Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 2T/95/2025 7825010277 21. 01. 2026 JUDr. Ján Baláž ECLI:SK:OSRV:2026:7825010277.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B. a spol., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. januára 2026 v Rožňave, takto rozhodol: 1. Obžalovaný ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom B. XXX, C. D., 2. Obžalovaný ml. E. F., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom B. XXX, C. D., s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, že v presne nezistenom čase, vo večerných hodinách, v období od 24.03.2025 do 03.04.2025, v obci B., okres D., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, spoločne s maloletým G. F., nar. v roku XXXX, vnikli cez dieru v plote na pozemok rodinného domu č. XXX, ktorý využíva na rekreačné účely výlučne spolumajiteľ H. I., následne prešli všetci spoločne k zadnej časti domu, kde z dreveného rámu dvojkrídlového okna pomocou imbusového kľúča obžalovaní odstránili skrutky na kovovej mreži rozbitého okna, vošli do vnútra domu spolu s maloletým G. F., na poschodí obžalovaný ml. A. B. a mal. G. F. poškodili rušičku na hlodavce, potom zišli na prízemie, odkiaľ z kuchyne a obývačky odcudzili kuchynský riad a dekoračné predmety a to 3 ks plechové hrnce, 4 ks sklenené pokrievky, 3 ks čajové šálky, 5 ks keramické poháre s uškom, 3 ks pokrievky na šálky, 1 ks keramický čajník, 9 ks sklenené poháre na stopke, 6 ks sklenených pohárov 0,5 1, 12 ks sklenených pohárov 0,2-0,3 1, 1 ks čiernu keramickú vázu, 1 ks keramický trojramenný svietnik, 1 ks hnedú vázu, 1 ks keramický hnedý svietnik, 1 ks keramický svietnik s motívom labute, 1 ks sklenený svietnik, 1 ks keramický erb s nápisom Krásna Hôrka, 1 ks obraz v drevenom ráme s motívom domu, 1 ks obraz v drevenom ráme s motívom ženy, 1 ks kruhový obraz s kvetmi, 1 ks ozdobu žltej farby s motívom koňa, 1 ks nástenné hodiny - High Class Quartz Clock, 1 ks kuchynské ručné kovové miešadlo, 1 ks kovové kuchynské sitko, 18 ks kovových príborových vidličiek, 1 ks kuchynský nožík, 1 ks nožnice, 1 ks pierko na potieranie koláčov, 3 ks sklenených pohárov s nápisom BRANIK a 3 ks sklenených pohárov na stopke s fialovými kvetmi, následne prešli do komory, z ktorej odcudzil kovovú fľašu určenú na uskladnenie plynu propán-bután, čím majiteľovi domu, poškodenému H. I. spôsobili odcudzením vecí celkovú škodu vo výške 204,- eur a poškodením zariadenia mu spôsobili celkovú škodu vo výške 30,- eur, teda - spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - vlámaním a s najmenej dvoma osobami, čímspáchali
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., v spolupáchateľstve podľa § 20 citovaného Trestného zákona a súd ich za to odsudzuje: obžalovaného ml. A. B. Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 54 Trestného zákona, § 111 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín. Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému mladistvému povinnosť riadne si plniť povinnú školskú dochádzku v priebehu výkonu trestu povinnej práce. obžalovaného ml. E. F. Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 54 Trestného zákona, § 111 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 60 (šesťdesiat) hodín. Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému mladistvému povinnosť riadne si plniť povinnú školskú dochádzku v priebehu výkonu trestu povinnej práce. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému mladistvému A. B., zast. zákonným zástupcom A. B., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom B. XXX, C. D. a obžalovanému mladistvému E. F. zast. zákonnou zástupkyňou C. F., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom B. XXX, C. D., povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému H. I., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trv. bytom J. – B. K., B. XXX/ XX, spôsobenú škodu vo výške 30,- eur (slovom: tridsať eur). Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného H. I., nar. XX.XX.XXXX v D., trv. bytom J. – B. K., B. XXX/XX, so zvyškom jeho nároku na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní dňa 21.01.2026 po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava podal na tunajší súd dňa 25.11.2025 obžalobu č.: Pv 149/25/8808, zo dňa 25.11.2025, na obžalovaného ml. A. B. a obžalovaného ml. E. F., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno c) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, ktorých sa mali obžalovaní dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Obžalovaný ml. A. B. a obžalovaný ml. E. F. na hlavnom pojednávaní dňa 21.01.2026 pred súdom zhodne vyhlásili, že sú vinní zo spáchania žalovaného skutku uvedeného v obžalobe. Súd vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h), Trestného poriadku a obom obžalovaným postupne všetky ustanovenia, na ktoré musia odpovedať, prečítal: § 333 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku: Či rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa im kladie za vinu. Obžalovaní uviedli – áno. § 333 ods. 3 písm. d) Trestného poriadku: Či boli ako obvinení poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či im bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohli radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaní uviedli – áno. § 333 ods. 3 písm. f) Trestného poriadku: Či rozumejú právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaní uviedli – áno.
§ 333 ods. 3 písm. g) Trestného poriadku: Či bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin im kladené za vinu. Obžalovaní uviedli – áno. § 333 ods. 3 písm. h) Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznali a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Obžalovaní uviedli – áno. Obžalovaní mladiství A. B. a E. F. na všetky vyššie uvedené otázky odpovedali kladne teda slovom áno. Podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní. Podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma. Podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti. Súd následne zisťoval stanovisko prokurátora, zákonných zástupcov, zástupcu Úradu práce soc. vecí a rodiny ale aj obhajcu, ktorí zhodne vyhlásili, že navrhujú prijať vyhlásenie (oboch) mladistvých obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku a súd následne uznesením jednotlivo prijal vyhlásenie obžalovaného ml. A. B. a obžalovaného ml. E. F. o tom, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, keďže toto ich vyhlásenie bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (vlastnými výpoveďami, výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi a pod.), ako aj kladnými odpoveďami oboch obžalovaných na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku. Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového stavu (a otázky viny obžalovaných), nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaných, resp. ich vyhláseniami. Po právnej stránke potom súd konanie obžalovaných právne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), c) Tr. zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Dokazovanie ohľadom výroku o treste (jeho druhu a výmery) a prípadne ďalších nadväzujúcich výrokov bolo následne na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov. Zo znaleckých posudkov L. M. N., č. 101/2025 a 102/2025, na č.l. 92-106, 110-124 vyplynulo, že ani jeden z obž. mladistvých nie je duševne chorý ani závislý na návykových látkach, pričom obaja aj napriek svojmu veku a dosiahnutej úrovne rozumovej a mravnej vyspelosti chápu zmysel trestného konania a boli schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie vedeli ovládať, pričom ich pobyt na slobode z psych. hľadiska nebol vyhodnotený ako nebezpečný. Ani jednému z obžalovaných pritom nebolo indikované uloženie ochranného opatrenia – ochrannej liečby. Zo zápisnice o vydaní vecí s fotodokumentáciou ako aj z uznesení o vrátení vecí na č.l. 142-144, 147-150, 136-138 vyplynulo, že zákonnými zástupcami oboch obžalovaných mladistvých boli v zmysle § 89a Tr. poriadku dobrovoľne vydané (odcudzené) veci popísané vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré boli následne vrátené poškodenému H. I.. Z odborného vyjadrenia O. E., IČO: 37 355 881, so sídlom Bukovská 37, Hanušovce nad Topľou, na č.l. 152-153 vyplynulo, že poškodením veci (poplašného zariadenia) bola spôsobená poškodenému škoda vo výške 30,- eur a odcudzením jednotlivých vecí bola spôsobená poškodenému škoda vo výške 204,eur.
Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, na č.l. 180-183 vyplynulo, že: - obžalovaný mladistvý A. B. pochádza zo soc. znevýhodneného prostredia, z mimomanželského vzťahu I. O. a A. B., ktorí sú bez pracovného pomeru a poberajú dávku v hmotnej núdzi a rodinné prídavky, ich spolužitie je usporiadané, rodinné väzby súdržné, pričom obývajú rodinný dom v B. XXX nižšieho štandardu. Obžalovaný si v školskom roku 2024/2025 plnil povinnú školskú dochádzku v 8. ročníku na základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským v Drnave a dosahoval slabé výsledky a neospravedlnené vyučovacie hodiny. V sociálnej kuratele je od roku 2019 z dôvodu priestupku proti majetku. Zástupca ÚPSVaR k uvedenému uviedol, že zvažujú umiestnenie obžalovaného do diagnostického centra. - obžalovaný mladistvý E. F. pochádza zo soc. znevýhodneného prostredia, z mimomanželského vzťahu N. F. a C. F., ktorí sú bez pracovného pomeru a poberajú dávku v hmotnej núdzi a rodinné prídavky, ich spolužitie je usporiadané, rodinné väzby súdržné, pričom obývajú rodinný dom v B. XXX nižšieho štandardu. Obžalovaný si v školskom roku 2024/2025 plnil povinnú školskú dochádzku v 6. ročníku na základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským v Drnave a dosahoval slabé výsledky, pričom sa v minulosti mal dopustiť priestupku proti majetku. Zástupca ÚPSVaR k uvedenému uviedol, že nateraz zavedené opatrenia situáciu v rodine stabilizovali. Zo správ o povesti - Základnej školy s VJM v Drnave, na č.l. 188-190 vyplynulo, že: - obžalovaný mladistvý A. B. bol v šk. roku 2024/2025 žiakom 8. ročníka na základnej škole s VJM v Drnave, že dosahoval veľmi slabé školské výsledky a o štúdium nejaví záujem a prejavuje sa u neho záškoláctvo, pričom má sklony ku agresivite. - obžalovaný mladistvý E. F. bol v šk. roku 2024/2025 žiakom 6. ročníka na základnej škole s VJM v Drnave, dosahoval veľmi slabé školské výsledky, pričom svojvoľne odchádzal skôr z vyučovacích hodín, pričom jeho správanie je problémové. Z výpisov z ústrednej evidencii priestupkov, na č.l. 228, 229, 258, 259 vyplynulo, že: ani jeden z obžalovaných mladistvých nebol doposiaľ priestupkovo postihnutý. Z odpisov z registra trestov, na č.l. 260, 261 vyplynulo, že ani jeden z obžalovaných mladistvých nebol doposiaľ súdne trestaný. Závažnosť konania oboch obžalovaných mladistvých je nutné vidieť v tom, že úmyselným a spoločným konaním narušili záujmy spoločnosti na ochrane práv k domu – obydliu fyzických osôb. Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 33a Trestného zákona a § 34 Trestného zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 111 Trestného zákona ale aj podľa § 54 Trestného zákona, pričom súd prihliadol u oboch obžalovaných na 2 poľahčujúce okolnosti, ktorými sú priznanie sa obžalovaných a prejavenie úprimnej ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona a to, že pred spáchaním skutkov viedli riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona. Súd zároveň nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Podľa § 33a ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Podľa § 54 Trestného zákona trest povinnej práce môže súd uložiť vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov. Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osoby obžalovaných mladistvých, ich doterajší život, prostredie z ktorého pochádzajú, správ o povesti - charakteristiky žiakov súd pristúpil k uloženiu diferencovaných trestov tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. U obžalovaného mladistvého A. B. súd dospel k záveru, že je potrebné prijať také opatrenia, aby bolo možné účinne pôsobiť na jeho doterajší život a ďalší, stále neukončený vývoj a zároveň sledovať správanie sa obžalovaného v nasledujúcom období pod hrozbou výkonu sankcie. Súd v danom prípade prihliadol na skutočnosť, že mladistvý obžalovaný nebol nikdy súdne trestaný, avšak prihliadol na jeho negatívne hodnotenia, či už v rodine alebo škole a najmä na preukázané záškoláctvo. Súd za daných okolností, považoval za účelné a vhodné uložiť obžalovanému trest povinnej práce, ktorý podľa názoru súdu napomôže obžalovanému získať pracovný návyk ale najmä prijať za svoje konanie zodpovednosť pod hrozbou premeny takéhoto druhu trestu v prípade, že ho vykonávať nebude. Keďže sa v danom prípade tohto skutku dopustil ešte ako mladistvý bolo potrebné v zmysle § 111 Tr. zákona znižovať trestnú sadzbu (výmeru) tohto trestu. Súd teda mohol ukladať uvedený trest v rozmedzí 40 hodín až 150 hodín trestu povinnej práce. Za daných okolností, predovšetkým s prihliadnutím na zlé hodnotenia obžalovaného mu súd uložil uvedený trest vo výmere 80 hodín. Súd má za to, že v danom prípade je na osobu obžalovaného potrebné pôsobiť uvedeným trestom uloženého mu na spodnej hranici, zníženej trestnej sadzby, pričom na posilnenie účinku daného trestu mu súd uložil taktiež povinnosť počas výkonu tohto trestu plniť si povinnú školskú dochádzku. Podľa názoru súdu uvedený trest vzhľadom na svoju povahu a okolnosti neohrozí zdravie, bezpečnosť ani mravný vývoj obžalovaného ale naopak umožní „naštartovať“ vývoj mladistvého obžalovaného práve želaným, spoločensky žiadaným smerom. Súd zároveň neukladal obžalovanému prokurátorom navrhovanú ochrannú výchovu, nakoľko uloženie tohto ochranného opatrenia je fakultatívne a teda nie je právne nárokovateľné a súd nemal nateraz za nevyhnutné ukladať obžalovanému takúto formu ochranného opatrenia. Okrem toho v zmysle vyjadrenia zástupcu ÚPSVaR bolo v čase rozhodovania súdu len zvažované (teda do budúcna) umiestnenie obžalovaného do diagnostického centra, pričom súd uvádza, že k uloženiu ochranného opatrenia môže dôjsť aj na návrh v zmysle § 37 (ods. 3 písm. a) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Za daných okolností, predovšetkým v prípade, že súd na obžalovaného chce pôsobiť primárne trestom povinnej práce a v zmysle zásad ultima ratio, nemal za nevyhnutné pôsobiť na obžalovaného aj navrhovaným ochranným opatrením. U obžalovaného mladistvého E. F. súd dospel k záveru, že je u neho rovnako potrebné prijať také opatrenia, aby bolo možné účinne pôsobiť na jeho doterajší život a ďalší, stále neukončený vývoj a zároveň sledovať správanie sa obžalovaného v nasledujúcom období pod hrozbou výkonu sankcie. Súd v danom prípade prihliadol na skutočnosť, že mladistvý obžalovaný nebol nikdy súdne trestaný, avšak prihliadol na jeho negatívne hodnotenie predovšetkým v škole a najmä na preukázané záškoláctvo, ktoré však nevykazovalo taký stupeň závažnosti ako u obžalovaného A. B.. Súd za daných
okolností, považoval za účelné a vhodné uložiť obžalovanému trest povinnej práce, ktorý podľa názoru súdu napomôže obžalovanému získať pracovný návyk ale najmä prijať za svoje konanie zodpovednosť pod hrozbou premeny takéhoto druhu trestu v prípade, že ho vykonávať nebude. Keďže sa v danom prípade tohto skutku dopustil ešte ako mladistvý bolo potrebné v zmysle § 111 Tr. zákona znižovať trestnú sadzbu (výmeru) tohto trestu. Súd teda mohol ukladať uvedený trest v rozmedzí 40 hodín až 150 hodín trestu povinnej práce. Za daných okolností, predovšetkým s prihliadnutím na nie dobré hodnotenia obžalovaného mu súd uložil uvedený trest vo výmere 60 hodín. Súd má za to, že v danom prípade je na osobu obžalovaného potrebné pôsobiť uvedeným trestom uloženého mu na spodnej hranici, zníženej trestnej sadzby, pričom na posilnenie účinku daného trestu mu súd uložil taktiež povinnosť počas výkonu tohto trestu plniť si povinnú školskú dochádzku. Podľa názoru súdu uvedený trest vzhľadom na svoju povahu a okolnosti neohrozí zdravie, bezpečnosť ani mravný vývoj obžalovaného ale naopak umožní „naštartovať“ vývoj mladistvého obžalovaného práve želaným, spoločensky žiadaným smerom. Súd upravil skutkovú vetu obžaloby, poslednú vetu, kde upravil výšku spôsobenej škody poškodenému za odcudzené veci zo 179,- eur na 204,- eur, nakoľko z vykonaného dokazovania, odborného vyjadrenia uvedeného vyššie, po prepočítaní vyplynula práve takáto čiastka. Poškodený H. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si v trestnom konaní uplatňuje celkovú škodu vo výške 180,- eur, z toho 130,- eur za poškodenie zariadenia a 50,- eur za odcudzené veci. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní však vyplynulo, že konaním obžalovaných došlo k poškodeniu (poplašného) zariadenia poškodeného vo výške 30,- eur a odcudzením vecí vo výške 204,- eur, pričom bolo preukázané, že všetky odcudzené veci, v zmysle skutkovej vety obžaloby ako aj rozsudku boli následne poškodenému vrátené a poškodený nepreukázal odcudzenie aj iných vecí. Súd preto poškodenému priznal len preukázanú výšku škody za poškodené zariadenie, pričom ho vo zvyšku odkázal na civilný proces. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2) - príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.