Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/80/2026 8726201786 29. 05. 2026 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2026:8726201786.3
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. X.XX.XXXX, obe bytom ako matka, obe zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov - matky: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. XXX a otca: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX F., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: Dočasne m e n í rozsudok Okresného súdu Poprad, č. k.: 27P/63/2025-36 z 5.6.2025 vo výroku I. v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi za prítomnosti odborného pracovníka Referátu poradensko psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok v rozsahu 6 hodín mesačne v čase a mieste určenom odborným pracovníkom. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom vopred pripraviť, v určený čas odovzdať určenému odbornému pracovníkovi a po ukončení styku ich od odborného pracovníka prevziať, a to v mieste určenom odborným pracovníkom. Obaja rodičia sú povinní dodržiavať pokyny vydané odbornými pracovníkmi Referátu poradensko psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. II. Návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a . III. Matke s a u k l a d á , aby v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto neodkladného opatrenia podala na príslušnom súde návrh na začatie konania vo veci samej o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi. odôvodnenie: 1. Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 29.4.2026 sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia vo veci ochrany maloletých detí, a to: uloženia zákazu otcovi maloletých detí a matke na vzdialenosť menšiu ako (napr. 100) metrov, zakázať akýkoľvek kontakt s matkou a maloletými deťmi (telefonicky, SMS, sociálne siete, či prostredníctvom tretích osôb), dočasného obmedzenia styku s maloletými deťmi až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Uvedené s poukazom na ochranu života, zdravia a psychickej pohody maloletých detí. 2. Návrh odôvodnila tým, že otec sa voči matke v minulosti opakovane dopúšťal fyzického aj psychického násilia. Posledný incident vyústil do fyzického napadnutia, po ktorom podala trestné oznámenie na polícii. Po incidente sa jej otec opakovane vyhráža, čo u matky vyvoláva vážnu obavu o bezpečnosť matky samotnej ako aj detí. Maloleté deti situáciu znášajú veľmi ťažko. U syna sa prejavili výrazné
psychické následky – po odchode otca došlo k pomočeniu, stresu a úzkostným prejavom. Syn má diagnostikovanú rečovú vadu a podľa psychiatrickej správy trpí nočnými morami, ktoré sa v súvislosti s touto situáciou zhoršili. Správanie otca má dlhodobo negatívny vplyv na psychický stav detí, ich bezpečie a stabilitu. Existuje dôvodná obava, že bez okamžitého zásahu súdu môže dôjsť k ďalšiemu zhoršeniu psychického a fyzického stavu detí, prípadne k ďalšiemu násiliu alebo vyhrážkam. 3. K návrhu priložila matka dôkazy: kópiu trestného oznámenia, lekársku správu, psychiatrickú správu dieťaťa a fotografie (screenshoty). Lekárska správa z 19.4.2026 bola vyhotovená MUDr. Handžákom, lekárom úrazovej chirurgie s popisom anamnézy: pacientka dnes napadnutá expriateľom, kopol do nohy a rebier, včera okolo obeda. Z lekárskeho potvrdenia z 19.4.2026 vyplýva popis napadnutia dňa 18.4.2026 okolo 11:30 hod. s popisom úrazu ako ľahký, ošetrenie ambulantné, liečba ambulantná, bez práceneschopnosti. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku z 18.4.2026 vyplýva, že matka podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. K návrhu bola priložená správa z psychologického vyšetrenia (nečitateľná), a záznamy z komunikácie matky vrátane fotografií matky i maloletých detí. 4. Uznesením č. k.: 27P/80/2026-17 z 30.4.2026 súd vylúčil návrh v časti týkajúcej sa matky maloletých na samostatné občianskoprávne konanie. 5. Uznesením č. k.: 27P/80/2026-18 z 30.4.2026 súd ustanovil maloletým na zastupovanie v tomto konaní za procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. 6. Na výzvu súdu procesný opatrovník predložil správu z prešetrenia stavu maloletých. Počas ich návštevy odomkla bránu matka, do domácnosti išli neohlásene. Maloletí raňajkovali a pozerali TV, chystali sa von. Bytové pomery rodiny sú nezmenené, deti majú u matky vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj a vývin. Matka uviedla, že návrh podala z dôvodu obavy o svoje zdravie a predovšetkým o bezpečnosť a zdravie maloletých po tom, čo otec matku fyzicky napadol v prítomnosti maloletých, nakoľko si vypočul telefonát matky s iným mužom. Matka bola u lekára aj na polícii. Odvtedy sa maloletý pomočuje, budí sa zo sna, nevie sa ukľudniť. Matka uviedla, že s maloletým absolvovala vyšetrenie u psychologičky Mgr. Jajčíkovej, má dohodnutý ďalší termín. Matka uviedla, že maloletý ešte nerozpráva, podľa vyjadrenia niektorých lekárov sa u maloletého objavujú prejavy, ktoré môžu naznačovať prítomnosť miernej formy poruchy autistického spektra. Od napadnutia bol otec po deti ešte jeden krát. Maloletý A. ho videl a chcel sa obliekať, matka to nedovolila, bála sa o jeho bezpečnosť. Po tom, čo matka odmietla odovzdať deti na styk, otec vytiahol pálku a zavolal políciu. Matka deti neodovzdala. Matka má podozrenie, že otec berie drogy. Matka vyhľadala psychologickú pomoc formou online poradenstva, bolo jej odporúčané prerušiť akýkoľvek kontakt s otcom. Vymenila na dome zámky a zakúpila si pred dom kameru. Maloletého čakal zápis do škôlky v Holumnici. Matka ponúkané poradenstvo na RPPS odmietla. Dňa 7.5.2026 bol vykonaný telefonický pohovor s otcom maloletých, ktorý uviedol, že podal návrh na výkon rozhodnutia, nakoľko mu matka odmietla odovzdať deti na styk. Otec s vydaním neodkladného opatrenia nesúhlasí, navrhoval možnosť preberania detí cez tretiu osobu – jeho matku. Otec uviedol, že matka si informácie o fyzickom napadnutí vymýšľa. Procesný opatrovník navrhol, aby kontakt otca s deťmi ostal zachovaný v upravenom rozsahu, resp. aby nedošlo k jeho obmedzeniu, keďže udržiavanie kontaktu s obidvomi rodičmi je v záujme maloletých. Navrhol ďalej uloženie výchovného opatrenia v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov, stabilizácie rodinných vzťahov a podpory riadneho výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom. 7. Z vlastnej rozhodovacej činnosti súdu je známe, že rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom boli naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.: 27P/63/2025 z 5.6.2025 kedy súd schválil rodičovskú dohodu na základe ktorej maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia boli oprávnení a povinná maloletých zastupovať a spravovať ich majetok, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou po 100 eur mesačne na každé dieťa a styk otca s deťmi bol upravený nasledovne: každý párny piatok od 10.00 hod. do 14.00 hod. a každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 2.7.2025. 8. Z ustanovení CSP a CMP vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov, alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Z citovaného ust. § 325 CSP
vyplýva, že je možné nariadiť neodkladné opatrenie i v inom znení (Neodkladným opatrením je možné strane uložiť najmä...), ako je uvedené v tomto ustanovení, prípadne v ustanoveniach CMP, upravujúcich neodkladné opatrenia, tieto nie sú v § 325 resp. ustanoveniach CMP, vymenované taxatívne. 9. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 13. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 17. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 18. Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 19. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. 20. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je tomu pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné bezodkladne zabrániť jej rozširovaniu. 21. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. 22. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa je možné zabezpečiť aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených. 23. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov k nemu pripojených je zrejmé, že maloletí sú zverení do osobnej starostlivosti matky, pričom styk s otcom bol na základe rodičovskej dohody upravený v pravidelných intervaloch vždy za prítomnosti matky, čo bolo odôvodnené útlym vekom maloletých. 24. Návrh matky je nevyhnutné posudzovať v dvoch rovinách – a to návrh týkajúci sa jej osoby, ktorý bol predmetom rozhodovania v osobitnom občianskoprávnom konaní a návrh týkajúci sa maloletých detí prejednávaný v tomto konaní. Pokiaľ ide o návrh matky týkajúci sa maloletých detí, súd konštatuje, že matka sa vo vzťahu k deťom domáha zákazu priblíženia sa otca k maloletým, zákazu kontaktu otca s maloletými a obmedzenia styku až do rozhodnutia súdu vo veci samej. 25. Súd mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia na základe listinných dôkazov za osvedčené, že matka maloletých bola ošetrená na urgentnom príjme – ambulancii úrazovej chirurgie /chirurgickej ambulancii, pričom udáva, že zranenia jej mal spôsobiť otec maloletých. O uvedenom urobila aj oznámenie na príslušnom Okresom riaditeľstve Policajného zboru. Matka k návrhu priložila fotografie, z ktorých vo vzťahu k maloletým deťom nie je možné konštatovať pozitívne ani negatívne správanie sa otca. Návrh matky týkajúci sa maloletých poukazuje na to, že maloleté deti mali byť svedkami incidentu
medzi rodičmi, čo negatívne vplýva na ich fyzické i psychické zdravie, v dôsledku čoho malo dochádzať aj k pomočovaniu, stresu a úzkostným prejavom maloletého. Maloletý podľa psychiatrickej správy trpí nočnými morami. 26. Okrem toho, že maloletí mali byť svedkami fyzického napadnutia medzi rodičmi a údajného útoku otca na matku, matka vo svojom návrhu žiadnym bližším spôsobom nepoukazuje, netvrdí ani neosvedčuje, že by sa otec nevhodným spôsobom správal priamo k maloletým deťom. Súd zároveň poukazuje na to, že otec pred procesným opatrovníkom odmietol obvinenie matky a označil ho za výmysel. 27. Matka navrhla, aby súd neodkladným opatrením obmedzil styk otca s maloletými a to až do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej (návrh doposiaľ podaný nebol). Právo styku rodiča s dieťaťom je novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím zverené do jeho osobnej starostlivosti. V prípade ak je dieťa zverené do striedavej starostlivosti alebo spoločnej starostlivosti, právo styku nevznikne. Do doby, než je dieťa rozhodnutím súdu právoplatne zverené do osobnej starostlivosti len jednému rodičovi, je právo styku konzumované právom mať dieťa pri sebe a zabezpečovať jeho výchovu aj prostredníctvom osobnej starostlivosti oň. 28. Matka vo svojom podaní netvrdí, že by sa otec mal nevhodným spôsobom správať k ich spoločným deťom. Správanie otca k matke je samostatným návrhom. Aj napriek tomu, že súd nateraz nemá vedomosti o priamom nevhodnom a negatívnom správaní otca k maloletým deťom, samotné vnímanie incidentu medzi rodičmi je nepochybne negatívnym zážitkom, ktorý nie je možné opomenúť. Je potrebné v záujme maloletých detí prijať opatrenia, ktoré umožnia udržiavanie kontaktu otca a maloletých detí. Momentálne je styk otca a maloletých realizovaný za osobnej účasti matky. Matka a otec, ako sa javí, sú v interpersonálnom konflikte, pričom matka udáva fyzické ataky otca na jej osobu. Uvedené je potrebné podľa súdu oddeliť od práva maloletých detí na starostlivosť oboch rodičov, ako aj na realizáciu styku. Priamy styk, kedy si otec maloletých preberá u matky, či dokonca sa styk realizuje za jej prítomnosti je t. č. podľa skutočností vyplývajúcich z návrhu nemožný a nerealizovateľný. Súd sa stotožnil s názorom procesného opatrovníka o tom, že je potrebné prijať opatrenia tak, aby bol styk otca s maloletým aj naďalej zachovaný, resp. aby nedochádzalo k jeho obmedzeniu. 29. Návrh matky týkajúci sa maloletých súd vyhodnotil ako odôvodňujúci dočasnú urýchlenú zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, ktorý avšak neumožňuje rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletými. Súd rovnako tak nevzhliadol dôvody pre čo i len dočasné obmedzenie možnosti pre otca kontaktovať (a tým komunikovať s maloletými deťmi) či sa k nim priblížiť. 30. Matka v rozhovore s procesným opatrovníkom dokonca poukázala na to, že v domnienke a očakávaní stretnutia s otcom sa maloletý A. na toto stretnutie tešil, čo prejavil záujmom o oblečenie sa. Súd uvedené správanie maloletého nehodnotí ako strach z otca. 31. Nie je možné avšak situáciu medzi rodičmi zľahčovať a aj napriek neexistencii dôvodov pre obmedzenie styku a kontaktu otca s maloletým neprijať žiadne opatrenia, nakoľko rodičovstvo tak malých detí (v čase rozhodovania súdu 4 roky u A. a takmer 2 roky z C.) vyžaduje nepochybne intenzívnu mieru kooperácie, ktorá ako sa zdá, t. č. nie je možná. Navyše je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, pokiaľ skutočne došlo k fyzickému napadnutiu matky otcom, že matka sa otca môže oprávnene báť, báť sa jeho prítomnosti a báť sa ďalšieho konfliktu. 32. Práve uvedenému má predchádzať súdne rozhodnutie, kedy sa jednak zachová právo otca na styk s deťmi a právo detí na stretnutie a starostlivosť otca (aj v záujme predchádzania odlúčeniu sa), avšak mala by sa odstrániť aj obava matky z uvedeného stretnutia, nakoľko prítomná pri ňom bude vždy ďalšia osoba, a to odborný pracovník Referátu poradensko psychologických služieb. Ten jednak zabezpečí riadnu realizáciu styku, no zároveň bude aj odborne pôsobiť na účastníkov, čím by mohlo dôjsť k zlepšeniu ich vzťahov a upevneniu vzťahu otca k deťom. 33. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 5, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. 34. Pokiaľ sa otec v rámci vykonaného šetrenia pred procesným opatrovníkom vyjadril, že treťou osobou na zabezpečenie styku by mala byť napr. jeho matka, súd sa nestotožnil s uvedeným, nakoľko rodiny sú t. č. v zjavnom konflikte, ktorý by uvedeným postupom nebol odstránený. Obavy matky by mohli byť odstránené práve prítomnosťou cudzej, nezaujatej osoby pri osobnom styku. 35. Zároveň súd považuje obmedzenie styku, zákaz priblíženia sa a zákaz kontaktovania sa za ten najintenzívnejší zásah, pre ktorý je nevyhnutné, aby súd riadnym dokazovaním (nie len osvedčením) preukázal škodlivosť styku rodiča s maloletými ich jeho ďalší vývin či zistil iné významné skutočnosti, ktoré by viedli defacto k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nemá zistené všetky okolnosti, ktoré by mohli zakladať dôvod pre defacto absolútny zákaz stretávania sa a zároveň existujú spôsoby pre zabezpečenie výkonu styku rodiča s maloletým dieťaťom, a to napr. práve formou asistovaného styku. 36. Vyššie uvedený spôsob považuje súd za vhodný na dočasné zabezpečenie účasti otca na výchove maloletých, udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie (alebo aspoň zachovávanie) citového puta s maloletými. Uvedeným spôsobom nedôjde k ráznemu odstráneniu otca zo života maloletých, a zároveň dôjde k eliminácii kontaktu otca s matkou maloletých, pričom maloleté deti nebudú v prítomnosti otca bez inej osoby, čo by mohla matka hodnotiť kladne a čím by odpadlo riziko budúcich incidentov, a to až do doby, kým súd v konaní vo veci samej detailne prešetrí všetky tvrdené skutočnosti. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemohol vyhovieť návrhu matky v celom rozsahu, a preto bol jej návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý. 38. Zároveň je potrebné uviesť, že uvedené nie je možné objektívne vykonať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na ultra krátke zákonné lehoty pre rozhodovanie súdu. Konanie o neodkladnom opatrení je charakteristické zúženým rozsahom dokazovania na tzv. osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd vychádzal len z podaného návrhu a vyjadrení procesného opatrovníka. 39. Keďže matka nepodala návrh vo veci samej, súdom jej bola uložená povinnosť, a to v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto neodkladného opatrenia na podanie návrhu vo veci samej (výrok III.). 40. O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým skončí konanie vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. (§ 357 písm. d) CSP). V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V zmysle § 332 ods. 1 CSP v spojení s § 2 CMP výrok I. tohto uznesenia je vykonateľný doručením.