Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 1C/53/2025 7825201770 07. 08. 2025 Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková ECLI:SK:OSRV:2025:7825201770.2
Uznesenie Okresný súd Rožňava, v spore žalobcu: Ceter, s.r.o., IČO: 47 909 064, so sídlom Námestie baníkov 20, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Obec Čučma, IČO: 00 594 831, so sídlom Čučma 47, 048 01 Čučma, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Súd n e p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca podal dňa 29.07.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd žalovanému nariadil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcovi a ním povereným osobám v súvislosti s uskutočnením Zmluvy o dielo č. Z26-015-0024 zo dňa 10.07.2025 bránil v užívaní a v prejazde stavebnej techniky po miestnych cestách v správe žalovaného, nachádzajúcich sa v Obci Čučma a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá na základe Nájomnej zmluvy o nájme lesných pozemkov zo dňa 17.02.2015 obhospodaruje lesné pozemky (okrem iných) v k. ú. A., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstva Rožňava, so sídlom Námestie Baníkov č. 46/20, 048 01 Rožňava, IČO: 00 179 108. Rímskokatolícka cirkev. B. C. je zároveň jediným spoločníkom žalobcu. Žalobca doručil Pôdohospodárskej platobnej agentúre dňa 28.02.2023 žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre projekt „Rekonštrukcia lesných ciest biskupských lesov.“ Žalobcovi sa až po viac ako dvoch rokoch podarilo uzatvoriť s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou ako poskytovateľom, so sídlom Hraničná 12, 815 26 Bratislava, IČO: 30 794 323 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 043 KE630006 s dátumom účinnosti 24.05.2025, a to pre projekt „Rekonštrukcia lesných ciest biskupských lesov.“ Projekt je zameraný na rekonštrukciu troch stavebných objektov, a to: SO 01 - lesná cesta „Gulyapalag" o dĺžke 1.866 km (4,5/30) s asfaltovo betónovým krytom; SO 02 - lesná cesta „Rozgang 1“ o dĺžke 1.894 45 km (4,0/30), so štrko drvovým krytom; SO 02 - lesná cesta „Rozgang 2“ o dĺžke 1,484 40 km (4,0/30), so štrko drvovým krytom. Ťažiskom stavebnotechnického riešenia je oprava krytu lesnej cesty „Gulyapalag“ a vybudovanie novej konštrukcie lesných ciest „Rozgang 1 a Rozgang 2“ a dôkladná úprava ich odvodnenia. Hlavným cieľom projektu je dosiahnutie stavu, aby v budúcnosti bola vylúčená akákoľvek nákladná doprava súvisiaca s obhospodarovaním lesov po miestnych komunikáciách Obce Čučma a zároveň obyvatelia obce, ako aj okolitých obcí získajú pre rekreačné účely (pešie prechádzky, cyklistika, kolieskové korčule) kvalitnú lesnú cestu, čo určite pomôže aj rozvoju cestovného ruchu v tejto lokalite. Predmetom zmluvy je poskytnutie nenávratného finančného príspevku v sume 600.327,73 eura, z celkovej výšky oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu 750.409,67 eura. Predmetné nenávratné finančné prostriedky sa žalobcovi majú poskytnúť v súvislosti s programom Európskej únie - Program rozvoja vidieka SR za programovacie obdobie 2014-2022. K zmluve bol dňa 27.06.2025 podpísaný Dodatok č.1, ktorým
bola žalobcovi uložená povinnosť pre úspešné čerpanie nenávratných peňažných prostriedkov podať záverečnú žiadosť o platbu v konečnom a nemennom termíne do 30.09.2025. Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ mal na realizáciu samotného projektu, t. j. rekonštrukciu cca 5,3 km lesných ciest iba 3 mesiace. Žalobca si následne splnil povinnosti vyplývajúce mu zo stavebného zákona č. 25/2025 Z. z. (stavebný zákon) a dňa 30.06.2025 doručil stavebnému úradu - Obci Čučma Ohlásenie stavby a stavebných úprav s názvom stavby „Rekonštrukcia lesných ciest biskupských lesov.“ O stavebnom zámere bol p. starosta Obce Čučma D. E. informovaný a pre tento projekt bol zo začiatku veľmi ústretový, súhlasil s ním. Vzhľadom na to, že projekt „Rekonštrukcia lesných ciest biskupských lesov“ sa mal realizovať v pôsobnosti dvoch špeciálnych stavebných úradov, a to konkrétne Obce Čučma a Mesta Rožňava, tak tieto podľa zákona č. 132/1965 Zb. o pozemných komunikáciách uzatvorili Dohodu špeciálnych stavebných úradov, na základe ktorej sa dohodli, že príslušným stavebným úradom na konanie podľa stavebného zákona pre projekt „Rekonštrukcia lesných ciest biskupských lesov“ bude Mesto Rožňava. Mesto Rožňava ako špeciálny stavebný úrad dňa 04.07.2025 vydalo overovaciu doložku k ohláseniu stavebných a udržiavacích prác stavby „Rekonštrukcia lesných ciest biskupských lesov.“ Na podklade uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 043KE630006 realizoval žalobca ako objednávateľ obstarávanie, ktorého zavŕšenie viedlo k uzatvoreniu ZMLUVY O DIELO č. Z26-015-0024 zo dňa 10. 07. 2025 (ďalej len „ZMLUVA O DIELO“), a to medzi žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľom (víťazom obstarávania) Swietelsky-Slovakia spol. s r.o. Predmetom zmluvy (čl. 1 ods. 1 ZMLUVY O DIELO) je „Rekonštrukcia lesných ciest biskupských lesov.“ Termín plnenia zmluvy o dielo je stanovený do 15.09.2025 (čl. 2 ods. 2 ZMLUVY O DIELO). Cena za zhotovenie diela predstavuje celkovo 744.778,17 eura bez DPH. Termín uskutočnenia diela je stanovený striktne s prihliadnutím na povinnosti žalobcu uskutočniť dielo a príslušnú dokumentáciu o realizáciu diela vrátane žiadosti o platbu doručiť Pôdohospodárskej platobnej agentúre v konečnom a nemennom termíne do 30.09.2025. V prípade, že to žalobca v uvedenom termíne nestihne, tak Pôdohospodárska platobná agentúra nenávratný finančný príspevok vo výške 600.327,73 eura nevyplatí. 3. Uskutočnenie diela sa v minimálne nutnej miere realizuje prejazdom cez spoločné zariadenia miestne komunikácie Obce Čučma, pričom bez tohoto prejazdu nie je možné dielo úplne zrealizovať, pretože iná cesta prispôsobená pre nákladné autá tam neexistuje. Bezprostredne po podpísaní zmluvy o dielo a odovzdaní staveniska zhotoviteľovi, na prekvapenie žalobcu, žalovaný pristúpil k opakovanému zamedzovaniu v prejazde po miestnych komunikáciách vozidlám stavby, čím bráni v uskutočňovaní zmluvy o dielo. Žalovaný začal brániť v užívaní miestnej komunikácie s odôvodnením, že na ňom osadil značky DZ č. 240-15 (maximálna hmotnosť 15t), ktoré sú osadené na miestnej komunikácii v Obci Čučma pred domom č. XXX a na moste pri dome č. XXX. Žalobca sa niekoľko krát snažil so žalovaným vyriešiť vzniknutú situáciu dohodou, avšak neúspešne. 4. Žalovaný dňa 16.07.2025 prijal uznesenie, v zmysle ktorého vyjadril nesúhlas s prejazdom nákladných automobilov cez miestne komunikácie ani cez most pred prechodom do Majerskej doliny v Obci A., v súvislosti s realizáciou projektu „Rekonštrukcie lesných ciest biskupských lesov.“ Z dôvodu prekážok pri realizácii diela doručil zhotoviteľ žalobcovi list zo dňa 22.07.2025, v ktorom žalobcovi uviedol: „Dňa 22.7.2025 počas realizácie prác nám bol obmedzený prejazd nákladných vozidiel cez Obec Čučma ku SO 03 Lesná cesta „Rozgang 2.“ Žiadame Vás o písomné stanovisko ku zabezpečeniu prejazdu.“ Bez prejazdu nie je možné ukončiť dielo v stanovenej lehote podľa ZoD. Týmto budeme musieť prerušiť stavebné práce a odstúpiť od zmluvy,“ so zreteľom na bezprostrednú hrozbu odstúpenia od zmluvy a tým aj nenávratné zmarenie rozsiahlej investície, ktorá by viedla k vzniku značnej škody tak na strane žalobcu ako aj zhotoviteľa. 5. Následne pristúpil vlastník pozemkov Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Rožňava k prevereniu zákonnosti týkajúcich sa osadenia dopravných značiek a obrátil sa na Okresné riaditeľstvo PZ v Rožňave, Okresný dopravný inšpektorát, ktorý listom sp. zn. ORPZ-RV-OD11 - 2025/001249-003 zo dňa 24.07.2025 vyzval žalovaného, ako príslušného správcu miestnych ciest v územnej pôsobnosti, na základe vykonanej kontroly o bezodkladné odstránenie trvalých dopravných značiek DZ č. 240-15 (maximálna hmotnosť 15 ton) v počte 3 ks osadených na miestnych cestách pred domom č. 164 a na moste pri dome č. 115, nakoľko na osadené trvalé dopravné značky nebolo zo strany obce vydané určenie. Okresný dopravný inšpektorát v Rožňave zároveň žalovaného požiadal a vyzval, neobmedzovať bez náležitého zdôvodnenia, užívanie miestnej cesty účastníkmi cestnej premávky. Okresný dopravný inšpektorát v Rožňave ako správny orgán príslušný na konanie vo veci ciest I. H. a III. triedy miestnych a účelových ciest v okrese Rožňava teda konštatoval nezákonnosť osadenia
dopravných značiek zo strany žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že tieto dopravné značky potom nemôžu zaväzovať ukladať povinnosti/zákazy užívateľom týchto ciest a žalovaný potom nemôže z uvedených dôvodov brániť v užívaní miestnych komunikácií. 6. Ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia k odstráneniu trvalých dopravných značiek DZ č. 240-15 (maximálna hmotnosť 15 ton) v počte 3 ks nedošlo. Medzitým žalovaný konajúc prostredníctvom starostu na miestnej komunikácii v južnej časti parcely registra C č. XXX pri vjazde na lesnú cestu žalobcu umiestnil dňa 24.07.2025 zátarasu v podobe betónových zábran, čo vyplýva z predloženej fotodokumentácie. O skutočnosti, že zábrany na most umiestnil žalovaný svedčí aj status štatutárneho orgánu žalovaného na sociálnej stránke Facebook, v ktorom tento uviedol: „Táto situácia nás donútila k radikálnemu kroku, zatarasiť most pri Majerskej doline.“ Okrem toho starosta v mene žalovaného v statuse napísal: „Obecné zastupiteľstvo preto dňa 16.07.2025 opätovne rozhodlo, že NEDOVOLÍ prepravu materiálu cez našu obec.“ Uvedené je dôkazom toho, že žalovaný mieni aj naďalej brániť v užívaní miestnych komunikácií. Žalovaný konajúc prostredníctvom starostu aj naďalej bráni v prejazde po miestnych komunikáciách obce. Dňa 28.07.2025 umiestnil na most miestnej komunikácie zákazovú značku pre vjazd nákladných automobilov, údajne z dôvodu údržby mosta, pričom žiadna údržba sa nerealizovala a starosta obce spolu z členmi obecného zastupiteľstva si sedel na zábradlí mosta a selektívne umožňoval, resp. neumožňoval prejazd nákladných automobilov a autobusov podľa vlastného uváženia. Skutočnosti uvádzané žalobcom v jednotlivosti a vo vzájomnej súvislosti v dostatočne vysokej miere pravdepodobnosti osvedčujú nielen danosť nároku, ktorému sa má ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť, ale aj bezprostrednú hrozbu značnej a ťažko napraviteľnej ujmy. 7. Žalovaný aktívne vyvíja činnosti, ktoré majú brániť žalobcovi v úspešnej realizácii zmluvy o dielo. Činnosťou žalovaného je pritom ohrozených 600.327,73 eura, ktoré sa majú preinvestovať v okrese C.. Cieľom rekonštrukcie lesných ciest je okrem praktickej roviny (odklonenie nákladnej dopravy obhospodarovateľa lesných pozemkov spoločnosti Ceter, s.r.o. mimo Obce Čučma) aj vytvorenie lokality pre rekreačné účely obyvateľov Mesta Rožňava, Obce Čučma a ďalších obcí v okolí. Lesné cesty budú prístupné napríklad na cyklistickú alebo pešiu turistiku s výhľadom na budovanie oddychových zón. Vo vzťahu k akémusi uzneseniu obecného zastupiteľstva žalovaného o zamedzení v užívaní miestnych komunikácií žalobcom, žalobca uvádza, že obec (žalovaný) nie je podľa zákona o obecnom zriadení oprávnená prijať takéto uznesenie prostredníctvom obecného zastupiteľstva. Takéto uznesenie by bolo nielen v rozpore s Ústavou SR a zásadou všeobecného užívania miestnych komunikácii, ale by bolo aj v príkrom rozpore so zákonom č. 135/1961 Zb., a to ustanovením § 3 ods. 2, pretože obec vykonáva vo veciach miestnych ciest prenesenú štátnu správu a zákon o pozemných komunikáciách nezveruje obci oprávnenie zamedziť uznesením obecného zastupiteľstva v užívaní miestnych komunikácií. 8. Z listu Okresného dopravného inšpektorátu v Rožňave sp. zn. ORPZ-RV-ODI1- 2025/001249-003 zo dňa 24.07.2025 taktiež vyplýva, že žalovaný nemôže z tam uvedených dôvodov brániť v užívaní miestnych komunikácií žalobcovi, pretože k osadeniu dopravných značiek došlo nezákonne. Potom aj činnosť žalovaného, ktorý bráni užívaniu týchto ciest je taktiež neoprávnená. Žalovaný aj v súčasnosti mieni preukázateľne uskutočňovať činnosti, ktoré by mohli viesť k rozsiahlym majetkovým škodám na viacerých stranách (žalobca, zhotoviteľ). Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle tohto návrhu. Iba nariadenie neodkladného opatrenia zabezpečí riadnu ochranu subjektívnych práv na oboch stranách sporu a tiež zamedzí vzniku ďalším rozsiahlym škodám nielen na strane žalobcu, ale aj na životnom prostredí (neuskutočnením diela), i na strane zhotoviteľa. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie v tomto štádiu konania, so zreteľom na predložené listiny nezasahuje neprimerane do práv žalovaného a zároveň zamedzí vzniku ďalšej škody. Návrh petitu neodkladného opatrenia vo výroku I. žalobca odôvodňuje skutočnosťou, aby sa žalovanému uložila povinnosť zdržať sa konania, ktorým by tento bránil v užívaní miestnych komunikácií žalovaného, a to v súvislosti s realizáciou zmluvy o dielo zo dňa 10.07.2025. Miestne cesty nie sú podľa zákona o pozemných komunikáciách číslované, preto sa žalobca domáha, aby bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa konania, ktorým by bránil v užívaní miestnych komunikácií, ktoré sú v správe žalovaného v zmysle § 4 ods. (3) písm. f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení. Takéto neodkladné opatrenie predstavuje s poukazom na jeho účel primeraný zásah. Dopad neoprávnenej činnosti žalovaného v prípade neposkytnutia dočasnej ochrany by viedol k ťažko napraviteľným škodám. Nariadené neodkladné opatrenie bude predstavovať ingerenciu súdnej moci do ochrany subjektívnych práv žalobcu a všeobecného užívania miestnych ciest a vytvorí prekážku
pred pokračovaním v ďalšej neoprávnenej činnosti zo strany žalovaného. Preventívny charakter neodkladného opatrenia tak je podľa žalobcu spôsobilý vytvoriť stav, ktorým odradí žalovaného od ďalšej protiprávnej činnosti. Žalobca dáva súdu do pozornosti, že hrozba odstúpenia zhotoviteľa od zmluvy s prihliadnutím na termín zhotovenia diela a tým zmarenie podstatnej investície v regióne Rožňavy je celkom zjavne bezprostredná a aktuálna. 9. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil Nájomnú zmluvu o nájme lesných pozemkov zo dňa 17.02.2015, Potvrdenie hospodárenia a výmery v súlade s PSoL č.: OU-RVPLO2-2023/003481-002 zo dňa 28.02.2023, Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku 043KE630006 zo dňa 20.05.2025, Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytnutie nenávratného finančného príspevku č. 043KE630006 zo dňa 12.06.2025, Ohlásenie stavby a stavebných úprav podľa § 63 Stavebného zákona zo dňa 27.06.2025, Dohodu špeciálnych stavebných úradov podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách medzi Mestom Rožňava a Obcou Čučma, Overovaciu doložku k ohláseniu stavebných a udržiavacích prác stavby „Rekonštrukcia lesných ciest biskupských lesov“ zo dňa 04.07.2025, Zmluvu o dielo č. Z26-015-0024 medzi objednávateľom a zhotoviteľom zo dňa 10.07.2025, Prílohu č. 1 Zmluvy o dielo č. Z26-015-0024 - fotokópiu vyhotoveného CD nosiča – Projektová dokumentácia a Ocenený výkaz výmer – rozpočet, Rekapituláciu stavby zo dňa 13.06.2025, Krycí list rozpočtu zo dňa 13.06.2025 na sumu 331.562,60 eura, Rozpočet zo dňa 13.06.2025, Krycí list rozpočtu zo dňa13.06.2025 na sumu 327.674,93 eura, Rozpočet zo dňa 13.06.202, Rekapituláciu rozpočtu zo dňa 13.06.2025, Rozpočet zo dňa 13.06.2025, Prílohu č. 2 Zmluvy o dielo č. Z26-015-0024 – Zoznam známych subdodávateľov a Harmonogram realizácie stavebných prác, Stanovisko odborného lesného hospodára F. G. H. zo dňa 28.07.2025, fotokópie miestnej komunikácie v počte troch kusov, Výpis uznesenia č. 128/XIX/2025 zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Čučma zo dňa 16.07.2025, Oznámenie zhotoviteľa – Vjazd na stavenisko pre SO 03 Lesná cesta „Rozgang 2“ zo dňa 22.07.2025, Výzvu Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave č. ORPZ-RV-ODI1-2025/001249-003 zo dňa 24.07.2025, fotokópie miestnej komunikácie v počte šesť kusov, status starostu Obce Čučma zverejnený na sociálnej sieti, fotokópie miestnej komunikácie v počte dvoch kusov a Záznam z kontrolného dňa zo dňa 28.07.2025 spolu s prezenčnou listinou. 10. Z Nájomnej zmluvy o nájme lesných pozemkov zo dňa 17.02.2015 vyplynulo, že žalobca obhospodaruje lesné pozemky v k. ú. A., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstva Rožňava, so sídlom Námestie Baníkov č. 46/20, 048 01 Rožňava, IČO: 00 179 108. 11. Žalobca uzatvoril s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou ako poskytovateľom, so sídlom Hraničná 12, 815 26 Bratislava, IČO: 30 794 323 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 043 KE630006 s dátumom účinnosti 24.05.2025, a to pre projekt „Rekonštrukcia lesných ciest biskupských lesov.“ Predmetom zmluvy je poskytnutie nenávratného finančného príspevku v sume 600.327,73 eura, z celkovej výšky oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu 750.409,67 eura. Predmetné nenávratné finančné prostriedky sa žalobcovi majú poskytnúť v súvislosti s programom Európskej únie - Program rozvoja vidieka SR za programovacie obdobie 2014-2022. K zmluve bol dňa 27.06.2025 podpísaný Dodatok č.1, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť pre úspešné čerpanie nenávratných peňažných prostriedkov podať záverečnú žiadosť o platbu v konečnom a nemennom termíne do 30.09.2025. 12. Žalobca dňa 30.06.2025 doručil stavebnému úradu - Obci Čučma Ohlásenie stavby a stavebných úprav s názvom stavby „Rekonštrukcia lesných ciest biskupských lesov.“ Vzhľadom na to, že projekt „Rekonštrukcia lesných ciest biskupských lesov“ sa mal realizovať v pôsobnosti dvoch špeciálnych stavebných úradov, a to konkrétne Obce Čučma a Mesta Rožňava, tak tieto podľa zákona č. 132/1965 Zb. o pozemných komunikáciách uzatvorili Dohodu špeciálnych stavebných úradov, na základe ktorej sa dohodli, že príslušným stavebným úradom na konanie podľa stavebného zákona pre projekt „Rekonštrukcia lesných ciest biskupských lesov“ bude Mesto Rožňava. Mesto Rožňava ako špeciálny stavebný úrad dňa 04.07.2025 vydalo overovaciu doložku k ohláseniu stavebných a udržiavacích prác stavby „Rekonštrukcia lesných ciest biskupských lesov.“ 13. Následne došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo č. Z26-015-0024 zo dňa 10. 07. 2025 a to medzi žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľom (víťazom obstarávania) Swietelsky-Slovakia spol. s r.o. , ktorej predmetom je „Rekonštrukcia lesných ciest biskupských lesov.“ Termín plnenia zmluvy o dielo je stanovený do 15.09.2025. Cena za zhotovenie diela predstavuje celkovo 744.778,17 eura bez DPH.
14. Žalovaný osadil značky DZ č. 240-15 (maximálna hmotnosť 15t), ktoré sú osadené na miestnej komunikácii v Obci Čučma pred domom č. XXX a na moste pri dome č. XXX, následne na miestnej komunikácii v južnej časti parcely registra C č. XXX pri vjazde na lesnú cestu žalobcu umiestnil dňa 24.07.2025 zátarasu v podobe betónových zábran, čo vyplýva z predloženej fotodokumentácie. Dňa 28.07.2025 umiestnil žalovaný na most miestnej komunikácie zákazovú značku pre vjazd nákladných automobilov, z dôvodu údržby mosta. 15. Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie výkonu služby listom sp. zn. ORPZ-RV-OD11 2025/001249-003 zo dňa 24.07.2025 vyzval žalovaného, ako príslušného správcu miestnych ciest v územnej pôsobnosti, na základe vykonanej kontroly o bezodkladné odstránenie trvalých dopravných značiek DZ č. 240-15 (maximálna hmotnosť 15 ton) v počte 3 ks osadených na miestnych cestách pred domom č. XXX a na moste pri dome č. XXX, nakoľko na osadené trvalé dopravné značky nebolo zo strany obce vydané určenie. Okresný dopravný inšpektorát v Rožňave zároveň žalovaného požiadal a vyzval o bezodkladné doručenie dokumentov týkajúcich sa povoľovacích konaní, na základe čoho bolo prijaté opatrenie zo strany obce obmedziť jazdu vozidiel s maximálnou hmotnosťou 15 ton po miestnych cestách a cestnom moste v danej lokalite, pričom pri uvedených obmedzeniach je potrebné preukázať skutočný stav nosnosti miestnej cesty a zaťažiteľnosť predmetného mosta. Požadované dokumenty je oprávnená vypracovať odborne spôsobilá osoba (napr. statik), ktorá svojim odborným posudkom zistí skutočný stav cesty a mosta, na základe ktorých sa stanovia náležité obmedzenia. Okresný dopravný inšpektorát v Rožňave zároveň žalovaného vyzval do riadneho zistenia stavu predmetnej problematiky a v záujme zabezpečenia ochrany majetku, zdravia a života účastníkov cestnej premávky, ale aj v záujme bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a tiež vo verejnom záujme neobmedzovať bez náležitého zdôvodnenia užívanie miestnej cesty účastníkmi cestnej premávky. 16. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 17. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 19. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 20. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 21. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 22. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
23. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava že exekúcia bude ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. 24. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. 25. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť, dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, alebo obava že exekúcia bude ohrozená. Existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. 26. Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladných opatrení jednoznačne vyplýva, že predpokladom ich nariadenia je: 1. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obavy že exekúcia bude ohrozená. 27. V danom prípade má súd za to, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia. Žalobca odôvodnil svoj návrh neodkladnou potrebou úpravy pomerov medzi ním a žalovaným skutočnosťou potreby uloženia povinnosti žalovanému ako príslušnému správcovi miestnych komunikácií zdržať sa konania, ktorým by tento bránil v užívaní miestnych komunikácií žalovaného, a to v súvislosti s realizáciou zmluvy o dielo zo dňa 10.07.2025. Dopad neoprávnenej činnosti žalovaného v prípade neposkytnutia dočasnej ochrany by viedol k ťažko napraviteľným škodám. Nariadené neodkladné opatrenie bude predstavovať ingerenciu súdnej moci do ochrany subjektívnych práv žalobcu a všeobecného užívania miestnych ciest a vytvorí prekážku pred pokračovaním v ďalšej neoprávnenej činnosti zo strany žalovaného. Preventívny charakter neodkladného opatrenia tak je podľa žalobcu spôsobilý vytvoriť stav, ktorým odradí žalovaného od ďalšej protiprávnej činnosti. Žalobca dáva súdu do pozornosti, že hrozba odstúpenia zhotoviteľa od zmluvy s prihliadnutím na termín zhotovenia diela a tým zmarenie podstatnej investície v regióne Rožňavy je celkom zjavne bezprostredná a aktuálna. 28. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že „Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií upravuje zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon). Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. (§ 1 ods. 2 cestného zákona).
Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c cestného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Ďalšie povinnosti obciam vyplývajú z vlastníctva miestnych komunikácií (§ 3d ods. 3 cestného zákona); napr. udržiavanie miestnych komunikácií v stave zodpovedajúcom určenému účelu, vedenie technickej evidencie, zabezpečovanie informačného systému zimnej spravodajskej služby a zabezpečovanie stavebnotechnického vybavenia (§ 3d ods. 6, 8 a 10 cestného zákona). V zmysle § 2 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sú tieto orgány pri plnení svojich úloh aj oprávnené zakázať konanie osôb a zastaviť činnosť organizácií, prípadne zakázať pokračovanie v nej, ak ohrozujú komunikáciu alebo bezpečnosť premávky na nej. Na konanie podľa cestného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 23 cestného zákona). Z citovaných ustanovení cestného zákona vyplýva, že otázky užívania miestnych komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. 29. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Osobitnou podkategóriou právomoci súdov sú veci, ktoré sú ustanovené v Civilnom mimosporovom poriadku a ktoré podľa jeho § 1 CMP súdy prejednávajú a rozhodujú v civilnom mimosporovom konaní. Z citovaných § 3 a 4 CSP vyplýva, že právomoc súdov v civilnom sporovom konaní je viazaná na súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci, prípadne na iné veci, v ktorých je právomoc súdu založená priamo zákonom. Takým zákonom môže byť sám Civilný sporový poriadok, ale aj iný zákon. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní, je tak rozhodujúce, či predmet sporu medzi účastníkmi (stranami) možno zaradiť medzi súkromnoprávne spory v zmysle § 3 CSP, eventuálne iné veci v zmysle § 4 CSP. Civilný sporový poriadok pojem „súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci" nevymedzuje. Preto je potrebné vychádzať z obvyklého vymedzenia pojmu súkromnoprávnych a verejnoprávnych vzťahov a ich znakov tak, ako sú vymedzené v príslušnej hmotnoprávnej úprave. Celkom nesporne k súkromnoprávnym vzťahom patria napríklad občianskoprávne vzťahy (§ 1 a § 4 Občianskeho zákonníka), obchodnoprávne vzťahy (§ 1 Obchodného zákonníka) alebo pracovnoprávne vzťahy (§ 1 v spojení s § 14 Zákonníka práce). 30. Z takto vymedzeného rozhraničenia právomoci (civilných) súdov v civilnom sporovom konaní je však zrejmé, že je možné ho použiť len v prípadoch, kedy predmetom konania sú práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Ak však je predmetom konania právo alebo povinnosť, ktoré majú svoj základ nie v hmotnom, ale výlučne v procesnom práve, potom nemožno hovoriť o súkromnoprávnom spore alebo súkromnoprávnej veci. Procesné právo ako také totiž nie je predpisom, ktorý by bol súčasťou súkromného práva, a tak právne vzťahy, ktoré zakladá, nemožno považovať za súkromnoprávne vzťahy. Takým prípadom je aj neodkladné opatrenie, ktoré je procesným inštitútom upraveným v § 324 a nasl. CSP. Právo na nariadenie neodkladného opatrenia nemá svoj pôvod v hmotnom práve, ale len v citovaných ustanoveniach procesného práva, v ktorom sú upravené aj jeho predpoklady (§ 325 ods. 1 CSP) a obsah (§ 325 ods. 2 CSP). Predmetom konania o neodkladnom opatrení tak nie je súkromnoprávny spor ani iná súkromnoprávna vec, ale procesný nárok navrhovateľa na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenia ako osobitný procesný prostriedok neodkladnej ochrany práva. Pri posudzovaní otázky, či konanie o neodkladnom opatrení má patriť do právomoci civilného súdu alebo správneho súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, tak nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený Civilným sporovým poriadkom, o ktorom rozhoduje vždy okresný súd (§ 324 ods. 2 CSP). (Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SKomp/6/2021 zo dňa 08.12.2021) 31. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, hoci jeho dôvodnosť nevyvodzujú zo súkromnoprávneho vzťahu. Vo svojom podaní argumentujú tým, že žalovaný - správca miestnych komunikácií im neoprávnene bráni v užívaní miestnych komunikácií, a to v súvislosti s realizáciou zmluvy o dielo zo dňa 10.07.2025. To však pre posúdenie právomoci civilného súdu nie je podstatné.
32. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti civilný súd podľa Civilného sporového poriadku. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 240/98, judikát R 123/1999, alebo jeho uznesenie sp. zn. 7 Cdo 59/2011). Obdobne z § 336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej" evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), na ktorej prejednanie je daná právomoc súdu. Tieto okolnosti sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom práve voči danému žalovanému (povinnej strane) a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu. Skúmanie týchto okolností je úlohou civilného súdu, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje. 33. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by civilný súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by zasiahol do kompetencie iného orgánu verejnej moci, podľa názoru NSS je potrebné takýto návrh zamietnuť. Žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha uloženia povinnosti žalovanému ako príslušnému správcovi miestnych komunikácií zdržať sa konania, ktorým by tento bránil v užívaní miestnych komunikácií žalovaného, a to v súvislosti s realizáciou zmluvy o dielo zo dňa 10.07.2025. Je nesporné, že predmetná cesta je miestnou komunikáciou, preto takto koncipovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne aj následná žaloba vo veci samej smeruje k úprave užívania pozemnej komunikácie, ktoré je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby. K rovnakému záveru dospel už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo/1385/2015 v uznesení zo dňa 6.3.2017 (ktoré rozhodnutie prešlo testom ústavnosti por. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2017 sp. zn. III. ÚS 689/2017).“ 34. K obdobným záverom dospel Najvyšší´ súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 27. marca 2002 sp. zn. 3Cdo 81/2000 (R 51/2004), v ktorom okrem iného uviedol, že otázky plánovania, výstavby a užívania miestnych komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenia, ktoré nemožno zakladať, meniť alebo rušiť na základe jednostranných alebo dvojstranných úkonov subjektov práva, ako i že v občianskom súdnom konaní nemožno prejednávať a rozhodovať veci upravené zákonom o pozemných komunikáciách, ktoré podľa § 23 tohto zákona majú byť prejednané v konaní, vykonanom podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, alebo podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších predpisov. Aj toto rozhodnutie prešlo testom ústavnosti, keď Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 139/02 dospel k názoru, že nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny právny záver najvyššieho súdu v rozhodnutí č. k. 3Cdo 81/2000-360 vydanom v spore o žalobe o uloženie povinnosti žalovanej obci v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť prístupovú komunikáciu a vystavať miestnu komunikáciu k rodinnému domu, opierajúcej sa o ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1 a 3 písm. e) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), ako aj o § 2 ods. 3 druhú vetu, § 3 ods. 6, § 3d ods. 2 a ods. 4 písm. b) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, platnom a účinnom ku dňu podania žaloby a tvrdenie žalobcov, že obec im v dôsledku nesplnenia si svojej zákonnej povinnosti a nečinnosti spôsobila škodu. 35. Vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu, ktorým navrhuje, aby súd žalovanému uložil povinnosť ako príslušnému správcovi miestnych komunikácií zdržať sa konania, ktorým by tento bránil v užívaní miestnych komunikácií žalovaného spočívajúci v osadení dopravných značiek, a to v súvislosti s realizáciou zmluvy o dielo zo dňa 10.07.2025 v danej veci by došlo k neprípustnému zásahu do kompetencií iného orgánu verejnej moci, pričom o právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán a nie všeobecný súd a táto skutočnosť bráni nariadeniu požadovaného neodkladného opatrenia. 36. V závere súd dáva do pozornosti, že odhliadnuc od vyššie uvedeného sa pri formulácii návrhu neodkladného opatrenia (petitu) žalobcu prikláňa k právnemu záveru, že takto naformulovaný návrh
je nevykonateľný, a to z toho dôvodu, že je právne neurčitý. Po podrobnej analýze tohto petitu súd uvádza, že žalobca navrhuje uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania bez jeho konkrétnej špecifikácie, ktorým by žalobcovi a ním povereným osobám v súvislosti s uskutočnením Zmluvy o dielo č. Z26-015-0024 zo dňa 10.07.2025 bránil v užívaní a v prejazde stavebnej techniky po miestnych cestách v správe žalovaného, nachádzajúcich sa v Obci Čučma. Uvedený žalobný návrh musí byť jasne zadefinovaný a nemôže byť určený neurčito – akékoľvek konanie. Súd uvádza, že takto naformulovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vedie k jeho zamietnutiu z dôvodu jeho neurčitosti a nevykonateľnosti. 37. S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd nemal preukázané naplnenie zákonných predpokladov nevyhnutných pre vyhovenie návrhu, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu. 38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. O nároku neúspešného žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 255ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že mu nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.