Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 17C/33/2026 8726201972 20. 05. 2026 JUDr. Markéta Marečková ECLI:SK:OSPP:2026:8726201972.1
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Ondrušek, so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 45 244 341, proti žalovaným 1./ Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, 2./ HeyPay s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 842 414, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. U k l a d á žalovaným v 1./ a 2./ rade, aby sa zdržali výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-001/000 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, a to: - rodinnému domu súpisné číslo XXX, nachádzajúcemu sa na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1096/35 o výmere 182 m2 – zastavaná plocha a nádvorie - pozemkom: parcely registra KN-C parcelné číslo 1096/21 o výmere 801 m2 – ostatná plocha, parcelné číslo 1096/35 o výmere 182 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo1096/88 o výmere 233 m2 – ostatná plocha, a to odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II. U k l a d á žalobcovi, aby v lehote 60 dní podal na súde žalobu vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva, kde sú strany sporu totožné so stranami sporu v tomto konaní. III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným v 1./ a 2./ rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1./ a 2./ rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zriadeného na zabezpečenie úhrady záložného práva v prospech žalovaného v 1./ rade, zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-001/000 na pozemky registra C-KN parcelné čísla 1096/21, 1096/35, 1096/88 a rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo 1096/35 podľa E./2023, zo dna 30.6.2023 a to dobrovoľnou dražbou nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č.: XXX, k. ú. D., obec: D., a to: - rodinného domu súpisné číslo: XXX, nachádzajúceho sa na pozemku registra „C“, parcelné číslo 1096/35 o výmere v 182 m2 - zastavaná plocha a nádvorie - pozemku registra „C“, parcelné číslo 1096/21 o výmere 801 m2 - ostatná plocha, - pozemku registra „C“, parcelné číslo 1096/35 o výmere 182 m2 - zastavaná plocha a nádvorie - pozemku registra „C“, parcelné číslo 1096/88 o výmere 233 m2 - ostatná plocha, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh odôvodnil tým, že žalobca je bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č.: XXX, k. ú. D., a to:
- rodinného domu súpisné číslo: XXX, nachádzajúceho sa na pozemku registra „C“, parcelné číslo 1096/35 o výmere v 182 m2 - zastavaná plocha a nádvorie - pozemku registra „C“, parcelné číslo 1096/21 o výmere 801 m2 - ostatná plocha, - pozemku registra „C“, parcelné číslo 1096/35 o výmere 182 m2 - zastavaná plocha a nádvorie - pozemku registra „C“, parcelné číslo 1096/88 o výmere 233 m2 - ostatná plocha. Žalovaný v 1./ rade poveril žalovaného v 2./ rade vykonaním dražby nehnuteľností. Dražobník zverejnil oznámenie o dobrovoľnej dražbe v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX, ako aj v Notárskom centrálnom registri dražieb, ktorého súčasťou je uverejnená listina – oznam o dobrovoľnej dražbe, ktorá sa koná dňa 05.06.2026. Zároveň dražobník zverejnil informácie o nadchádzajúcej dražbe aj na svojej webovej stránke. Znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval F. G. G., uviedol cenu pozemkov: - 1096/21 – 801 m2 – 24.502,59 eur, teda 30,59 eur á 1 m2 - 1096/35 – 182 m2 – 5.567,38 eur a teda 30,59 eur á 1 m2 - 1096/88 – 233 m2 – 7.127,47 eur a teda 30,59 eur á 1 m2 S danými cenami sa nie je možné stotožniť. Už totiž v znaleckom posudku určenom za účelom prefinancovania hypotekárneho úveru – znalecký posudok č. 9/2023, vypracovaný znalcom F. H. I., dané pozemky boli ohodnotené na sumu vo výške: - 1096/21 – 801 m2 – 47.516,40 eur a teda 59,10 eur á 1 m2 - 1096/35 – 182 m2 – 13.770,30 eur a teda 59,10 eur á 1 m2 - 1096/88 – 233 m2 – 10.756,20 eur a teda 59,10 eur á 1 m2 Znalecký posudok č. X/XXXX bol vyhotovený dňa 08.02.2023 a znalecký posudok pre účely dražby bol vyhotovený ku dňu 17.03.2026, teda o viac ako tri roky. Pokles ceny nehnuteľností nie je možný. Poukázal na inzerciu predaja nehnuteľností v k. ú. D., z ktorej vyplýva, že cena nehnuteľností určená znalcom je zásadne podhodnotená, čo má za následok riziko vzniku škody v státisícoch pre žalobcu, ako aj pre osoby, pre ktorých sú nehnuteľnosti obydlím. Prvé kolo dražby sa koná dňa 05.06.2026 o 15:00 hod., je teda potrebné bezodkladne upraviť pomery a zabrániť vzniku škody na strane žalobcu. Princíp efektívnosti uložením povinnosti žalovaným v 1./ a 2./ rade zdržať sa výkonu záložného práva dôjde ku možnosti žalobcu predať nehnuteľnosti na trhu a uspokojiť tak pohľadávku žalovaného v 1./ rade. Zároveň nedôjde ku navyšovaniu nákladov žalobcu na odmenu dražobníka, ktorá môže byť vo výške 10%. Z princípu proporcionality – v prejednávanom prípade stoja oproti sebe právo na obydlie a právo veriteľa na skoré uspokojenie svojej pohľadávky, veriteľ – žalovaný v 1./ rade nie je v žiadnom riziku, že jeho pohľadávka nebude uspokojená, nakoľko je zabezpečený veriteľ, zmluvný úrok po zosplatnení nemôže od žalobcu žiadať a úrok z omeškania je krytý záložným právom. Naopak, žalobca je v enormnom riziku, že jeho nehnuteľnosti budú predané za omnoho nižšiu sumu, ako môžu byť, čo mu spôsobí existenčné riziko. Žalovaný v 1./ rade bude v prípade nariadenia neodkladného opatrenia zároveň obmedzený len v tom smere, že nehnuteľnosti nebudú dražené za neprimerane nízku sumu, čo podľa názoru žalobcu nepredstavuje žiadne obmedzenie žalovaného v 1./ rade. Rodina žalobcu by výkonom dobrovoľnej dražby prišla o svoje obydlie a nie je dôvodné predpokladať, že by sa nehnuteľnosti predali v dražbe za takú cenu, ako je možné ich predať na trhu za poskytnutia väčšieho časového obdobia. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde ku žiadnej ujme na strane veriteľa avšak na druhej strane, žalobca s rodinou neprídu o obydlie, nakoľko je nesporné, že nehnuteľnosti je možné predať konečnému kupujúcemu minimálne za sumu 550 tis €, čo dáva dostatok priestoru žalobcovi na úhradu záväzku banke a zároveň ostane dosť peňažných prostriedkov na zabezpečenie si riadneho ubytovania spolu s jeho matkou a sestrou. 2. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností: - rodinného domu súpisné č. XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parcela registra KN-C parcelné číslo 1096/35 o výmere 182 m2 – zastavaná plocha a nádvorie - pozemkov: parcely registra KN-C parcelné číslo 1096/21 o výmere 801 m2 – ostatná plocha, parcelné číslo 1096/35 o výmere 182 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo1096/88 o výmere 233 m2 – ostatná plocha. 3. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe súd zistil dátum konania dražby dňa 05.06.2026 o 15.00 hod. v budove J. v K.. 4. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX súd zistil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností v k. ú. D. 469.000,- eur.
5. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 6. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných. 7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Podľa § 333 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 13. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 14. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 15. Podľa § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. 16. Cieľom neodkladného opatrenia je zabezpečenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak žalobca je vecne legitimovaný subjekt na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. 17. Z vykonaného dokazovania pripojenými listinami súd mal preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Potreba bezodkladnej úpravy práv je odôvodnená hrozbou zmeny osoby vlastníka predmetných nehnuteľností zapísanej na liste vlastníctva, pričom hrozba zmeny osoby vlastníka vyplýva z bezprostrednej hrozby dražby predmetných nehnuteľností. V konaní je osvedčená vecná legitimácia žalobcu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobca jednoznačne osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Súd nemá pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená aj právom na ochranu obydlia dotknutých osôb. Neodkladné opatrenie je primerané a nezasiahne do práv iných strán sporu nad nevyhnutnú mieru. 18. Žalobca osvedčil aktívnu vecnú legitimáciu pripojeným listom vlastníctva č. XXX vedeným na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, z ktorého vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Oznámením o dobrovoľnej dražbe žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď žalobcovi hrozí vážny zásah do práva na ochranu obydlia.
19. Je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď neodkladné opatrenie môže súd nariadiť za splnenia podmienky 1.) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo 2.) je obava, že bude ohrozená exekúcia. 20. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať predovšetkým zákonný podklad musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle. Tento právny názor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd Slovenskej republiky. 21. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a následne Ústavy Slovenskej republiky. Právo na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti vylučujúcej jeho ochranu inak než neodkladným, urgentným zásahom súdu. V takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených skutočností znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava, že by exekúcia bola ohrozená. 22. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania (napr. nález Ústavný súd Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 89/02). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb. 23. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 24. Žalobca jednoznačne osvedčil dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu dostatočným spôsobom, keď je zrejmé, že žalovaný v 1./ rade ako navrhovateľ držby prostredníctvom dražobníka žalovaného v 2./ rade pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Neodkladné opatrenie je v tejto situácii jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením žalobcu jeho vlastníckeho práva k zálohu. 25. V danej veci je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť ani fakt, že výkon záložného práva sa v podmienkach Slovenskej republiky realizuje bez ingerencie súdu. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcu. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008). Uložením povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nevznikne žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh žalobcov zamietol, týmto by reálne hrozila strata vlastníckeho práva k obydliu. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia
je jediný možný spôsob, ako sa môže žalobca brániť pred pozbavením jeho vlastníckeho práva k obydliu. Nariadeným neodkladným opatrením nedôjde ani k nevyváženému zásahu do práv žalovaných. Predmetným neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana iba dočasnou úpravou a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vzhľadom na charakter dočasnosti je najdôležitejšie, aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu nenávratného alebo neobnoviteľného stavu. Za tohto stavu nariadením neodkladného opatrenia nedôjde žiadnym spôsobom k narušeniu práv žalovaného v 1. rade, ktorý je naďalej záložným veriteľom, jeho právo sa nijako neoslabilo, narastajú mu úroky z omeškania, a preto zásada primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia je v danom prípade zachovaná. Potenciálne negatívne následky výkonu záložného práva značne prevažujú následky spojené s dočasným zákazom uloženým žalovaným v rozsahu zdržania sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. 26. Zároveň súd uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva so stranami sporu totožnými ako v tomto konaní. 27. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte uznesenia. 28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.