Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 8Er/92/2011 7811200984 11. 06. 2024 JUDr. Marian Tengely ECLI:SK:OSRV:2024:7811200984.2
Uznesenie Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C., zastúpený JUDr. Attila Elek, advokát, so sídlom Jovická 2, 048 01 Rožňava, IČO: 42 331 374, pre vymoženie istiny vo výške 4.016,05 eura s príslušenstvom, vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, takto rozhodol: Exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e . odôvodnenie: 1. Oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 4.016,05 eura s prísl., na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. sp. zn.: EC 30019/09 zo dňa 30.07.2010. 2. Poverením č. 5808 031282 zo dňa 04.02.2011 poveril súd súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Predmetné poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 10.02.2011. 3. Povinný dňa 13.08.2018 doručil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uhradenia plnej sumy. 4. Súdny exekútor na výzvu súdu podaním, doručeným súdu dňa 07.08.2023 oznámil, že k uhradeniu v plnom rozsahu nedošlo. Z predmetného oznámenia vyplýva aktuálne vyčíslenie, z ktorého je zrejmé, že celkový vymáhaný nárok na pohľadávku oprávneného predstavuje 14.019,27 eura, do dňa vyhotovenia oznámenia súdneho exekútora bola na predmetnú pohľadávku oprávneného uhradená suma 12.234,65 eura, zostatok na pohľadávku oprávneného ku dňu vyhotovenia oznámenia súdneho exekútora teda predstavuje 1.784,62 eura. 5. Z aktuálneho vyčíslenia je tiež zjavné, že vymáhaný nárok na trovy exekúcie predstavuje spolu sumu 3.735,39 eura, pričom do dňa vyhotovenia oznámenia súdneho exekútora bola na trovy exekúcie uhradená suma 3.715,35 eura, zostatok na trovy exekúcie tak ku dňu vyhotovenia oznámenia súdneho exekútora činil 20,04 eura. 6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že spolu predstavovala exekučná pohľadávka sumu vo výške 17.754,45 eura, do dňa vyhotovenia oznámenia súdneho exekútora bola uhradená čiastka 15.950,00 eur, zostatok celkovej dlžnej sumy ku dňu vyhotovenia oznámenia súdneho exekútora teda činil 1.804,66 eura.
7. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 10. 11. 2023 predložil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že v danom exekučnom konaní exekučný titul predstavuje – Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. zo dňa 30. 07. 2010, sp zn.: EC 30019/09, (ďalej len ,, rozhodcovský rozsudok “ alebo ,, exekučný titul “). V rámci tohto konania vedeného na Rozhodcovskom súde, zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. (ďalej len ,,rozhodcovský súd “) si žalobca uplatňoval svoj nárok vyplývajúci zo Zmluvy č. 120050505 uzatvorenej dňa 24. 03. 2005 medzi Q-CAR, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 480 444. Súčasťou označenej zmluvy mala byť aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v Spoločných ustanoveniach predmetnej dohody, z ktorej vyplýva, že ,,Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejo Zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené Rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu.“ V danom prípade sa zrejme jedná o rozhodcovskú doložku, keďže práve s poukazom na tento bod dohody si rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu (t. č. oprávneného, viď odôvodnenie rozhodcovského rozsudku str. 1). 8. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil na rozhodcovskom súde, je povinný toho názoru, že súd má z úradnej povinnosti podrobiť súdnej kontrole najmä rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v samotnom závere, bez akéhokoľvek označenia, že sa jedná o rozhodcovskú doložku, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Povinný dodal, že táto rozhodcovská doložka je súčasťou vopred pripravenej formulárovej dohody, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu. 9. Povinný má za to, že táto rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, pretože rozhodcovská doložka nebola osobitne vyjednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť dohody a núti druhú zmluvnú stranu (t. j. v danom prípade povinného) podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred určenými rozhodcami a zároveň núti povinného podrobiť sa vopred stanoveným pravidlám rozhodcovského konania. V porovnaní s ostatnými podmienkami dohody je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Rozhodcovskú doložku považuje povinný za neprijateľnú podmienku, pretože praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromným rozhodcovským súdom, ktorý si oprávnený predformuloval v dohode a na výbere ktorého spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. 10. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami (Smernica Rady 93/13/EHS), a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom – podmienkou. 11. Povinný je toho rozhodného názoru, že pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky, je plne dôvodné zastavenie exekúcie, pretože pri nekalej povahe samotnej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že ani v konaní, v ktorom sa vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky či rozpor s dobrými mravmi. Nekalá povaha rozhodcovskej doložky preto dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. 12. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je podkladom na vykonanie tejto exekúcie, bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, resp. neprijateľnosť zmluvnej podmienky, spočíva v tom, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy, čo má za následok, že takto vydané
rozhodnutie nenadobudlo materiálnu vykonateľnosť, ktorá je nevyhnutná na to, aby rozhodnutie mohlo byť exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku. 13. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami povinný poukázal na judikát NS SR R 46/2011 v ktorom konštatoval, že oprávnenie (exekučného) súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, či v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu (pozri § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach (napríklad pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res iudicata). 14. Povinný taktiež poukázal na skutočnosť, že žaloba bola podaná na rozhodcovský súd dňa 24. 04. 2009 (viď rozhodcovský rozsudok), pričom z jeho odôvodnenia vyplýva skutočnosť, že veriteľ (žalobca) v Liste zo dňa 30. 06. 2005 označenom ako ,,Oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu“ oznámil odstúpenie od Zmluvy č. 120050505 zo dňa 24. 03. 2005 a splatnosť celého dlhu. Z uvedeného vyplýva, že zo strany rozhodcovského súdu došlo k priznaniu nároku, ktorý v čase podania žaloby na rozhodcovský súd bol premlčaný. 15. Rozhodcovský súd ďalej v danom rozhodcovskom spore posúdil Zmluvu č. 120050505 zo dňa 24. 03. 2005, nie ako spotrebiteľskú zmluvu, ale ako zmluvu o úvere podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991). K tomuto rozhodnutiu rozhodcovský súd dospel napriek tomu, že Zmluva č. 120050505 zo dňa 24. 03. 2005 spĺňa všetky zákonom požadované atribúty, aby mohla byť posudzovaná ako spotrebiteľská zmluva, keďže táto zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, ako aj v zmysle definície podľa ustanovenia § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z. z. Z tohto dôvodu je povinný rozhodného názoru, že v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení. 16. Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa na takúto doložku (zmluvu) hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex officio). 17. V danom prípade bola súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky ich spory budú riešené pred Rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto (a obdobným) obsahom už najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu (k tomu pozri rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 1 ECdo 12/2014, 2 ECdo 147/2013, 3 Cdo 13/2013, 4 ECdo 92/2014, 5 Cdo 44/2013, 6 ECdo 184/2013). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla ani v danom prípade založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol – z pohľadu preskúmavanej veci – založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností povinný záverom navrhol, aby exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil a aby priznal povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 176,08 eura a zaviazal oprávneného mu ich uhradiť v plnej výške. 18. Oprávnený vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 15.01.2024, poukázal na to, že keďže žalovaný (povinný) nerozporoval žiadnu nárokovanú čiastku, ani jej časť, nijakým spôsobom nespochybnil nárok žalobcu (oprávneného), rozhodcovský súd rozhodol v zmysle predložených listinných dôkazov. Rozhodnutím - Rozhodcovským rozsudkom č. EC 30019/09 zo dňa 30.07.2010 vydaným Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, bola žalovanému
(povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) uplatňovanú v konaní. Predmetný Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2010 a vykonateľnosť dňa 01.10.2010. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. 19. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní „Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.“ 20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. 21. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. 22. Oprávnený ďalej poukázal na to, že povinný svojím vlastnoručným podpisom vyjadril súhlas s uzatvorením rozhodcovskej doložky, nakoľko všeobecné obchodné podmienky tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Povinný sa uzatvorením rozhodcovskej doložky nevzdal práva na súdnu ochranu poskytovanú všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, nakoľko rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. 23. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej zmluvy zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej zmluvy. 24. Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica Rady 93/13/EHS“). Podľa odseku 1 písm. q) Prílohy tejto smernice je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory neupravené právnymi ustanoveniam výhradne arbitrážou. V predmetnej právnej veci riešil spor arbitrážou (rozhodcovským konaním) oprávnený a nie povinný. Okrem toho, nie je splnená ani podmienka existencie sporu neupraveného právnym ustanoveniam. Podľa konštatovaného záveru súdnej judikatúry a odbornej literatúry, ako aj iných jazykových verzií smernice, ide o rozhodcovské konanie nemajúce oporu v príslušnej právnej úprave, a teda o nezákonné rozhodcovské súdy (napr. Bandúrová, M.: Rozhodcovská doložka a plná moc. Právní rozhledy, 2009, č. 8, s. 293 a nasl.). 25. Oprávnený tiež poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, v zmysle ktorého „Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť
hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúce bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. 26. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02.03.2011, sp. zn. 12Cmo/13/2010, pričom tento súd dokonca výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL v zmysle jeho bodov č. 36 – 39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. 27. Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 23Cdo/1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený zastáva názor, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne a nie je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, s ustanoveniami zákona č. 643/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ani s ustanoveniami Smernice Rady 93/13 EHS. Pričom táto už bola predmetom skúmania okresného súdu pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi. 29. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. 30. Oprávnený k predmetnej veci ďalej uviedol, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v ustanoveniach § 57 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. 31. Z (listinných) dôkazov tvoriacich súčasti súdneho spisu, najmä z rozhodcovského rozsudku, Zmluvy č. 120050505 a Dohody o platbách – faktúry súd zistil nasledovné: Predchodca oprávneného (pozn. Q - CAR, a.s.) a povinný uzavreli dňa 24.03.2005 Zmluvu č. 120050505, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý účelový úver na kúpu predmetu financovania – ojazdeného motorového vozidla zn. Opel Tigra 1,4, vo výške 226.400 Sk s 18,14 % RPMN, pričom povinný sa predmetný úver zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 9.189,00 Sk počnúc prvou splátkou splatnou dňa 08.04.2005. Povinný sa tiež zaviazal zaplatiť spracovateľský poplatok vo výške 3.962,00 Sk, poplatok za preverenie vozidla v sume 4.900,00 Sk a manipulačný poplatok vo výške 1.190,00 Sk splatný po ukončení zmluvného vzťahu. Dohodnutá kúpna cena predmetu financovania v zmysle zmluvy činila 283.000,00 Sk. Podľa zmluvy bola jej neoddeliteľnou súčasťou aj dohoda o platbách – faktúra, z ktorej vyplýva, že mesačná splátka pozostávala zo splátky úveru s dohodnutým úrokom vo výške 7.649,00 Sk a z nákladov na havarijné poistenie vo výške 1.540,00 Sk a že povinný sa zaviazal vrátiť predchodcovi oprávneného celkovú sumu 367.152,00 Sk (okrem poistenia). 32. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka je upravená v rámci Spoločných ustanovení vyššie uvádzanej Zmluvy č. 120050505 v tomto znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené Rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné.“
33. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“) sú spotrebiteľskými zmluvami kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 34. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 35. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). 36. Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 37. Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 38. V zmysle ust. § 243m zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2018. 39. Podľa ust. § 243h ods. 1 zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 40. Exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. (ust. § 243b ods. 1 zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení) 41. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do účinnosti zákona č. 299/2013 Z. z. (ďalej v texte len ako "Exekučný poriadok") exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. 42. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky. 43. Podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v ust. § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). 44. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní podľa úpravy uvedenej vyššie. Z ust. § 45 ZRK vyplýva súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje vady, t.j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
45. Je nesporné, že Zmluva č. 120050505 uzavretá medzi predchodcom oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú na jednej strane spoločnosť Q - CAR, a.s. (dodávateľ), ktorej predmetom činnosti je (o. i.) aj poskytovanie úverov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu figuruje subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak mal, vzhľadom na vyššie uvedené, za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy č. 120050505 postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka alebo označenie Zmluvy č. 120050505 ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka, teda nie je žiadnou prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa. 46. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu „slabšej“ zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. 47. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy č. 120050505, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom (napr. negociačným vyjednávaním) zmeniť obsah Spoločných ustanovení uzavretej zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku (en bloc). 48. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. 49. Súd preto preskúmal vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku, či nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v súlade s ust. § 53 ods. 1 OZ. Rozhodcovská doložka tvoriaca súčasť Spoločných ustanovení Zmluvy č. 120050505, ktorá vyžaduje od povinného, aby všetky spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní pred výhradne jedným rozhodcovským súdom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom v majetkových sporoch zo zmluvy a v súvislosti s ňou. Rozhodcovská doložka nebola medzi dodávateľom a spotrebiteľom individuálne dojednaná, povinný ako spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah Spoločných ustanovení zmluvy, nakoľko boli spísané na predtlačenom formulári. Ich súčasťou bol aj vopred pripravený obsah rozhodcovskej doložky a povinný, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami, mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. (napríklad Uznesenie Krajského súdu v Žiline, č.k. 20CoE/94/2012 zo dňa 11.07.2012) Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulované v rámci Spoločných ustanovení vyššie uvádzanej zmluvy je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. 50. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s ust. § 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná. 51. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 52. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 53. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 54. V zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 55. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, a preto aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. 56. Keďže právomoc Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto predmetnú exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil. 57. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, o tom kto a v akej výške (v prípade ich uplatnenia) bude povinný tieto trovy znášať, rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie (§ 364 Civilného sporového poriadku).