Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 1Csp/68/2024 7824201183 23. 10. 2024 JUDr. Silvia Majerníková ECLI:SK:OSRV:2024:7824201183.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie sumy 291,36 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.5.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 291,36 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 260,55 EUR od 23.12.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej zo dňa 21.6.2023 medzi postupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Právny predchodca postupcu uzavrel so žalovaným dňa 23.8.2019 zmluvu č. 42781020191100, ktorej predmetom bol záväzok právneho predchodcu postupcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský revolvingový úver vo forme kreditnej karty. Šlo o úver, ktorý umožňoval žalovanému čerpať poskytnuté zdroje opakovane. Ak klient vyčerpal časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa s každou splátkou zvyšuje. Tvrdil, že na základe zmluvy právny predchodca postupcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmluvy, a tak postupca ku dňu 22.12.2022 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu 320,36 EUR, pričom pozostávala z neuhradenej istiny 260,55 EUR, z neuhradeného riadneho úroku 30,81 EUR a z neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky 29,- EUR. 2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená dňa 13.9.2024, nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany. 3. Právny predchodca žalobcu na základe predchádzajúcej výzvy súdu vo vyjadrení zo dňa 24.7.2024 doplnil skutkové okolnosti k špecifikácii žalobného nároku, k zosplatneniu a premlčaniu poskytnutého úveru, k splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a k posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať poskytnutý spotrebiteľský úver.
4. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR. 5. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 6. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. 7. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné. Súd preto v súlade s § 297 CSP vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.10.2024. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 10.10.2024, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere a o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb (čl.42-45), obchodnými podmienkami o poskytovaní platobných služieb (čl.48-50), sadzobníkom poplatkov (čl.51), výpisom z úverového účtu (čl.6-11), špecifikáciou žalobného nároku (č.13), výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru s podacím hárkom s potvrdením o doručovaní (čl.52,85), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou (čl.46-47), Zmluvou o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.6.2023 s prílohami (čl.18-41), oznámením o postúpení pohľadávok (čl.12), pokusom o zmier s podacím hárkom (čl.14,15), vyjadrením žalobcu zo dňa 24.7.2024 (čl.77-83), spracovaním osobných údajov (čl.86), ďalšími listinnými dokladmi a zistil nasledovný skutkový stav: 9. Žalobca ako dôkaz predložil tlačivo označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“ podpísané dňa 23.8.2019 oboma zmluvnými stranami. V ňom sú ako zmluvné strany označená spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 a ako dlžník je označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit. časť 2, „Zmluvné strany uzatvárajú tiež Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb podľa zákona o platobných službách“ s tým, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru bankou dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve a s tým, že klient je povinný poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Ďalej je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- EUR, aktuálna výška úverového rámca je 900,- EUR, výška mesačnej splátky že je min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- EUR, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, splatnosť 1. mesačnej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie úveru, ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 39,26 %, odplata 31,13 % a je tam tiež uvedená ročná úroková sadzba 27,48 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy je predformulované vyhlásenie „zvolený súbor poistenia: komplexný balík poistenia, poplatok za poistenie (5,29 %)“. V ďalšej časti formulára bod 2 („Trvanie ZoRSÚ“) je uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom 1. poskytnutia revolvingového úveru dlžníkovi s tým, že v prípade, že po dobu dlhšiu ako 3 roky nie je zaznamenaný na úverovom účte dlžníka žiadny pohyb, zmluva zaniká bez upovedomenia dlžníka bankou, ak banka nerozhodne inak. 10. Podľa bodu 3.1. časť 3 zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke
alebo iným veriteľom, je banka oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou platnosťou, c) vypovedať úverovú zmluvu; výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná, d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru. 11. Z výpisu z úverového účtu za obdobie od 25.10.2019 do 10.12.2022 a špecifikácie žalobcu súd zistil, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky celkovo v sume 435,12 EUR. Súd tiež zistil, že žalovaný vykonal úhrady na účet revolvingového úveru spolu vo výške 726,16 EUR. 12. Výzvou zo dňa 15.11.2022 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky úveru 89,- EUR a zároveň bol upozornený na možnosť zosplatnenia celej časti neuhradeného úveru. Na preukázanie doručenia tejto výzvy žalobca predložil poštový podací hárok a potvrdenie o sledovaní zásielok, z ktorých vyplýva zasielanie zásielky s podacím č. RF500647836Sk adresátovi A. B., na adresu D. E. XX/XX, F. B. XXX XX dňa 7.11.2022. 13. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 28.12.2022 adresovaného žalovanému súd zistil, že s poukazom na omeškanie so splácaním revolvingového úveru a po neúspešných opakovaných výzvach na úhradu predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ktorý sa tak stal splatným v celom rozsahu dňa 22.12.2022 a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy 320,36 EUR s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 260,55 EUR, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 30,81 EUR a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 29,- EUR. Podľa pripojenej doručenky uvedené oznámenie bolo prevzaté dňa 2.1.2023 žalovaným. 14. Dňa 21.6.2023 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Podľa jej prílohy bola na žalobcu postúpená aj pohľadávky voči žalovanému z predmetnej zmluvy v celkovej výške 320,36 EUR. 15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. 16. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov. 17. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 18. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17. 19. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z., Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 20. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 21. Podľa § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. 22. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. 23. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 25. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 27. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 28. Súd mal za nesporné a preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver, ktorý žalovaný čerpal spolu vo výške 435,12 EUR. Výška úrokovej sadzby bola 27,48 % fixne ročne, výška RPMN 39,26 % ročne, odplata bola 31,13 %. Žalovaný mal úver splácať v mesačných splátkach vo výške 5 % z dlžnej čiastky. V zmluve boli uvedené aj predpoklady na výpočet RPMN. Tieto skutočnosti neboli sporné. V spore nebolo spochybnené ani to, že žalovaný nesplácal úver riadne, keď vykonal úhrady spolu v sume 726,16 EUR. 29. Na základe zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere došlo ku vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia; právny predchodca žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou mesačných splátok spolu s úrokmi a poplatkami. Žalovaného možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane právneho predchodcu žalobcu možno považovať za dodávateľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu je teda potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, úprava ktorých je obsiahnutá v ust. § 53 OZ a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. 30. Súd podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o úvere a zistil, že nenastal žiadny dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva má písomnú formu a to aj s poukazom na § 40 ods. 4 OZ, obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré sú vymenované v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., je v nej uvedená správna výška RPMN, úver bol poskytnutý bezhotovostne, v zmluve sú uvedené všetky plnenia spotrebiteľa a RPMN neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej v § 1a ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. Preto nenastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona. 31. Súd poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27.10.2021 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 ako R 6/2022) skúmal z úradnej povinnosti aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Napriek skutočnosti, že v prejednávanej veci nejde o pohľadávku banky, nie je dôvod postupovať pri skúmaní vecnej legitimácie iným spôsobom, nakoľko by išlo o formalistický výklad bezdôvodne zvýhodňujúci iných veriteľov ako banky. 32. Možnosť postúpenia pohľadávky pri spotrebiteľskom úvere je osobitne upravená v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia spomínanej zmluvy, z ktorého vyplýva, že veriteľ môže postúpiť pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere po konečnom termíne splatnosti úveru a pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru. Na to nadväzuje úprava § 53 ods. 9 a § 565 OZ, teda musia byť splnené predpoklady na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods.9 OZ. Daný predpoklad je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky a musí byť splnený v čase postúpenia pohľadávky. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie dve podmienky v zmysle citovaného § 53 ods. 9 OZ, a to: a) veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok (možnosť požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred jeho konečnou splatnosťou) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a b) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva. Podmienkou účinného zosplatnenia úveru teda je, že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon) tohto práva. Upozornenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ je predpokladom pre účinný výkon tohto práva vo vzťahu k spotrebiteľovi. Ak táto požiadavka nie je splnená, je zosplatnenie neúčinné, a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého dlhu naraz. Pokiaľ žalobca poukazoval na výzvu na zaplatenie zo strany pôvodného veriteľa zo dňa 15.11.2022, tento právny úkon by mal predstavovať výzvu v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Žalobca však nepreukázal ani odoslanie tejto výzvy žalovanému a už vôbec nie skutočnosť, že by sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, nakoľko žalobca síce predložil poštový podací hárok a potvrdenie o sledovaní zásielok, pričom v nich bol uvedený iný adresát a iná adresa doručovania. Žalobca teda nepreukázal splnenie podmienok, vyžadovaných zákonom pre postúpenie pohľadávky, keď nepredložil súdu žiaden dôkaz, preukazujúci doručenie výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ do sféry dispozície žalovaného. Nedodržanie zákonom stanoveného postupu znamená, že veriteľ využil právo na zosplatnenie pohľadávky v rozpore so zákonom a na takého zosplatnenie nemožno prihliadať. 33. Neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu zakladá v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 39 OZ neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Keďže úver nebol riadne zosplatnený, neboli splnené podmienky pre platné postúpenie, ktoré vyžaduje postúpenie splatnej pohľadávky (riadne zosplatnenej alebo po termíne konečnej splatnosti). Z úsudku, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, je neplatný právny úkon (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24. apríla 2018), súd vyvodil záver, že žalobca nenadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, preto nie je aktívne legitimovaný. 34. Neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný doručenie výzvy nenamietal, nakoľko v tomto konaní ide o spor s ochranou slabšej strany - spotrebiteľský spor, a zároveň preto, že vecnú legitimáciu strán v spore je súd vždy povinný skúmať ex offo a platné zosplatnenie úveru je nevyhnutnou podmienkou toho, aby pohľadávka zo spotrebiteľského úveru mohla byť v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. platne postúpená, keďže v čase postúpenia nebola pohľadávka ešte po termíne konečnej splatnosti. Nakoľko ku dňu postúpenia pohľadávky neboli splnené predpoklady platného postúpenia v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., je toto postúpenie neplatným právnym úkonom. Súd postupom z úradnej povinnosti skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a nakoľko zistil jej nedostatok, nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť. 35. Avšak súd dospel k záveru o nemožnosti zosplatnenia a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. pre nedostatočné overenie bonity žalovaného. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti pretože, žalobca nemal preukázaný príjem žalovaného a hodnovernými dokladmi nemal preukázané informácie o nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch žalovaného, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii žalovaného. Ako jediný dôkaz žalobca predložil tlačivo Spracovanie osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo, z ktorého že žalobca zisťoval nejaké informácie od žalovaného. Žalobca sa síce zaujímal, aký má žalovaný mesačné finančné výdavky a iné výdavky, a či jej teda zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru, ale to bez ich preukázania a bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 36. Súd teda v danom prípade dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, aby jeho právny predchodca pri uzavretí predmetnej zmluvy postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou. Napriek výzve súdu totiž nepreukázal, aby nejakým spôsobom preveroval informácie o príjmoch a nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného, peňažných záväzkoch žalovaného, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii žalovaného. Tieto informácie o príjme je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa Zákonodarca pritom jasne uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť nielen jeho príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne
uhrádzať. Z textu zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti G. H. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveruschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.3.2019. Poukázať možno aj ma rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 z 5.3.2020, podľa ktorého články 8a 23 Smernice 2008/48/ ES z 23.4.2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v čl. 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve. 37. Žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti, ktorá mu vyplývala z § 7 ods. 19 a násl. zákona č. 129/2010 Z.z. v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle nich bol totiž povinný vypočítať ukazovateľ schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver postupom, ktorý je upravený predovšetkým v § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. a mal mať tiež určený limit pre ukazovateľ tejto schopnosti ako to vyplýva z § 7 ods. 19 citovaného zákona. Napriek tomu, že neexistoval záväzný postup výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, žalobca nebol zbavený tejto povinnosti v zmysle § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010Z.z. Pravidlá posudzovania schopnosti spotrebiteľa si veriteľ nastavoval sám ako súčasť povinnosti posúdiť schopnosť splácať s odbornou starostlivosťou. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci určenie limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Nesplnenie tejto povinnosti je taktiež sankcionované fikciou o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a považuje sa za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 tak ako to jasne je uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. 38. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa, pričom zákon stanovuje ako následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Okrem toho platí, že ak žalobca hrubo porušil povinnosti pri zisťovaní bonity žalovaného podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., tak tým viac logicky platí (argumentom a fortiori a maiore ad minus - od väčšieho k menšiemu), že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (hrubé porušenie povinnosti podľa§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je nepochybne viac ako nekonanie s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Teda ak dôjde k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z, dôjde zároveň i k porušeniu povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z. (hrubé porušenie tak konzumuje porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou). Potom je nutné tiež konštatovať, že žalobca nemohol od žalovaného ani vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru potom predstavuje právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, a preto podľa § 39 OZ neplatný. Keďže úver nemohol byť platne zosplatnený v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., právny predchodca žalobcu nemohol pohľadávku ani platne postúpiť a žalobca ju nemohol platne nadobudnúť, čo bol hlavný dôvod zamietnutia žaloby. 39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, prislúcha mu nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že žalovanému preukázateľne žiadne účelne
vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania, ktoré je potrebné nahradiť, nevznikli a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.