Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 13Csp/9/2026 8726201877 08. 06. 2026 JUDr. Peter Kuruc ECLI:SK:OSPP:2026:8726201877.1
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená advokátkou, JUDr. Monikou Marjanovič, so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, IČO: 35 561 734, proti žalovaným: 1/ E. F. G., G., so sídlom E. X, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, 2/ I. E., J., G. G. H. XXX/XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia takto rozhodol: I. Žalovaný 1/ je povinný zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.: XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 25.10.2013, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. II. Žalovaný 2/ je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.: XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 25.10.2013, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. III. Žalovaný 1/ je povinný zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.: XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1 rade dňa 25.10.2013, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. IV. Žalovaný 2/ je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.: XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 25.10.2013, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu domáhala určenia, že žalovaný 1/ nie je oprávnený vykonávať práva z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.: XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 25.10.2013 a práva z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.: XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 25.10.2013 a žiadala priznať voči žalovanému 1/ náhradu trov konania v plnom rozsahu. Spolu so žalobou podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mala byť žalovanému 1/ uložená povinnosť zdržať sa výkonu vyššie uvedených Dohôd o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), žalovanému 2/ zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe týchto dohôd a žalovanému 1/ aj povinnosť nahradiť trovy konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaný 1/ listami zo dňa 18.12.2018 vyzval žalovaného 2/, aby vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013 a Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013. Žalovaný 2/ vykonáva na základe žiadosti žalovaného 1/ zrážky zo mzdy žalobkyne. Obava, že žalovaný 1/ naplní zásah do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový
zabezpečovací inštitút. Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujú plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Sú neprijateľné a teda neplatné. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, a to spôsobuje hrubú nerovnováha v právach a povinnostiach spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Podľa žalobkyne Dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú formulárové zmluvy, ktoré neboli individuálne dojednané a navyše boli uzatvorené v ten istý deň, ďalej neobsahujú výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisujú len možné spôsoby vzniku. Pri uzatváraní dohody dlžník ako spotrebiteľ musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1500,- eur v bode I. Dohôd o zrážkach zo mzdy je uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v článku II. Dohôd o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa ktorého, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné, neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Dohody o zrážkach zo mzdy sú pre ich neurčitosť neplatné, nakoľko neobsahujú označenie pohľadávky uspokojenie ktorej sa dohodou má vykonať (§ 39 Občianskeho zákonníka). Podľa žalobkyne vymáha žalovaný 1/ od nej už premlčaný dlh, čo bude dokazovať v konaní vo veci samej. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobkyňa uviedla, že jeho účasť má len procesný charakter bez vecnej väzby na hmotnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 1/. Žalobkyňa pritom poukázala na § 325 ods. 2 CSP, podľa ktorého možno neodkladným opatrením uložiť povinnosť len strane. 2. Žalobkyňa s návrhom predložila: Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.: XXXXXXXXXX, Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.: XXXXXXXXXX, žiadosť žalovaného 1/ o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 18.12.2018, výplatné pásky za mesiace január, február 2026. 3. Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.: XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný 1/ bude mať (má) pohľadávku voči žalobkyni z poskytnutého úveru na základe Zmluvy o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX vo výške 1.500,- eur. Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ so strany dojednali dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), na základe ktorej je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 77,05 eur mesačne a poukazovať ich na účet žalovaného. V prípade, ak v niektorom mesiaci nebude vykonaná zrážka v dohodnutej výške, strany sa dohodli, že v najbližšej mesačnej zrážke bude zrazená vyššia suma až v najvyššie prípustnej výške zrážky zo mzdy podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Dohoda je uzatvorená na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky žalovaného 1/ vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere a môže byť zrušená len písomnou dohodou strán, pričom žalobkyňa nemá oprávnenie pred splatením záväzku vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. 4. Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.: XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný 1/ bude mať (má) pohľadávku voči žalobkyni z poskytnutého úveru na základe Zmluvy o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX vo výške 1.500,- eur. Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ so strany dojednali dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), na základe ktorej je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 77,05 eur mesačne a poukazovať ich na účet žalovaného. V prípade, ak v niektorom mesiaci nebude vykonaná zrážka v dohodnutej výške, strany sa dohodli, že v najbližšej mesačnej zrážke bude zrazená vyššia suma až v najvyššie prípustnej výške zrážky zo mzdy podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Dohoda je uzatvorená na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky žalovaného 1/ vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere a môže byť zrušená len písomnou dohodou strán, pričom žalobkyňa nemá oprávnenie pred splatením záväzku vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. 5. Zo Žiadostí o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 18.12.2018 vyplýva, že žalovaný 1/ požiadal žalovaného 2/ ako zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne
v zmysle Dohôd o zrážkach zo mzdy, a to do splatenia sumy 3.876,41 eur z úveru XXXXXXXXXX a sumy 3.714,42 eur z úveru č. XXXXXXXXXX. 6. Z výplatných pások žalobkyne vyplýva, že za mesiac január a február 2026 boli vykonané zrážky zo mzdy žalobkyne v celkovej výške 154,10 eur (pod označením pôžičky). 7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 14. Podľa § 52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia jeho ochranného účelu. „Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 1092)
16. S ohľadom na povahu nároku žalobkyne, ktorým je ochrana majetku žalobkyne z dôvodu vykonávania zrážok zo mzdy, nie je možné dosiahnuť jeho ochranu zabezpečovacím opatrením, súd preto skúmal splnenie ďalších podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Zo samotného návrhu ako aj z predložených listinných dôkazov má súd za to, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila existenciu svojho nároku, ktorému má byť nariadením neodkladného opatrenia zabezpečená ochrana. Žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným 1/, keď ako dlžníčka uzatvorila so žalovaným 1/ ako veriteľom dve zmluvy o revolvingovom úvere. Nakoľko žalobkyňa pri uzatváraní týchto zmlúv nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania a naopak žalovaný 1/ ako veriteľ tieto uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti, jedná sa nepochybne o spotrebiteľské zmluvy. Na zabezpečenie záväzku žalobkyne z úverových zmlúv boli uzatvorené dohody zrážkach zo mzdy, ktoré majú povahu predtlačeného formulára, a teda žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla ich obsah ovplyvniť. Na základe žiadosti žalovaného 1/ začal žalovaný 2/ vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne. V dôsledku vykonávaných zrážok zo mzdy stráca žalobkyňa právo disponovať so svojim vlastným majetkom. Žalobkyňa sa už podanou žalobou domáha preskúmania dohôd o zrážkach zo mzdy z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok ako aj uplynutia premlčacej doby na vymáhanie pohľadávok žalovaného zo zmlúv o revolvingových úveroch. 18. Súd ďalej konštatuje, že žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov tak, ako sa ich žalobkyňa domáha. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické, až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Ako uviedol aj Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. 12CoCsp/23/2025 zo dňa 05.02.2026: „44. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku, s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa, navyše zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy. 45. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly, na čo musí brať súd ohľad.“ 19. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa spochybňuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, potom je dôvodné návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Uložením povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa výkonu dohôd o zrážkach zo mzdy a povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy bude dosiahnutá ochrana nároku, ktorého sa žalobkyňa domáha. Táto ochrana bude mať dočasný charakter, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie, že žalovaný 1/ nie je oprávnený vykonávať práva z dohôd o zrážkach zo mzdy. Súčasne žalovaný 1/ nebude obmedzený neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, pretože tomuto nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. K vhodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v tomto prípade súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/25/2020-63 zo dňa 20.5.2020: „nárok plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý má byť uspokojený zrážkami zo mzdy dlžníka na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pri spochybnení dôvodnosti, alebo výšky tohto
nároku či už z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. jeho výšky má byť tento nárok ex offo podrobený súdnemu prieskumu. Nariadené neodkladné opatrenie zabezpečí, aby žalovaný nemohol uspokojovať uplatnené, ale žalobkyňou spochybnené nároky bez ďalšieho, postihovaním jej príjmu. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného, pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa znemožní výkon práva na zrážky zo mzdy v prospech žalovaného, avšak nič nebráni tomu, aby sa domáhal prípadného plnenia voči žalobkyni podaním žaloby na súd. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.“ 20. O trovách konania o nariadenie neodkladného súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.