KAUZIS.SK
RozsudokOkresný súd Poprad8. 6. 2026plný text

Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 21Csp/2/2026 z 8. 6. 2026

CitáciaRozsudok Okresného súdu Poprad z 8. júna 2026, sp. zn. 21Csp/2/2026, ECLI:SK:OSPP:2026:8726200040.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Poprad 21Csp/2/2026 8726200040 08. 06. 2026 JUDr. Alexandra Mochnacká ECLI:SK:OSPP:2026:8726200040.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Martina Barnová, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 54 061 857, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto rozhodol: I. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach pre úver – pôžička na bývanie k Zmluve o úvere, č. 9336264990, zo dňa 25.06.2009, uvedená v článku 13. – Dôvernosť informácií a ochrana osobných údajov, bod 13.1., v znení: „Klient podpisom ZoÚ udeľuje Banke súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov uvedených v Návrhu, resp. ZoÚ, a to v rozsahu určenom v ZoÚ a na účely spracovania Návrhu, uzatvorenia ZoÚ, vykonania a zdokumentovania obchodov Banky po dobu 10 rokov od skončenia obchodnoprávneho vzťahu Klienta s Bankou. Tento účel zahŕňa aj spracúvanie osobných údajov na účely preverovania úverovej bonity a ochrany, uplatňovanie, prípadne postúpenie práv Banky. Ak sa ZoÚ neuzatvorí, osoby uvedené v Návrhu udeľujú súhlas na spracúvanie svojich osobných údajov po dobu 10 rokov po podaní Návrhu.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa v žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 07.10.2024 uviedla, že so žalovaným uzatvorila Zmluvu o úvere, pôžička na bývanie č. 9336264990, z 25.06.2009. Na základe zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 5 900,- eur, s počtom mesačných splátok 96 vo výške 104,27 eur, s konečnou splatnosťou úveru 20.06.2017 a s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,9 %. Žalobkyňa na tento úver zaplatila žalovanému 9 956,04 eur. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku, označila časť [4] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [4.4], pričom poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7CoCsp/46/2021, z 13.12.2021; rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 22CoCsp/32/2022, z 27.10.2022; právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/9/2020, zo 4.3.2021. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku, označila časť [4] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [4.7], nakoľko predmetné ustanovenie ani len príkladmo neuvádza, kto je považovaný za osobu s osobitným vzťahom k banke. Z pohľadu priemerného spotrebiteľa nie je dostatočne určité, čo môže spôsobiť neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Z tohto dôvodu je citované ustanovenie spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac táto zmluvná podmienka spôsobuje tak závažné dôsledky ako je neplatnosť zmluvy, resp. zosplatnenie úveru, pričom poukázala na stanovisko Komisie č. 36101/2017/21 zo dňa 24.1.2017 a rozhodnutie Okresný súd Prešov, č. k. 29Csp/74/2022, zo

dňa 24.10.2022 bod 69 a 70 odôvodnenia rozhodnutia. Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, uviedla v časti [4] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [4.8]. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve. Takéto zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR. Poukázala na dôvodovú správu k zákonu č. 108/2024 Z. z o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z. z, ktorým bol pôvodný zákon o ochrane spotrebiteľa novelizovaný, uznesenie Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2013, sp. zn. 6Co/95/2013 a znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, E. B., s.r.o. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už viackrát uviedol Súdny dvor EÚ, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex-offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. K určeniu neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, priamo vo vzťahu k žalovanému, poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7CoCsp/46/2021, z 13.12.2021; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/35/2022, z 9.6.2022; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/74/2022, z 28.11.2022; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/148/2020, z 23.11.2021. Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, uviedla v časti [4] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [4.10], nakoľko je neprijateľným dojednanie, ktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom, vopred vybraným dodávateľom, a následne by rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo slúžiť ako exekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. K určeniu neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, priamo vo vzťahu k žalovanému, poukázala na právoplatné rozsudky Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp/204/2020, zo 6.9.2021 a Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3Csp/58/2020, zo 7.10.2022 aj na nález Ústavného súdu SR, zo dňa 11.6.2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018. Uviedla, že zmluva obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver, v článku 6 – Úroky, úročenie a poplatky, bod 6.4., ktorá je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. t/ OZ a naviac, povinnosť spracovať a spravovať úvery je integrálnou súčasťou povinnosti banky, pri uskutočňovaní svojej licencovanej činnosti pri poskytovaní úverov, v súlade s všeobecne záväznými právnymi normami. Ako ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku označila podmienku uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver, v článku 7 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 7.1. a poukázala na stanovisko Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR, zo dňa 24.1.2017, rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/74/2022, z 28.11.2022; rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 4Csp/78/2021, z 3.11.2022; rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 2Csp/2/2022, z 21.7.2022. Zmluva obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver, v článku 7. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 7.3., s poukazom na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 13Co/44/2018, z 25.3.2019; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 32Csp/173/2017, zo 16.11.2018; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 15Csp/70/2020, z 24.11.2020; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/99/2019, z 22.10.2021; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/219/2019, z 8.7.2021. Zmluva obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver, v článku 13. – Dôvernosť informácií a ochrana osobných údajov, bod 13.1.. Je zjavne neprimerané, ak dodávateľ spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ udeliť široko koncipovaný súhlas, s nakladaním s jeho osobnými údajmi po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie zmluvy, bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy a dokonca aj po dobu 10 rokov, ak zmluva vôbec nevznikne. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom zákone. Takýto súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý

sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1CoCsp/23/2020, z 18.2.2021; rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 11CoCsp/7/2021, z 31.8.2021; rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 8CoCsp/31/2022, z 27.10.2022. Za poslednú neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver, v článku 15. – Prechodné a záverečné ustanovenia, označila bod 15.5., a poukázala na znenie § 52 ods. 2 OZ, uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 402/2013, z 19.6.2013, na právoplatný rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn. 1Csp/11/2021, zo 17.1.2022. Keďže výlučne spravovanie záväzkového vzťahu ustanoveniami Obchodného zákonníka by bolo nevýhodnejšie, táto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa, pretože sa týmto vopred vzdáva svojich zákonných práv a zhoršuje tým svoje zmluvné postavenie. K posudzovaniu už judikovaných zmluvných podmienok, ako neprijateľných a k procesnej stránke dokazovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, napokon poukázala na publikáciu Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck. 2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.10.2024 uviedol, že zmluvná podmienka uvedená v časti 4 Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod 4.7., žiadnym spôsobom nepredstavuje neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa a už vôbec nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by bola neprijateľná podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z podmienok, ktoré zákon kladie pri pozitívnom vymedzení neprijateľnej podmienky je zrejmé, že uvedené ustanovenie musí byť takej intenzity, že spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri hodnotení práv a povinností zmluvných strán nie je možné práva a povinnosti skúmať izolovanie bez vzájomných súvislosti s inými všeobecne záväznými predpismi. Žalovaný ďalej poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/16/2023 zo dňa 17.10.2023. Uviedol, že zmluva o úvere má zákonom predpísané náležitosti, žalobca úkony urobil slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a nebol daný zákonný dôvod pre vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalovaný uviedol, že postupoval v súlade so zákonom, keď zisťoval, či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke a poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/16/2023 zo dňa 17.10.2023, podľa ktorého ide o zákonnú požiadavku, ktorá vyplýva priamo z ustanovenia § 35 zákona o bankách a ktorú musel dodržiavať. Žalovaný uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je riadny a štandardný spôsob zabezpečenia nárokov veriteľa, pričom bola uzatvorená v písomnej forme. Žalobca ako zmluvná strana zároveň vyhlásil, že si Dohodu o zrážkach zo mzdy riadne prečítal, jej obsahu porozumel a vyjadruje svoju slobodnú vôľu dohodu uzatvoriť. Právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné dojednanie. Keďže však právna úprava určuje podmienky, za akých je uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy prípustné aj v spotrebiteľských vzťahoch, nie je možné v prípade, ak sú tieto podmienky splnené, uzatvorenie platnej dohody vylúčiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a žalobca bol dostatočne poučený o tom, že v prípade, ak nebude plniť riadne a dobrovoľne tak dôjde k plneniu prostredníctvom zrážok z jej mzdy. Navyše, zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa, nakoľko sa majú vykonávať maximálne vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky podľa Zmluvy o úvere. Pokiaľ pri riadnom splácaní dlhu žalobca pravidelne mesačne plní dohodnutú splátku z jemu poskytnutého úveru, jeho ekonomická situácia sa nezhorší, ak v prípade, že prestane plniť riadne, jej bude tá istá suma zrážaná priamo z jeho mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda nie je teda ani neprimeranou, pretože len zabezpečuje plnenie zo Zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými Žalobca súhlasil. Pokiaľ ide o namietanú zmluvnú podmienku uvedenú v Obchodných podmienkach pre úver, článok 6 - Úroky, úročenie a poplatky, bod 6.4. žalovaný uvádza, že žalobca neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky žiadnym spôsobom neodôvodnil, v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz a nepoukázal ani na rozhodovaciu prax súdov k tejto problematike. Spôsob započítania platieb na poplatky, úroky a istinu vychádza z obchodnoprávneho charakteru Zmluvy o úvere. Už pri uzatváraní Zmluvy o úvere totiž tento presne vie, aká bude celková výška nákladov (poplatky, úroky a pod.), ak sa bude pridržiavať ustanovení zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútnym obchodom a z toho vyplýva aj aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka. Započítanie platieb neupravuje zákon o spotrebiteľských úveroch, preto o aplikácii ustanovení obchodného práva žalovaný nemá pochybností. Ďalej poukázal na rozhodnutia Krajské súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/181/2015 zo dňa 26.07.2016 a sp. zn. 6Co/213/2015, znenie Veľkého komentára Občianskeho zákonníka k ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.05.2014 sp. zn. 2Cob/326/2012.

Žalobca poukázal na to, že pri žiadnej zo svojich platieb neurčil, že sa má započítavať výlučne na istinu. Teda nie len, že v konaní nebola preukázaná neprijateľnosť, žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, súčasne je potrebné skonštatovať, že zmluvná podmienka, ktorá je v súlade s platnou právnou úpravou, je platná. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu zamietnuť a priznať právo na náhradu trov konania žalovanému. 3. V replike žalobkyňa zotrvala na argumentácií uvedenej v žalobe. K časti [4] Zmluvy o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bodu [4.7], doplnila, že v danom zmluvnom ustanovení absentuje vysvetlenie, z ktorého by jasne vyplývalo aj pre priemerného spotrebiteľa, čo uvedený pojem znamená, a to aspoň odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie zákona o bankách, ktoré uvedený pojem upravuje. Zopakovala argumentáciu použitú v žalobe vo vzťahu k časti 4] Zmluvy o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bodu [4.8] a citovala bod 18. rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/35/2022 zo dňa 09.06.2022. opätovne poukázala na rozhodnutia na základe ktorých Okresný súd Prešov určil neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanému, a to sp. zn. 7CoCsp/46/2021, z 13.12.2021, sp. zn. 9Csp/74/2022, z 28.11.2022, sp. zn. 8Csp/148/2020, z 23.11.2021. K zmluvnej podmienke uvedenej v Obchodných podmienkach pre úver, článok 6 - Úroky, úročenie a poplatky, bod 6.4. žalobkyňa uvádza, že poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zo strany žalovaného nedošlo k poskytnutiu reálneho plnenia za takýto poplatok a citovala bod 51. až 54. rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoCsp/22/2011 zo dňa 20.01.2022. Úver je odplatným právnym úkonom a odplatu predstavujú za hlavný predmet plnenia úroky so synonymami cena úveru, odplata za úver. Je potom otázne, čo je v predmetnej veci cenou úveru, keď zaň má spotrebiteľ platiť úrok za poskytnutie úveru, aj poplatok za poskytnutie úveru. Aj úrok je forma poplatku za poskytnutie úveru. Ak úrok predstavuje formu odplaty, platby za poskytnutie istiny úveru, čo predstavuje dodatočná platba vo forme poplatku za poskytnutie úveru? Inak povedané, ak aj úrok je platba za poskytnutý úver, aj poplatok za poskytnutie úveru je platba za poskytnutý úver (nie za doplnkovú službu) aká je v skutočnosti ročná úroková sadzba a aká je skutočná výška RPMN? Ako to má spotrebiteľ zistiť a vypočítať? Aký je účel delenia platby za poskytnutie úveru na úrok a poplatok? Ide o nekalú obchodnú praktiku, ako opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny úveru. Nakoľko je vyjadrenie ceny úveru v časti poplatku za poskytnutie úveru neurčité a nezrozumiteľné, podlieha súdnej kontrole neprijateľnosti a je podľa názoru žalobkyne neprijateľné. Zrozumiteľná je len odplata za poskytnutie úveru, vyjadrená ročným úrokom. Na podporu svojich tvrdení citovala rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012. K článku 7. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 7.3., poukázala na to, že ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aplikácia obchodného zákonníka by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie, opätovne pritom poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013 a citovala bod 49. rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/4/2022 zo dňa 19.05.2022. Na základe tejto zmluvnej podmienky má žalovaný právo započítať platby na účel, ktorý si určí sám, bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa. Toto ustanovenie umožňuje žalovanému postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítanie platieb sa tak pre spotrebiteľa stáva netransparentné. Opätovne poukázala na už uvedené rozhodnutia v žalobe, konkrétne rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 13Co/44/2018, zo dňa 25.3.2019; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 32Csp/173/2017 zo dňa 16.11.2018; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 15Csp/70/2020 zo dňa 24.11.2020, rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/99/2019 zo dňa 22.10.2021 a rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/219/2019 zo dňa 8.7.2021. 4. Žalovaný sa v duplike nevyjadril. 5. Rozsudkom č. k. 21Csp/54/2024-68 zo dňa 10.10.2025 súd výrokom XIV. vylúčil žalobu na samostatné konanie v časti nároku o určení, že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach pre úver – pôžička na bývanie k Zmluve o úvere, č. 9336264990, zo dňa 25.06.2009, uvedená v článku 13. – Dôvernosť informácií a ochrana osobných údajov, bod 13.1., v znení: „Klient podpisom ZoÚ udeľuje Banke súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov uvedených v Návrhu, resp. ZoÚ, a to v rozsahu určenom v ZoÚ a na účely spracovania Návrhu, uzatvorenia ZoÚ, vykonania a zdokumentovania obchodov Banky po dobu 10 rokov od skončenia obchodnoprávneho vzťahu Klienta s Bankou. Tento účel zahŕňa aj spracúvanie osobných údajov na účely preverovania úverovej bonity a ochrany, uplatňovanie, prípadne postúpenie práv Banky. Ak sa ZoÚ neuzatvorí, osoby uvedené v Návrhu udeľujú súhlas na spracúvanie svojich osobných údajov po dobu 10 rokov po podaní Návrhu.“, je neprijateľná, nakoľko mal za to, že

sa v žalobe uvádzajú nároky, ktoré sa na spojenie nehodia a ich spoločné prejednanie nie je v záujme hospodárnosti konania. Rozsudok č. k. 21Csp/54/2024-68 zo dňa 10.10.2025 nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2025. 6. Na pojednávaní dňa 08.06.2026 právny zástupca žalobkyne uviedol, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky odvodzujú od jej obsahu, ktorý nad rozumnú mieru umožňuje žalovanému disponovať s osobnými údajmi žalobkyne, a to aj pre prípad, že vôbec nevznikne medzi týmito subjektmi právny vzťah a nie je teda objektívne ani dôvod na to, aby po dobu 10 rokov žalovaný disponoval s osobnými údajmi žalobkyne a nie je ani zrejmé, v akom rozsahu toto disponovanie by malo byť realizované. Odkázal aj na rozhodovaciu prax súdov, ktoré sa už vysporiadali s takouto zmluvnou podmienkou, a to aj pri iných dodávateľoch finančných služieb. Navrhol žalobe vyhovieť. 7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na písomných podaniach, ktoré boli súdu zaslané, ako aj rovnako na argumentácii v nich uvedených. 8. Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi tvoriacich obsah spisu zistil skutkový stav nasledovne: 9. Zo zmluvy o úvere – pôžička na bývanie č. 9336264990 zo dňa 25.06.2009, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky pre úver- pôžička na bývanie [verzia 2/2009], vyplýva, že spoločnosť Poštová banka, a. s. ako pôvodný veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru – pôžičky na bývanie vo výške 5.900,- eur, ktoré mala žalobkyňa splácať v 96-tich mesačných splátkach v pravidelnej výške splátky 104,27 eur, ktorá bola splatná k 20. dňu každého mesiaca s dátumom splatnosti prvej pravidelnej splátky 20.07.2009. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol vypočítaný na 20.06.2017. Zmluvné strany si dohodli úrokovú sadzbu úveru 11,9 % ročne. Žalobkyňa na úver uhradila sumu 9.956,04 eur, ako uviedla v žalobe, čo žalovaný nerozporoval. 10. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný (jeho právny predchodca Poštová banka, a.s.) ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou, ktorá je fyzickou osobou -nepodnikateľom, a to aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 OZ. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským a táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. 11. Na zistený skutkový stav aplikoval uvedenú právnu úpravu: 12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonníka“), platného a účinného v čase uzatvárania Zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 19. Podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. 20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 22. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 23. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. 24. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c), d) CSP). Naliehavý právny záujem žalobcu - spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a OZ). Takýmto určením sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. V prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušovateľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch ( §53 ods. 1, ods. 4 a 5 a §53a OZ, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z.). Naliehavý právny záujem preto spotrebiteľ nemusí preukazovať (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.4.2017, sp. zn. 4Co/176/2016, za dňa 4.6.2018, sp. zn. 19Co/199/2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019). 25. K zmluvnej podmienke uvedenej v Obchodných podmienkach pre úver – pôžička na bývanie k Zmluve o úvere, č. 9336264990, zo dňa 25.6.2009, uvedená v článku 13. – Dôvernosť informácií a ochrana osobných údajov, bod 13.1., v znení: „Klient podpisom ZoÚ udeľuje Banke súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov uvedených v Návrhu, resp. ZoÚ, a to v rozsahu určenom v ZoÚ a na účely spracovania Návrhu, uzatvorenia ZoÚ, vykonania a zdokumentovania obchodov Banky po dobu 10 rokov od skončenia obchodnoprávneho vzťahu Klienta s Bankou. Tento účel zahŕňa aj spracúvanie osobných údajov na účely preverovania úverovej bonity a ochrany, uplatňovanie, prípadne postúpenie práv Banky. Ak sa ZoÚ neuzatvorí, osoby uvedené v Návrhu udeľujú súhlas na spracúvanie svojich osobných údajov po dobu 10 rokov po podaní Návrhu.“, súd uvádza, že vyhodnotil zmluvnú podmienku ako neprijateľnú, spôsobujúcu hrubý nepomer v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, predovšetkým z dôvodu, že považoval za neprimerane a neodôvodnene dlhú dobu, na ktorú spotrebiteľ má uvedený súhlas udeliť - 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy, osobitne v prípade, ak spotrebiteľ dáva svoj súhlas so spracovaním a poskytovaním osobných údajov na dobu 10 rokov aj v prípade, ak zmluva nevznikne. Takéto oprávnenie žalovaného spracovať a poskytovať osobné údaje žalobcu bez toho, aby medzi nimi existoval zmluvný vzťah, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spôsob získavania súhlasu naráža aj na § 7 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov (účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) ktoré vyžaduje, aby súhlas dotknutej osoby bol hodnoverne preukázaný, identifikoval dotknutú osobu a bol ňou vlastnoručne podpísaný, inak je neplatný. Súd poukazuje aj na absenciu možnosti odvolania takto udeleného súhlasu. Vo všeobecnosti by mali byť osobné údaje uchovávané a spracúvané iba po nevyhnutný čas, preto predmetný súhlas so spracúvaním údajov ide výrazne nad rámec rozsahu nevyhnutného pre poskytnutie úveru. Obdobne Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR konštatovala, že spracovanie osobných údajov klienta až po dobu 10 rokov od uzavretia zmluvy bez ohľadu na dobu trvania účelu spracovania, hodnotí ako zjavne neodôvodnené, umožňujúce banke spracovať osobné údaje v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. 26. Žalobkyňou napádaná zmluvná podmienka je objektívne spôsobilá zasiahnuť do jej právneho postavenia a spôsobiť jej ujmu tým, že umožňuje žalovanému spracúvať jej osobné údaje v rozsahu a po dobu presahujúcu rámec nevyhnutný na plnenie zmluvy. 27. Žalovaný so žalobkyňou uzavrel formulárovú, vopred predpripravenú Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre úver- pôžička na bývanie [verzia 2/2009]. Namietaná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Zmluvná podmienka bola zakomponovaná do zmluvných dojednaní na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovaného a žalobkyňa ju nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. 28. Uvedená zmluvná podmienka bola opakovane v obdobnom znení vyhlásená za neprijateľnú (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8CoCsp/12/2024 zo dňa 27.3.2025 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/2/2023 zo dňa 9.1.2024). Na základe uvedeného, je tak pre súdenú vec rozhodujúce, aby existovalo hoci len jedno právoplatné rozhodnutie, ktorým bola totožná alebo obsahovo zhodná zmluvná podmienka určená za neprijateľnú. 29. Žalobkyňou napádaná zmluvná podmienka je objektívne spôsobilá zasiahnuť do jej právneho postavenia a spôsobiť jej ujmu tým, že umožňuje žalovanému spracúvať jej osobné údaje v rozsahu a po dobu presahujúcu rámec nevyhnutný na plnenie zmluvy. 30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods.1a § 262 ods.1, ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje