Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 11C/77/2023 7823201892 31. 05. 2024 JUDr. Peter Dudič ECLI:SK:OSRV:2024:7823201892.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcov 1) A. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX C. D. A., 2) mal. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX C. D. A., 3) mal. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX C. D. A., žalobcovia 2) a 3) zastúpení zákonnou zástupkyňou - žalobkyňou 1), 4) mal. F. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., 5) mal. D. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., žalobcovia 4) a 5) zastúpení zákonnou zástupkyňou - matkou C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., všetci zast. JUDr. Michalom Matalom, advokátom so sídlom T. G. Masaryka 8, 984 01 Lučenec, proti žalovanej Generali Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, 110 00 Praha, Česká republika, vykonávajúca podnikateľskú činnosť v SR prostredníctvom svojej organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3A,841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, zast. advokátskou kanceláriou SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlova 3, 040 01 Košice, IČO: 51 717 395, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto rozhodol: I. Konanie v časti zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni 1/ vo výške 10.500,- eur, žalobcovi 2/ vo výške 1,750,- eur, žalobkyni 3/ vo výške 1.750,- eur, žalobcovi 1/ vo výške 1.750,- eur a žalobkyni 5/ vo výške 1.750,- eur z a s t a v u j e . II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobu v prevyšujúcej časti náhrady nemajetkovej ujmy
z a m i e t a.
IV. Žalobcom 1/ až 5/ p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, ktorá bude vyčíslená súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 23.8.2023 domáhali od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 30.000 eur pre žalobkyňu 1/ a súm po 15.000 eur pre žalobcov 2/ až 5/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy. 2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 25.4.2023 v čase okolo 07:15 hod. spôsobil vodič I. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, B. I. dopravnú nehodu, keď viedol motorové vozidlo značky C. K. XXX evč. L., ktoré po štátnej ceste 1/16, v smere od Rožňavy do Košíc, kde v km 399 pri obci M., okres L., svojím vozidlom prešiel do ľavého jazdného pruhu, odkiaľ sa snažil vrátiť späť do pravého jazdného pruhu, kde došlo k čelnej zrážke s oproti idúcim osobným motorovým vozidlom značky Škoda Fabia, evč. B., ktoré riadil vodič E. B., nar. X.X.XXXX, pričom spolujazdcom mu bola N. G., nar. XX.X.XXXX, ktorá po náraze utrpela zranenia a počas jej prevozu na ošetrenie do NsP Košice - Šaca došlo k jej úmrtiu. Dňa
25.4.2023 bolo vyšetrovateľom PZ odboru kriminálnej polície OR PZ Rožňava začaté trestné stŕhanie pre prečin usmrtenia pod ČVS: ORP—126/1-VYS-RV-2023, ktoré bolo zastavené ako neprípustné podľa § 9 Trestného poriadku, pretože podozrivý zo spáchania skutku I. A. zomrel dňa XX.X.XXXX. K príčinám nehody poukázali na znalecký posudok znalca z odboru cestná doprava - N. B. B. č. 27/2023. Pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu N. G., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola spolujazdkyňou v motorovom vozidle E. G.. Žalobkyňa v rade 1/ bola dcérou N. G., žalobcovia v rade 2/ až 5/ sú vnukmi N. G.. Žalobkyňa v rade 1/ prišla o svoju matku a žalobcovia v rade 2/, 3/, 4/ a 5/ o svoju starú matku. Jej smrť prišla neočakávane a absolútne nepredvídateľne vo veku 56 rokov. Každá spomienka na nebohú vyvoláva v žalobcoch beznádej niečo zmeniť, ochromí ich a nevedia sa na nič sústrediť. Po tragédii prežívajú opodstatnenú traumu, zúfalstvo, smútok, citovú ujmu, úzkosť z trvalej straty blízkej osoby a nemožnosti ďalšieho spoločného života s blízkou osobou. V dôsledku protiprávneho konania stratili žalobkyňa v rade 1/ svoju matku a žalobcovia v rade 2/ až 5/ svoju starú matku, došlo tak k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov, konkrétne do ich práva na súkromie a rodinný život. Náhla smrť najbližšej osoby celú rodinu šokovala, ochromila a do dnešného dňa sa nevedia zmieriť so stratou najbližšej osoby. Nebohá N. G. sa narodila dňa XX.X.XXXX. Jej manžel O. G., nar. XX.XX.XXXX zahynul ešte v roku 1998. Spolu s manželom mali dve deti: dcéru A. B. (žalobkyňu v rade 1/), nar. X.X.XXXX a syna O. G., nar. XX.X.XXXX, ktorý zahynul dňa 17.10.2010. V čase až do tragickej dopravnej nehody žila N. G. v rodinnom dome v obci H.. Žalobcovia v rade 1/ až 3/ žili v susednej obci Budulov vo vzdialenosti asi 9 km od bydliska svojej matky resp. starej matky a boli s ňou v každodennom osobnom a telefonickom kontakte. Žalobcovia v rade 4/ a 5/ žili v neďalekých Košiciach a boli so svojou starou matkou v neustálom kontakte. Žalobkyňa v rade 1/ bola dcérou N. G.. Nebohá jej bola emocionálne a rodinne najbližšou osobou. Nebohá plnila pre žalobkyňu v rade 1/ úlohu dôverníčky, priateľky a spoločníčky. Po dopravnej nehode sa žalobkyni v rade 1/ zmenil pokojný život, nevie sa dať dokopy, pretože u nej neustále pretrvávajú spomienky na nebohú matku. Žalobkyňa v rade 1/ aj s ostatnými členmi svojej rodiny svoju nebohú matku pravidelne navštevovala. Tieto ich spoločné stretnutia sú už minulosťou a chýbajú jej. N. G. chodila každoročne na spoločné zahraničné dovolenky so žalobkyňou v rade 1) ako aj ostatnými členmi jej rodiny. Žalobkyňa v rade 1/ je od tragickej nehody v zlom psychickom stave a nevie sa zmieriť so smrťou najbližšej osoby. Každá spomienka na nebohú vyvoláva v žalobkyni v rade 1/ beznádej niečo zmeniť, ochromí ju a nevie sa na nič sústrediť. Po tragédii prežíva opodstatnenú traumu, zúfalstvo, smútok, citovú ujmu, úzkosť z trvalej straty matky a nemožnosti ďalšieho spoločného života s matkou. N. G. bola pre ňu nenahraditeľnou osobou. Bola si s matkou navzájom obzvlášť blízka aj vzhľadom na skutočnosť, že v minulosti tragicky prišla o otca a brata a matka ju vychovávala sama. Nebohá až do svojej smrti pracovala ako učiteľka v materskej škôlke. Nebohá N. G. vedela svojim vnukom (žalobcom v rade 2/ až 5/) poradiť, pomôcť, zabaviť a vychovávať ich k pracovitosti, statočnosti, zodpovednosti, morálnym hodnotám a úcte k ľuďom. Vzťahy v rodine boli medzi všetkými jej členmi harmonické. Plnila pre ostatných členov rodiny úlohy dôverníka, priateľky, partnerky a spoločníčky. Bola spoľahlivou oporou pre rodinný život. Po tragédii prežívajú žalobcovia v rade 2/ až 5/ opodstatnenú traumu, zúfalstvo, smútok, citovú ujmu, úzkosť z trvalej straty starej matky a nemožnosti ďalšieho spoločného života. Žalobca v rade 2./ mal v čase dopravnej nehody 6 rokov. Žalobkyňa v rade 3./ mala v čase dopravnej nehody 12 rokov. Žalobca v rade 4./ mal v čase dopravnej nehody 12 rokov. Žalobkyňa v rade 5./ mala v čase dopravnej nehody 15 rokov. V dôsledku úmrtia starej matky, ktorá bola stále v produktívnom veku prišli o biologicky, emocionálne a rodinne blízku osobu, ktorá je pre dieťa absolútne nenahraditeľná (obzvlášť v takom nízkom veku). Stratili akúkoľvek možnosť žiť v úplnej rodine aj so starou mamou, s ktorou boli prakticky v každodennom kontakte a boli na ňu citovo naviazaní. Stratili možnosť prežívať so svojou starou matkou detstvo, dospievanie, štúdium, profesijný život, zakladanie vlastnej rodiny a tiež prišili o možnosť všestranne rozvíjať svoju osobnosť aj pod vplyvom svojej starej matky, ktorá je pre formovanie osobnosti dieťaťa, obzvlášť nezastupiteľná. Žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia nie je preto v prípade tak intenzívneho zásahu do osobnostných práv žalobcov postačujúca. Neodstrániteľnosť a trvalosť následku, spočívajúceho v úmrtí blízkej osoby, preto podľa názoru žalobcov opodstatňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Motorové vozidlo značky C. K., evč. L., ktorým bola spôsobená škoda, bolo v čase vzniku nemajetkovej ujmy žalobcov povinne zmluvne poistené u žalovanej. Povinnosť nahradiť spôsobenú škodu má teda aj žalovaná ako poisťovateľ. Poškodení žalobcovia majú pritom podľa § 15 zákona o PZP právo domáhať sa náhrady škody priamo aj proti poisťovateľovi. V súvislosti s uplatnenou výškou náhrady nemajetkovej je nutné poukázať na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je nenapraviteľná, a bude sprevádzať žalobcov po celý zvyšok ich života. Za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch považujú sumu vo výške 30 000,- EUR pre žalobkyňu v rade 1./ a sumu vo výške 15 000,- EUR pre žalobcov v rade 2./ až 5./.
3. Žalobcovia k žalobe pripojili listinné dôkazy a to: uznesenie P. I. Q. L. ČVS: ORP-126/1-VYS-RV-2023 zo dňa 24.6.2023, rodné listy žalobcov 1/, 3/, 4/ a 5/, úmrtný list O. G. a lustráciu poisťovateľa podľa EČV. 4. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že nároky uplatnené predmetnou žalobou neboli u žalovanej doposiaľ uplatnené, preto žalovaná doposiaľ nemohla pristúpiť k ich likvidácii. Poukázal na § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP. Namietla uplatnené nároky žalobcov, a to preukázanie ich právneho základu ako i uplatnenú výšku žalovaných nárokov, ktorú považuje za neprimeranú vzhľadom na obmedzenia ustanovené osobitnými predpismi, ktoré platia pre priznávanie týchto nárokov. Žalobcovia doposiaľ jednoznačne nepreukázali zásah do ich osobnostných práv, spočívajúcich v zásahu do práva na súkromný a rodinný život. Čo sa týka uplatnenej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, tá nezodpovedá rozhodovacej praxi slovenských súdov čo sa týka priznávanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých poškodených v obdobných prípadoch. S podanou žalobou nesúhlasila a žalobou uplatnené nároky považuje za nepreukázané v uplatnenej výške a tým žalobu za nedôvodnú. V časti čo do výšky považuje nároky uplatnené žalobou za neprimerané, kedy uplatnené nároky vybočujú z rámca náhrad nemajetkových ujem priznávaných súdmi v obdobných veciach. Žalobcovia v žalobe neuvádzajú, akým spôsobom dospeli k výške požadovanej žalovanej čiastky a ani ju žiadnym spôsobom v uplatnenom rozsahu nepreukazujú. Žalobcovia nepreukázali (predmetné len tvrdia), že v dôsledku úmrtia nebohej pri dopravnej nehode utrpeli zásah do práva na ochranu osobnosti a ak áno, či bol zásah v takom rozsahu, aby bolo potrebné ich odškodniť v peňažnej forme v uplatnenom rozsahu. Psychická ujma spôsobená v dôsledku ťažkého ublíženia, či smrti blízkej osoby sa posudzuje z pohľadu obvyklého (priemerného) človeka, a prípadné zvýšenie alebo naopak zníženie poskytovanej náhrady závisia od preukázaných osobitných a pre daný prípad špecifických okolností (či už na strane dotknutých osôb alebo osoby, ktorá do ich práv neoprávnene zasiahla). Žaloba neobsahuje žiadne špecifické, pre tento prípad výnimočné okolnosti požadovanej nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške. Žalobcovia nepredkladajú žiadnu argumentáciu spočívajúcu v existencii takých osobitných okolností vo vzťahu k odôvodneniu nimi konkrétne uplatnenej výšky nemajetkovej ujmy v požadovanej výške. Poukázala na viaceré rozhodnutia súdov SR týkajúce sa samotného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a tiež určenia výšky nemajetkovej ujmy pozostalým. Ďalej uviedla, že žalobcom boli predložené dva návrhy na uzavretie mimosúdnej dohody, ktoré neboli zo strany žalobcov akceptované. Napriek neúspešným mimosúdnym rokovaniam, žalovaná je pripravená pristúpiť k čiastočnej úhrade žalovaných nárokov, a to v rozsahu, v akom považuje uplatnené nároky za primerané vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu a rozhodovaciu prax súdov. Za adekvátne a primerané vzhľadom na okolnosti prípadu a rozhodovaciu prax súdov považuje priznanie nároku žalobcovi 1) ako pozostalej dcére vo výške 10.500 eur a pozostalým vnukom každému po 1.750 eur. Žalovaná v tomto prípade prihliadla aj na okolnosti hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k žalobcovi 1) ako pozostalej dcére, a síce na skutočnosti, že žalobca 1) prišiel o svojho jediného žijúceho rodiča a už v živote stratila blízke osoby, ktorými bol jej otec a brat. V súvislosti s uplatnenými nárokmi žalobcov 2), 3), 4) a 5) ako maloletých vnúčat nebohej z podanej žaloby dostatočne nevyplýva charakter a intenzita vzťahu k nebohej N. G.. Len existencia príbuzenského vzťahu nepostačuje na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, pokiaľ nie je preukázaná aj existencia citovej ujmy v dôsledku smrti nebohého. 5. Žalobcovia písomným podaním zo dňa 29.12.2023 uviedli, že žalovaná uhradila po podaní žaloby dňa 11.12.2023 pre žalobcu 2./ sumu 1.750 eur, pre žalobkyňu 3./ sumu 1.750 eur, pre žalobcu 4./ sumu 1.750 eur, pre žalobkyňu 5./ sumu 1.750 eur a pre žalobkyňu 1./ sumu 10.500 eur, preto berú žalobu v tejto časti späť, žiadajú konanie zastaviť a vo zvyšnej časti zotrvali na podanej žalobe, pretože považujú plnenia žalovanej za neprimerané vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu ako aj rozhodovaciu prax súdov. Žalobkyňa 1/ prišla o svoju matku a žalobcovia 2/, 3/, 4/ a 5/ o svoju starú matku. Jej smrť prišla neočakávane a absolútne nepredvídateľne vo veku 56 rokov. Domnievajú sa, že týmto činom došlo k tak neodčiniteľnej ujme a deštrukcii rodinných a vôbec interpersonálnych vzťahov, že na škále „závažnosti" si zaslúži maximum. Náhla smrť najbližšej osoby celú rodinu šokovala, ochromila a do dnešného dňa sa nevedia zmieriť so stratou najbližšej osoby a u všetkých žalobcov sú splnené podmienky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v uplatnenom rozsahu. V súvislosti s kvalitou vzťahov medzi žalobcami a nebohou pred dopravnou nehodou ako aj v súvislosti s preukázaním intenzity zásahu do ich rodinného a súkromného života v dôsledku tragickej dopravnej nehody žalobcovia navrhli vykonať dokazovanie výsluchom žalobkyne v rade 1./, výsluchom zákonnej zástupkyne žalobcov v rade 4./ až 5./ a výsluchom svedkov R. F., Žarnov - sused nebohej a R. S., Žarnov - sused nebohej.
6. Žalovaná na vyjadrenie žalobcov uviedla, že s podanou žalobou naďalej nesúhlasí a žalobou uplatnené nároky nad rámec uznaných a uhradených nárokov považuje za nepreukázané a tým žalobu za nedôvodnú. Nároky uplatnené žalobou naďalej za neprimerané, kedy uplatnené nároky podľa nášho názoru vybočujú z rámca náhrad nemajetkových ujem priznávaných súdmi v obdobných veciach. V ostatnom zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. 7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. 8. Súd dôkaz navrhnutý žalobcami a to pripojenie trestného spisu ORPZ Rožňava ORP – 126/1-VYSRV-2023 nevykonal, nakoľko ho považoval za neúčelný a nedôvodný. Skutočnosti ktoré by sa ním mali preukázať sú v tomto spore nesporné a sú časťou spisového materiálu a to samotné uznesenie OR PZ Rožňava zo dňa 24.6.2023, rovnako tak aj znalecký posudok vypracovaný N. B. B.. Súd vykonanie tohto dôkazu preto považoval za neúčelné. Súd rovnako tak neprihliadal na návrh žalobcov na vypočutie svedkov E. B. a J. O., nakoľko výsluch týchto svedkov nebol oznámený súdu včas s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi - uznesením OR PZ v Rožňave ČVS: ORP-126/1-VYSRV-2023 zo dňa 24.6.2023, rodnými listami žalobcov 1/, 3/, 4/ a 5/, úmrtným listom O. G., lustráciou poisťovateľa podľa EČV, lekárskou správou zo dňa 29.5.2024, znaleckým posudkom č. 27/2023 N. B. B. zo dňa 6.6.2023, výsluchom žalobkyne 1/, výsluchom zákonnej zástupkyne žalobcov 4/ a 5/, výsluchom svedkov a ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav: 9. Žalobcovia zotrvali na podanej žalobe, odkázali na svoje písomné vyjadrenia. Vzhľadom na čiastočné plnenia žalovanej zobrali svoje uplatnené nároky späť, pričom vo zvyšnej časti neuplatnených nárokov trvajú. 10. Žalovaná odkázala na písomné vyjadrenia. Nesúhlasila s výškou po zmene, resp. po časti späťvzatia žaloby zaplatenia. Nároky považuje za nedôvodné, uplatnené nároky vybočujú z rámca náhrad nemajetkovej ujmy priznávanej súdmi v obdobných veciach. Navrhla, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal náhradu trov konania žalovanej voči žalobcom vo výške 100 %. 11. Žalobkyňa 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že špecifikom jej rodinnej situácie je to, že mala už len mamu. Stratila otca, stratila postupne svojich rodičov, v dvadsiatich rokoch jej zomrel brat, naraz stratili krstnú mamu a jej najbližšia osoba bola jej mama. Keby vo svojom veku 33 rokov, nemala vlastnú rodinu, tak ostane úplne sama bez akýchkoľvek najbližších príbuzných. Neskutočne ju zasiahla ich smrť, najbližšia osoba s ktorou bola v dennodennom kontakte bola jej matka, vďaka nej vyštudovala vysokú školu, mohla nastúpiť do práce. Vďaka nej už od 2 rokov jej syna, mohla pracovať. Jej smrť prišla nečakane a nepraje to nikomu. Žalobkyňa 1/ je sestrička na jednotke intenzívnej starostlivosti, dennodenne resuscituje ľudí, zachraňuje ľudské život, ale vidieť vlastnú mamu ako ju resuscitujú, to ju neskutočne zasiahlo. Nedokáže sa s tým vysporiadať. Boli v telefonickom kontakte, stále sa stretávali, bývala odo nej 9 km. Pomáhala so strážením detí počas víkendov, keď musela pracovať, vyzdvihovala deti zo školy Vnútorne to veľmi ťažko prežíva, nečakala to. V mladom veku stratila mamu a je to niečo strašné. Odkedy sa to stalo má búšenie srdca, nespí, zasiahlo to celý jej život, strata je veľmi citeľná a veľmi jej chýba. Chodí na kardiológiu a užíva na to lieky. Nebohá bola učiteľkou v materskej škôlke, s deťmi – vnúčatami to vedela veľmi dobre, mali veľmi pekný vzťah, učila ich dobrým veciam, chodili k nej pravidelne, cez víkendy cez letné prázdniny, trávili spolu čas. Žili na dedine, učila ich k vzťahu k zvieratám, práci okolo domu, záhradkárčeniu. Mali pekný harmonický vzťah. Stratu znášajú ťažko. Jej dcér v pubertálnom veku, sa uzavrela do seba, syn má 8 rokov on sa nevie s tým vysporiadať, že už nie je medzi nimi. Veľakrát mali prebdené noci. S nebohou boli v dennodennom kontakte, telefonicky sa kontaktovali denne, keď prišla z práce, to bolo prvé, že ja jej musela zavolať, že je v poriadku takisto aj ona jej musela zavolať, že prišla z práce a je v poriadku. Trávili spolu aj dovolenky, aj minulý rok mali zakúpený pobyt na Rhodose, bohužiaľ sa tak nestalo už. Vzťah k žalobcom 4/ a 5/ hoci bývajú v Košiciach mala nebohá veľmi dobrý, boli v dennodennom telefonickom kontakte, navštevovali sa počas sviatkov. Jej strata ich tiež zasiahla. Natálka je v pubertálnom veku, tá sa takisto uzavrela. Bola plačlivá jeden čas, Dávid má 12 rokov. Je u nich zmena správania a stará mama im veľmi chýba. Problémy zvládli komunikáciou s deťmi, lekára nevyhľadali. Deti v období života v puberte, im je veľmi ťažké vidieť do hlavy ako to konkrétne prežívajú. Zatiaľ neuvažovali o psychologickej pomoci, pretože si myslí, že to zvládnu aj bez odbornej pomoci.
12. Zákonná zástupkyňa žalovaných 4/ a 5/ C. A. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX uviedla, že jej deti mali len jednu babku, keďže jej mama zomrela. Mali s ňou veľmi dobrý vzťah. Každý deň si volali, navštevovali sa, či to boli Vianoce, narodeniny meniny, v lete k nej chodili na prázdniny. Mali veľmi dobrý vzťah. Už sa s tým pomaly zmierili, ale na to sa nedá zabudnúť, že by zabudli na babku. Pomáhala im, keď niečo potrebovali, alebo keď niečo nevedeli pomohla im aj s učením. Nebohá bola dobrosrdečná, milá, chápavá, láskavá a hlavne dávala lásku deťom, dcére takisto aj mne. Brala ju ako za svoju svokru. Keď zomrel jej syn, zostala sama s dvoma deťmi, tak ju nebohá prichýlila. Neskôr sa dala dokopy a odsťahovala sa od nej do podnájmu. Doteraz boli stále v kontakte a stále jej pomáhala, finančne aj inak. Pomáhala aj deťom finančne, pri učení, starala sa o nich. Keď sa deti o tom dozvedeli, tak strašne plakali, nevedeli sa z toho spamätať, že prečo sa to stalo. Veľmi ťažko to znášali. Dcéra išla do detskej izby tam sa zatvorila a syn bol so mnou. Nechceli sa s nikým ani rozprávať. Dcéra sa zatvárala do izby a nechcela s nikým komunikovať. Teraz sa už dávajú dokopy, lebo už predsa dcéra má 15, syn bude mať 14. Ale stále na to myslia. Boli veľmi blízka rodina, považovala ju za svoju svokru, aj keď sa nezobrali s jej synom. K výške uplatnenej sumy uviedla, že nevie prečo 15.000 eur, tak sa dohodli so žalobkyňou 1/. 13. Svedok R. F. vo výpovedi uviedol, že so žalobkyňou 1/ sa pozná už dlho, s jej manželom sa kamaráti od detstva, je susedom nebohej. Bežne sa stretávali odkedy sa však stala táto vec odvtedy tam žalobkyňa 1/ tak často nechodí. So žalobkyňou 1/ sa nehnevá majú dobrý vzťah. Žalobkyňa 1/ jej vnuci a vnučky chodili k nebohej často na prázdniny, chodili aj v zime, vzájomne si pomáhali stará matka ich strážila, odkedy sa táto udalosť stala za posledný rok ich tam videl asi raz alebo dvakrát. S nebohou sa stretávali pomáhali si navzájom chodili na spoločné výlety, dovolenky, fungovali ako každá normálna rodina. Vie, že rodina žalobkyne 1/ na ňu spomína, plačú. Ani oni doma sa tak nerozprávajú ako predtým, lebo si stále spomínajú na mamku a babku. Ani veci nie tak fungujú medzi nimi ako predtým. 14. Svedok R. S. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňu 1/ pozná už od detstva, sú priatelia. Pozná aj jej manžela, majú spolu dobrý vzťah, nehnevajú sa. Dobrý vzťah mal aj so zosnulou pani G., ktorá bola jeho susedou. Deti žalobkyne 1/ k nej chodili skoro každý deň, rovnako tak aj žalovaná 1/ ju často navštevovala, mali spolu výborný vzťah. Navzájom si pomáhali, videl ich často pracovať v záhrade, suseda sa hrala s deťmi. Žalobkyňu 1/ určite bolí čo sa stalo, išlo o tragickú udalosť, o to tragickejšie je to, že stratila ďalšiu blízku osobu. Vie, že jej zomrel už aj brat a otec. Myslí si, že ju to dosť psychicky vzalo. Rovnako môže povedať aj o deťoch, že tie to znášali ťažko, plakali, stratili blízku osobu ako keby druhú mamu, nakoľko p. G. sa o nich často starala. Vnúčatá z Košíc k nej nechodili až tak často ale chodili tam. Spolu sa hrali so synom a dcérou p. B.. Tam boli tiež veľmi dobré vzťahy, nikdy tam neboli žiadne škriepky. Pomáhali si navzájom. Deti veľmi plakali, a keď ich videl, keď došlo k tej tragédii, kedy sa tam oni stretli, videl ich po tom nešťastí a nedá sa to opísať slovami. Pani G. sa veľmi tešila keď sa dozvedela, že idú na dovolenku. Ako susedia sa stále rozprávali aj cez plot, stretávali sa po dovolenke a ukazovala mu stále fotky, na ktorých sa tam hrala s deťmi. Fotila sa s deťmi pri mori. Na dovolenky chodila s pani B. a s p. B.. Bolo viac tých spoločných dovoleniek. Chodili nielen ku moru, ale aj po okolí. Žalobcovia chodia do domu nebohej, lebo je to rodinný dom, ale ten dom v nich vyvoláva zlé spomienky. Ale chodia tam, kosia a upratujú, aby neschátral. Je tomu už 1 rok, už to začína chátrať. 15. Uznesením OR PZ v Rožňave ČVS: ORP-126/1-VYS-RV-2023 zo dňa 24.6.2023 bolo trestné stíhanie začaté vo veci pre prečinu usmrtenia v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví, ku ktorému malo dôjsť tým spôsobom, že dňa 25.4.2023 v čase okolo 07.15 hod. viedol vodič I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I., J. XXX/XX, osobné motorové vozidlo zn. C. K. XXX, evč. L., po štátnej ceste I/16 v smere od Rožňavy do Košíc, kde v km 399 pri obci Hrhov, okr. L., svojim vozidlom prešiel do ľavého jazdného pruhu, kde došlo k čelenej zrážke s oprotiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. E. G., evč. B., ktoré riadil vodič E. B., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, ktorý po náraze utrpel zranenia s dobou liečenia nad 6 týždňov, spolujazdec N. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, po náraze utrpela zranenia a počas jej prevozu RZPčkou na ošetrenie do NsP Košice – Šaca, došlo k jej úmrtiu, vodič I. A. po náraze utrpel zranenia s dobou liečenia nad 6 týždňov, pričom ako vodič v tom čase nesmel viesť motorové vozidlo, nakoľko bola jeho schopnosť viesť motorové vozidlo znížená chorobou, nevoľnosťou a únavou, čím porušil pravidlá cestnej premávky, ustanovenie o povinnostiach vodiča podľa § 4 ods. 2 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení, zastavené z dôvodu jeho neprípustnosti podľa § 9 Trestného poriadku. 16. Zo znaleckého posudku č. 27/2023 Ing. Karola Köteleša zo dňa 6.6.2023 vyplýva, že bezprostrednou príčinnou vzniku dopravnej nehody bol spôsob jazdy vodiča I. A. na vozidla zn. Mercedes CLS 350,
evč. L., ktorý počas jazdy so svojim vozidlom prechádzal z jedného jazdného pruhu do druhého, pričom narazil do protiidúceho vozidla zn. Škoda Fabia, evč. B., ktoré viedol vodič E. B. v súlade s pravidlami cestnej premávky. Vodič I. A. pri jazde dostal mikrospánok, takže jeho vozidlo C. K. XXX, evč. L. sa pohybovalo po vozovke prakticky neovládateľne. O pohybe vozidiel pred zrážkou veľmi presne vypovedá predložený videozáznam, ktorý bol do vyšetrovacieho spisu zabezpečený od svedka T. E.. Z predloženého videozáznamu je zrejmé, že vodič I. A. na vozidle C. K. XXX strácal kontrolu nad vozidlom, ktorým vyšiel na pravú spevnenú krajnicu, následne prešiel úplne na ľavú krajnicu, kde vozidlo na chvíľu opustilo spevnenú vozovku a ľavými kolesami sa dostalo na nespevnenú krajnicu. Po strhnutí volantu sa vozidlo Mercedes CLS 350 dostalo do protismerného jazdného pruhu kde došlo k zrážke s oprotiidúcim vozidlom Škoda Fabia, ktoré riadil vodič E. B.. Z analýzy nehodového deja možno konštatovať, že vodič I. A. jazdil pred zrážkou rýchlosťou cca 81-89 km/h, a v dôsledku zvýšeného odporu kolies pri jazde po trávnatom povrchu došlo k miernemu zníženiu jeho rýchlosti na cca 77-85 km/h, čo bola jeho nárazová rýchlosť pri zrážke. Vodič E. B. jazdil pred zrážkou rýchlosťou cca 78-86 km/h, a v dôsledku predpokladaného krátkeho brzdenia tesne pred samotným nárazom došlo k zníženiu jeho rýchlosti na cca 66-72 km/h, čo bola jeho nárazová rýchlosť. Vodič E. B. na vozidle E. G. z technického hľadiska nemal žiadnu možnosť zrážke vozidiel zabrániť. Vodič I. A. na vozidle C. K. XXX, z hľadiska technického mal možnosť zrážke vozidiel zabrániť. Vodič I. A. na vozidle C. K. XXX, z hľadiska technického mal možnosť zrážke zabrániť za predpokladu, ak by dodržal pravidlá cestnej premávky. Vodič I. A. sa počas jazdy dostatočne nevenoval riadeniu motorového vozidla, predchádzal z jedného jazdného pruhu do druhého, čo bolo rozhodujúcou príčinou vzniku dopravnej nehody. 17. Z rodných listov vyplýva, že žalobkyňa 1/ je dcérou nebohej N. G., nar. XX.X. XXXX, žalobkyňa 3/ je dcérou žalobkyne 1/ a žalobcovia 4/ a 5/ sú deťmi O. G., nar. XX.X.XXXX (syn nebohej) a C. A., nar. XX.XX.XXXX. Podľa úmrtného listu O. G., nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. 18. Z lustrácie poisťovateľov podľa EČV vyplýva, že vozidlo EČV: L. bolo ku dňu 25.4.2023 poistené u poisťovateľa 0002 Generali Česká pojisťovňa a.s.. 19. Z lekárskej správy kardiologickej ambulancie U., S. zo dňa 29.5.2024 vyplýva, že žalobkyňa 1/ je v ambulancii vedená od roku 2023, pričom pacientkine poruchy srdcového rytmu s veľkou pravdepodobnosťou súvisia so stresom po tragickom úmrtí matky. 20. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. 21. Podľa hlavy I čl. 8 od. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 4.11.1950, ktorý Československá federatívna republika ratifikovala 19.3.1992 a pre Slovenskú republiku sa stal záväzný1.1.1993 právo na rešpektovanie rodinného, súkromného života, obydlia a korešpondencie. 22. Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.) každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 23. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov (oznámenie č. 209/1992 Zb.), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 24. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 25. Podľa § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vodič nesmie viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou, 26. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
27. Podľa § 13 ods. 1 až 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (ods. 1) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (ods. 2) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. (ods. 3). 28. Podľa § 16 OZ, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. 29. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. 30. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 31. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. 32. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou z motorových vozidiel (ďalej len „ZoPZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 33. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. 34. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 35. Podľa § 193 veta tretia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 36. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 37. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 38. Nakolˇko zˇalobcovia podani´m dorucˇeny´m su´du dnˇa 29.12.2023 vzali zˇalobu v cˇasti spa¨tˇ (v rozsahu plnenia žalovanou po podaní žaloby), o cˇiastocˇnom spa¨tˇvzati´ zˇaloby su´d rozhodol podlˇa § 144 a § 145 ods. 2 CSP a to tak, zˇe konanie v časti zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni 1/ vo výške 10.500 eur, žalobcovi 2/ až 5/ každému vo výške 1,750 eur zastavil. Vzhlˇadom na tu´ skutocˇnostˇ, zˇe k cˇiastocˇne´mu spa¨tˇvzatiu zˇaloby zˇalobcami dosˇlo esˇte pred zacˇati´m pojedna ´vania, su´hlas zˇalovanej s cˇiastocˇny´m spa¨tˇvzati´m sa nevyzˇadoval. 39. Právny vzťah medzi žalobcami a žalovanou je založený osobitným zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 24), v ktorom žalobcovia ako poškodení uplatňujú voči žalovanej ako subjektu poskytujúcemu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistné plnenie zahŕňa uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody, o. i. škody na zdraví a nákladov pri usmrtení (§ 4 ods. 2 písm. a/). Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy (náhrada nákladov spojených s liečením, strata na zárobku a pod.), ale aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona, akými sú napr. bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ), ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna teória prisudzuje zmysel škody (inej než materiálnej) aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej než majetkovej sféry poškodeného, t.j. ujmám imateriálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží poškodenému peňažná náhrada (odškodnenie). Aj podľa právnej úpravy poistenia občianskej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v smerniciach (Smernica Rady č.72/166/EHS, Smernica č. 90/232/EHS, Smernica č. 2000/26/ES) sú členské štáty povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených strán a potenciálnych obetí nehôd, a aby akékoľvek škody a ujmy v oblasti povinného poistného krytia cestujúcich motorových vozidiel nezostali neuhradené. Pri výklade pojmu škoda z hľadiska zákona č. 381/2001 Z.z. je treba vychádzať z toho, ako tento pojem poníma komunitárne právo. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú škodu, tak i nemajetkovú ujmu, ktorú považuje za nemajetkovú škodu. S použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody“, škoda na zdraví“ v citovaných ustanoveniach zákona č. 381/2001 (§ 4 ods. 1, 2, 4 a § 15 ods. 1 resp. § 24) a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.z. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2, 3 OZ preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa cit. zákona. Uvedené je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (R 61/2018). 40. Predmetom ochrany osobnosti podľa § 11 OZ sú rýdzo osobné práva, ktoré prináležia každej fyzickej osobe. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Následok - vznik nemajetkovej ujmy spočívajúci v porušení, resp. už ohrození osobnosti, súkromia a rodinného života dotknutej fyzickej osoby, je spojený pre pôvodcu zásahu s nepriaznivými priamymi následkami vo forme zvláštnych občianskoprávnych sankcií podľa § 13 OZ, a to upustenia od neoprávnených zásahov, odstránenia následkov takýchto zásahov a povinnosti poskytnúť primerané zadosťučinenie. Zadosťučinenie, ktorá sa priznáva postihnutej osobe na zmiernenie nepriaznivých následkov neoprávneného zásahu, t.j. nemajetkovej ujmy vzniknutej na súkromí fyzickej osoby, môže byť buď morálnym plnením alebo peňažným plnením. Základnou podmienkou pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch (tzv. materiálna satisfakcia) je existencia okolnosti dokladujúcich, že v konkrétnom prípade je morálne zadosťučinenie nepostačujúce z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých na strane žalobcu vzhľadom na jeho postavenie v rodine a spoločnosti. 41. Súčasťou práva na ochranu osobnosti, je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrňuje tiež právo fyzickej osoby na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi rodinného vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení OZ o ochrane osobnosti (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/93/2008 zo dňa 30.03.2010, sp. zn. 3Cdo/228/2012 zo dňa 26.09.2013, sp. zn. 5Cdo/265/2009zo dňa 17.02.2011). Osobitne vo vzťahu k dopravným nehodám, bolo vo viacerých rozhodnutiach konštatované, že do osobnostných práv oprávnených osôb, do práva na súkromie
a rodinný život, je zasiahnuté zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynul blízky príbuzný (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/77/2009 zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4Cdo/168/2009 zo dňa 20.04.2011 a sp. zn. 2Cdo/194/2011 zo dňa 27.11.2012). Súčasťou práva na súkromný a rodinný život, je teda aj právo na spolužitie s inými osobami, najmä s členmi rodiny. Neoprávneným zásahom do súkromia je tak aj spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti blízkej osoby (§ 116 OZ). Stratou jedného z členov rodiny dochádza k narušeniu existujúcich interpersonálnych väzieb, kedy pri určitej intenzite a istých kvalitách týchto väzieb vzniká neodčiniteľná ujma, ktorá postihuje pozostalých členov rodiny a náhrada tejto nemajetkovej ujmy v peniazoch je potom primeraným prostriedkom nápravy následkov takéhoto neoprávneného zásahu 42. V prípade úmrtia blízkej osoby (manžela, rodiča, detí), kedy bolo dotknuté právo na súkromný a rodinný život, predstavuje pre postihnutú osobu závažnú neodstrániteľnú ujmu na jej osobnosti (v takých prípadoch ide o ujmu sprevádzajúcu postihnutú osobu po celý jej ďalší život). Aby prišlo k naplneniu predpokladov stanovených v § 13 ods. 2, 3 OZ je nevyhnutné, aby v konkrétnom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do chráneného osobnostného práva, ďalej že u postihnutej fyzickej osoby došlo k vzniku nemajetkovej ujmy v značnej miere, a že medzi neoprávneným zásahom do chráneného osobnostného práva a nemajetkovou ujmou vzniknutou u postihnutej osoby v značnej miere existuje príčinná súvislosť. 43. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nebolo ani sporné, že žalobcovia sú aktívne legitimovanými na podanie tejto žaloby, pretože došlo k zásahu do ich práva na ochranu súkromného a rodinného života, a to usmrtením ich blízkeho príbuzného, matky a starej matky. Rovnako tak mal súd preukázanú pasívnu legitimáciu žalovanej, ktorá vyplýva z § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ktorá aj vzhľadom na početnú rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu a ústavného súdu, v sebe zahŕňa aj nárok poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy vymedzenej v § 11 a nasl. OZ, z čoho vyplýva, že náhrada nemajetkovej ujmy je krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda žalovaná je pasívne vecne legitimovaná v tomto spore. 44. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa v 1. rade je dcérou nebohej N. G. a žalobcovia v 2. až 5 rade sú jej vnúčatá. Žalobkyňa v 1.) rade mala v čase smrti svojej matky 33 rokov, žalobcovia v 2. až 5. rade neboli plnoletí. Bolo preukázané, že zosnulá nežila pred smrťou v spoločnej domácnosti so žalobcami. So žalobcami však mala veľmi dobrý vzťah, mali spoločné záľuby a záujmy, trávili spolu voľný čas, pravidelne sa stretávali, chodili spoločne na dovolenky. Žalobkyňa v 1. rade bola na matku citovo naviazaná, nakoľko po smrti jej otca a brata jej ostala už okrem jej vlastnej rodiny iba matka. Zosnulá bola v čase svojej smrti učiteľkou v materskej škole, pomáhala s výchovou o svoje vnúčatá, starala sa o ne, pomáhala im pri učení, podporovala ich aj finančne. V osobnom alebo telefonickom kontakte boli so zosnulou pravidelne, niekoľkokrát do týždňa. Žalobkyňa v 1. rade vo svojom výsluchu ozrejmila zhoršenie svojho zdravotného stavu, navštevuje kardiologickú ambulanciu. Odbornú pomoc psychiatra žalobcovia dosiaľ nevyhľadali, nepovažovali to za potrebné. V trestnom konaní bolo preukázané, že dňa 25.4.2023 v čase okolo 07.15 hod. viedol vodič I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I., J. XXX/XX, osobné motorové vozidlo zn. Mercedes CLS 350, evč. L., po štátnej ceste I/16 v smere od Rožňavy do Košíc, kde v km 399 pri obci Hrhov, okr. L., svojim vozidlom prešiel do ľavého jazdného pruhu, kde došlo k čelenej zrážke s oprotiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia, evč. B., ktoré riadil vodič E. B., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, ktorý po náraze utrpel zranenia s dobou liečenia nad 6 týždňov, spolujazdec N. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, po náraze utrpela zranenia a počas jej prevozu RZPčkou na ošetrenie do NsP Košice – Šaca, došlo k jej úmrtiu, vodič I. A. po náraze utrpel zranenia s dobou liečenia nad 6 týždňov, pričom ako vodič v tom čase nesmel viesť motorové vozidlo, nakoľko bola jeho schopnosť viesť motorové vozidlo znížená chorobou, nevoľnosťou a únavou, čím porušil pravidlá cestnej premávky, ustanovenie o povinnostiach vodiča podľa § 4 ods. 2 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení. Samotné zavinenie vodiča I. A. bolo preto ustálené v trestnom konaní. Súd je týmto rozhodnutím v rozsahu podľa § 193 CSP viazaný, pričom to ani nebolo v konaní sporné. Žalobcovia si v konaní uplatňujú nárok na ochrany ich osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ a to práva na ich súkromie a rodinný život, do ktorého bolo týmto protiprávnym konaním I. A. zasiahnuté. Je nesporné, že I. A. svojim protiprávnym konaním narušil celistvosť a integritu rodiny žalobcov, pretože zasiahol do ich práva na rodinný život a súkromie a spôsobil im ujmu, ktorej následky sú trvalé a neodstrániteľné, pretože ochudobnenie žalobcov v citovej oblasti je nenapraviteľné a permanentné. V konaní boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti a to zavinené protiprávne konanie I. A., ktorým
neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcov a spôsobil im nemajetkovú ujmu a aj príčinná súvislosť medzi týmto konaním a následkom. I. A. po dopravnej nehode zomrel, pričom jeho motorové vozidlo bolo poistené o žalovanej, čo tiež nebolo v konaní sporné. Vzhľadom na závažnosť zásahu a jeho dôsledky a to stratu blízkeho príbuzného, nie je morálne zadosťučinenie (nepeňažná satisfakcia) podľa § 13 ods. 1 OZ dostatočné a žalobcom vzniklo právo na relutárnu náhradu a preto je priznanie zadosťučinenia v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ opodstatnené a spravodlivé, pretože takáto náhrada môže aspoň čiastočne prispieť k zmierneniu ich ujmy, čo aj je zmyslom tejto právnej úpravy. 45. Keďže žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1, posledná časť vety OZ, ani trestná sankcia nepostačujú na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na strane žalobcov, ktorých právo na ochranu osobnosti bolo neoprávneným zásahom porušené s neodstrániteľnými následkami, majú žalobcovia právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. 46. Výška náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola v konaní sporná, má vyjadrovať objektívnu hodnotu straty, ktorú niekto utrpí smrťou blízkej osoby. Smrť každého človeka má približne rovnaké dôsledky v tom, že sa pretrhnú kontakty ostatných príbuzných s osobou zomrelého. Tieto dôsledky spočívajúce v strate blízkej osoby však každý človek prežíva rôzne a sú tak odstupňované hlavne tým, ako každý jednotlivec je schopný tieto negatívne životné skúsenosti spracovať a prekonať. Avšak bez ohľadu na spôsob vyrovnania sa s týmto tragickým následkom, následok stále zostáva rovnaký. Citová ujma nie vždy sa dá preukázať úplne detailne, najmä preto, že ide o stav, ktorý slovami je ťažko opísať, ako vyplýva aj z výpovedí žalobkyne v 1. rade a zák. zástupkyne žalobcov v 4. a 5. rade v tejto veci je pre poškodených nesmierne bolestivé opäť si vybavovať v pamäti spomienky na smrť ich blízkej osoby, a preto nie vždy je možné rovnaké peňažné ocenenie. Vzniknuté následky však možno kvalifikovať do určitej miery ako štandardné a potom ako následky, ktoré majú závažnejší dopad na zdravie (vážne psychické traumy, iné zdravotné následky) prípadne trvalý vplyv na stratu pracovnej a spoločenskej uplatniteľnosti a pod., intenzívnejšie a závažnejšie následky vznikajú tiež v prípade komplikovanejších vzťahov individuálnych prípadov (strata jediného dieťaťa, veľmi malého dieťaťa, alebo vôbec jediného žijúceho príbuzného), ktoré si nepochybne zaslúžia výraznejšie odškodnenie. Preto je síce vždy potrebné skúmať individuálne následky každého zásahu, avšak všeobecnou skúsenosťou je, že každej fyzickej osoby sa smrť jeho blízkeho človeka dotkne (ak to tak nie je, ide skôr o patologický jav osobnosti). Ak sú spôsobené následky podobné, potom pri výške nemajetkovej ujmy by malo byť stanovené základné odškodnenie v sume, ktorá by zodpovedala pravidelným štandardným následkom, a ktorá by ďalej mohla byť v určitom rozpätí upravovaná s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu podľa toho, či vzniknuté následky sú ťažšie alebo ľahšie ako štandardný prípad, alebo podľa toho či sú zistené aj iné okolnosti, ktoré treba vziať do úvahy. Pri tom je potrebné mať na zreteli, že takúto ujmu nemožno v peňažnej forme v žiadnom prípade odčiniť, maximálne možno zmierniť jej negatívne dôsledky. 47. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy zákon zveruje voľnej úvahe súdu, ktorá však musí byť odôvodnená a musí mať základ v zistenom skutkovom stave, ohľadom zákonom predvídaných kritérií, to znamená, ohľadom závažnosti vzniknutej ujmy a s ohľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Nevyhnutné je zohľadniť aj samotný účel náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá v rámci primeraného zadosťučinenia konania o ochrane osobnosti sleduje, predovšetkým funkciu satisfakčnú, pretože rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne kvantifikovať a vyčísliť, nemajetková ujma, ktorá vznikla porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom slova zmysle ani nedá odškodniť. Je možné za ňu len poskytnúť zadosťučinenie (satisfakciu). Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy súd vychádzal zo zistení, že v prejednávanom prípade ide o nezvratný stav a nenapraviteľnú ujmu, akou je smrť matky a starej matky žalobcov, súd tiež prihliadol na blízky rodičovský vzťah medzi nebohou a žalobkyňou v 1. rade, ktorá okrem matky a svojej vlastnej rodiny už nemala príbuzných, nakoľko jej otec a brat už zomreli, psychickú traumu žalobcov z neočakávaného a tragického úmrtia, prejavujúcu sa veľkým smútkom. U žalobkyne v 1. rade strata matky preukázateľne viedla
k najciteľnejšej ujme, nakoľko ich vzťah bol veľmi pevný a blízky a žalobkyňa v 1. rade sa vôbec nevyrovnala s touto stratou. Podľa udania žalobkyne v 1. rade začala mať po smrti matky kardiologické problémy. Priama súvislosť jej zdravotných problémov, napriek predloženej lekárskej správe, so smrťou matky však nebola jednoznačne preukázaná. Strata zasiahla aj žalobcov v 2. až 5. rade taktiež veľmi závažne, mali s nebohou blízky a vrúcny vzťah, prejavilo sa to smútkom zo straty opory rodiny, ktorá im pomáhala, starala sa o nich. Celkovo súd však vyhodnotil ujmu žalobcov v 2. až 5. rade ako menej intenzívnu s poukazom na to že ide o maloleté deti, ich rozvíjajúcu sa budúcnosť, lepšie možnosti spracovania a prekonania straty. Okrem uvedenej závažnosti vzniknutej ujmy súd posudzoval aj okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. K porušeniu nedošlo úmyselným, ale nedbanlivostným konaním I. A. pri prevádzke motorového vozidla. Toto však nič nemení na tom, že I. A. je zodpovedný za smrť N. G. a pravdepodobne mohol predísť následku, ak by kvôli zdravotným problémom neviedol motorové vozidlo. Na základe týchto kritérií súd za najzávažnejšiu stratu považuje stratu matky a má za to, že žalobkyni v 1. rade prislúcha náhrada 11.000 eur (10.500 eur už bolo žalovanou po podaní žaloby uhradené) vychádzajúc z už ustálenej rozhodovacej praxe (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/175/2022 zo dňa 24.11.2022). Žalovaná po podaní žaloby uhradila žalobkyni v 1. rade náhradu vo výške 10.500 eur, žaloba v tejto časti bola vzatá späť, súd preto v tejto časti konanie zastavil a uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500 eur. Hoci strata starej matky je taktiež veľmi závažná, avšak súd ju vyhodnotil ako menej intenzívnu, s poukazom na to že ide o vnukov nebohej, ktorí s ňou nežili v spoločnej domácnosti, neboli odkázaní na jej výchovu a starostlivosť. Súd považuje náhradu, ktorá už bola vyplatená po podaní žaloby žalovanou každému zo žalobcov v 2. až 5. rade v sume 1.750 eur za primeranú, konanie v tejto časti žaloby z dôvodu späťvzatia zastavil a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Sumy náhrady nemajetkovej ujmy uplatnené žalobou súd vyhodnotil ako neprimerane vysoké, v rozpore s rozhodovacou praxou súdov SR a tiež z dôvodu nepreukázania osobitných okolností žalobcami, ktoré by odôvodňovali priznanie vyššej náhrady nemajetkovej ujmy. Z predložených dôkazov súd nemal preukázanú ujmu žalobcov v takom rozsahu, ktorá by odôvodňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške tak, ako to žiadali v žalobe, preto nad priznané náhrady žalobu zamietol. 48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 50. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 51. Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešných žalobcov, ak im bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ich totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcov bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcov v predmetnej veci bolo preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešných voči žalovanej, keďže mali plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto ich procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Na základe uvedeného, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcom v 1. až 5. rade právo na plnú náhradu trov konania, avšak iba z prisúdenej sumy voči žalovanej resp. sumy ktorá bola predmetom zastavenia konania, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu plnenia žalovanej až po podaní žaloby na súd. O výške trov bude rozhodovať vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.