KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokOkresný súd Rimavská Sobota4. 8. 2026plný text

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 10C/43/2026 z 4. 8. 2026

CitáciaRozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 4. augusta 2026, sp. zn. 10C/43/2026, ECLI:SK:OSRS:2026:6926201897.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Rimavská Sobota 10C/43/2026 6926201897 04. 08. 2026 JUDr. Peter Csank ECLI:SK:OSRS:2026:6926201897.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY – 6 – 10C/43/2026 Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Petrom Csankom vo veci sporu žalobcu A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E., zast. MACKO LEGAL s.r.o., Kuzmányho 57, Košice proti žalovanému neznámemu právnemu nástupcovi po ostatnom pozemkovoknižnom vlastníkovi D. F., v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto rozhodol: –6–

10C/43/2026

I.Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k pozemku registra „C“ KN parcelné číslo 1012, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 82 m2 a k pozemku registra „C“ KN parcelné číslo 1013, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 47 m2, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie E., obec Klenovec, okres C. G. a vyporiadava tak, že uvedené pozemky prikazuje do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 k celku (v celosti) žalobcovi – A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E.. II.Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k pozemku registra „C“ KN parcelné číslo 1014, druh pozemku trvalý trávnatý porast s výmerou 1882 m2, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie E., obec Klenovec, okres Rimavská Sobota a vyporiadava tak, že uvedený pozemok prikazuje do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 k celku (v celosti) žalobcovi – A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E.. III.Žalobca je povinný v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi - neznámemu právnemu nástupcovi po ostatnom pozemkovoknižnom vlastníkovi D. F. v zastúpení Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO:17335345 za spoluvlastnícky podiel 6/18 k celku na pozemku registra „C“ KN parcelné číslo 1012, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 82 m2 a k pozemku registra „C“ KN parcelné číslo 1013, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 47 m2, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie E., obec Klenovec, okres C. G. a za spoluvlastnícky podiel 6/18 k celku na pozemku registra „C“ KN parcelné číslo 1014, druh pozemku trvalý trávnatý porast s výmerou 1882 m2, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie E., obec Klenovec, okres Rimavská Sobota – finančnú náhradu vo výške 938,45 Eur na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu vedený v H. D., IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol 10432026, správa pre adresáta / prijímateľa: 10C/43/2026.

IV.Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: –4–

10C/43/2026

1.Žalobca sa svojou žalobou domáhal na žalovanom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku. V žalobe žalobca uviedol, že spolu so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností žalobca v podiele 2/3 a žalovaný v podiele 6/18 k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX I. XXXX pre k. ú. E.. V žalobe bližšie vysvetlil identifikáciu žalovaného subjektu s poukazom na judikatúru a právnu teóriu. Ďalej poukázal na to, že nemieni zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a s poukazom na zákonnú úpravu a tam uvedené podmienky vyporiadania navrhol celú nehnuteľnosť prikázať do svojho vlastníctva za náhradu 1,40 Eur / m2. Čo sa týka primeranej náhrady, žalobca poukázal na vec vedenú na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/54/2024, kde bola určená cena za pozemok v obci Klenovec základe dohody žalobcu a SPF. 2.Žalovaný zastúpený SPF k žalobe uviedol, že súhlasí s navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak namieta výšku primeranej náhrady. Zároveň vo svojom vyjadrení navrhol kvôli identifikácii žalovaného vyžiadať si dedičské spisy. Vo svojom poslednom vyjadrení SPF uviedol, že súhlasí s navrhovanou výškou finančnej náhrady. 3.Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu ako aj zástupcu Slovenského pozemkového fondu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. 4.Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, vyjadrením k žalobe, výpisom z LV, kópiou z katatastrálnej mapy, vyjadrením k žalobe, inzerátmi predloženými žalovaným, replikou, duplikou, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29. 7. 2026, ospravedlnením z neúčasti zo strany SPF, prípisom Obce Klenovec zo dňa 16. 4. 2026 ako aj 22. 7. 2026, oboznámil sa obsah pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3D/236/2007 a sp. zn. 8C/54/2024. 5.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že vo vzťahu k návrhu SPF týkajúceho sa identifikácie domnelých právnych nástupcov po zomrelom D. F. uvádza, že návrh SPF vo vzťahu k procesnému posúdeniu právnych nástupcov a návrhu na dokazovanie lustráciou v dedičských spisov považuje že neopodstatnený, poukazuje na vyjadrenie zo dňa 29. 7. 2026, body 6, 7 a 8, kde žalobca poukazuje na skutočnosť, že ak by nezistený vlastník D. F. mal právnych nástupcov, v dedičských konaniach, na ktoré poukazuje SPF, táto skutočnosť by bola riadne zistená už v uvedených konaniach, na základe uvedeného preto nemožno spochybňovať správnosť procesného označenia žalovaného tak ako je to uvedené v žalobe. K veci samej žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a neuplatnil si náhradu trov konania. 6.Podľa výpisu z katastra nehnuteľností Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor sú žalobca spoločne so žalovaným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti: -k pozemku registra „C“ KN parcelné číslo 1012, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 82 m2 a k pozemku registra „C“ KN parcelné číslo 1013, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 47 m2, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie E., obec Klenovec, okres C. G., -pozemku registra „C“ KN parcelné číslo 1014, druh pozemku trvalý trávnatý porast s výmerou 1882 m2, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie E., obec Klenovec, okres C. G., a to žalobca v pomere 2/3 k celku a žalovaný v pomere 6/18 k celku. 7.Podľa vyjadrenia Obce Klenovec podľa územnoplánovacej dokumentácie sú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, určené na využitie ako záhrada v intraviláne Obce Klenovec. Obec E. nemá výhrady k vyporiadaniu podielov v prospech žalobcu. Na sporných parcelách obec neplánuje využitie

vo verejnom záujme ani výstavbu verejno- prospešných stavieb. Všeobecná obvyklá trhová cena v intraviláne obce zastavaných plôch je od 2,5 – 3,5 Eur / m2 a záhrady alebo TTP od 1 – 1,5 Eur / m2. 8.V prvom rade súd uvádza, že žalobca riadne označil žalovaného v konaní, preto považuje námietky zo strany SPF v tomto smere za právne irelevantné. Súd sa stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že pokiaľ ide o procesnú námietku týkajúcu sa identifikácie žalovaného, s touto argumentáciou Slovenského pozemkového fondu sa nemožno stotožniť. Slovenský pozemkový fond poukazuje na osoby, ktoré boli v minulosti zapísané ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, a navrhuje vykonať dokazovanie dedičským spisom za účelom identifikácie právnych nástupcov D. F.. Uvedené tvrdenia však zostávajú iba v rovine hypotetických úvah a nie sú podložené žiadnym konkrétnym dôkazom. Ak by D. F. mal právnych nástupcov v konaniach, na ktoré poukazuje Slovenský pozemkový fond, táto skutočnosť by bola v dedičskom konaní riadne zistená a zohľadnená notárom pri zisťovaní okruhu dedičov. Práve účelom dedičského konania je spoľahlivé zistenie okruhu dedičov a právnych nástupcov poručiteľa. Pokiaľ z výsledkov dedičského konania takáto súvislosť nevyplýva, nemožno ju bez ďalšieho iba predpokladať. Žalovaný je v žalobe označený procesne správne a v súlade so všetkými údajmi, ktoré boli v čase podania žaloby objektívne dostupné. Návrh Slovenského pozemkového fondu na ďalšie dokazovanie je založený výlučne na ničím nepodložených domnienkach a nie je spôsobilý spochybniť správnosť procesného označenia žalovaného. 9.Podľa § 142 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (ods. 1). Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. (ods. 2). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti. (ods. 3). 10.Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že účelom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov. Rozhodnutím súdu podľa § 142 Občianskeho zákonníka sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy, preto ide o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Okrem zistenia okruhu spoluvlastníkov a výšky ich podielov podstatnými otázkami, ktorými sa súd musí zaoberať, je otázka spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva pri dodržaní zákonom stanovenej postupnosti spôsobov vyporiadania. V ustanovení § 142 OZ je zakotvený spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a to na základe súdneho rozhodnutia. Vzťah medzi zrušením spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov a rozhodnutím súdu vychádza z uprednostnenia dohody spoluvlastníkov. Ak však k nej nedôjde (nie je rozhodné z akého dôvodu), nastupuje spôsob vyporiadania súdom, ktorého význam spočíva aj v tom, že garantuje zrušenie spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie objektívne nie je možné. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je vždy návrhové a osobou oprávnenou podať návrh je výlučne spoluvlastník, bez ohľadu na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Občiansky zákonník taxatívne vymedzuje možné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva: a) reálne rozdelenie veci, b) prikázanie veci jednému (alebo viacerým) spoluvlastníkom za náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkmi podľa ich podielov. 11.V predmetnom spore sa žalobca domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX I. XXXX, pre k.ú. E., nakoľko k jeho zrušeniu a vyporiadaniu nedošlo dohodou. Ak dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nebola možná, žaloba je podaná dôvodne, pretože žalobcovi nezostáva nič iné, ako obrátiť sa na súd so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V danom prípade sa uplatňuje zásada, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom zväzku. Preto má súd za to, že žaloba je podaná dôvodne a je dôvodné, aby súd pristúpil k tomu, aby zrušil a následne podľa zákonných zásad vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu. Stranami sporu sú pritom všetci tí, ktorí sú ako podieloví spoluvlastníci zapísaní na liste vlastníctva.

12.Z uvedeného dôvodu súd svojim prvým výrokom rozsudku zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, a na ktorých vyporiadaní mal žalobca odôvodnený záujem s tým, že súd zistil, že žalobca nemieni zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovaným k tejto nehnuteľnosti a nevedel sa dohodnúť na zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva a túto parcelu mieni účelne využiť a potrebuje ju. 13.Následne súd pristúpil k tomu, že sa zaoberal vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a to podľa spôsobov, ako ich vymenúva Občiansky zákonník: a) reálne rozdelenie veci, b) prikázanie veci jednému (alebo viacerým) spoluvlastníkom za náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkmi podľa ich podielov. 14.Súd sa prioritne zaoberal vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti jej reálnym rozdelením, čím sa doslova myslí reálne rozdelenie parcely podľa zásad vyporiadania uvedených v Občianskom zákonníku. Súd mal za to, že takéto reálne rozdelenie parcely nie je dobre možné, nakoľko takýmto reálnym delením parcely (v prvom rade podľa zásady veľkosti spoluvlastníckeho podielu podielových spoluvlastníkov) by mohli vzniknúť nepochybne veľmi malé parcely, čo súd pripustiť nemôže. Jej delením na takéto veľmi malé časti by došlo k ich znehodnoteniu a jeho oddelené časti by nemohli slúžiť stanovenému účelu a nebolo by to ani účelné. Okrem toho, takéto skutočne reálne rozdelenie parcely by si vyžadovalo vypracovanie geometrického plánu a nikto v konaní vypracovanie takéhoto plánu nenavrhol a ani nežiadal a s takýmto delením za pomoci geometrického plánu by boli spojené zvýšené náklady. Taktiež súd poznamenáva, že reálne rozdelenie nehnuteľností pritom ani jedna zo strán sporu nenavrhla. 15.Vzhľadom na to, že reálne rozdelenie nehnuteľností nebolo dobre možné, pristúpil súd k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a to druhým spôsobom - prikázaním vecí jednému (alebo viacerým) spoluvlastníkom za náhradu. V danom prípade sa javilo ako najvhodnejšie riešenie prikázanie parciel do výlučného vlastníctva žalobcu v súlade s jeho žalobou, ktorý má záujem o tieto nehnuteľnosti a aj ich reálne užíva. Pre rozhodnutie sú v danom prípade zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Možno prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Aplikujúc uvedené zásady súd má za to, že je dôvodné, aby prikázal spornú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca s takýmto návrhom súhlasí (sám o to žiada), je solventný na vyplatenie vyporiadavacieho podielu, z hľadiska hospodárenia je pre neho účelné, aby tieto nehnuteľnosti, ktoré užíva aj v celosti vlastnil. Okrem toho žalovaný nemá záujem o prikázanie nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a SPF súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu. 16.Prikázanie nehnuteľnosti niektorému zo spoluvlastníkov je nevyhnutne spojené s jeho povinnosťou vyplatiť primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníckeho vzťahu rozhodnutím súdu vylúčený. Súdna prax sa musela vysporiadať s koncepciou primeranej náhrady z pohľadu, akým spôsobom má byť stanovená jej výška. Primeraná náhrada za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. 17.Pri určení primeranej náhrady za vyporiadaný podiel súd vychádzal zo súhlasných vyjadrení strán sporu za spoluvlastnícky podiel 6/18 k celku na pozemkoch registra „C“ KN parcelné čísla 1012, 1013 a 1014 a stanovil finančnú náhradu v jednotkovej cene vo výške 1,40 EUR/m2, spolu: 938,45 EUR (670,32 m2 x 1,40 EUR/m2). 18.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu. Možno konštatovať, že obe strany sporu vzhľadom na charakter konania boli plne úspešné, nemožno teda ani u jednej z nich hovoriť o ich úspechu či neúspechu. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesného úspechu vo veci, aj v danom prípade ani žalobca ani žalovaný neodchádzajú z konania ohľadne veci samej s menšou hodnotou, než s ktorou do konania vstupovali. Inak povedané, pokiaľ teda ide majetkovú hodnotu strán sporu ohľadne veci samej, táto je v čase rozhodnutia súdu rovnaká ako v čase začatia konania. Spravodlivé je tak vzhľadom na charakter konania, aby každá zo strán sporu

znášala svoje vlastné náklady konania, ak sa im nepodarilo dospieť k dohode o vyporiadaní bez nutnosti ingerencie zo strany súdu. Poučenie: –2–

10C/43/2026

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak povinní dobrovoľne nesplní, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.