Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 6C/16/2025 7825200523 18. 03. 2025 Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková ECLI:SK:OSRV:2025:7825200523.2
Uznesenie Okresný súd Rožňava, v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., proti žalovanému: C. D., narodený - neuvedené, trvale bytom neuvedené, E., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca podal dňa 28.02.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť nepribližovať sa k jeho osobe. 2. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že žalovaný sa vyhráža, že príde na jeho trvalé bydlisko a fyzicky ho napadne, pričom tieto skutočnosti uvádzal jeho nevlastnému otcovi do telefónu a zisťoval, či sa žalobca zdržiava doma, potom ako si písali prostredníctvom sociálnych sietí. Dňa 07.02.2025 podal žalobca na žalovaného oznámenie o priestupku, nakoľko ho tento verejne pošpinil a ohováral na sociálnej sieti Rožňavský infobazárik dňa 01.02.2025 a 03.02.2025. 3. Súd sa oboznámil s priloženým Potvrdením Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave, odbor poriadkovej polície zo dňa 11.02.2025 č.k. ORPZ-RV-OPP3-94/2025-P, z ktorého vyplynulo, že žalobca podal dňa 07.02.2025 o 16.30 hod. na OO PZ Rožňava oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. priestupkoch. 4. Z predloženej útržkovitej elektronickej komunikácie vyplýva, že mala prebiehať medzi rôznymi subjektmi, okrem iného v jednom prípade je uvedené aj meno žalovaného. Jedná sa o komunikáciu, ktorá je vytrhnutá z kontextu a viaceré súdu neznáme osoby, vrátane žalovaného sa negatívne vyjadrujú k osobe a správaniu žalobcu. 5. Na základe predložených listín v súdnom spise, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný. 6. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 8. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 9. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. 10. Podľa § 329 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 330 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 12. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 13. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava, že exekúcia bude ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.
14. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. 15. Vydanie neodkladného opatrenia však aj naďalej predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť, dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, alebo obava že exekúcia bude ohrozená. Existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. 16. Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladných opatrení jednoznačne vyplýva, že predpokladom ich nariadenia je: 1. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obavy že exekúcia bude ohrozená. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každý jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia vo veci, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ku ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy by bolo právo účastníka ohrozené. Súd musí zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí stav alebo zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý by nebol primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a aby nedošlo k zásahu do práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru. 17. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia článku 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2, písm. e) musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú ex lége podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. (komentované znenie Civilného sporového poriadku Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív 2016) 18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, najneskôr do 30 dní. 19. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 120 O. s. p. (resp. § 186 a nasl. C. s. p.), ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( viď 3Obdo/1/2017). 20. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012). 21. Žalobca svojím návrhom žiadal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd nariadil žalovanému povinnosť podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, avšak podaným návrhom riadne neoznačil žalovanú stranu, ani neurčil v zmysle citovaného ustanovenia vzdialenosť na akú sa žalovaný nemá k nemu približovať. Súd napriek uvedenému s poukazom na hospodárnosť a účelnosť konania nepristúpil k postupu v zmysle § 327 CSP a predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietol, a to jednak z dôvodu, že návrh síce obsahuje určité vady, ale nie také, ktoré by bránili pokračovaniu v konaní. Súd totiž nie je viazaný doslovným znením petitu, ako ho naformuloval žalobca, pretože iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia a ak použitím/doplnením iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáha, nepostupuje v rozpore so zákonom. Pri formulácii výroku rozhodnutia musí súd dbať, aby vyjadroval z obsahového hľadiska to, čoho sa žalobca skutočne domáha a zároveň, aby výrok zodpovedal zákonu. Zároveň súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podaním vo veci samej, pretože bol podaný pred začatím konania a nie je ani nemá byť nasledovaný žalobou, preto by mal súd pristúpiť k odstraňovaniu prípadných vád podania, pokiaľ je návrh neúplný, nezrozumiteľný, nie je z neho zrejmé, čoho sa týka, čo sa ním sleduje. Z vyššie uvedených dôvodov, má súd za to, že ak by aj pristúpil k postupu predpokladanom § 129 CSP v danom prípade, by bol takto zvolený postup nehospodárny a neúčelný a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neosvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a neosvedčil ani naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 22. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca dňa 07.02.2025 podal na OO PZ Rožňava, oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. priestupkoch, avšak z predloženého Potvrdenia OO PZ Rožňava, odbor poriadkovej polície nevyplýva voči komu podal predmetné oznámenie, akým spôsobom malo k uvedenému priestupku dôjsť, pričom samotné podanie oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu nemôže byť ešte samo o sebe dôvodom pre vydanie neodkladného opatrenia. Z elektronickej komunikácie predloženej žalobcom vyplýva, že mala prebiehať medzi rôznymi subjektmi ktoré v predmetnom konaní nefigurujú, v jednom prípade je uvedené aj meno žalovaného. Jedná sa o komunikáciu, ktorá je vytrhnutá z kontextu a viaceré súdu neznáme osoby, vrátane žalovaného sa negatívne vyjadrujú k osobe a správaniu žalobcu. Z predloženej komunikácie nevyplynulo, že by sa žalovaný nejakým spôsobom mal žalobcovi vyhrážať, ohrozovať jeho fyzickú alebo duševnú integritu. Žalobca síce tvrdí, že pociťuje obavy a strach o svoj život a zdravie nakoľko sa mu žalovaný vyhrážal fyzickým napadnutím, avšak napriek prezentovaným obavám vo svojom návrhu nielenže nepreukazuje, ale ani netvrdí, že by ho žalovaný fyzicky napadol, pričom žalobca ani nepredložil v konaní žiadne lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby, preto súd konštatuje, že žalobca v konaní nepredložil, také dôkazy, ktoré by preukazovali, že zakázaným správaním žalovaného by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená a boli by predpokladom na vydanie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia
§ 325 ods. 2 písm. h) CSP. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že žalobca tak neosvedčil ani danosť, dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku ako ani naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Je teda celkom nepochybné, že v danom prípade neboli naplnené základné predpoklady pre vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúce z ust. § 325 ods. 1 C.s.p 23. S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd nemal preukázané naplnenie zákonných predpokladov nevyhnutných pre vyhovenie návrhu, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu. 24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. O nároku neúspešného žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 255ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že mu nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.