Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 1C/46/2024 7824201635 11. 04. 2025 JUDr. Silvia Majerníková ECLI:SK:OSRV:2025:7824201635.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobkyne: A. B., B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX B., zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX B., zastúpeného JUDr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom Šafárikova 14, 048 01 Rožňava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., obec B., okres B., a to bytu č. X nachádzajúceho sa na X. posch. bytového domu A. XXXX/XX na parcele registra E. č. XXX/XX a podiel vo veľkosti 398/10000 k priestoru na spoločných častiach a zariadeniach a príslušenstve, zapísaného na LV č. XXXX a vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne. II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu za prikázaný spoluvlastnícky podiel vo výške 42.600,- EUR v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.7.2024 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. B., a to bytu č. X na prvom poschodí vo vchode č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným č. XXXX F. G. A. H. B. na pozemku parcely č. XXX/XX ako aj podielu priestoru na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve o veľkosti 398/10000 a vyporiadania tak, že predmetná nehnuteľnosť bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne a zároveň žalobkyňa bude povinná zaplatiť žalovanému za ustupujúci spoluvlastnícky podiel sumu 30.000,- EUR. Žalobu odôvodnila skutočnosťami, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti v podiele á 1/2 k celku, pričom podielovými spoluvlastníkmi sa strany sporu stali zo zákona po uplynutí viac ako troch rokov po rozvode ich manželstva. Strany sporu dohodu o vyporiadaní BSM neuzavreli a nepodali ani žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetnú nehnuteľnosť využíva výlučne žalovaný, ktorý so žalobkyňou neudržiava žiadny kontakt, nekomunikuje s ňou a nereagoval ani na písomnú predžalobnú výzvu na vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva zo dňa 10.5.2024. Žalobkyňa prejavila záujem o nadobudnutie vyššie uvedenej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a má financie na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalovanému. Uviedla, že predmetná nehnuteľnosť je založená pre Slovenskú sporiteľňu a.s. z titulu Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.10.2011 na sumu 10.000,- EUR, ktorý čerpali strany sporu spoločne za trvania manželstva a ktorý spláca výlučne žalobkyňa a bude splácať naďalej aj po nadobudnutí nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 23.9.2024, v ktorom nepoprel skutočnosti týkajúce sa rozvodu manželstva a nevyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu. Uviedol však, že so žalobkyňou nemá problém komunikovať, sporadicky sa tak aj deje, avšak poprel doručenie mu akákoľvek výzvy. Rovnako namietol skutočnosti o tom, že žalobkyňa nemá prístup do nehnuteľnosti a že náklady na úver platí žalobkyňa sama. Žalovaný uviedol, že na splácaní úveru sa podieľajú rovnakou časťou a žalovaný zároveň uhrádza mesačné výdavky spojené s užívaním bytu (elektrinu vo výške cca 30,- EUR, platby SBD vo výške 160,- EUR, plyn 18,- EUR) a okrem toho aj daň za komunálny odpad vo výške 21,- EUR ročne a daň z nehnuteľnosti ročne vo výške cca 39,- EUR. K navrhovanému zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníckych práv uviedol, že so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníckych práv k nehnuteľnosti súhlasí, avšak nesúhlasí s cenou, ktorú žalobkyňa navrhla za odstupujúci podiel o veľkosti 1. Žalovaný bol názoru, že trhová cena podobných nehnuteľností je vyššia ako 60.000,- EUR. 3. Žalobkyňa v replike zo dňa 28.10.2024 uviedla, že pokiaľ žalovaný súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti uvedenej v žalobe (byt s prísl.) a nesúhlasí iba s navrhovanou výškou odstupujúceho spoluvlastníckeho podielu, tak s poukazom na vyjadrenia žalovaného, že v krátkej dobe predloží súdu odborné vyjadrenia nezávislých realitných kancelárií k priemernej trhovej hodnote podobných nehnuteľností, ako aj dôkaz o tom, že vyplatil rovnakú časť hypotekárneho úveru, je žalobkyňa ochotná uzavrieť dohodu na výšku náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel. 4. V podaní zo dňa 3.2.2025 žalovaný opätovne uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva spôsobom navrhnutým žalobkyňou a navrhol súdu, aby pri určovaní ceny nehnuteľnosti prihliadol na cenu určenú znaleckým posudkom č. 2/2025. 5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dňa 11.4.2025 dostavili strany sporu. Žalobkyňa zotrvala na skutočnostiach uvedených v žalobe a naviac dodala, že od rozvodu prešlo viac ako desať rokov a nemá dôvod, aby naďalej zotrvala v tomto podielovom spoluvlastníctve bytu. Uviedla, že žalovaný nedisponuje finančnými prostriedkami, aby mohol nejaký finančný obnos z toho vyplatiť a preto sa rozhodla žalobkyňa podať návrh na rušenie podielového vlastníctva s tým, aby súd prikázal byt do jej vlastníctva. Keďže zo záverov znaleckého posudku vyplynula suma 85.200,- EUR žalobkyňa vyjadrila súhlas s vyplatením polovice tejto sumy žalovanému ako náhrady za spoluvlastnícky podiel. Žalovaný na pojednávaní taktiež zotrvával na vyjadreniach. Mal za to, že znaleckým posudkom bola preukázaná súčasná hodnota nehnuteľnosti, avšak žalovaný žiadal, aby mu žalobkyňa vyplatila vyššiu sumu ako vyplýva zo znaleckého posudku, a to sumu 52.000,- EUR z dôvodu, že do bytu bolo investované. Taktiež uviedol, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne v prípade, ak by súd prikázal byt do jeho výlučného vlastníctva. Okrem toho predniesol, že žiada predaj bytu, aby sa so žalobkyňou dohodli na predaji byt, aby nedávali peniaze „realiťákom“, pretože on vie koľko stojí trojizbový byt. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä žalobou, rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/210/2015-58 zo dňa 24.9.2015 (čl.30-34), predžalobnou výzvou zo dňa 10.5.2024(čl.35), výpisom z LV č. XXXX zo dňa 1.8.2024 (čl.36-42), vyjadrením žalovaného zo dňa 23.9.2025 (čl.54), dokladmi o úhradách spojených s užívaním bytu (čl.69-76), replikou žalobkyne zo dňa 28.10.2024 (čl.83), podaním žalovaného zo dňa 3.2.2025 (čl.100), znaleckým posudkom č. 2/2025 (čl.101-115, 121-150), ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7P/210/2015-58 zo dňa 24.9.2015 bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2015. 8. Z výpisu z LV č. XXXX, okres B., obec B., k.ú. B. ku dňu 1.8.2024 a ku dňu vyhlásenia rozsudku súd zistil, že strany sú sporu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – bytu č. X na prvom poschodí bytového domu A. XXXX/XX na parcele registra E. č. XXX/XX a podiel k priestoru na spoločných častiach a zariadeniach, na príslušenstve o veľkosti 398/10000. a to žalobkyňa v podiele 1/2 k celku a žalovaný v podiele 6/12 k celku. 9. Predžalobnou výzvou zo dňa 10.5.2024 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.
10. Zo znaleckého posudku č. 2/2025 vyhotoveného dňa 14.1.2024 vyplýva, že všeobecná hodnota predmetného bytu č. 6 na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom 1665 je 85.200,- EUR. 11. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 12. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 13. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 15. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové okolnosti tvrdené žalobkyňou a to, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX k.ú. B., byt č. X na X. posch. bytového domu A. XXXX/XX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, príslušenstve. Nebola sporná ani všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti uvedená v znaleckom posudku č. 2/2025, t.j. 85.200,- EUR. 16. Keďže v danom prípade nedošlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov, žalobkyňa žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo cestou súdu. 17. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neustanovuje len púhy výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania: a) reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva, b) prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné, c) predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, že vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju nemožno pri vyporiadaní prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/169/95). 18. Keďže Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 ustanovuje poradie a spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré sú pre súd záväzné, súd skúmal jednotlivé spôsoby vyporiadania spornej nehnuteľnosti. Žalobkyňa navrhla zrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti a vo vzťahu k spôsobu vyporiadania žiadal prikázať nehnuteľnosť do jej vlastníctva. Vychádzajúc z listu vlastníctva je zrejmé, že v danom prípade ide o trojizbový byt, kedy jeho reálne rozdelenie by bolo možné, ak je to technicky aj právne uskutočniteľné. Avšak sú má za to, takéto rozdelenie s prihliadnutím na jeho výmeru a účel užívania nehnuteľnosti, ale i na podiely a im zodpovedajúce výmery podielových spoluvlastníkov, by ani nebolo účelné a efektívne. Keďže sú dospel k záveru, že reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti – bytu možné nie je, pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania, ktorým je k prikázaniu nehnuteľnosti za primeranú náhradu jednému alebo aj viacerým spoluvlastníkom. V prejednávanom spore žalobkyňa prejavila záujem o predmetnú nehnuteľnosť, preto súd túto nehnuteľnosť prikázal do jej výlučného vlastníctva, a to aj s prihliadnutím na tie nesporné skutkové okolnosti, že žalovaný nemá finančné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady v prípade prikázania bytu do jeho výlučného vlastníctva a na druhej strane žalobkyňa je schopná vyplatiť primeranú náhradu žalovanému za jeho ustupujúci spoluvlastnícky podiel. Takéto riešenie sa súdu javí hospodárne, spravodlivé a primerané skutkovým okolnostiam. Výšku náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel vo výške 42.600,- EUR mal súd preukázanú znaleckým posudkom č. 2/2025, ktorý bol predložený
samotným žalovaným a s ktorou výškou podľa predmetného znaleckého posudku súhlasila aj žalobkyňa. Súd tvrdenia žalovaného uvedené na pojednávaní o tom, že požaduje, aby sa so žalobkyňou dohodli na predaji bytu, pretože „nechce platiť realiťákom a vie koľko stojí byt“, považuje za účelové a irelevantné, pretože strany sporu mali dostatok času od podania žaloby do rozhodnutia o veci samej na prípadný predaj bytu, avšak do rozhodnutia o veci samej tak neučinili, ani zo strany žalovaného neboli preukázané snahy o vyriešenie sporu týmto spôsobom, a to aj napriek tomu, že súd prvé pojednávanie odročil za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu. Okrem toho žalovaný z vlastnej vôle nechal vyhotoviť predmetný znalecký posudok č. 2/2025, z ktorého súd vychádzal a samotný žalovaný nemal voči nemu výhrady. 19. Súd záverom dáva do pozornosti žalovanému, že až keď nie je možné aplikovať ani možnosť vyporiadania prikázaním spoločnej veci niektorému zo spoluvlastníkov, pretože žiadny so spoluvlastníkov nemá o spoločnú vec záujem, nariadi súd predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku. 20. Záverom súd k návrhu žalovaného, aby mu žalobkyňa vyplatila sumu 52.000,- EUR z dôvodu, že do bytu investoval dodáva, že pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto kým toto právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017) 21. Súd zároveň uvádza, že v súlade s § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie, žalovanému určil lehotu na plnenie 30 dní, nakoľko žalovaný túto predlženú paričnú lehotou žiadanú žalobkyňou nerozporoval. 22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 24. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 257 CSP. Aj keď v danom prípade by podľa pomeru úspechu vo veci v súlade s § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania žalobkyni, súd jej túto náhradu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nepriznal. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je predmet sporu, ktorým je vyriešenie majetkových záležitostí strán sporu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.