Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/4/2026 8726200148 20. 04. 2026 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2026:8726200148.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťaťa matky C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F., E. XXX/ XX a otca G. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. F., H. XX/XX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Maloletý A. B., nar. X.X.XXXX s a z veruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok. II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. sumou 280,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 13. 01. 2026. III. Dlžné výživné za obdobie od 13. 01. 2026 do 30. 04. 2026, vo výške 1 002,58 eur j e otec n ý uhradiť v lehote do 31.12.2026.
povin
IV. Styk otca s maloletým sa neupravuje. V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 13.1.2026 sa navrhovateľka – matka maloletého domáhala určenia rodičovských práv a povinností k maloletému Renému. 2. Návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu, úprava práv a povinností doposiaľ nebola vykonaná. S otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti približne do 2022, kedy otec domov neprišiel, ani finančne nijako neprispel. S maloletým žije matka u svojich rodičov, ktorým prispieva na stravu. Matka je na rodičovskej dovolenke, jej príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na dieťa v celkovej výške 405 eur mesačne. Maloletý prekonáva bežné detské ochorenia, je autista, matka ma zvýšené výdavky na hygienické potreby (plienky), vitamíny, oblečenie. Otec je nezamestnaný, príležitostne pracuje, jeho príjem je okolo 2500 eur mesačne. 3. K návrhu pripojila rodný list maloletého, z ktorého má súd za preukázané, že maloletý A. sa narodil matke C. D. a otcovi G. B..
4. Z pripojenej správy detskej psychiatričky MUDr. Kondrátovej z 20.11.2025 vyplýva, že maloletý má diagnostikovaný detský autizmus a vývinovú poruchu reči a jazyka. Bolo odporúčané dieťa intenzívne stimulovať vo všetkých oblastiach, navštevovať špecializované predškolské zariadenie pre deti s touto diagnózou, bez psychofarmakoterapie, odporúčané vitamíny skupiny B, probiotiká, omega-3 mastné kyseliny. Intenzívna logopedická a ŠP starostlivosť, podpora socializácie dieťaťa, zvýšený dohľad a opatera. 5. Z pripojenej správy klinického psychológa Mgr. Jajčíkovej z 9.9.2025 vyplýva, že maloletý je dieťa s nerovnomerným oneskorením psychomotorického vývinu, najmä v oblasti reči – nevybudovaná, deficity v sociálnej komunikácii a interakcii. Dieťa napreduje veľmi pomaly, v správaní prejavy manierizmov, poruchy emocionality, afektívna labilita. Poruchy grafomotoriky, oslabená senzomotorická koordinácia, odporúča sa návšteva špecializovaného predškolského zariadenia. 6. Uznesením tunajšieho súdu č. k.: 27P/4/2026-7 z 15.1.2026 súd ustanovil maloletému na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „procesný opatrovník“). 7. Zo správy procesného opatrovníka z 3.2.2026 vyplýva, že matka žije s maloletým, svojou ďalšou dcérou a partnerom u svojich rodičov. Matka svojim rodičom prispieva na stravu, ich príjem nepostačuje na pokrývanie zvýšených výdavkov maloletého. Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke s maloletým. Jej príjem je rodičovský príspevok v sume 364,80 eur a prídavky na dve maloleté deti spolu 120 eur. Matkin partner pracuje na dohodu v Bratislave. Otec podľa matky pracuje v Nemecku, prispieval jej na výživu maloletého 100-200 eur mesačne, od 01/2026 na jeho výživu neprispel, o syna neprejavuje záujem. S úradom nespolupracoval. Maloletý je ťažko zdravotne postihnutý, na oslovenie nereagoval, je plienkovaný. Matka ho chce dať do materskej školy, potrebuje asistenta. Matka má zvýšené výdavky na lieky a vitamíny, maloletý vyžaduje rehabilitačné cvičenia, mesačne v sume cca 25,- eur, boli mu odporúčaná liečba v hyperbarickej komore, kde 10 vstupov stojí 370,- eur. Zdravotný stav vyžuje 40 vstupov, na čo matka nemá finančné prostriedky. 8. Súd sa počas konania rodičov maloletého pokúsil viesť k uzatvoreniu rodičovskej dohody, avšak otec sa na informatívne stretnutie nedostavil. 9. Z vykonanej lustrácie v sociálnej poisťovni je preukázané, že otec maloletého je samostatne zárobkovo činná osoba s mesačným vymeriavacím základom vo výške 914,40 eur od (01/2026). Nie je poberateľom akýchkoľvek dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. 10. Na prejednanie veci súd nariadil a vykonal pojednávanie 20.4.2026. 11. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu, so synom chodieva k lekárom, chce ho dať do špecializovanej škôlky pre deti s autizmom v Levoči. Žiada o výživné a príspevky na terapie, lekárov. Žije so synom u svojich rodičov, má dve deti, je na rodičovskej dovolenke. Jej príjem je 480 eur mesačne a poberá aj prídavky na deti spolu 120 eur mesačne. Prispieva na elektrinu 50 eur mesačne, strava ju s priateľom stojí približne 150 eur mesačne, na deti minie 200-300 eur mesačne. Syn má diagnostikovaný detský autizmus, je alergik, idú na operáciu mandlí. Na odporúčanie lekára zakupuje každé 3 mesiace vitamíny za 150,- eur. Syn nosí plienky, to stojí 60-70,- eur mesačne. Nerozpráva, navštevujú terapie, ale od januára otec prestal prispievať na jeho výživu a matka si ich už nemôže dovoliť. Za 1 sedenie platí 25,- eur plus doprava. Chodila do Adusu do Popradu na terapiu so psychológom a logopédom. Plánuje navštevovať hyperbarickú komoru v Kežmarku, 10 vstupov stojí 370,- eur, syn potrebuje 40 vstupov. V Levoči je škôlka pre autistov, chodí sa tam 2 x týždenne, matka by si musela urobiť vodičák. S otcom nežijú spolu 2 roky, dobrovoľne jej prispieval 200,- eur mesačne, od januára na syna neprispel. S dieťaťom sa nestretáva, neprispieva, nezaujíma sa. Naposledy ho videl v lete. Výživné navrhuje vo výške 250 – 300,- eur. 12. Otec na pojednávaní uviedol, že žije u svokry v Levočských lúkach, nie je zamestnaný, preto neplatí výživné. Mal živnosť, ale je rok neaktívna. Naposledy robil v Bratislave, robil stavebné práce, prerábky. Mesačne zarobil 800-1000,- eur. Nemá daňové priznanie, jeho posledný príjem bol v decembri vo výške 1000,- eur. Pracoval v Nemecku, no neovláda jazyk, a preto sa tam neuplatní. Má vychodenú základnú školu, 7 ročník. Privyrába si brigádne, zarobí 600-700,- eur, iný príjem nemá. Jeho družka je tehotná.
Hľadá si podnájom, v súčasnosti prispieva svokre 100,- eur na bývanie a 100,- eur na stravu. Má dlhy na poisťovni 2500-3000,- eur. Nemá mobil, auto ani vodičák. So synom sa nestretáva, matka mu ho nechcela dávať domov. Súhlasí, aby bol syn zverený do osobnej starostlivosti matky, chcel by sa s ním cez víkendy stretávať, no neupravený styk by bol najlepší. Je ochotný prispievať sumou 200,- eur, ak bude môcť, dá aj viac. 13. Procesný opatrovník sa na pojednávaní pripojil k návrhu matky, uviedol, že pomery boli prešetrené a matka poskytuje dieťaťu riadnu starostlivosť. u dieťaťa sú zvýšené výdavky na starostlivosť, najmä zdravotnú. Otec sa o dieťa nezaujíma, neprispieva matke od 01/2026. výživné navrhuje vo výške 300,eur mesačne. 14. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s návrhom na začatie konania spolu s prílohami, lustráciami. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutočný stav veci. 15. Maloletý pochádza z partnerského vzťahu matky a otca, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti a netvoria pár. Maloletý žije s matkou, ktorá mu zabezpečuje osobnú starostlivosť, otec na jeho výživu od 01/2026 neprispieva, v predchádzajúcom období dobrovoľne platil výživné 200,- eur mesačne. Otec sa s maloletým nestretáva, naposledy ho videl v lete 2025. Rodičia sú v kontakte, no nedokážu sa dohodnúť na výške výživného. Obaja rodičia sa zhodli na tom, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a aby styk otca s ním nebol upravený. Maloletý má diagnostikovaný autizmus, čo sa spája so zvýšenými výdavkami na zdravotnú starostlivosť, hygienu – je plienkovaný, potrebu užívania vitamínov a doplnkov stravy, intenzívnej terapie, návštevy psychológov, logopédov. Matka si terapie bez riadneho platenia výživného nemôže finančne dovoliť. Okrem bežných výdavkov maloletého na bývanie, stravu, hygienické potreby, oblečenie, hračky je potrebné prihliadnuť i na cenu terapií a zvýšené ceny na dopravu za týmito terapiami. Nakoľko rodičia maloletého spolu nežijú, je v záujme maloletého dieťaťa najmä s prihliadnutím na zabezpečenie stability a istoty výchovného prostredia súdnym rozhodnutím upraviť rodičovské práva a povinnosti. Maloletý je dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom, ktorého pravidelné mesačné výdavky nedokázala jednoznačne špecifikovať položku po položke, no zhrnula ich na sumu 250-300 eur mesačne, čo súd považuje, prihliadnuc na vek maloletého, za primerané výdavky, ktorými sa matka snaží zabezpečovať všetky potreby maloletého a zaistiť jeho riadny vývoj a vývin. otec tvrdí, že je nezamestnaný, nemá pravidelný príjem, privyrába si brigádami, avšak má aktívnu živnosť a donedávna mal podľa svojich tvrdení zarábať 1000 eur mesačne a na výživu syna prispievať sumou 200 eur. Svoje mesačné výdavky otec vyčíslil na sumu 200 eur (bývanie a strava, iné výdavky neuvádzal). 16. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 17. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. 18. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 20. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého, ktorý pochádza z mimomanželského zväzku, toho času nežijú spolu, nevedú spoločnú domácnosť a nedošlo medzi nimi ani k dohode o výkone rodičovských práv a povinností. Vzhľadom k uvedenému, a tiež ku skutočnosti, že rodičovské práva a povinnosti neboli doposiaľ upravené súdnym rozhodnutím, súd konštatuje, že návrh matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému bol podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka je schopná sa o maloletého náležite postarať, zabezpečuje mu starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni od jeho narodenia. Maloletý je na matku naviazaný, zvyknutý, v jej osobnej starostlivosti sa nachádza neustále a navyše ide o dieťa útleho veku. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že je v najlepšom záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec t. č. nemá svoju domácnosť a teda ani podmienky na osobnú starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu. Otec so zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasil. 22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Osobná starostlivosť zahŕňa právo matky mať maloletého pri sebe, určiť tak miesto jeho pobytu, výchovne na neho pôsobiť a starať sa o jeho potreby. 23. Súd konštatuje, že napriek tomu, že bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, jeho zákonnými zástupcami sú naďalej obaja rodičia, ktorí majú vo vzťahu k maloletému rodičovské práva a povinnosti, medzi ktoré patrí tiež právo a povinnosť zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Uvedené súd priznal obom rodičom, nakoľko neexistuje dôvod preto, aby súd toto právo priznal len jednému z rodičov. 24. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 27. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a vzniká momentom narodenia dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. 28. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty,
atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 29. Matka navrhla zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200,- eur mesačne s tým, aby prispieval aj na jeho terapie. Otec s návrhom nesúhlasil, uviedol že je v jeho možnostiach prispievať sumou 200 eur mesačne. Súd má za preukázané, že otec t. č. nie je zamestnaný v Slovenskej republike, avšak má aktívnu živnosť. Procesný opatrovník navrhol určiť výživné vo výške 300 eur, ktoré by pokrývalo aj sumu terapií. Súd poukazuje na to, otec až do 01/2026 prispieval na výživu maloletého dobrovoľne sumou 200 eur mesačne, a teda platenie tejto sumy je bezpochyby v otcových možnostiach. Otec sa navyše s maloletým nestretáva, neprejavuje o neho záujem, neplní si teda svoju vyživovaciu povinnosť naturálnym spôsobom, resp. nepriamo, nepomáha matke s dopravou na vyšetrenia či terapie, celá starostlivosť je len na matke. Súd zdôrazňuje, že maloletý je dieťa s diagnostikovaným autizmom, ktoré vyžaduje zvýšenú opateru, matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke a nemá možnosti zamestnať sa a zvýšiť si svoj príjem. Vyčíslenie výdavkov maloletého nie je jednoznačne možné. Matka na odporúčanie lekárov dieťaťu okrem bežných výdavkov zakupuje vitamíny a výživové doplnky vo výške 150 eur na 3 mesiace a maloletý by mal navštevovať terapie, psychológa, logopéda. Sedenie u psychológa stojí 25 eur, pobyt v hyperbarickej komore 37 eur. Otec jednoznačne nevylúčil možnosť prispievania na výživu maloletého, avšak podmienil svoju časť finančného príspevku tým, že prispeje, ak bude môcť. Uvedený postoj rodiča nie je v záujme maloletého dieťaťa. Maloletý a jeho riadny vývoj nemôže byť ohrozený tým, že rodič nevyvíja dostatočnú snahu zabezpečiť si svoj vyšší príjem, obzvlášť ak ide o rodiča, ktorý sa o dieťa nezaujíma a osobne sa na jeho výchove žiadnym spôsobom nepodieľa. Otec je povinný prispievať aj na osobitnú zdravotnú starostlivosť maloletého – na jeho terapie, výživové doplnky, zvýšené nároky na hygienu bez toho, aby ho matka musela prosiť o ďalšie financie. Matka nemôže čakať, či od otca dostane vyššiu finančnú sumu, a len vtedy dieťaťu dopraje terapie a vitamíny. Otec je povinný prevziať svoju časť rodičovskej zodpovednosti v záujme svojho maloletého syna a hľadať si zamestnanie, prác, brigády tak, aby zvýšil svoj príjem. Zároveň súd poukazuje na nezrovnalosti vo vyjadreniach otca, ktorý nepredložil svoje daňové priznanie, tvrdí, že jeho živnosť je rok neaktívna, avšak podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni otec je samostatne zárobkovo činná osoba, jeho priemerný vymeriavací základ je 914,40 eur mesačne. Otec tvrdí, že si dokáže zarobiť sumu 1000 eur mesačne, svoje výdavky avšak označil len sumou 200 eur mesačne. Je preto otázne, ako hospodári so zvyškom svojich financií. Otec má v čase rozhodovania súdu len jednu vyživovaciu povinnosť. Súd má za to, že otec z tvrdeného potenciálneho príjmu môže prispievať na výživu syna sumou 280 eur mesačne, čo je rozhodne v záujme maloletého dieťaťa a v sume nad 200 eur, ktorú navrhovala matka je práve suma 80 eur mesačne určená na osobitné potreby dieťaťa. 30. Súd zároveň rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od 13.1.2026 do 30.4.2026, vo výške 1.002,58,eur (suma, výživného, ktorú mal za uvedené obdobie zaplatiť 280 eur x 3 mesiace a 18 dní) je otec povinný uhradiť do konca kalendárneho roka 2026. Je len na rozhodnutí otca, či to urobí v jednej platbe, alebo v rôznych splátkach (počet a výšku si otec môže určiť podľa vlastnej úvahy a možností s tým, aby najneskôr do uvedeného dátumu došlo k uhradeniu celej dlžnej sumy). 31. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 32. Pokiaľ ide o úpravu styku, rodičia na úprave styku netrvali a postoj rodičov s poukazom na § 25 ods. 2 zákona o rodine rešpektoval. Neupravený styk predstavuje navyše najširšiu možnú úpravu, kedy sa otec s maloletým môže stretávať kedykoľvek podľa vzájomnej dohody rodičov. 33. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z manželov si neuplatnil nárok na náhradu trov konania. 34. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 36. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie matka a procesný opatrovník maloletého dieťaťa, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením zákona pred súdom vzdali. Proti tomuto rozsudku môže otec podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.