Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rimavská Sobota 1P/24/2026 6926200710 25. 03. 2026 Mgr. Ján Hudák ECLI:SK:OSRS:2026:6926200710.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rimavská Sobota, sudcom Mgr. Jánom Hudákom, v právnej veci maloletého dieťaťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, C. A., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: matky - E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, t. č. bytom D., C. A. a otca - C. C. (manžel navrhovateľky), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, adresa na doručovanie: Abt-Fuchs Strasse 9A, 975 31 Untertheres, Nemecko, navrhovateľka, otec maloletej ako aj matka maloletej - všetci právne zastúpení JUDr. Jánom Farkašom, advokátom so sídlom - Námestie slobody 7, Michalovce, o návrhu navrhovateľky I. C., G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec J. K., adresa na doručovanie: I. A. XX, XXX XX L., M., na osvojenie maloletej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, navrhovateľkou, ako manželkou otca maloletého dieťaťa, takto rozhodol: I. Súd vyhlasuje, že n e m á právomoc konať o návrhu na osvojenie maloletého dieťaťa manželkou otca dieťaťa. II. Súd z a s t a v u j e konanie o návrhu na osvojenie maloletého dieťaťa manželkou otca dieťaťa. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že uzavrela s otcom mal. manželstvo dňa 04.04.2025, ktoré je vedené v knihe manželstiev Matričného úradu Veľké Revištia, vo zväzku 3, ročník 2025, str. 164, por. č. 3, ktoré manželstvo trvá. Jedná sa o druhé manželstvo tých istých snúbencov, keď ich prvé manželstvo bolo rozvedené. Z tohto manželstva nepochádzajú žiadne deti, navrhovateľka je bezdetná a manžel navrhovateľky je otcom mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v E.. Na výživu maloletej od jej narodenia matka nikdy neprispela, ani formou darčekov a o maloletú matka nemá absolútne žiaden záujem, súhlasí s osvojením mal. A. B.. Podľa vedomosti otca má matka ďalšie maloleté dieťa, ktoré bolo zverené do výchovy príbuzným. Otec, C. C., je ženatý, má štátne občianstvo Slovenskej republiky. Jeho manželkou je navrhovateľka I. C., ktorá má taktiež štátne občianstvo Slovenskej republiky, ktorých manželstvo je bezdetné, pričom otec súhlasí a víta skutočnosť, aby bolo maloleté dieťa osvojené jeho manželkou. Obaja manželia žijú od roku 2015 v Spolkovej republike Nemecko, kde majú prenajatý dom na adrese: I.- N. A. XX, XXX XX L., majú teda vytvorené všetky materiálne predpoklady k výchove mal. A. B.. Otec pracuje ako vedúci v logistickej spoločnosti Spedition Pflaum GmbH, Siemensstrasse 10, 961 29 Strullendorf, s príjmom 15,- €/hod. s prémiami 19,- €/hod. brutto. Navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý poberá zo SR z dôvodu svalovej atrofie - miernej formy, má slabšie svalstvo, pri námahe je na vozíku. Biologická matka maloletej je sociálne odkázaná, jej príjem otcovi nie je známy. O dieťa sa nevie a ani nechce postarať. Navrhovateľka je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má osobné , zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady a zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletej (§ 98 ZR). Medzi osvojiteľkou a osvojencom je primeraný vekový rozdiel, pričom je v záujme
maloletej, aby žila v riadnej rodine, nakoľko biologická matka sa maloletej fakticky vzdala a o od narodenia o ňu nejaví absolútne žiadny záujem, žiadnou formou (§ 99 ZR). Navrhovateľka sa stará o maloletú od jej narodenia. Otec maloletej, t. j. manžel navrhovateľky udelením plnomocenstva svojmu právnemu zástupcovi udeľuje súhlas s osvojením (§ 100, ods. 3 ZR). Matka maloletej neprejavuje skutočný záujem o dieťa tak, ako je definovaný v ust. § 102 ods. 1 ZR. Naopak, medzi navrhovateľkou a maloletou sa vytvára blízky citový vzťah. Zdravotný stav navrhovateľky je dobrý a je schopná starať sa o maloleté dieťa. Taktiež zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Navrhovateľka je bezúhonná, nemá záznam v registri trestov, nikdy nebola trestaná, ani postihnutá za priestupok. Keďže osvojiteľka je manželkou rodiča maloletého dieťaťa, nemusí spĺňať podmienku, aby bola zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie. 2. Matka maloletej sa na pojednávanie nedostavila, pričom predvolanie jej bolo neúspešne doručované na dve adresy, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania, preto súd postupoval podľa § 31 Civilného mimosporového poriadku v spojitosti s § 180 Civilného sporového poriadku a rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti matky maloletej. 3. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu navrhovateľov bolo zistené, že navrhovatelia žijú spolu s maloletým dieťaťom v Spolkovej republike Nemecko, kde otec maloletej vykonáva zárobkovú činnosť a kde sa nachádza aj centrum ich rodinného a sociálneho života. Maloleté dieťa sa podľa tvrdení účastníkov zdržiava v Nemecku od svojho narodenia a tam sa realizuje jeho každodenná starostlivosť. Zo správ príslušných orgánov sociálnoprávnej ochrany detí vyplynulo, že biologická matka maloletého dieťaťa sa o dieťa nezaujíma, neudržiava s ním kontakt a nemá vytvorené podmienky na jeho riadnu výchovu. Súčasne však tieto orgány nevedia posúdiť pomery na strane otca a navrhovateľky, keďže títo spolu s maloletým dieťaťom žijú v zahraničí. 4. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach manželských a vo veciach rodičovských práv a povinností (tzv. nariadenie Brusel IIb) majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností súdy členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. 5. Z vykonaného dokazovania súd jednoznačne zistil, že maloleté dieťa má od svojho narodenia obvyklý pobyt v Spolkovej republike Nemecko, kde žije so svojím otcom a jeho manželkou, kde je zabezpečovaná jeho každodenná starostlivosť a kde sa nachádza centrum jeho životných záujmov. 6. Súd sa následne zaoberal aj možnosťou aplikácie výnimiek z uvedeného pravidla podľa článkov 8 až 10 citovaného nariadenia. Podmienky podľa článku 8 (zachovanie právomoci vo veciach styku), článku 9 (neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa) ani článku 10 (voľba súdu) v danom prípade splnené neboli. Neexistovalo predchádzajúce rozhodnutie o práve styku, teda možnosť zachovania právomoci súdov členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa pod dobu 3 mesiacov po presťahovaní. Zo spisu vyplýva, že matka udelila súhlas s vycestovaním maloletého dieťaťa do zahraničia, čím nemožno hovoriť o neoprávnenom premiestnení. Rovnako nebola preukázaná existencia dohody účastníkov o voľbe právomoci súdu Slovenskej republiky, ktorá by spĺňala zákonom stanovené náležitosti. 7. Za tejto situácie súd dospel k záveru, že právomoc konať vo veci osvojenia maloletého dieťaťa prináleží súdom Spolkovej republiky Nemecko ako štátu obvyklého pobytu dieťaťa. 8. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že biologická matka maloletého sa nachádza na území Slovenskej republiky, keďže rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci je obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. 9. Súd preto postupoval podľa § 161 ods. 1 CSP v spojení s § 2 CMP a konanie pre nedostatok právomoci zastavil. 10. Nad rámec uvedeného, súd považuje za potrebné dať do pozornosti zistenie ÚPSVaR Michalovce vzhľadom k javiacim sa pochybnostiam o skutočnom otcovstve maloletej. Matka maloletej v decembri odišla z domáceho prostredia rodičov z obce Bežovce a odišla do domácnosti pani H. O., kde žila až do pôrodu maloletej. Matka uviedla, že u p. O. počas tehotenstva mala v jej domácom prostredí pravidelne
pánske návštevy a poskytovala sexuálne služby za finančnú odmenu, ktorá však bola vyplácaná k rukám p. O., a ktorá odporúčala a objednávala klientov. Podľa slov matky, p. O. vyplácala matke istú časť finančnej odmeny na cigarety a alkohol. Matka údajne poskytovala sexuálne služby aj vo vyššom štádiu tehotenstva. Matka sa počas rozhovoru viackrát vyjadrila, že pán C. nie je biologickým otcom maloletej. Matka uvádza, že maloletá bola údajne "predaná" p. O. za finančnú odmenu údajnému otcovi p. C.. Sumu matka uviesť nevedela. 11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.