Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 2T/47/2025 7825010133 01. 08. 2025 JUDr. Ján Baláž ECLI:SK:OSRV:2025:7825010133.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. augusta 2025 v Rožňave, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XXX, D. C., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody v E., F. XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, 1) že v presne nezistenom čase dňa 01.11.2024 v obci C., okres C. vnikol do rodinného domu č. XXX, majiteľa G. H., takým spôsobom, že vošiel do dvora neoploteného rodinného domu a následne vnikol do priestorov domu cez neuzavreté okno a z batoha uloženého na pohovke, v ktorom bola plastová obálka, z tejto odcudzil finančnú hotovosť v sume najmenej 1700,- eur, čím poškodeným G. H. a jeho družke I. B. spôsobil škodu vo výške najmenej 1700,- eur, 2) že v presne nezistenom čase dňa 17.01.2025 v obci C., okres C. vnikol do rodinného domu č. XX majiteľky A. J., takým spôsobom, že neuzamknutou bránkou vošiel na dvor oploteného pozemku a následne kameňom rozbil sklenú výplň okna, otvoril si okno, ktorým vnikol do priestorov domu, odkiaľ odcudzil alkohol a to jeden liter Fernet Stock Cramberry, jeden liter Becherovky, jeden liter vodky, jeden liter Tokajské víno a jeden liter červené víno v hodnote 57,08,- eur a priestory domu opustil tak, že kľúčom v zámku si otvoril dvere v zadnej časti domu vedúce na dvor, 3) že v presne nezistenom čase od 24.01.2025 do 31.01.2025 vnikol do tých istých priestorov rodinného domu tak, že otvorenou bránkou vošiel na dvor oploteného pozemku a neuzamknutými dverami v zadnej časti domu vnikol do priestorov domu odkiaľ odcudzil notebook značky HP v hodnote 166,- eur a prací prášok značky Ariel v hodnote 21,- eur, čím poškodenej A. J. odcudzením vecí spôsobil škodu v celkovej výške 244,08,- eur a poškodením zariadenia domu škodu vo výške 100,- eur, a celkove poškodeným G. H., I. B. a A. J. spôsobil škodu vo výške 2044,08,- eur, teda v bodoch 1) až 3) výroku rozsudku - neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania – vlámaním, - prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
čím spáchal skutkami v bodoch 1) až 3) výrokovej časti rozsudku pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v súbehu s pokračovacím prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) citovaného Trestného zákona a súd ho za to odsudzuje: Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnástich) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s použitím § 74 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodeným: 1./ A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. C., vo výške 157,08,- Eur (stopäťdesiatsedem eur a osem centov), 2./ G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. C. a I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. C., spoločne vo výške 1700,- eur (tisícsedemsto eur). Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. C., so zvyškom jej nároku na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava doručil dňa 02.06.2025 na Okresný súd Rožňava obžalobu č. B. XX/XX/XXXX-XX, zo dňa 02.06.2025, na obvineného A. B., pre pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd na hlavnom pojednávaní dňa 01.08.2025, po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestných činov, že bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečiny, ktoré sú mu kladené za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutkov sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Vina obžalovaného za skutky popísané vyššie nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, tak ako aj zo súdom prijatého vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe. Súhrn dôkazov, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní, ale aj súdom prijaté vyhlásenie o jeho vine, bez pochýb preukazujú jeho zavinenie zo spáchania posudzovaných skutkov. Tým, že neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – vlámaním, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Zároveň tento skutok bol vykonaný v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona. Tým, že si zároveň prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, naplnil aj všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Zároveň tento skutok bol vykonaný v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona. Súd obe skutky posúdil v zmysle § 122 ods. 10 Trestného zákona ako pokračovacie trestné činy – prečiny, nakoľko obžalovaný pokračoval v páchaní tých istých trestných činov, pričom všetky jeho čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase (ani nie odstup 3 mesiacov), spôsobe ich spáchania (modus operandi) a predmete útoku (hmotný majetok iných osôb) ako aj subjektívna súvislosť (jednotiaci zámer spáchať uvedené trestné činy). Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane majetku iných osôb. Z centrálnej evidencie priestupkov vyplýva u obžalovaného 1 záznam, kedy sa obžalovaný dopustil dňa 11.06.2024 priestupku proti majetku, kedy kameňom rozbil sklenenú výplň okna toaliet na budove základnej školy v Rožňave, za čo bol postihnutý pokutou vo výške 30,- eur. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 2 - krát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava 4, zo dňa 15.11.2016, sp. zn. 3T/107/2016, kedy sa dopustil prečinu krádeže (§212/2a TZ), za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a posledne bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu, zo dňa 18.04.2018, sp. zn. 15T/28/2018, kedy bol uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1, 2 písm. d) Tr. zákona v súbehu so zločinom sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona a prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a bol za to odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a bolo mu taktiež podľa § 73 ods. 2 písm. d) (vtedy platného) Trestného zákona uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré mu bolo následne dňa 15.12.2022 zmenené na ambulantné, pričom toto liečenie bolo v zmysle § 438k ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 5 Trestného zákona ukončené so zákona uplynutím (zákonom stanovenej) lehoty. Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný toho času nevykonáva žiadnu súdom nariadenú formu ochranného liečenia a že predchádzajúca ochranná protialkoholická liečba uplynula zo zákona (a nedošlo k jej ukončeniu napr. pre neúčelnosť a pod.). Súd mal uvedené za potvrdené aj oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 15T/28/2018. Z pripojeného spisu (uvedeného vyššie) súd tiež zistil, že uznesením Mestského súdu Košice, sp. zn.: 6PP/17/2023-23, zo dňa 14.06.2023, bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 15T/28/2018 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.: 3T/107/2016 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 3 rokov (zvyšok trestu 1/: 1 rok, 5 mesiacov, 22 dní a 2/: 1 mesiac), pričom uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.06.2023. Z uvedené teda vyplýva, že obžalovaný sa predmetných skutkov dopustil v čase skúšobnej doby podmienečného prepustenia na slobodu. Zo správ o povesti vyplynulo, že obžalovaný nemá v obci Rakovnica, okres C. dobrú povesť, nakoľko odcudzoval majetok aj príbuzným. Zo správy ÚVTOS Košice-Šaca (v inej trestnej veci) vyplynulo, že správanie obžalovaného sa v podmienkach ústavu zlepšilo a stabilizovalo, bol slušný kedy dokonca dňa 30.06.2022 úspešne absolvoval štúdium v trojročnom odbore mechanik – opravár – stroje a zariadenia externého štúdia na Strednej odbornej škole priemyselných technológií Košice- Šaca. Bol aj pracovne zaradený, pričom jeho pracovná morálka bola hodnotená kladne a bol aj disciplinárne odmenený (4x), pričom disciplinárne potrestaný nebol. Udržiaval pravidelný kontakt najmä s matkou a sestrou. Zo zápisníc o vydaní vecí vyplynulo, že poškodenej A. J. boli v trestnom konaní vydané nasledovné veci: 1. notebook zn. HP, modrej farby, 2. prací prášok Ariel, 3. topánky zn. adidas, ktoré prevzala.
Z odborného vyjadrenia K. L., IČO: 37 340 344, sídlom Útulná 7, Rožňava vyplynulo vyčíslenie škody za poškodenie dvojitej sklenej výplne v drevenom ráme vo výške 100,- eur. Z vyjadrenia bezpečné liehoviny s.r.o., IČO: 46 879 242, sídlom Železničná 655, Brzotín vyplynulo, že čiastka za jednotlivé (v obžalobe) uvedené alkoholické nápoje je v celkovej výške 57, 08,- eur. Zo znaleckého posudku č. 24/2025, znalkyne MUDr. Jany Greškovej, z odvetvia psychiatrie, zo dňa 08.04.2025, vyplynulo, že obžalovaný nie je duševne chorý ani v čase spáchania skutkov netrpel duševnou poruchou ani chorobou, pričom znalkyňa u neho zistila zmiešanú poruchu osobnosti a syndrómom závislosti od alkoholu (škodlivé užívanie polymorfných drog bez známok závislosti). Znalkyňa zistila, že obžalovaný v čase spáchania skutkov vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie vedel ovládať, pričom tieto mohli byť znížené nepodstatne len vplyvom alkoholu (drog). Znalkyňa vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný je závislý na alkohole a že práve v súvislosti s jeho užívaním sa dopúšťa trestnej činnosti doporučila zahájiť ochrannú ústavnú protialkoholickú liečbu, pričom iná forma liečby by nesplnila účel. Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 33a Trestného zákona, § 34 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom súd prihliadol na 1 poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa obžalovaného a prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona a na 2 priťažujúce okolnosti - obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona a obžalovaný spáchal viac trestných činov (§37 písm. h) Trestného zákona). Súd na tomto mieste opätovne podotýka, že obžalovaný posudzovaný, úmyselný skutok (trestný čin) spáchal (dokonal) dňa 24.01.2025 a teda počas plynutia trojročnej skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 33a ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona Súd môže uložiť ochranné liečenie aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách. Trestná sadzba stanovená zákonom pri trestnom čine porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona je 1 rok až 5 rokov trestu odňatia slobody. Trestná sadzba stanovená zákonom pri trestnom čine krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona je až 2 roky trestu odňatia slobody. Keďže obžalovaný spáchal dva trestné činy, prečiny, súd postupoval pri ukladaní trestu aj v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona a ukladal mu za daných podmienok úhrnný trest odňatia slobody za trestný čin najprísnejšie trestný, čo je v danom prípade prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona a teda (úhrnný) trest odňatia slobody v trvaní 1 roka až 5 rokov trestu odňatia slobody. Ako už bolo uvedené vyššie, obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, a to aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, pričom uvedené odsúdenia na neho nemali zásadnejší vplyv, keďže sa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia dopustil posudzovanej, úmyselnej trestnej činnosti. Keďže obžalovaný teraz posudzované, úmyselné trestné činy spáchal počas plynutia skúšobnej doby jeho podmienečného prepustenia v inej trestnej veci súd v zmysle § 49 ods. 2 nemohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody, ktorého výkon by bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu. Súd obžalovanému neukladal ani žiaden z alternatívnych trestov a to predovšetkým na vyššie uvedené ale aj s ohľadom na zistenú závislosť obžalovaného na alkohole. Za daných okolností súd nepovažoval za účelné a vhodné ukladať obžalovanému iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý podľa názoru súdu ako jediná forma trestu naplní účel trestu, jednak z hľadiska generálnej prevencie ale aj vytvorí podmienky na nápravu obžalovaného a bude zároveň dostatočným trestom vzhľadom na už uvedené. Súd vzhľadom na vyššie uvedené, ale taktiež vzhľadom na spôsob spáchania skutkov a osobu obžalovaného uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných 10-rokoch pred spáchaním posudzovaných trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd pri ukladaní uvedeného trestu a jeho výmery tiež prihliadol na prípadnú premenu nevykonaného zvyšku trestu odňatia slobody uvedeného vyššie, kde obžalovanému hrozí premena vyše jedna a pol ročného trestu odňatia slobody a vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovanému ukladal taktiež ústavnú ochrannú protialkoholickú liečbu, ktorá je ďalším postihom obžalovaného na osobnej slobode. Súd teda vzhľadom na vyššie uvedené ale aj vzhľadom na novelizované zásady ukladania trestov nemal za nevyhnutné ukladať obžalovanému vyšší trest odňatia slobody a uvedenú výmeru 16 mesiacov trestu odňatia slobody, ktorú považoval za dostatočnú, zákonnú ale hlavne primeranú všetkým okolnostiam prípadu. Súd teda obžalovanému okrem uvedeného trestu odňatia slobody ukladal v zmysle § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a to predovšetkým na základe doporučenia znalca MUDr. Jany Greškovej, ktorá vo svojom znaleckom posudku uvedenom vyššie uviedla, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťa práve v súvislosti s užívaním alkoholu, pričom na tejto látke je dokonca závislý. Súd teda prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a trestnú (ale aj priestupkovú) minulosť ako aj na okolnosť, že spáchal trestné činy, v dobe podmienečného prepustenia na slobodu. Čo sa týka náhrady škody, súd uložil obžalovanému povinnosť v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku nahradiť spôsobenú škodu vo výške 1700 eur poškodeným G. H. a I. B. a to spoločne, keďže si škodu uplatnili riadne a včas, pričom vyhlásili, že uvedenú škodu žiadajú spoločne, pričom súd o jej výške a základe nemal žiadne pochybnosti a to aj s ohľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine. Čo sa týka poškodenej A. J., súd uložil obžalovanému v rozsudku povinnosť nahradiť tejto poškodenej škodu vo výške 157,08 eur, kde priznal uvedenej poškodenej škodu za opravu rozbitého okna, ktorá
bola preukázaná odborným vyjadrením a priznal jej taktiež škodu spôsobenú krádežou fliaš alkoholu vo výške 57,08 eur, ktorá bola v konaní preukázaná odborným vyjadrením, pričom vo zvyšku jej nároku ju v zmysle § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2) - príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Trestného poriadku).