Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 22C/56/2026 8726203377 28. 08. 2026 JUDr. Erika Borovská ECLI:SK:OSPP:2026:8726203377.1
Uznesenie 5 22C/56/2026 Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., proti odporcovi: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX/XX, XXX XX E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: 2 22C/56/2026 I. Návrh zamieta. II. Žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 3 22C/56/2026
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 24.08.2026 sa navrhovatelia v 1. a 2. rade s poukazom na § 324 a nasl. CSP (ďalej už len ,,navrhovatelia“) domáhali vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi do doby dohody medzi spoluvlastníkmi o spôsobe užívania spoločných nehnuteľností alebo do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej : I. povinnosť zdržať sa užívania spoločných nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre katastrálne územie E. nad rozsah spoluvlastníckeho podielu odporcu o veľkosti 1, II. povinnosť zdržať sa prenechávania spoločných nehnuteľností alebo ich častí do užívania tretím osobám, najmä nájomníkom, bez súhlasu a dohody navrhovateľov, III. povinnosť zabezpečiť ukončenie užívania spoločnej nehnuteľnosti tretími osobami, nájomníkmi, ktorým odporca umožnil užívanie spoločných nehnuteľností bez dohody s navrhovateľmi, zabezpečiť ich vypratanie a odovzdanie najneskôr do 15 dní od doručenia uznesenia, IV. povinnosť predložiť navrhovateľom úplné vyúčtovanie všetkých platieb prijatých za prenájom alebo užívanie spoločných nehnuteľností tretími osobami od 07.04.2026 do dňa predloženia vyúčtovania, a to do 10 dní od doručenia uznesenia, V. povinnosť vydať navrhovateľom pomernú časť všetkých príjmov z nájomného a iných platieb prijatých za užívanie spoločnej nehnuteľnosti od 07.04.2026 v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu navrhovateľov o veľkosti 1, pričom presná suma bude určená podľa predloženého vyúčtovania, VI. povinnosť umožniť navrhovateľom riadne užívanie spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by im bránil vo výkone ich spoluvlastníckych práv.
2. Návrh navrhovatelia odôvodnili tak, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre katastrálne územie E., a to najmä parcely registra C-KN č. 347 o výmere 1275 m2,, parcely E-KN č. 422/12 o výmere 11 m2, a rodinného domu so súpisným číslom XX, postaveného na parcele č. 347 na adrese B. XX, XXX XX E.. Odporca je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti 1 v pomere k celku. Navrhovatelia sú bezpodieloví spoluvlastníci druhého spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 v pomere k celku. Odporca užíva spoločné nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Nehnuteľnosti prenechal alebo umožnil ich užívanie, prípadne ich časti, tretím osobám - nájomníkom. Navrhovatelia s takýmto spôsobom užívania spoločných nehnuteľnosti nesúhlasili. Medzi spoluvlastníkmi nebola uzavretá dohoda o užívaní spoločných nehnuteľnosti, ani o ich prenajímaní. Nájomníci si bez ich súhlasu zapísali trvalý pobyt v spoločných nehnuteľnostiach. Bránia navrhovateľom v ich riadnom užívaní neprispôsobivým správaním, vulgarizmami, parkovaním vo vjazde, čo riešili sťažnosťou prostredníctvom obce Lendak. Odporca napriek písomným výzvam nezjednal nápravu. Odporca nemôže bez dohody s navrhovateľmi užívať spoločné nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a získavať z nich výlučný majetkový prospech prostredníctvom nájomníkov. Preto žiadajú o bezodkladnú ochranu svojich spoluvlastníckych práv, ukončenie neoprávneného užívania spoločných nehnuteľností tretími osobami, a vydanie primeranej časti príjmu z nájomného. Návrhom tiež žiadajú vyúčtovanie a vydanie ich podielu z nájomného od 07.04.2026, odkedy odporca umožňuje užívanie spoločných nehnuteľností nájomníkom, prípadne od dátumu, odkedy prijíma nájomné alebo iné platby za užívanie spoločných nehnuteľností. Presnú výšku náhrady nájomného a peňažného nároku navrhovali určiť podľa nájomnej zmluvy, skutočne prijatých platieb a odporcom predloženého vyúčtovania. Ak by odporca vyúčtovanie nepredložil, navrhovali výšku určiť podľa obvyklého nájomného za obdobné nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami dôvodili pokračujúcim užívaním nehnuteľnosti nájomníkmi a nereagovaním odporcu na ich písomné výzvy. 3. K návrhu navrhovatelia pripojili listiny, výzvu na opustenie nehnuteľnosti zo dňa 27.07.2026, sťažnosť adresovanú obci E. zo dňa 25.05.2026, obrazové snímky, mapku z katastra nehnuteľností, oznámenie k žiadosti o písomné vyjadrenie zo dňa 23.06.2026, žiadosť o písomné vyjadrenie zo dňa 24.04.2026, žiadosť o zrušenie trvalého pobytu zo dňa 16.06.2026, žiadosť o zrušenie trvalého pobytu zo dňa 25.05.2026, odpovede na sťažnosť zo dňa 30.09.2025, sťažnosť zo dňa 01.09.2025, výpis LV č. XXX vedeného pre okres D., obec E., k. ú. E., zo dňa 21.04.2026, a podací lístok zo dňa 28.07.2026. 4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako ,,Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 7. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 8. Podľa cit. právnej úpravy Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie ako formu civilného procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania, a aj po jeho skončení. Civilný sporový poriadok pre nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne aj z obsahu žaloby, resp. výsledkov dokazovania vo veci samej, ak návrh bol podaný počas konania, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené.
Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočností. 9. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, je osvedčenie: existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, existencie právneho nároku vyplývajúceho navrhovateľovi z tohto právneho vzťahu, ktorému je potrebné poskytnúť právnu ochranu, skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Z obsahu návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z listín k nemu pripojených vyplýva, že navrhovatelia právne nároky, ktorým žiadali poskytnúť bezodkladne ochranu navrhovaným neodkladným opatrením, odvodzovali od existencie právneho vzťahu medzi stranami vyplývajúceho z podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX pre katastrálne územie E.. 11. Podľa internetového výpisu z LV č. XXX vedeného pre okres D., obec E., katastrálne územie E. (ďalej už len „LV č. XXX„) predloženého navrhovateľmi spolu s návrhom zo dňa 21.04.2026, na tomto LV č. XXX sú evidované nehnuteľnosti, rodinný dom s. č. XX stojaci na parcele č. 347, a pozemky, parcela registra „C“ č. 347 o výmere 1275 m2,, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a parcela registra „E“ č. 422/12 o výmere 11 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej už len „predmetné nehnuteľnosti“). Podľa toho výpisu zo dňa 21.04.2026 predmetné nehnuteľnosti boli v tom čase zapísané v prospech navrhovateľov a odporcu, a to každého v podiele o veľkosti 1 v pomere k celku. 12. Z internetového výpisu z LV č. XXX aktuálneho v čase rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľov súd však zistil, že predmetné nehnuteľnosti už nie sú zapísané ako podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov a odporcu. Podľa výpisu z LV č. XXX, zo dňa 25.08.2026 nachádzajúceho sa v spise, predmetné nehnuteľnosti sú aktuálne zapísané ako podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov ako bezpodielových spoluvlastníkov podielu o veľkosti 1 v pomere k celku, a H. J., nar. XX.XX.XXXX, a G. J., nar. XX.XX.XXXX, ako bezpodielových spoluvlastníkov druhého spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 v pomere k celku. Podľa údajov v časti LV č. XXX označenej ako „Časť: B“ zápis v prospech týchto nových podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.08.2026 – V 2042/26- 333/26. 13. Súd tak pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prijal záver, že navrhovatelia neosvedčili základný predpoklad pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a to existenciu právneho vzťahu medzi stranami vyplývajúceho z podielového spoluvlastníctva strán, z ktorého odvodzovali svoje nároky, ktorým žiadali poskytnúť bezodkladnú úpravu navrhovaným neodkladným opatrením. Navrhovatelia tak neosvedčili skutočnosti, z ktorých by vyplývala vecná pasívna legitimácia odporcu v konaní, a to predovšetkým pokiaľ ide o ochranu nárokov vplývajúcich podielovému spoluvlastníkovi veci z ust. § 139 ods. Občianskeho zákonníka upravujúceho hospodárenie podielových spoluvlastníkov so spoločnou vecou (nároky uplatnené petitmi I. – III. a VI. návrhu). Odporca už nie je zapísaný ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností a navrhovatelia ničím neosvedčili, že by mu aktuálne prislúchali práva a povinnosti podielového spoluvlastníka spojené s hospodárením s predmetnými nehnuteľnosťami. Podľa cit. § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je vždy rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa údajov zistených z LV č. XXX k zmene zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam došlo zrejme ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže návrh bol súdu doručený dňa 24.08.2026, pričom zápis nových podielových spoluvlastníkov bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.08.2026. Preto súd mal za to, že navrhovatelia neosvedčili, že by odporca bol mal vecnú pasívnu legitimáciu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti čo aj v čase začatia konania, a návrh v tejto časti zamietol.
14. Pokiaľ ide o ochranu nárokov, ktoré majú navrhovateľom vyplývať z ďalších zákonných ustanovení upravujúcich vzťahy podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva strán v minulosti (§ 137, § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka), tzn. o nároky uplatnené petitmi IV. a V. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (predloženie vyúčtovania, vydanie bezdôvodného obohatenie získaného na úkor navrhovateľov, a pod), navrhovatelia ničím neosvedčili potrebnosť a naliehavosť navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán v tejto časti. Neodkladné opatrenie predstavuje procesný prostriedok dočasnej a spravidla naliehavej právnej ochrany. Jeho účelom nie je nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ani vytvárať právny základ pre uplatnenie nárokov, ktorých existencia nebola ani len v potrebnej miere osvedčená. Navrhovatelia v návrhu neuviedli a ničím neosvedčili žiadne skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol základ a výšku týchto nárokov považovať za osvedčenú. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie. Bolo preto na navrhovateľoch, aby spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčili základ a výšku peňažných, príp. iných nárokov voči odporcovi vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva strán v minulosti, ktorým žiadali poskytnúť v tejto časti bezodkladnú ochranu, čo sa navrhovateľom nepodarilo. Navrhovateľom nič nebráni, aby si svoje prípadné riadne špecifikované peňažné alebo iné nároky voči odporcovi vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva strán v minulosti uplatnili žalobou v merite veci. Navyše, uložením povinnosti podľa petitov IV. a V. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by súd bez vykonania riadneho dokazovania vytvoril nenávratný právny stav, čo súd považoval za ďalší dôvod pre zamietnutie návrhu v tejto časti. 15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže navrhovatelia neboli v konaní úspešní, zásadne by právo na náhradu trov konania prislúchalo odporcovi. Z obsahu spisu však súdu nevyplýva, že by odporcovi v súvislosti s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vznikli preukázateľné trovy konania. Preto súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: 2 22C/56/2026 Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.