Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 13C/15/2026 8726201790 11. 05. 2026 JUDr. Peter Kuruc ECLI:SK:OSPP:2026:8726201790.1
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: E. F. B., súdny exekútor, G. H. I., J. B. X, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto rozhodol: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Stranám náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca návrhom doručeným súdu žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže dražbu nehnuteľností, ktorú nariadil súdny exekútor E. B. a ktorá sa má konať dňa 27.05.2026 o 12:00 hod. v sídle súdneho exekútora v Prešove, Námestie mieru. Predmetom dražby má byť rodinný dom zapísaný na LV XXXX k. ú. D. a parcela č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 211 m2 v podiele 3/32. 2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že sa jedná o zneužitie právomoci zo strany súdneho exekútora, pretože rodinný dom je jediným zdrojom jeho bývania, má tam trvalý pobyt. Výška vymáhanej pohľadávky je mizerná, a preto nemôže byť predmetom exekúcie rodinný dom. Exekútor vymáha úžernícke úroky v rozpore so zákonom. Nebolo mu doručené žiadne oznámenie o predmetnej dražbe, a preto sa nemohol odvolať v zákonnej lehote, čím mu nebolo umožnené právo na spravodlivý proces. Navrhovateľ k návrhu nepriložil žiadne prílohy. 3. Súd v súlade s § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku z výpisu z listu vlastníctva zistil, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností: – rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele reg. „C“ č. XX/X, zapísaný na liste vlastníctva XXXX k. ú. D. v podiele 9/16 – pozemok parcela reg. „C“ č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 211 m2, zapísaný na liste vlastníctva XXX k. ú. D. v podiele 3/32. 4. Z oznámenia súdneho exekútora E. F. B. zverejnenom v Obchodnom vestníku XX/XXXX zo dňa 22.04.2026 pod č. K. súd zistil, že dňa 27.05.2026 o 12:00 hod. sa v Prešove, Námestie mieru 1 uskutoční dražba nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva XXXX L. XXX pre k. ú. D., ktorých podielovým spoluvlastníkom je žalobca. Všeobecná cena nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom vo výške 14.800,- eur. Obhliadka nehnuteľností sa uskutoční dňa 25.05.2026 o 13:00 hod. Predaj nehnuteľností sa vykonáva na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/736/2020 zo dňa 16.12.2025, ktorým schválil vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele žalobcu a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.2026.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „exekučný poriadok“) na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. 9. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“). 10. Podľa § 63 ods. 4 Exekučného poriadku exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 3, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr. 11. Podľa § 166 ods. 1 Exekučného poriadku na exekúciu predajom spoluvlastníckeho podielu na hnuteľnej veci alebo na nehnuteľnosti sa použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností. O vykonaní exekúcie upovedomí exekútor ostatných spoluvlastníkov. 12. Podľa § 166 ods. 3 Exekučného poriadku nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu podlieha schváleniu súdom. 13. Podľa § 148 ods. 1 Exekučného poriadku udelenie príklepu podlieha schváleniu údom. Súd rozhodne o schválení príklepu do 30 dní od doručenia žiadosti exekútora na schválenie príklepu. Exekútor doručí súdu podklady, na ktorých základe bol udelený príklep. 14. Podľa § 147 ods. 1 Exekučného poriadku dražitelia, oprávnený, povinný, zástupcovia obce a orgánov štátnej správy, ak sú prítomní na dražbe, môžu vzniesť u exekútora námietky proti udeleniu príklepu. Okrem toho môže do troch dní odo dňa dražby vzniesť námietky každý, komu v rozpore s ustanovením § 141 ods. 1 nebola doručená dražobná vyhláška, a preto nebol na dražbe prítomný. Podľa § 147 ods. 2 Exekučného poriadku námietky sa zapíšu do zápisnice. O námietkach rozhodne súd spolu s rozhodnutím o príklepe. Podľa § 147 ods. 3 Exekučného poriadku námietkam možno vyhovieť, len ak sa vytýkajú vady na ujmu toho, kto námietky podal, alebo ak súd zistí porušenie zákona. 15. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia jeho ochranného účelu. „Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 1092) 16. Vychádzajúc z návrhu žalobcu a skutočností zistených z verejných registrov má súd za to, že uložením povinnosti žiadanej žalobcom objektívne nemožno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha. 17. Je preukázané, že dňa 27.05.2026 o 12:00 hod. sa v Prešove, Námestie mieru 1 uskutoční dražba nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva XXXX L. XXX pre k. ú. D., ktorých podielovým spoluvlastníkom je žalobca. Dražba bola nariadená v rámci exekučného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 67Ek/736/2020, a to po udelení súhlasu s jej vykonaním podľa § 63 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučné konanie je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súdna exekúcia vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť v súlade s ústavnoprocesnými princípmi obsiahnutými nielen v uvedených článkoch ústavy, Listiny a Dohovoru, ale sú formulované aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Význam ich rešpektovania súvisí s čl. 1 ods. 1 ústavy, podľa ktorého Slovenská republika je právny štát. V právnom štáte sú jedným z jeho pilierov aj také súdne exekúcie, ktoré sa realizujú v celom rozsahu v súlade s právom na spravodlivý proces. Sústavu exekučných orgánov tvorí exekučný súd a súdny exekútor. Exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, teda na základe poverenie exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie (bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný základ a bola by absolútne neprípustná) potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 ústavy). Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcii v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností. Exekučný súd nemôže obmedziť alebo zastaviť postup súdneho exekútora iným rozhodnutím, než takým, ktoré mu voči tomuto postupu priznáva Exekučný poriadok (nie aj Civilný sporový poriadok). Tento záver vychádza predovšetkým z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátny orgán môže konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ktorým je v tomto prípade Exekučný poriadok. Preto súd, ktorý koná ako exekučný súd, môže rozhodovať, ak chce dosiahnuť nevykonávanie (dočasné nepokračovanie) exekúcie len tak, že povolí odklad exekúcie alebo exekúciu zastaví (§ 61h, § 61k EP). Iné zákonné možnosti exekučný súd nemá. Nemá zákonné oprávnenie na to, aby nevykonávanie exekúcie dosiahol napríklad tak, že neodkladným opatrením uloží exekútorovi, aby nepokračoval vo vykonávaní exekúcie. Neodkladné opatrenie možno vydať len z dvoch dôvodov, a to buď treba bezodkladne upraviť pomery účastníkov, alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Exekútor nie je účastníkom konania, a preto jeho pomery bezodkladne upravovať nemožno. Rovnako u neho niet obavy zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia, pretože ako štátom poverená a splnomocnená osoba má nielen právo, ale aj povinnosť vykonať exekúciu. 18. Vzhľadom na uvedené nie je preto možné, aby Okresný súd Poprad uložil súdnemu exekútorovi neodkladným opatrením povinnosť zdržať sa výkonu dražby prípadne túto až zakázal, ako to žiada žalobca za účelom ochrany svojho vlastníckeho práva. Len exekučný súd, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica, je príslušný na prijímanie opatrení podľa Exekučného poriadku vo vzťahu k vykonávaniu exekúcie, teda aj k dražbe pri predaji spoluvlastníckeho podielu. Ako má súd preukázané z oznámenia o vykonaní dražby v Obchodnom vestníku, exekučný súd udelil súhlas s dražbou nehnuteľností. V prípade, že bude na dražbe dňa 27.05.2026 udelený príklep, bude exekučný súd následne schvaľovať udelenie príklepu. Žalobca, ak sa na dražbe zúčastní, má právo podať voči udeleniu príklepu námietky, o ktorých bude exekučný súd rozhodovať v rámci schvaľovania príklepu. Podľa platnej právnej úpravy nie je možný zásah do prebiehajúcej exekúcie nariadením neodkladného opatrenia, a to ani zo strany exekučného súdu. Inými slovami nariadenie neodkladného opatrenia neslúži ako procesný prostriedok nahrádzajúci príslušné procesné úkony, ktoré má povinný možnosť realizovať v rámci predmetného exekučného konania. Súd ešte raz poukazuje na oprávnenia a procesné prostriedky, ktoré má žalobca v rámci exekučného konania podľa Exekučného poriadku a ktoré môže použiť za účelom dosiahnutia zastavenia dražby nehnuteľností. Musí ich pritom uplatniť na exekučnom súde t. j. na Okresnom súde Banská Bystrica.
19. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko v predmetnom prípade nie je naplnený jeden z princípov, ktoré je súd povinný skúmať pred nariadením neodkladného opatrenia, a o princíp efektívnosti. 20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd ani nárok na náhradu trov konania nepriznal. Úspešnou stranou v konaní je žalovaný. Keďže žalovanému doposiaľ žiadne trovy v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nevznikli, súd rozhodol uplatnením čl. 4 ods. 2 a čl. 17 Základných princípov CSP, že mu náhradu trov konania nepriznáva. Obdobne rozhodol Najvyšší súd SR uznesením z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikovaným v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018: „Dovolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaných rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.“ Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.