Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 10P/15/2026 8726200370 05. 08. 2026 JUDr. František Krasňan ECLI:SK:OSPP:2026:8726200370.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpení opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad, so sídlom Hraničná 13, 058 01 Poprad, deti rodičov - matky: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX F. a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto Svit, v konaní začatom na návrh matky, o zvýšenie výživného, takto rozhodol: Z v y š u j e výživné zo strany otca G. B., nar. XX.XX.XXXX na mal. A. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 280,- eur mesačne od 01.02.2026 a na mal. C. C. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 280,- eur mesačne od 01.02.2026, ktoré výživné u oboch mal. detí zaväzuje otca platiť na účet matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to až do doby, kým sa nezmenia pomery, čím sa m e n í rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/102/2022 zo dňa 16.11.2022. II. Dlžné výživné za obdobie od 01.02.2026 do 31.07.2026 činí u mal. A. A. B., nar. XX.XX.XXXX sumu 780,- eur (6x 130,- eur) a u mal. C. C. B., nar. XX.XX.XXXX sumu 780,- eur (6x 130,- eur), ktoré výživné zaväzuje otca mal. detí uhradiť u každého dieťaťa do 31.10.2026. III. Žiaden z účastníkov
nemá
právo na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Matka mal. detí návrhom doručeným súdu dňa 29.01.2026 žiadala, aby súd zmenil doterajšie rozhodnutie súdu o úprave výživného sp. zn. 15P/102/2022 zo dňa 16.11.2022, kedy bolo uložené výživné po 150,- eur na každé dieťa a výživné zvýšil na sumu 280,- eur na mal. C. C. a na sumu 280,- eur na mal. A. A.. Návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov na strane detí, ale aj navrhovateľky. Mal. A. A. má 17 rokov a je študentom Strednej odbornej školy lesníckej v D. H. a mal. C. C. má 15 rokov a je študentom Obchodnej akadémie v F., s tým má matka zvýšené náklady na stravu v škole, dopravu, školské pomôcky i mimoškolské aktivity. U A. A. v odbore operátor drevárskej a nábytkárskej výroby sú nevyhnutné pomôcky potrebné na prax, ako aj kvalitné pracovné oblečenie, kde len odev stojí 150,- eur, pracovné topánky, kliešte, píla, meter a iné. Študuje dennou formou 35 km od miesta bydliska a má aj študentský preukaz, ale napriek tomu ho cestovné náklady vychádzajú na minimálne 40,- eur mesačne, využíva vlak aj autobus. Mesačne za stravu mu matka platí 64,- eur, má koníček rybárstvo, kde výbava a doplnky spolu so sústredeniami a pretekmi vychádzajú na jeden víkend aj na 150,- eur s jedlom a štartovným. Teda ho to v priemere stojí od februára do novembra 150,- eur... Mal. C. C. študuje cestovný ruch dennou formou, strava stojí 48,- eur mesačne, je členom futbalového klubu, zúčastňuje sa zápasov po Slovensku aj v zahraničí. Mesačný poplatok za členstvo je 25,- eur, avšak platí sa aj za zápasy a sústredenia. Len kopačky sa pohybujú od 100,- eur do 150,- eur, obom chlapcom matka hradí náklady so školou, triedne fondy, ZRPŠ, i výlety v rámci školy, ich rast a vývoj sa premieta do nákupov väčšieho oblečenia a topánok. Matka má čistý príjem 1.100,- eur
a invalidný dôchodok 200,- eur, zároveň sa stará o tretie dieťa Evelyn, na ktoré jej prispieva otec dieťaťa, žije v 3-izbovom byte, kde platí nájomné 660,- eur, za elektrinu 62,- eur, za plyn 70,- eur, za vodu 50,eur kvartálne, za internet 30,- eur mesačne, spláca 150,- eur mesačne splátky, za telefón platí 30,- eur na osobu, mesačné náklady na pohonné hmoty do auta dáva 80,- eur mesačne, oblečenie kupuje len v secondhandoch. Požičiava si od svojich rodičov. Otec si vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní, z toho dôvodu je matke vyplácané náhradné výživné. Otec sa zdržiava na neznámom mieste a je voči nemu vedené trestné konanie. Povinný má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to mal. G., nar. XX.XX.XXXX, kde matke pravidelne prispieva a druhú vyživovaciu povinnosť na mal. A. B., s ktorou žije v spoločnej domácnosti s jej matkou buď v Holandsku alebo u matkiných rodičov. Otec sa roky nezaujíma o mal. deti, nekontaktuje ich, na sociálnych sieťach ich má zablokovaných. Preto žiada zvýšiť výživné. 2. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine súd ustanovil kolízneho opatrovníka a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad na zastupovanie mal. detí v prípade kolízie záujmov medzi rodičmi a mal. deťmi. 3. Súd doručoval návrh spolu s predvolaním otcovi mal. detí na adresu v Poprade, na adresu vo Svite, zisťoval jeho pobyt v Holandsku cez Okresné riaditeľstvo PZ Poprad a tiež písomnosti doručoval na úradnú tabuľu súdu. Policajné orgány nezistili vedomosť o presnej adrese v Holandsku u otca ani o iných adresách, kde by sa mohol zdržiavať. 4. Súd prejednal vec v zmysle § 2 CMP a § 118 CSP na pojednávaní v neprítomnosti otca a po vykonanom šetrení považoval písomnosti súdu za doručené otcovi na úradnej tabuli súdu. 5. Matka na pojednávaní pred súdom uviedla: „Žiadam zvýšiť výživné u oboch detí zo sumy 150,- eur u každého na sumu 280,- eur. Mal. A. A. v r. 2022 navštevoval základnú škodu, t.č. chodí na strednú školu D. H., A. škola lesnícka a drevárska, do školy cestuje každý deň, lístok mesačný ho stojí cca 50,eur, strava v škole 64,- eur mesačne, býva u mňa v domácnosti, strava u mňa doma 120,- eur na jedného syna, na druhého taktiež. Spolu za bývanie mám náklady 851,- eur, čo vychádza 212,- eur na osobu, lebo ešte s nami žije ešte dcéra z iného vzťahu. Žijeme v nájme, 851,- eur je nájom s energiami, 20,- eur každému zo synov dávam na šetrenie a na stužkovú mesačne, C. platím 30,- eur mesačne za futbal, staršiemu preteky rybárske musíme platiť 150,- eur za sústredenie s ubytovaním, je to nepravidelné + na drogériu, kultúru a vreckové mu ešte dám okolo 50,- eur mesačne. Pri mal. C. 212,- eur nájomné, stužková 20,- eur, futbal 30,- eur + na sústredenie v zahraničí, čo stojí cez 200,- eur, drogéria, kultúra, vreckové 50,- eur mesačne + strava doma 120,- eur. C. chodil v r. 2022 na ZŠ do 7. ročníka, teraz navštevuje 1. ročník Obchodnej akadémie F., býva u mňa doma, strava v škole 48,- eur mesačne. Otec mal. detí mi neprispieva naviac ani na školu a neprispel vyšším výživným od 2/2026 doteraz, neplatí otec ani súdom určené výživné, poberám náhradné výživné, o deti sa nezaujíma on ani jeho rodina, nepošle ani darček na Vianoce atď., tento stav trvá niekoľko rokov. Synov nikdy nekontaktuje, keď ich videl na ulici, tak na synov ani nepozrel. Jeho rodičia taktiež žiadny záujem o vnúčatá neprejavujú. Myslím, že je častejšie v Holandsku ako na Slovensku, adresu uviesť žiadnu neviem. Myslím si, že má aj priateľku aj iné dieťa, má spolu 4 deti, pretože z prvého manželstva má syna, ktorého poznáme, teda má 3 synov a jednu dcéru najmladšiu. Pokiaľ viem, tak ani bývalej manželke neplatí výživné na syna, ktorého s ňou má. Je vyučený predavač, má vyštudovanú elektrotechnickú školu v Matejovciach. V r. 2022 robil na stavbách v zahraničí, teraz neviem jeho príjem ani iné podrobnosti, akú má životnú úroveň a pod.. Robím v Super ZOO ako predajca, mesačne si zarobím v čistom cca 1.100,- eur a za nadčasy niečo naviac do 70 – 80,- eur, je to 6,50 eur na hodinu a ja beriem všetko, čo je povolený nadčas. Poberám rodinné prídavky 2 x 60,- eur a invalidný čiastočný dôchodok vo výške 204,- eur mesačne, iný príjem nemám. Mám ešte dcéru, ktorá má 13 rokov a jej otec pravidelne platí výživné, je mne zverená do starostlivosti. Predkladám kópiu nájomnej zmluvy z bývania, faktúry za vodné a stočné, platby synovi za futbal, školu a ostatné výdavky, nákup rukavíc do školskej dielne a športová obuv mladšiemu synovi na futbalový krúžok“. 6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol: „Považujeme návrh matky za dôvodný, podstatná zmena pomerov u mal. detí nastala nástupom na strednú školu. Máme za to, že otec sa nijakým spôsobom nepodieľa na starostlivosti, ani na nákladoch na deti. Navrhujeme, aby bolo zvýšené výživné na obe mal. deti od 01.02.2026, výšku ponechávame na úvahu súdu s tým, že podotýkame, že potencionálny príjem otca podľa uvedenia matky, keď sa nachádza v Holandsku, je možné uplatniť princíp potencionality, nakoľko ak otec pracuje na stavbách, tak má vyšší príjem, ako doposiaľ bolo upravené výživné a môže
sa aj väčšou čiastkou podieľať na výživnom, ktoré ani neplatí a matke je vyplácané náhradné výživné cestou úradu práce“. 7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 8. Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 10. Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 11. Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 13. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 14. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. 15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa prihliadne na vývoj životných nákladov. 19. Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z výpovede matky, kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi, súd zistil nasledovný skutočný stav:
20. Naposledy bolo rozhodnuté o úprave práv a povinností k mal. deťom rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 15P/102/2022 zo dňa 16.11.2022, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 10P/123/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9CoP/18/2013 zo dňa 14.01.2014, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. A. A. B. a mal. C. C. B. tak, že toto výživné sa zo strany otca G. B. zvyšuje u mal. A. A. zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne a u mal. C. C. zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 01.11.2022, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. V tom čase mal. A. A. navštevoval 8. ročník ZŠ, matka mala na dieťa výdavky bežného charakteru, v rámci voľnočasových aktivít navštevoval rybársky krúžok, čo s celou výbavou vyšlo do 800,- eur za rok. C. C. navštevoval 7. ročník ZŠ, matka mala bežné výdavky na syna, navštevoval futbalový krúžok, zdravotný stav detí bol dobrý, matka žila v podnájme, za ktorý hradila 600,- eur mesačne, bola zamestnaná v call centre s príjmom 1.000,- eur v čistom mesačne a poberala výživné na druhé dieťa vo výške 200,- eur mesačne. Otec v tom čase pracoval v zahraničí ako operátor výroby, prácu ukončil vo februári 2022, od 08/2022 pracoval na Slovensku pri rozvoze pizze s príjmom 600,- eur mesačne, zaujímal sa o prácu vo firme Food Panda na živnosť, ale ešte nevedel, aký bude mať príjem a mal v tom čase ešte jednu vyživovaciu povinnosť na dieťa vo veku 8 rokov a to v sume 150,- eur. 21. V súčasnosti mal. A. A. má 17 okov a je študentom strednej školy a mal. C. C. má 15 rokov a je študentom Obchodnej akadémie. Obe deti sú v osobnej starostlivosti matky a tá má zvýšené výdavky súvisiace so štúdiom staršieho syna na strednej škole mimo miesta jeho bydliska, mal. A. A. do školy cestuje každý deň, mesačný lístok ho stojí cca 50,- eur, strava v škole 64,- eur. Ako uviedla matka na pojednávaní, strava u nej doma stojí na každé dieťa po prepočítaní okolo 120,- eur, spolu za bývanie má matka náklady 851,- eur, čo vychádza 212,- eur na osobu, lebo s nimi žije ešte dcéra matky z iného vzťahu. Matka platí 851,- eur za nájom bytu spolu s energiami, 20,- eur dáva každému zo synov na šetrenie a na stužkovú mesačne. Mal. C. platí 30,- eur mesačne za futbal, mal. A. na rybárske preteky okolo 150,- eur za sústredenia s ubytovaním a nepravidelne mu dáva na drogériu, kultúru či vreckové okolo 50,- eur mesačne, pri mal. C. matka rozpočítala na nájom 212,- eur, na stužkovú 20,- eur, na futbal 30,- eur, na sústredenia v zahraničí cez 200,- eur mesačne a taktiež na drogériu či vreckové 50,- eur mesačne. Ako upresnila, otec jej neprispieva naviac ani na školu a neplatí ani súdom určené výživné, preto matka poberá náhradné výživné. Otec sa o deti nezaujíma, nepošle ani darček na Vianoce, tento stav trvá niekoľko rokov, synov nekontaktuje a keď ich videl na ulici, tak na synov ani nepozrel. Matka uviedla, že otec mal. detí je vyučený predavač, má vyštudovanú elektrotechnickú školu a v r. 2022 pracoval na stavbách v zahraničí. Matka nemá vedomosť o jeho príjme. Matka pracuje v Super ZOO ako predajca s mesačným príjmom 1.100,- eur a za nadčasy okolo 70-80,- eur, poberá ešte rodinné prídavky 2 x 60,- eur a čiastočný invalidný dôchodok 204,- eur mesačne, iný príjem nemá. Má ešte dcéru vo veku 13 rokov zverenú do jej osobnej starostlivosti. 22. Súd posúdil návrh matky na zvýšenie výživného v súlade s ust. 62 ods. 1 Zákona o rodine v nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine a zistil, že jej návrh je dôvodný. Vyživovacia povinnosť otca trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zároveň súd zistil, že je dôvodná zmena pôvodného rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 Zákona o rodine, pretože došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane mal. A. A. a mal. C. C.. 23. Pri určení výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávnených osôb, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného a v tomto prípade pri posudzovaní návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal z kritérií uvedených v § 62 ods. 2, § 63 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda predovšetkým musel prihliadnuť na potreby mal. detí a možnosti a schopnosti osoby, ktorá je povinná plniť si vyživovaciu povinnosť. 24. Z hľadiska potrieb mal. detí mal za preukázané, že matka hradí všetky výdavky na mal. A. A. a mal. C. C., kde mesačné školné a súvisiace náklady na mal. A. A. predstavujú mesačne okolo 360,- eur mesačne a k tomu matka ešte žiadala prirátať sumu 212,- eur po rozpočítaní platby nájomného a úhrad energií za bývanie. Náklady na mal. C. C. predstavujú náklady 360,- mesačne a taktiež matka žiadala započítať pomernú časť nájomného a úhrad energií v sume 212,- eur na tohto mal. syna. Súd vzal za preukázané, že je tu podstatný nárast výdavkov matky súvisiaci s tým, že mal. deti už nenavštevujú základnú školu, ale štúdium na strednej škole je náročnejšie aj z hľadiska nákupu stravy v škole, stravy
doma, pomôcok do školy, nákupu oblečenia a nepravidelných výdavkov vo forme školských pomôcok, či výdavkov na šport u oboch maloletých. Otec si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť určenú súdom, matka poberá preto náhradné výživné, otec nad rámec výživného ničím synom neprispieva, o deti sa nezaujíma, nekontaktuje ich, nepošle ani príležitostný dar či iné vecné plnenie v prípade sviatkov, či narodenín maloletých. 25. Súd dospel k záveru, že je opodstatnená zmena pomerov u oboch maloletých tak, ako poukázala matka vo svojom návrhu a preto vzhľadom na preukázané výdavky s oblečením, stravou, štúdiom na strednej škole, či športovými aktivitami, na ktoré poukázala matka, súd jej návrhu vyhovel, čo do zvýšenia výživného zo sumy 150,- eur na 280,- eur u mal. A. A. ako aj čo do zvýšenia výživného zo sumy 150,eur na 280,- eur u mal. C. C., u oboch maloletých od 01.02.2026, teda od podania návrhu, keďže boli zo strany matky preukázané tak zvýšené výdavky na oboch maloletých a teda potreby zvýšenia výživného až na sumu 280,- eur mesačne. Čo sa týka príjmu otca, súd lustroval miesta pobytu trvalého bydliska a doručoval otcovi návrh a predvolanie na všetky známe adresy, z obsahu spisu a to aj zisťovaním cez políciu, možné miesto zdržiavania sa v zahraničí, avšak zisťovaním nezistil inú adresu, kde by sa otec mohol zdržiavať, ako adresu uvedenú matkou. Na uvedenej adrese však menovaný súdne zásielky neprevzal v odbernej lehote a na poslednej známej adrese bol neznámy, preto súd doručoval písomnosti otcovi na úradnú tabuľu súdu a na webovej stránke súdu a tieto považoval za doručené dňom zvesenia oznámenia z úradnej tabuli a webovej stránky súdu. Otec sa v stanovenej lehote k návrhu nevyjadril a na pojednávaní súdu sa nezúčastnil. Súd vzhľadom na dôvodný návrh matky ako aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý mal za podstatnú zmenu pomerov u oboch mal. detí nástupom na strednú školu návrh za odôvodnený a žiadal, aby súd uplatnil princíp potencionality príjmu, nakoľko, ak otec pracuje na stavbách a zrejme v Holandsku, tak má vyšší príjem ako doposiaľ bolo súdom určené výživné a môže sa aj vyššou čiastkou podieľať na výživnom, ktoré matke ani neplatí a je vyplácané náhradné výživné. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že skutočnosť, že otec nepreukázal príjmy, nemôže byť dôvodom na nezvýšenie výživného a nevyhovenie návrhu matky a s prihliadnutím na odporúčanie opatrovníka a súčasný vek oboch mal. detí, v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, keď výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, zároveň prihliadol na skutočnosť, kto z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine) a súd má za to, že v danom prípade, keď nie je preukázaná na strane otca mal. detí stála objektívna prekážka vo výkone pracovnej činnosti, súd nemohol prihliadať na preukázané príjmy otca, ale musel vziať do úvahy aj potencionalitu jeho príjmov, to znamená nielen fakticky dosahované príjmy rodiča, ale v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine aj tie, ktoré by otec mohlo dosahovať s prihliadnutím na jeho schopnosti a možnosti ako výživou povinnej osoby a zároveň súd prihliadol na § 63 ods. 1 Zákona o rodine a teda, že ak otec ako povinný rodič z vyživovacej povinnosti si nesplnil povinnosť preukázania jeho príjmu, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok životného minima od 01.07.2026 je na jednu plnoletú osobu 295,22 eur mesačne, na ďalšiu spoločne posudzovanú osobu 205,96 eur mesačne a na nezaopatrené/neplnoleté dieťa 134,80 eur mesačne a v r. 2025, teda od 01.07.2025 do 30.06.2026 bola suma životného minima v SR na plnoletú osobu 284,13 eur mesačne. Súd preto vždy musí vychádzať z príjmu, ktorý by povinný rodič mohol dosahovať s ohľadom na svoje schopnosti a možnosti, ale aj pracovné skúsenosti na trhu práce, či už na Slovensku alebo na území iného štátu v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd preto poukázal na princíp potencionality príjmu povinného rodiča a v danom prípade aj aplikoval princíp potencionality príjmu otca ako osoby pracujúcej v zahraničí, ktorý je povinným rodičom z vyživovacej povinnosti, pretože povinný rodič súdu síce nepredložil dôkaz o výške svojho príjmu a preto súd pri určení výživného vychádzal z príjmu otca určeného v zmysle kritéria § 63 ods. 1 Zákona o rodine, teda príjmu vo výške 20-násobku životného minima. 26. Súd preto dodáva, že u otca je nutné poukázať, že práca v sektore stavebníctva vykonávaná v Holandsku či inde v zahraničí, je odmeňovaná vyššou mesačnou mzdou ako práca v stavebníctve na území SR, sa mzda v stavebníctve pohybuje v rozpätí od 1.050,- eur do 2.670,- eur v hrubom mesačne, pri hodinovej mzde od 6 – 15,- eur v hrubom a 40-hodinovom pracovnom týždni. Naproti tomu v Holandsku bežný stavebný pracovník zarobí od 3.285,- eur do 4.122,- eur v hrubom mesačne pri hodinovej mzde od 18,95 eur do 23,78 eur v hrubom a 40-hodinovom pracovnom čase. Rozdiel je teda približne 1,5 – 2-násobný v prospech Holandska, čo súd u otca zisťoval ako u nekvalifikovaného remeselníka (Profesia.sk), pri kvalifikovanom remeselníkovi môže byť mzdový rozdiel ešte vyšší. 27. Z uvedených dôvodov súd zaviazal otca zvýšeniu vyživovacej povinnosti na sumu 280,- eur na mal. A. A. ako aj mal. C. C. v sume 280,- eur od 01.02.2026, ktoré bude u oboch mal. detí otec platiť
matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred až do doby, kým sa nezmenia pomery, čím sa mení rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 15P/102/2022 zo dňa 16.11.2022. 28. Keďže súd zvýšil výživné od 01.02.2026, vyčíslil dlžné výživné u otca od 01.02.2026 do 31.07.2026, ktoré činí u mal. A. A. 780,- eur (6x 130,- eur) a u mal. C. C. 780 eur, (6x 130,- eur), ktoré výživné zaviazal otca uhradiť do 31.10.2026, teda v dodatočnej lehote podľa § 232 CSP. 29. Súd návrhu matky na zvýšenie výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyhovel, keď posledná úprava výživného bola v r. 2022 a od toho času došlo k podstatnej zmene pomerov na strane najmä na strane mal. detí, čo odôvodňovalo zvýšenie výživného zo strany otca v zmysle § 62 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. 30. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Účastník, ktorý sa vzdal práva odvolania, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.