sušinou, povedali, že to je mamine, ktorá ju užíva. Znalec K. J. E. O., znalec z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, odvetvie kriminalistická toxikológia, vypočutý na verejnom zasadnutí, zotrval na záveroch znaleckého posudku č. PPZ-KEU-KE-EXP-2025/537 a uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe uznesenia OO PZ v Kežmarku č. ORP-41/KK-KK-2025. Mal k dispozícii vydanú vec tak, ako bola označená a mal plastové vrecko s rastlinnou sušinou. Na otázku prokurátorky, aby bližšie popísal účinnosť látky ku schopnosti ovplyvniť psychiku konzumenta po aplikovaní tejto látky s účinnosťou 129 mg/l a ako bola schopná ovplyvniť psychiku konzumenta, znalec uviedol, že toto množstvo je schopné ovplyvniť psychiku konzumenta. Vo všeobecnosti k účinkom konope je možné uviesť: konope má mierne účinky sedatívne, analgetické a halucinogénne, pričom hlavným nositeľom tohto účinku je látka tetrahydrokanabinol (THC). Účinok je relatívny, založený na individuálnych fyzických a psychických dispozíciách konzumenta, prípadne na predchádzajúcej skúsenosti s drogou a pod. Tieto skutočnosti sa premietajú do rôznej podoby účinku konope-raz neovládateľná veselosť, inokedy skôr pocit blaha, inokedy zasa polospánok (s takmer halucinogénnymi snami). Najbežnejším spôsobom užívania konope je fajčenie a to buď za použitia fajky, ručne pripravených cigariet (tzv. joint), prípadne plastových fliaš (tzv. bongo). Na fajčenie sa spravidla používa sušený rastlinný materiál z vrcholových častí samičej rastliny konopy. Ovplyvnenie psychického prežívania jedinca či už v zmysle útlmu alebo exitácie narastá s množstvom vyfajčeného materiálu a je aj tým výraznejšie, čím je vyšší obsah THC v materiáli. Pri súčasnom požití alkoholu alebo niektorých psychoaktívnych látok v liekovej forme (prevažne zo skupiny psychofarmák) dochádza k vzájomnej potenciácii účinku. bezprostredné nebezpečenstvo poškodenia zdravia alebo priame ohrozenie života (z hľadiska toxikologického) ako následok fajčenia konope prakticky nehrozí. Pri dlhodobejšom fajčení konope sa vyvíja psychická závislosť organizmu, fyziologické funkcie organizmu nie sú spravidla zmenené.
Znalkyňa K. L. J., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vypočutá na verejnom zasadnutí, zotrvala na záveroch znaleckého posudku č. 08/2026 a uviedla, že pri paranoidnej schizofrénii je častým príznakom, ktorý bol diagnostikovaný aj u obvinenej C. D. anozognózia - chýbanie pocitu chorobnosti, pričom pacient je presvedčený o tom, že jeho myšlienky, názory, jeho vnímanie je reálne. Neuvedomuje si, že všetky tieto kvality sú zmenené vplyvom duševnej choroby. Väčšinou vzhľadom k tomuto nespolupracuje so psychiatrom, neužíva liečbu, a tým pádom môže dochádzať k tomu, že môže byť napr. agresívny, môže agresivitu namieriť voči sebe alebo svojmu okoliu. Základom paranoidnej schizofrénie je to, že títo pacienti majú pocit, že im chce niekto ublížiť a oni sa bránia tomu ublíženiu a častokrát sa bránia aj fyzicky. Každá hospitalizácia u p. D. mala význam, do nemocnice sa dostala v akútnom stave, keď mala bludy, sluchové halucinácie. Počas hospitalizácie, tým, že liečba je kontrolovaná, tak dochádza k odozneniu tejto psychotickej symptomatiky. Avšak častokrát pretrváva pocit chýbania chorobnosti, ten nevedia ovplyvniť liekmi, a tým, že sa pacient dostane do domáceho prostredia a prestane lieky užívať, tak dochádza k návratu psychotickej symptomatiky v nejakom časovom období, ale nedá sa to časovo ohraničiť a bez liečby sa symptomatika vráti a aj následne patologické správanie, ktoré koreguje s tou symptomatikou, ktorá je odrazom bludov, je to reakcia, čo vnímajú, čo si myslia. Počas znaleckého vyšetrenia jej správanie nemalo logický podklad. Tá psychóza nie je stále rovnaká, ale nejakým spôsobom sa vyvíja. A keď sú tí pacienti v horšom stave, rozprávajú sami so sebou, majú hlasy, tak aj laik vidí, že sa jedná o chorého človeka. Môže byť aj v stave, keď je to pre psychiatra ťažké rozoznať. Záleží to od konkrétneho stavu a osoby. Aj ten priebeh ochorenia je u toho človeka rozličný. U tých pacientov, ktorí spolupracujúcu a berú lieky sú schopní byť vo fáze remisie - v ústupe aj pár rokov, žijú, pracujú, ani nevidno, že sa jedná o chorého človeka. U pacientov, ktorí nespolupracujú, neberú lieky, tak sú aj 4-5x do roka hospitalizovaní, lebo po vynechaní liekov a liečby sa dostaví relaps - psychotické príznaky. Je dôležitá spolupráca s rodinou, aby dozerali na to, aby ten pacient bral lieky, a vtedy ten pacient je v dobrom zdravotnom stave aj dlhé obdobia. C. D. udávala, že je ambulantne psychiatricky liečená od roku 2023 na psychiatrickej ambulancii K. N. v E., že ambulanciu navštevuje v pravidelných časových intervaloch. Bola liečená, ale podľa nej lieky neužívala, lebo by nebola v takom stave počas vyšetrenia a spáchania činu. Podľa nej tam chodila, ale nemá jej dokumentáciu. Možno jej tie lieky predpisoval, ale podľa všetkého ich neužívala. C. D. fajčila marihuanu, prvýkrát mala ako 12-13 ročná a práve častokrát tieto kanabinoidy sú spúšťačoch duševného ochorenia, pokiaľ pacient má predispozíciu. Mohlo to byť tak isto u nej, že tá marihuana spustila duševné ochorenie, pre ktoré mala predispozíciu. Ľudia s duševnou poruchou, by nemali užívať kanabinoidy, alebo iné psychoaktívne látky. Rodinné vzťahy nerozoberali z hľadiska znaleckého vyšetrenia to pre ňu nebolo smerodajné. Vie, že býva s deťmi v rodinnom dome, ale aké sú tam konkrétne vzťahy so súrodencami, to nevie. Spomínala, že brat pracuje v zahraničí, a že sestra takisto žije v zahraničí, ale aké vzťahy konkrétne má s rodičmi, to konkrétne nehovorila, event. či sa zdržujú na SR, to nevie. Paranoidná schizofrénia je diagnóza na celý život, nie je to ochorenie, ktoré sa dá vyliečiť, čiže u človeka, ktorého bola diagnostikovaná je nutnosť počas celého života užívať lieky, pretože bez nich dochádza okrem iného k rozpadu osobnosti a nie sú schopní samotného života. Ústavná liečba, resp. hospitalizácia na psychiatrickom oddelení sa doporučuje pokiaľ je pacient psychoticky dezintegrovaný, v akútnom štádiu, má bludy, halucinácie, práve kvôli tomu, že je nebezpečný pre seba a svoje okolie a jej potrebné, aby bol v chránenom prostredí, kde má dohľad nad liečbou a jednak nad správaním. Z toho dôvodu navrhla ústavnú liečbu, nakoľko ona bola v čase znaleckého vyšetrenia psychoticky dezintegrovaná - mala bludy a halucinácie a bola nebezpečná pre seba a svoje okolie. Po ústavnej liečbe by malo nasledovať celoživotné ambulantné doliečovanie. Pokiaľ kolegovia na psychiatrickom oddelení, kde je hospitalizovaná usúdia, že stav je kompenzovaný na to, žeby mohla byť prepustená, tak je možné nahradiť ústavnú formu ambulantnou. Súd na verejnom zasadnutí prečítal znalecký posudok, č. PPZ-KEU-KE-EXP-2025/537 vypracovaný kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, znalecký posudok č. 8/2026 vypracovaný znalkyňou K. L. J., uznesenie o začatí trestného stíhania č. l. 1, uznesenie o vznesení obvinenia č. l. 2-4, zápisnicu o obhliadke mieste činu, nálezu a vydanej veci s fotodokumentáciou č. l. 96-109, uznesenie o vrátení veci č. l. 110-112, podanie správy o zdrav. stave s prílohami na č. l. 80-95, návrh na uloženie ochranného opatrenia na čl. 122-123, uznesenie o zastavení konania č. l. 153-155, správu ohľadom zdrav. stavu č. l. 140, správu ohľadom akt. zdrav. stavu č. l. 160, podstatný obsah pripojeného spisu OS Poprad sp. zn. 6Tp/37/2026, z neho najmä: návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvinenej do zdravotníckeho zariadenia č. l. 1-2 a predbežný príkaz na umiestnenie obvinenej do zdravotníckeho zariadenia č. l. 23-24.
Uznesením povereného príslušníka PZ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, odbor poriadkovej a dopravnej polície, č. ORP-41/KK-KK-2025 zo dňa 29.01.2025, bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a uznesením povereného príslušníka PZ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, odbor poriadkovej a dopravnej polície, č. ORP-41/KKKK-2025 zo dňa 10.08.2025, bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie C. D. pre prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Kežmarok č. Pv 49/25/7703-31 zo dňa 23.05.2026, právoplatným dňa 12.06.2026, bolo podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného zákona zastavené trestné stíhanie obvinenej C. D. pre prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, lebo obvinená nebola v čase spáchania činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedná. Miesto nálezu marihuany bolo zadokumentované zápisnicou z obhliadky a fotograficky, na mieste bolo vydané igelitové vrecko s patentným uzáverom a obsahom sušiny zelenej farby. Súd na verejnom zasadnutí prečítal znalecký posudok č. PPZ-KEU-KE-EXP-2025/537 vypracovaný kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, z ktorého záverov o. i. vyplýva, že vydaná vec – priesvitné igelitové vrecko o rozmere 12 cm x 7 cm s patentným uzáverom s obsahom sušiny rastliny zelenej farby vydaná M. D. dňa 29.01.2025 je vhodná na znalecké skúmanie, vykonaním skúmaním bolo zistené, že v prípade rastlinného materiálu išlo o vrcholcové časti rastliny konope (rodu Cannabis) s obsahom časti stoniek a semien o celkovej hmotnosti 1,62 g (1 620 mg). Hmotnosť fajčiteľného materiálu (vrcholcových častí bez častí stoniek a semien – nevhodné na fajčenie) bola 1,03 g (1 030 mg). Vykonaným chromatografickým skúmaním bola v predloženom sušenom rastlinnom materiáli zistená prítomnosť kanabinoidov, pričom priemerný obsah celkovo dostupného ? 9 - tetrahydrokanabinolu ( ? 9 THC), zodpovednej za prípadné halucinogénne pôsobenie konope bol stanovený na 12,5 % hmotnostných, čo zodpovedá obsahu 129 mg ? 9 THC – účinnej látky rastliny konope (Cannabis), ktoré je pri bežnom spôsobe užívania schopné ovplyvniť psychiku konzumenta. Súd na verejnom zasadnutí prečítal znalecký posudok č. 8/2026, vypracovaný K. L. J., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria, z ktorého záverov o. i. vyplýva, že u obvinenej zistila prítomnosť duševnej choroby paranoidná schizofrénia, podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb diagnózou pod položkou F20.0, je liečená pre toto duševné ochorenie od 29.08.2023, kedy bola prvýkrát hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. V čase znaleckého vyšetrenia ako aj v čase skutku bolo ochorenie vo fáze relapsu. U obvinenej bola zistená prítomná psychotická dezintegrácia, v myslení bludná produkcia, religiózne a paranoidno perzekučné nesystemizované bludy s vplyvom na správanie, uvoľnené kohézia myslenia, anozognózia, tenzia, znížená frustračná tolerancia, dysfória. V čase činu boli prítomné aj suspektné kvalitatívne poruchy vnímania v zmysle sluchových halucinácií. Nemala zachované vnímanie a kontrolu reality. V čase spáchania činu bola u obvinenej prítomná paranoidná sychizofrénia vo fáze relapsu, nebola schopná rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, ani nebola schopná ovládať svoje konanie počas skutku, tieto schopnosti boli vymiznuté v plnej miere. Bola vymiznutá aj rozumová aj ovládacia schopnosť súčasne. Vo fáze relapsu nie je schopná plnohodnotne zúčastniť sa úkonov trestného konania, chápanie zmyslu trestného konania je ovplyvnené aktívnou fázou duševného ochorenia. Vo fáze remisie nie jej pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nebezpečný, vo fáze relapsu je pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nebezpečný z dôvodu diagnostikovania kvalifikovanej duševnej choroby. Znalec klinickým vyšetrením zistil viacročné užívanie marihuany bez rozvoja závislosti, užívanie hodnotí znalec ako škodlivé. Znalec navrhuje uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou vzhľadom k diagnostikovanej duševnej chorobe, paranoidnej schizofrénii, ktorá bola v čase spáchania skutku ako aj v čase znaleckého vyšetrenia vo fáze relapsu ochorenia pri non-compliance pacientky. Zo správy K. A. N., psychiatra, o. i. vyplýva, že C. D. je v ich evidencii špecializovanej ambulancie od 11/2023, pre paranoidnú schizofréniu a škodlivé užívanie kanabinoidov (typu THC – „marihuana“, i typu HHC- „syntetické kanabinoidy“). Základné ochorenie – paranoidná schizofrénia je chronické, neurodegeneratívne, nevyliečiteľné psychické ochorenie prejavujúce sa psychotickými príznakmi – halucináciami vo vnímaní a bludmi (zväčša paranoidnými) v myslení. C. D. bola hospitalizovaná
pre stav psychózy minimálne 4x – prvý pobyt 10/2023 (psychiatrické oddelenie nemocnice Levoča), druhý pobyt 2/2024 (Levoča), tretí pobyt 7/2024 (Levoča) a od 28.01.2025 do 18.03.2025. V ambulantných podmienkach bola nespolupracujúca (vynechávanie liekov a doporučených termínov, odmietanie choroby ako takej, tzv. úplná anozognózia). Od poslednej hospitalizácie je práceneshopná, na kontrolné vyšetrenia sa dostavuje, je podávaný depotný antipsychotický preparát vo frekvencii 1x mesačne. V pláne je invalidizácia pre základné ochorenie. Ako prílohu predložil správy z hospitalizácií. Zo správy K. P. R., primárky Psychiatrického oddelenia Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a. s., zo dňa 14.06.2026, vyplýva, že C. D. nie je schopná zúčastniť sa pojednávania, ani nie je schopná výsluchu – jedná sa o akútny stav psychózy, jej správanie je nevyspytateľné a nie je schopná ho regulovať. Zo správy zo dňa 26.06.2026 vyplýva, že C. D. nie je schopná zúčastniť sa pojednávania, ani nie je schopná výsluchu – nejedná sa už o akútny stav psychózy, je už stabilizovanejšia, ale jej správanie je nevyspytateľné, nie je schopná ho regulovať. Vzhľadom na vývoj jej ochorenia, vzhľadom na priebeh a vzhľadom na dodržiavanie remisie, doporučuje ústavnú formu ochranného liečenia. Zo spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6Tp/37/2026 vyplýva, že Okresný súd Poprad na základe návrhu prokurátorky Okresnej prokuratúry Kežmarok č. Pv 49/25/7703-32 zo dňa 23.05.2026 podľa § 215 ods. 8 Trestného poriadku v spojení s § 299a ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku vydal dňa 27.05.2026 predbežný príkaz na umiestnenie obvinenej C. D. do zdravotníckeho zariadenia – Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a. s., Psychiatrická liečebňa, Špitálska 1, 048 01 Rožňava. Podľa § 35 ods. 5 Trestného zákona, alinea prvá, pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi zásadou úmernosti k spáchanému činu, ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby. Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Podľa § 74 ods. 1 veta druhá Trestného zákona, ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia. Podľa § 299 ods. 4 Trestného poriadku, ak súd vydal predbežný príkaz na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia súd rozhodne o uložení ochranného liečenia do troch mesiacov alebo súd rozhodne o predlžení predbežného príkazu vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť. Prokurátorka v podanom návrhu navrhla uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou, na ktorom zotrvala aj na verejnom zasadnutí. Obhajoba, naproti tomu, prezentovala návrh na uloženie ochranného psychiatrického liečenia v ambulantnej forme. Súd na základe dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou. Pre potreby rozhodovania o ochrannom liečení v zmysle § 73 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že čin ináč trestný, v prejednávanej veci majúci znaky prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, bol spáchaný, a že ho spáchala konkrétna osoba, v tomto prípade pôvodne obvinená C. D.. Toto má súd z výpovedí svedkov M. D., A. D., J. K. a E. D. a z listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní za preukázané v takej miere, ktorá postačuje na vyslovenie záveru o spáchaní činu inak trestného. Z výpovede svedkov M. D., dcéry C. D., a A. D., brata C. D., vypočutých na verejnom zasadnutí vyplýva, že dňa 28.01.2025 sa nachádzali doma, a to v rodinnom dome na ulici F. XXXXX/XX G. G. C., M. D. v izbe so svojou mamou, C. D., a A. D. na prízemí rodinného domu. M. D. opísala správanie sa jej mamy, kedy uviedla, že sa správala zvláštne, preto zavolali záchranku, kde keď prišli záchranári, žiadali nejaké lekárske správy ohľadom zdravotného stavu, pričom M. D. v maminej izbe našla sáčok so sušinou.
K vlastníctvu sáčka svedkovia M. D. a A. D. uviedli, že sáčok je určite C. D., svedok A. D. o. i. uviedol, že vedel, že fajčila marihuanu. Svedkovia J. K. a E. D., službukonajúci policajti, uviedli, že boli vyslaní na preverenie oznámenia k pani C. D.. Svedok J. K. vypovedal, že po ich príchode, C. D. fajčila marihuanu, ktorú im ešte aj núkala. Záchranári ich žiadali papiere, tak dcéra ich išla hľadať, kde pritom našla sáčok s látkou neznámeho pôvodu, kde C. D. povedala, že to je marihuana. E. D. o. i. vo výpovedi uviedol, že C. D. sa správala divne, menila sa z muža na ženu, mala poruchu osobnosti. V priebehu prípravného konania nebol vykonaný taký dôkaz, ktorý by spochybnil usvedčujúce výpovede svedkov. Výpovede spolu s ďalšími zabezpečenými dôkazmi, osobitne zápisnicou o obhliadke miesta činu s jej fotodokumentáciou a znaleckým posudkom vypracovaný kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Košice č. PPZ-KEU-KE-EXP-2025/537, vytvárali dostatočný skutkový a právny základ pre vznesenie obvinenia C. D. pre skutok, ktorý je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia a aj jeho právnu kvalifikáciu. O nepríčetnosti C. D. v čase spáchania skutku svedčia závery znaleckého posudku č. 08/2026 znalkyne K. L. J., znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, zo dňa 13.03.2026, vypracovaného v rámci prípravného konania, vychádzajúc z ktorého C. D. v čase spáchania činu nemohla rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, ani nemohla svoje konanie ovládať, rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti obvinenej boli plne vymiznuté, u menovanej bola zistená prítomnosť duševnej choroby Paradoidnej sychizofrénie, ktorá bola v čase spáchania skutku. Z psychiatrického hľadiska bol jej pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Vykonaným dokazovaním na verejnom zasadnutí bolo preukázané, že C. D. sa od 27.05.2026 na základe predbežného príkazu nachádza v Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a. s., Psychiatrická liečebňa, kde k vývoju jej zdravotného stavu od umiestnenia v uvedenom zdravotníckom zariadení doposiaľ sa vyjadrila primárka K. R.. Z písomného vyjadrenia vyplýva, že C. D. t. č. nie je schopná regulovať svoje správanie, správanie je nevyspytateľné, navrhla ochranné liečenie ústavnou formou s poukazom na vývoj ochorenia, jeho priebeh a dodržiavanie remisie. Na verejnom zasadnutí sa znalkyňa o. i. vyjadrila aj k nebezpečenstvu pobytu, kde u C. D. bol diagnostikovaný príznak paranoidnej schizofrénie, a to anozognózia – chýbanie pocitu chorobnosti, t. j. presvedčenie, že myšlienky, názory a vnímanie je reálne, nespolupráca so psychiatrom, neužívanie liečby, nevylúčila agresivitu, nebezpečnosť pre seba aj okolie, nie je vylúčenie fyzické sa bránenie. Na základe uvedeného teda v súčasnosti existujú objektívne dôvody na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou. Súd je toho názoru, že na uloženie ochranného liečenia v ústavnej forme v súčasnosti, vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 8/2006, z vykonaného výsluchu znalkyne K. L. J., písomného vyjadrenia primárky K. R. a lekárskych správ, existuje reálny základ. Ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou je nevyhnutné nariadiť z dôvodu zistenej duševnej poruchy a nebezpečnosti páchateľky činu inak trestného. Ambulantná forma liečby nemôže dostatočne stabilizovať jej stav a súčasne ochrániť spoločnosť. Účel psychiatrického liečenia je podľa jednotlivých dôkazov medicínskeho charakteru možné dosiahnuť iba ochranným liečením ústavnou formou. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zdravotný stav C. D. nie je nateraz stabilizovaný, je potrebné, aby bola v chránenom prostredí, kde je nepretržitý dohľad nad liečbou. C. D. trpí a aj v čase skutku trpela paranoidnou schizofréniou, celoživotnou duševnou poruchou, pri ktorej nebezpečnosť pacienta pre spoločnosť je daná v stave dekompenzácie. C. D. sa preukázateľne v uplynulých rokoch dostávala do dekompenzovaného stavu duševnej poruchy vlastním pričinením, kedy svojvoľne prestala, či porušovala režim dobrovoľnej ambulantnej liečby, tento stav nenapravili ani opakované krátkodobé hospitalizácie na psychiatrii pri akútne zhoršených stavoch. Pri jej diagnóze po vysadení psychofarmák sa po určitom čase začínajú objavovať poruchy vnímania, halucinácie. Sú prítomné aj poruchy myslenia vo forme rôznych bludov. Nebezpečnosť C. D. pre spoločnosť je v stave dekompenzácie pri prejavoch agresie. Aktuálna správa zo psychiatrického oddelenia poukazuje na to, že t. č. nie je stabilizovaná, mimo ústavného zariadenia by mohol byť bežný život C. D. v tejto dobe natoľko ovplyvnený jej aktuálnym stavom ovplyvneným jej duševnou chorobou (napr. vyhýbanie sa sociálnym kontaktom), že by to mohlo viesť aj k nepodrobovaniu sa ambulantnému liečeniu, čím by jej pobyt na slobode mohol v dôsledku toho
nadobudnúť rôzne formy a vykazovať rôzne prejavy, čo by mohlo viesť aj k ohrozeniu členov spoločnosti. Znalecké závery sú nespochybniteľne odbornými závermi, a aj v tomto konaní majú nespochybniteľnú odbornú váhu a obsah, nie sú rozporné, jednoznačne vyjadrujú potrebu v súčasnej dobe ústavnej formy liečenia. Súd mal za to, že s poukazom na vykonané dokazovanie, v danom prípade, berúc do úvahy aktuálny zdravotný stav C. D. sú splnené zákonné podmienky pre uloženie ústavnej formy liečby vyjadrené v § 74 ods. 1 Trestného zákona. Rozhodnutie o uložení ochranného liečenia však nie je rozhodnutím o „nekonečnom“ ústavnom liečení, keďže táto forma liečenia môže byť v budúcnosti zmenená (zrušená), a to s ohľadom na vývoj zdravotného stavu menovanej, pričom je tiež limitované dosiahnutím jeho účelu. Doba potrebná na stabilizáciu je u každého pacienta individuálna a o dĺžke hospitalizácie rozhoduje ústavné zariadenie, kde sa takýto pacient nachádza a závisí to od jeho klinického stavu pri dennodennom pozorovaní klinických prejavov správania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Sťažnosť má odkladný účinok (§ 299 ods. 3 Trestného poriadku).