Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 3T/85/2024 7824010299 27. 11. 2024 JUDr. Arpád Koreň ECLI:SK:OSRV:2024:7824010299.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., na hlavnom pojednávaní konanom 27. novembra 2024 v Rožňave, rozhodol: Obžalovaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom D. E. XXX, bez prihlásenia bytom E., D. XXX, F. D., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, je
v i n n ý,
že dňa 15.07.2024 v čase okolo 20.00 hod. v obci Brzotín, okres Rožňava, v úmysle odcudziť vecí poškodeného G. G., nar. XX.XX.XXXX, ktoré mal pri sebe, pričom poškodeného poznal a vedel kde býva, si ho vopred vyhliadol na čerpacej stanici Slovnaft v Brzotíne, nasledoval ho ihneď po odchode z čerpacej stanice, následne sa ukryl, počkal ho a fyzicky napadol na ceste vedúcej k motokrosovému areálu tak, že ho päsťou udrel do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde ho rukou pritlačil v oblasti hlavy, aby sa nemohol pohnúť, pričom mu zo zadného vrecka nohavíc vzal peňaženku s peňažnou hotovosťou 17,50 eur a z košíka na bicykli mu vzal modrý ruksak zn. Sinsay, v ktorom bol tablet zn. Lenovo Tab M8 v hodnote 60 eur a osobné veci poškodeného, s ktorými utiekol na neznáme miesto, čím spôsobil poškodenému G. G. celkovú škodu vo výške najmenej 95,50 eur, teda použil proti inému násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe – osobe vyššieho veku, čím
spáchal
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 214/2024 Z. z. a súd ho odsudzuje: Podľa § 188 ods. 2 citovaného Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 72 (sedemdesiatdva) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenému G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom t.č. D., H. I. X, vo výške 23,60 eur (dvadsaťtri eur a šesťdesiat centov). Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného G. G., so zvyškom nároku na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za zločin, ktorý je mu kladený za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, počas ktorej sa v podstate k spáchaniu skutku, ktorý mu bol kladený za vinu priznal s tým, že len spochybnil jeho vedomosť o skutočnom veku poškodeného, a jeho spáchanie popísal tak, ako je to vyššie popísané. Svoj čin oľutoval, poškodenému sa ospravedlnil a prejavil ochotu uhradiť spôsobenú škodu. Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný úmyselným konaním použil proti inému násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe – osobe vyššie veku. Týmto svojim konaním naplnil všetky zákonom stanovené znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona V súlade s ustanovením § 127 ods. 3 Trestného zákona sa v nadväznosti na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona považuje osoba staršia ako šesťdesiat rokov. Podľa § 15 Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ: a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul poškodeného G. G., ktorý poukázal na to, že dovŕšil sedemdesiaty piaty rok svojho veku, v rámci zdravotného stavu má oslabený zrak, je trochu nahluchlý, avšak nemá pohybové problémy. S poškodeným sa stretol len niekoľkokrát v priestoroch benzínového čerpadla, kedy mu počas len zdvorilostného rozhovoru spomenul kde býva, ale o svojom veku mu nehovoril. K napadnutiu uviedol, že sa to uskutočnilo veľmi rýchlo, dostal úder, spadol tvárou na zem, a potom bol pritlačený k zemi a nevedel sa brániť. Poškodený na hlavnom pojednávaní pôsobil ako osoba vyššieho veku. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný pri svojom konaní musel prinajmenšom predpokladať, že ide o osobu vyššieho veku v zmysle citovaného ustanovenia a pre prípad, že sa dopustí fyzického útoku proti takejto osobe, musel byť prinajmenšom uzrozumený s tým, že bude vedieť prekonať jeho odpor ľahšie. Zo žiadneho dôkazu totiž nevyplýva, že by obžalovaný mohol poznať skutočný vek poškodeného, pretože sa s ním stretol
len sporadicky a nebol medzi nimi žiadny vzťah vyplývajúci z priateľstva alebo známosti. Tým je opodstatnená právna kvalifikácia skutku tak, ako je to uvedené vo výroku obžaloby. Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane ľudskej dôstojnosti, majetku a osobnej slobody občanov. Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku. Toho času nikde nepracuje. V minulosti sa dopustil viacerých priestupkov majetkového ale aj násilného charakteru. Doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný pre druhovo zhodnú trestnú činnosť, a to rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/146/2017-471 zo dňa 19.01.2018, ktorým mu bol pre dvojnásobný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvadsaťštyri mesiacov so zaradením pre výkon do ústavu pre výkon trestu pre mladistvých, ktorý trest vykonal dňa 12.08.2019. Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34, § 38 ods. 3 a § 39 ods. 5 Trestného zákona. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Trestného poriadku súd v rámci riešenia predbežnej otázky skúmal, či citované posledné odsúdenie môže nadobudnúť účinky zahladenia podľa § 121 ods. 2 Trestného zákona. Podľa § 121 ods. 2 Trestného zákona o tom, či sa odsúdenie mladistvého na trest odňatia slobody, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 (odsúdenia neprevyšujúce jeden rok) zahladzuje, rozhodne súd prihliadajúc na správanie mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, po výkone tohto trestu. Ak bol trest podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zmiernený, súd takto postupuje to tom, keď bol mladistvý po výkone zmierneného trestu prepustený na slobodu. Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica – Kráľová zo dňa 22.11.2024, ktoré je založené v pripojenom spisovom materiáli 3T/146/2017 vyplýva, že správanie a vystupovanie menovaného počas celého výkonu trestu nebolo na požadovanej úrovni, nedodržiaval ústavný poriadok a bol disciplinárne potrestaný celkovo jedenásťkrát. Disciplinárne odmenený nebol. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol, že citované odsúdenie nie je možné zahladiť. S prihliadnutím na túto skutočnosť bolo teda potrebné postupovať podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Takto bolo potrebné zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v trvaní sedem rokov až dvanásť rokov upraviť na trestnú sadzbu na stoštyri mesiacov (osem rokov a osem mesiacov) až dvanásť rokov. Vzhľadom na to, že odsúdený v úvode hlavného pojednávania urobil vyhlásenie o svojej vine, boli zároveň splnené podmienky aj na postup podľa aktuálneho znenia § 39 ods. 5 Trestného zákona, podľa ktorého pri vyhlásení o vine na hlavom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní sú súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3. Súd pri rozhodovaní o treste prihliadol na všetky okolnosti prípadu (podobné skutky je nutné považovať za mimoriadne závažné), osobu obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťa závažných zločinov rovnakej povahy, ale aj na priznanie sa obžalovaného, vyhlásenie o vine a prejavenie ľútosti. Takto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby v trvaní sedemdesiatdva mesiacov nepodmienečne, a vzhľadom na to, že v priebehu výkonu predchádzajúceho trestu bol preradený z ústavu na výkon trestu pre mladistvých do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 3Nt/79/2018 zo dňa 17.10.2018) a následne do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 2Nt/9/2019 zo dňa 10.04.2019), súd obžalovaného pre výkon teraz uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin).
Poškodený G. G. si uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody z titulu práceneschopnosti v trvaní dvoch týždňov, zvyšnej časti odcudzených peňazí, poškodeného trička celkovo vo výške 500 eur. V tejto sume zahrnul aj nárok na morálne odškodnenie, pretože sa nemohol zúčastniť pomaturitného stretnutia, pretože mal na hlave chrasty. Súd vzhľadom na obsah vykonaného dokazovania v prípravnom konaní uložil obžalovanému povinnosť uhradiť celkovú škodu vo výške 23,60 eur (dvadsaťtri eur a šesťdesiat centov) a to z titulu zvyšnej časti odcudzených peňazí a náhrady za poškodené a znehodnotené tričko. Keďže vo zvyšnej časti by ohľadne nároku na náhradu spôsobnej škody bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by neprimerane presiahlo rámec a potreby trestného konania, súd poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2) - príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.