Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 9C/45/2026 8726202884 14. 08. 2026 Mgr. Nina Kollárová ECLI:SK:OSPP:2026:8726202884.2
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: LZ BAU s.r.o., Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 56 392 541, právne zastúpeného: PATÁČ & PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária, Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 53 779 509 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX D., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný do troch dní od doručenia tohto uznesenia vydať žalobcovi notebook značky HP ENVY x360 14-fc0433nc Blue, produktové označenie HPCN0004s24, sériové číslo CND5271BBW, spolu s napájacím adaptérom, a to buď jeho osobným odovzdaním v sídle žalobcu, alebo jeho doručením prostredníctvom kuriérskej služby na adresu sídla žalobcu, na náklady žalovaného. II. Žalovaný je odo dňa doručenia tohto uznesenia až do splnenia povinnosti podľa výroku I. povinný zdržať sa používania notebooku uvedeného vo výroku I., jeho prevodu, zaťaženia, odovzdania alebo sprístupnenia tretej osobe, poškodenia, zničenia, preinštalovania, ako aj vymazania alebo zmeny údajov uložených v tomto notebooku. III. Žalovaného p o u č u j e , že súdnej ochrany sa môže domáhať podaním žaloby v právnej veci, v ktorej bude vystupovať on ako žalobca, proti žalobcovi vystupujúcemu v pozícii žalovaného, o ochranu svojich práv vyplývajúcich mu zo vzájomného vzťahu súvisiaceho s podnikateľskou činnosťou. Následkom úspešnej žaloby môže byť zrušenie neodkladného opatrenia. IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 16.07.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nasledujúceho znenia: „1. Žalovaný je povinný do troch dní od doručenia tohto uznesenia vydať žalobcovi notebook značky HP ENVY x360 14-fc0433nc Blue, produktové označenie HPCN0004s24, sériové číslo CND5271BBW, spolu s napájacím adaptérom, a to buď jeho osobným odovzdaním v sídle žalobcu, alebo jeho doručením prostredníctvom kuriérskej služby na adresu sídla žalobcu, na náklady žalovaného. 2.Žalovaný je odo dňa doručenia tohto uznesenia až do splnenia povinnosti podľa výroku I. povinný zdržať sa používania notebooku uvedeného vo výroku I., jeho prevodu, zaťaženia, odovzdania alebo
sprístupnenia tretej osobe, poškodenia, zničenia, preinštalovania, ako aj vymazania alebo zmeny údajov uložených v tomto notebooku. 3. Žalobca má nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.“ 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenie odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca je výlučným vlastníkom notebooku značky HP ENVY x360 14-fc0433nc Blue, produktové označenie HPCN0004s24, sériové číslo CND5271BBW. Predmetný notebook žalobca nadobudol kúpou od spoločnosti Alza.sk s. r. o. na základe faktúry – daňového dokladu č. 5417039869 zo dňa 27.12.2025. Faktúra bola vystavená na žalobcu, obsahuje presné označenie notebooku vrátane jeho sériového čísla a jeho kúpnu cenu vo výške 1.419,00 EUR. Kúpna cena bola dňa 27.12.2025 v celom rozsahu uhradená z bankového účtu žalobcu. Vlastnícke právo žalobcu je tak osvedčené faktúrou, dokladom o úhrade kúpnej ceny a nezameniteľnou identifikáciou predmetnej veci prostredníctvom jej sériového čísla. Žalobca a žalovaný v minulosti obchodne spolupracovali. Žalovaný vykonával pre žalobcu ako samostatne zárobkovo činná osoba činnosti súvisiace najmä s realizáciou elektromontážnych prác, koordináciou prác na stavbách, komunikáciou s obchodnými partnermi a administratívnymi činnosťami. Vzhľadom na charakter a rozsah činností vykonávaných žalovaným mu žalobca poskytoval pracovné nástroje a technické vybavenie potrebné na plnenie dohodnutých úloh. Súčasťou tohto vybavenia bol aj predmetný notebook, ktorý bol žalovanému poskytnutý na pracovné účely a na výkon činností pre žalobcu. Z komunikácie medzi stranami vyplýva, že výber notebooku prebiehal v súvislosti s jeho pracovným a firemným využitím. Žalovaný sa vyjadroval k požadovaným technickým parametrom a jednotlivým modelom, pričom sám uviedol, že navrhovaný notebook by bol vhodný „na firmu“ a ako kancelársky notebook by spĺňal požadované parametre. Po výbere konkrétneho modelu žalobca notebook objednal a uhradil. Dňa 27.12.2025 žalobca žalovanému oznámil, že notebook nechá doručiť do AlzaBoxu v Lučenci. Žalovaný s takýmto spôsobom prevzatia súhlasil. Žalobca mu následne zaslal autorizačné údaje potrebné na prevzatie zásielky a žalovaný dňa 28.12.2025 notebook prevzal. Prevzatie a následné používanie notebooku žalovaným vyplýva z komunikácie medzi stranami, ako aj z fotografií a obrazového záznamu notebooku, ktoré žalovaný neskôr zaslal žalobcovi. Zo žiadnej komunikácie medzi stranami nevyplýva vôľa žalobcu bezodplatne previesť vlastnícke právo k notebooku na žalovaného. Naopak, komunikácia, spôsob obstarania notebooku, jeho fakturácia na žalobcu a úhrada z účtu žalobcu osvedčujú, že išlo o firemné zariadenie zakúpené v súvislosti s činnosťou žalovaného pre žalobcu. Medzi stranami nebola uzatvorená dohoda, na základe ktorej by vlastnícke právo k notebooku prešlo na žalovaného. Žalovaný žalobcovi neuhradil kúpnu cenu notebooku ani žiadnu jej časť. Samotné umožnenie prevzatia notebooku z AlzaBoxu nepredstavovalo prevod vlastníckeho práva, ale iba spôsob odovzdania pracovného zariadenia žalovanému na používanie. Oprávnenie žalovaného používať notebook bolo preto odvodené výlučne od súhlasu žalobcu ako vlastníka veci a bolo účelovo viazané na výkon činností žalovaného pre žalobcu. Spolupráca medzi žalobcom a žalovaným následne fakticky skončila. Žalovaný prestal vykonávať činnosti pre žalobcu, prerušil s ním riadnu komunikáciu a notebook žalobcovi nevrátil. Skončenie výkonu činnosti žalovaného pre žalobcu vyplýva aj z písomných vyjadrení samotného žalovaného zo dňa 04.06.2026, v ktorých žalovaný hovorí o ukončení svojho pôsobenia a výkonu činnosti pre žalobcu, a zároveň tvrdí, že interné dokumenty, materiály, súbory a údaje žalobcu vymazal. Bez ohľadu na skončenie spolupráce žalobca ako vlastník veci svoj súhlas s ďalším používaním notebooku žalovaným výslovne odvolal a písomnou výzvou zo dňa 19.05.2026 žalovaného vyzval, aby notebook vrátil najneskôr do piatich dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému zaslaná doporučenou zásielkou na adresu jeho trvalého pobytu. Podľa údajov Slovenskej pošty bola zásielka žalovaným vyzdvihnutá dňa 03.06.2026. Žalovaný napriek riadnemu doručeniu výzvy notebook v stanovenej lehote nevrátil a neurobil tak ani následne. Žalovaný žalobcovi neoznámil ani nepreukázal žiadny právny dôvod, na základe ktorého by bol oprávnený notebook naďalej držať alebo používať. Žalovaný si vo vzťahu k notebooku neuplatnil zádržné právo, nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva a neoznačil ani iný právny titul oprávňujúci ho pokračovať v zadržiavaní veci. Žalovaný tak napriek odvolaniu súhlasu žalobcu a napriek riadne doručenej výzve naďalej zadržiava notebook patriaci žalobcovi, čím žalobcovi znemožňuje vykonávať jeho vlastnícke právo. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov nevyplýva iba zo samotného pokračujúceho zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Predmetný notebook bol používaný ako firemné zariadenie, prostredníctvom ktorého žalovaný vykonával činnosti súvisiace s podnikaním žalobcu a mal prístup k jeho elektronickým systémom, firemnej komunikácii, dokumentom a údajom. V notebooku môžu byť naďalej uložené alebo technicky obnoviteľné prihlasovacie údaje, prístupové tokeny, elektronická komunikácia, synchronizované súbory, databázy, obchodné dokumenty, cenové
ponuky a údaje týkajúce sa zákazníkov a obchodných partnerov žalobcu. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení zo dňa 04.06.2026 tvrdí, že dokumenty a údaje žalobcu vymazal, žalobca však nemá možnosť pravdivosť tohto tvrdenia overiť. Notebook sa nenachádza v dispozícii žalobcu a žalobca nemôže preveriť jeho obsah, technický stav, existenciu lokálnych alebo záložných kópií údajov ani spôsob jeho ďalšieho používania. Po skončení spolupráce žalobca zaznamenal viacero bezpečnostných udalostí týkajúcich sa jeho firemných účtov a informačných systémov. Išlo najmä o zmeny hesiel, pridanie nového prístupového kľúča a aplikácie Authenticator, zmeny obnovovacích údajov, nové prihlásenia do firemných e-mailových účtov a prihlásenie do systému FLOWii z neznámeho zariadenia. Žalobca netvrdí, že zo samotných bezpečnostných upozornení možno bez ďalšieho technického preverenia jednoznačne určiť osobu, ktorá jednotlivé prístupy alebo zmeny vykonala. Ani technická podpora spoločnosti FLOWii bez preverenia dostupných technických záznamov jednoznačne nepotvrdila, kto sa do systému prihlásil. Uvedené udalosti však osvedčujú existenciu objektívneho bezpečnostného rizika. Firemné zariadenie sa nachádza mimo dispozície a kontroly žalobcu u osoby, ktorá mala v minulosti prístup k jeho firemným účtom a systémom, pričom žalobca súčasne zaznamenal bezpečnostné udalosti, ktoré podľa svojho tvrdenia neinicioval. Žalobca preveroval aj možnosť diaľkového zabezpečenia notebooku. Technická podpora spoločnosti HP žalobcovi oznámila, že predmetné zariadenie nie je možné zo strany výrobcu diaľkovo uzamknúť, deaktivovať ani urobiť nepoužiteľným. Možnosť vzdialeného zabezpečenia prostredníctvom služby spoločnosti Microsoft závisí od predchádzajúcej aktivácie príslušnej funkcie a od toho, či je notebook pripojený k internetu. Žalobca preto nemá k dispozícii spoľahlivý technický prostriedok, ktorým by mohol zabrániť ďalšiemu používaniu zariadenia. Notebook je navyše ľahko premiestniteľnou vecou. Možno ho bez väčších ťažkostí previesť na tretiu osobu, ukryť, poškodiť, zničiť, preinštalovať alebo vymazať jeho obsah. S pokračujúcim zadržiavaním notebooku sa preto zvyšuje nielen intenzita zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, ale aj riziko zmeny stavu veci, jej straty, zničenia údajov alebo ich ďalšieho neoprávneného použitia. Nejde pritom o jednorazový a už ukončený zásah. Protiprávny stav naďalej trvá a obnovuje sa každým dňom, počas ktorého žalovaný notebook napriek odvolaniu súhlasu žalobcu a napriek výzve na jeho vrátenie zadržiava. Samotné uloženie zákazu nakladať s notebookom by žalobcovi neposkytlo dostatočnú a účinnú ochranu. Žalobca by ani po uložení takéhoto zákazu nezískal kontrolu nad vlastným zariadením, nemohol by preveriť jeho obsah a zabezpečenie a naďalej by bol vylúčený z výkonu svojho vlastníckeho práva. Existujúci stav možno preto účinne odstrániť iba uložením povinnosti žalovanému notebook žalobcovi vydať. Žalobca poukázal na § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, pričom sa môže najmä domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Právnym základom nároku žalobcu je jeho vlastnícke právo k notebooku a tomu zodpovedajúce právo požadovať vydanie veci od žalovaného, ktorý ju napriek zániku oprávnenia na jej používanie a napriek doručenej výzve naďalej zadržiava. Žalobca hodnoverne osvedčil vlastnícke právo k notebooku, jeho presnú identifikáciu, prevzatie notebooku žalovaným, zánik oprávnenia žalovaného zariadenie používať, výslovné odvolanie súhlasu žalobcu a márne uplynutie lehoty určenej na vrátenie veci. Žalobca poukázal ďalej na § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala alebo aby sa určitého konania zdržala. Podľa žalobcu je v predmetnej veci potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Žalovaný naďalej zadržiava hnuteľnú vec vo vlastníctve žalobcu, hoci právny dôvod jej pôvodného užívania zanikol a žalobca svoj súhlas s jej ďalším používaním výslovne odvolal. Potreba bezodkladného zásahu je podľa žalobcu zosilnená tým, že notebook je prenosnou a ľahko scudziteľnou vecou, ktorú nemožno zo strany žalobcu spoľahlivo zabezpečiť na diaľku a ktorá môže obsahovať alebo umožňovať obnovu interných údajov žalobcu. Navrhované neodkladné opatrenie je podľa žalobcu zároveň primerané. Žalovanému sa neukladá povinnosť poskytnúť žalobcovi majetkovú hodnotu patriacu žalovanému, ale iba povinnosť vydať vec jej vlastníkovi. Žalovaný neosvedčil vlastnícke právo ani iný právny titul oprávňujúci ho notebook naďalej zadržiavať. Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku môže súd, ak to povaha veci pripúšťa, nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej. Povaha predmetnej veci takýto postup pripúšťa. Notebook je presne a nezameniteľne identifikovaný sériovým číslom, vlastnícke právo žalobcu je osvedčené listinnými dôkazmi a žalovaný nepreukázal existenciu konkurenčného práva k veci. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k vytvoreniu nového hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami, ale k obnoveniu výkonu už existujúceho vlastníckeho práva žalobcu a k odstráneniu trvajúceho protiprávneho stavu. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Po vydaní notebooku žalobcovi bude odstránený zásah do jeho vlastníckeho práva a účel požadovanej
ochrany bude v celom rozsahu dosiahnutý. Nie je preto potrebné ukladať žalobcovi povinnosť podať následne žalobu, čo výslovne predpokladá § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku v prípadoch, v ktorých možno neodkladným opatrením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 2. Žalobca predložil súdu listinné dôkazy: faktúra – daňový doklad - č. 5417039869 zo dňa 27.12.2025 s dokladom o úhrade kúpnej ceny prevodom z účtu s presnou nezameniteľnou identifikáciou predmetného notebooku prostredníctvom jeho sériového čísla; komunikácia sporových strán; písomná výzva na vrátenie notebooku zo dňa 19.05.2026 najneskôr do piatich dní od doručenia výzvy; dôkaz o doručení predmetnej výzvy žalovanému dňa 03.06.2026; oznámenie technickej podpory spoločnosti HP žalobcovi, že predmetný notebook nie je možné zo strany výrobcu diaľkovo uzamknúť, deaktivovať ani urobiť nepoužiteľným; dôkazy preukazujúce, že žalobca po skončení spolupráce so žalovaným zaznamenal viacero bezpečnostných udalostí týkajúcich sa jeho firemných účtov a informačných systémov. 3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 14. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
15. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 16. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. 17. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné upraviť pomery medzi sporovými stranami s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie, vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi sporovými stranami, ktorý bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Keďže súd je povinný rozhodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania, bez vyjadrenia protistrany, bez vykonávania dôkazov. Preto je možné vychádzať iba zo skutočností vyplývajúcich zo spisového materiálu. V dôsledku uvedeného je nevyhnutné, aby žalobca v samotnom návrhu osvedčil potrebu nariadenia tohto opatrenia a špecifikoval ohrozenie, ktoré strane hrozí v prípade, ak by pomery strán neboli neodkladným opatrením upravené. Ide o zákonný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia, preto ak z návrhu nevyplýva neodkladná potreba upraviť pomery strán, súd je povinný návrh zamietnuť. Potreba bezodkladnej úpravy právnych vzťahov musí spĺňať podmienky naliehavosti a nevyhnutnosti, pričom musí byť odôvodnená a to napríklad tým, že žalobcovi hrozí vznik škody, inej ujmy, dochádza k porušovaniu, či ohrozovaniu jeho práv, prípadne hrozí zhoršenie jeho právneho postavenia. 18. Žalobca musí osvedčiť, či je obava z ohrozenia reálna, teda že subjekt, ktorému navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo veci samej, resp. zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a sporová strana ho musí vždy osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv sporovej strany. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia jej práva nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery sporových strán, pritom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenie s ohľadom na jeho charakter nemôže spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd sporových strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. 19. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/65/2010, z ktorého vyplýva, že preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených prípadne dodatočne predložených listín. Takýmto postupom súdu sa sleduje dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadení predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/147/2011 osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí nanajvýš pravdepodobná. Obdobne Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp.zn. 6M Cdo/5/2012 konštatoval, že osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. 20. Z vyššie uvedeného a zároveň aj z ustanovení upravujúcich neodkladné opatrenia v Civilnom sporovom poriadku je zrejmé, že dokazovanie má v konaní o nariadení neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí byť dodržaný formalizovaný postup ako v prípade štandardného procesného dokazovania. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré predstavujú podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, má za následok jeho vydanie. 21. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. t.j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany sporu nad nevyhnutnú mieru. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. 22. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé splnenie všetkých vyššie uvedených zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nárok žalobcu nie je očividne vylúčený. Žalobca osvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keďže osvedčil svoje vlastnícke právo k hnuteľnej veci – notebooku, jeho presnú identifikáciu, prevzatie notebooku žalovaným, márne uplynutie lehoty určenej na vrátenie veci. V dôsledku uvedeného mal súd za preukázané, že žalobcovi je bránené v plnohodnotnom výkone vlastníckeho práva zo strany žalovaného, teda žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá je tiež osvedčená tým, že notebook je prenosnou a ľahko scudziteľnou vecou, ktorú žalobca objektívne nemôže spoľahlivo na diaľku zabezpečiť a ktorá môže obsahovať alebo umožňovať prístup k interným údajom žalobcu. Neodkladné opatrenie je zároveň primerané, nakoľko ním nedôjde k vytvoreniu nového hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami, ale k obnoveniu výkonu vlastníckeho práva žalobcu. 23. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že sú splnené základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia – boli preukázané skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (§ 326 ods. 1 CSP), je preto potrebné bezodkladne upraviť pomery (§ 325 ods. 1 CSP) a návrhu vyhovel – výrok I. a výrok II. 24. Keďže v posudzovanom prípade súd nariadeným neodkladným opatrením poskytol žalobcovi procesnú ochranu pred začatím konania vo veci samej, následne v súlade s ust. § 336 CSP posudzoval, či ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, v ktorom prípade by neukladal žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Pri rozhodovaní o tejto otázke preto musel vyhodnotiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou alebo ide o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 25. Pokiaľ ide o predmet konania vo veci samej je treba uviesť, že ust. § 330 ods. 2 CSP expressis verbis vyjadruje, že súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Jeho výkladom je možné dospieť k záveru, že pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci v prípade, ak súd uloží žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, jej obsah môže byť totožný s výrokom nariadeného neodkladného opatrenia. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. V posudzovanom prípade, pri zohľadnení skutkových okolností vymedzených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že povaha veci pripúšťa uloženie povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej, ktorej obsah by bol totožný s výrokom nariadeného neodkladného opatrenia. Pri tejto úvahe zohľadnil, že žalobca opisom rozhodujúcich skutkových okolností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzil, akej trvalej ochrany sa domáha. 26. Súd neurčil, že nariadené neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, bude trvať len po určený čas, t.j. od doručenia tohto uznesenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakoľko je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
27. V prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, je súčasne povinný poučiť strany vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom súd je povinný túto žalobu aj špecifikovať, teda uviesť strany a predmet konania žaloby vo veci samej. Zákon tak súdu stanovuje obligatórnu poučovaciu povinnosť (poučiť stranu, proti ktorej neodkladné opatrenie pred začatím konania smeruje, o možnosti podať žalobu a o právnych následkoch s tým spojených), a to v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov strán, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje. Súd je tak povinný týmto stranám poskytnúť v zmysle ustanovenia § 337 ods. 1 a ods. 2 CSP kvalifikované poučenie. Ak súd súčasne s nariadením neodkladného opatrenia vo výrokovej časti strane sporu kvalifikované poučenie neposkytol, dochádza k porušeniu rovnosti sporových strán a k zmareniu procesných oprávnení tejto strany sporu, a to zmareniu jej možnosti podať žalobu vo veci samej (vymedzenej súdom v zmysle § 337 ods. 2 CSP) a domáhať sa tak prípadnej procesnej ochrany, v dôsledku čoho ani nemohli nastať prípadné právne následky spojené s podaním takejto žaloby a s prípadným vyhovením tejto žalobe (§ 337 ods. 3 CSP). Takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces a naplneniu vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 5Cdo/135/2017) 28. Nakoľko mal súd za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť konečnú úpravu pomerov medzi stranami, neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej a poučil stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá určité povinnosti o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch jej podania, tak ako je uvedené vo výroku III. 29. O lehote na plnenie súd nerozhodoval, nakoľko zákon stanovuje ( vyššie citovaný § 332 ods. 1 CSP), že neodkladné opatrenie je v tomto prípade vykonateľné doručením. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko vydaním predmetného uznesenia sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, súd zároveň rozhodol o náhrade trov konania a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100% (výrok IV.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Krajský súd Prešov prostredníctvom Okresného súdu Poprad v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.