Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Rožňava 6Csp/61/2025 7825201983 12. 02. 2026 Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková ECLI:SK:OSRV:2026:7825201983.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava-mestská časť Ružinov, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Prievozská 2, 821 09 Bratislava-mestská časť Ružinov, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 188,50 eura s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Súd p r i z n á v a výške 100 %.
žalovanému náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo
odôvodnenie: 1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 188,50 eura spolu s spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 488,50 eura od 31.10.2020 do 04.01.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 473,50 eura od 05.01.2021 do 22.01.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 458,50 eura od 23.01.2021 do 26.02.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 443,50 eura od 27.02.2021 do 22.03.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 428,50 eura od 23.03.2021 do 23.04.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 413,50 eura od 24.04.2021 do 20.05.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 398,50 eura od 21.05.2021 do 24.06.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 383,50 eura od 25.06.2021 do 21.07.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 368,50 eura od 22.07.2021 do 20.08.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 353,50 eura od 21.08.2021 do 22.09.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 338,50 eura od 23.09.2021 do 20.10.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 323,50 eura od 21.10.2021 do 22.11.2021, vo výške 8 % ročne zo sumy 308,50 eura od 23.11.2021 do 24.01.2022, vo výške 8 % ročne zo sumy 293,50 eura od 25.01.2022 do 22.02.2022, vo výške 8 % ročne zo sumy 278,50 eura od 23.02.2022 do 25.03.2022, vo výške 8 % ročne zo sumy 263,50 eura od 26.03.2022 do 21.04.2022, vo výške 8 % ročne zo sumy 248,50 eura od 22.04.2022 do 23.05.2022, vo výške 8 % ročne zo sumy 233,50 eura od 24.05.2022 do 22.06.2022, vo výške 8 % ročne zo sumy 218,50 eura od 23.06.2022 do 22.07.2022, vo výške 8 % ročne zo sumy 203,50 eura od 23.07.2022 do 23.08.2022, vo výške 8 % ročne zo sumy 188,50 eura od 24.08.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu – postupca, spoločnosť 365.bank, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 03.11.2011 Zmluvu č. 9810738469, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím
porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca oznámil žalovanému, že dňa 01.08.2017 vypovedal zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 488,50 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 488,50 eura, z riadneho úroku vo výške 0,00 eur, z úroku z omeškania vo výške 0,00 eur, z poplatkov vo výške 0,00 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Dňa 29.07.2021 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 6188657, na základe ktorej žalovaný záväzok vyplývajúci zo Zmluvy uznal v zmysle ust. § 110 ods. 1 v spojení s ust. § 558 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu a výšky a zaviazal sa, že celkovú dlžnú sumu vo výške 576,00 eur , ktorá pozostávala z istiny vo výške 443,50 eur a z úroku z omeškania od postúpenia pohľadávky vo výške 29,30 eura, nákladov právneho zastúpenia vo výške 103,20 eura a úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 443,50 eura od 27.02.2021 do zaplatenia istiny, podľa Dohody zaplatí v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal úhrady v období od 04.01.2021 do 21.07.2021 vo výške: 300,00 eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 188,50 eura pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 188,50 eura. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 31.10.2020, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. 3. Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. 6Csp/61/2025-76 zo dňa 30.09.2025, ktorým žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu a nahradiť trovy konania, ktorý bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 06.10.2025 a následne dňa 23.10.2025 bolo žalovaným doručené podanie označené ako Odpor proti platobnému rozkazu s vecným odôvodnením, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s platobným rozkazom, nakoľko mal zato, že uznanie dlhu považuje za neplatný právny úkon, pretože vychádza z nekalej obchodnej praktiky žalobcu, obchádza zákon a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca dohodu o uznaní dlhu vopred pripravil a predložil mu ju na podpis. V dohode o uznaní záväzku sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, ale žalobca žalovaného na následky premlčania vôbec neupozornil, najmä o tom, že nie je povinný záväzok zaplatiť, hoci žalobca v tom čase o premlčaní vedel. Je nepochybné, že žalobca tým sledoval prelomenie premlčacej doby na 10 rokov /§ 110 ods. 1 OZ/. Tým, že žalobca mu neposkytol informácie o premlčaní, zneužil postavenie žalovaného ako slabšej strany, jeho neznalosť právnych predpisov, čím si tak pre seba vytvoril nedôvodnú výhodu spočívajúcu v predĺžení premlčacej doby v neprospech a na úkor žalovaného, ktorý o tom, že jeho dlh je premlčaný nevedel, ani že záväzok nemusí splniť a v takomto prípade by dohodu o uznaní záväzku neuzavrel. Ako dôvod premlčania záväzku uvádza, že k uzatvoreniu zmluvy o osobnom účte medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo 3.11.2011 a k uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu medzi žalobcom a žalovaným došlo až 29.07.2021. To znamená, že záväzok pred uzavretím dohody o uznaní záväzku bol už premlčaný. Na základe toho považuje uzatvorenie dohody o uznaní záväzku ako neplatný právny úkon /§ 37, 39 OZ/ a nárok za premlčaný. Žalovaný poukázal na to, že z textu dohody o uznaní záväzku vyplýva, že právny predchodca žalobcu pohľadávku žalovanému zosplatnil. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že k zosplatneniu pohľadávky došlo zákonným spôsobom. V spise sa nenachádza žiadny relevantný dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na zosplatnenie dlhu, nie je preukázané doručenie zosplatnenia dlhu a nemožno zistiť kedy sa žalovaný dostal do omeškania, a ktorá nezaplatená splátka vyvolala zosplatnenie. Zosplatnenie dlhu preto považuje za neplatné a z tohto dôvodu namieta nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu. Navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. 4. Žalobca podaním zo dňa 28.11.2025 k podanému odporu žalovaného uviedol, že dňa 03.11.2011 uzatvoril pôvodný veriteľ so žalovaným Zmluvu o osobnom účte č. 18866275, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie osobného účtu a poskytovanie ďalších služieb k účtu. Žalobca poukázal na to, že v uvedenom prípade medzi zmluvnými stranami nebol dojednaný splátkový úver. Žalovaný mal uzatvorený bežný účet, na ktorom sa dostal do prečerpania. Žalobca dal od pozornosti odborný komentár k ust. § 565 OZ. Na základe uvedeného komentára podľa názoru žalobcu vyplýva, že postupca v posudzovanom prípade nebol povinný dodržať ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v tomto prípade nebolo dojednané plnenie dlhu v splátkach. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe výpovede zmluvy zo dňa 16.05.2017, ktorá tvorila súčasť príloh žaloby. Žalobca poukázal na to, že v uvedenom prípade nebol medzi zmluvnými stranami dojednaný klasický splátkový úver. Medzi zmluvnými stranami bol dojednaný revolvingový úver formou povoleného prečerpania na bežnom účte. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o
povolenie čerpania veriteľa. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. V závere odporu žalovaný vzniesol námietku premlčania a označil uzavretie Dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach za nekalú obchodnú praktiku z dôvodu predĺženia premlčacej doby z 3 rokov na 10 rokov. K tvrdeniu, že uzatvorenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa 29.07.2021 je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú obchodnú praktiku žalobca uviedol, že predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Zároveň žalovaný potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti žalobca poukázal na čl. 2. ods. 2.2. Dohody, v ktorej je táto skutočnosť jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedená. Bez ohľadu na vyššie uvedené vyhlásenie dlžníka o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu, žalobca uviedol, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 OZ, pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní vedel. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak by aj žalovaný v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 – ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nemôže brániť námietkou premlčania. Žalobca zastáva názor, že tvrdenie, že Dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá predlžuje premlčaciu dobu na 10 rokov je nesprávne. Predmetná Dohoda neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého sa žalobca s odporcom dohodli na predĺžení premlčacej doby na 10 rokov. Obsahom Dohody je uznanie dlhu zo strany žalovaného ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Ak by sme pripustili argumentáciu združenia, potom by sa každé uznanie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy považovalo za neprijateľnú podmienku a samotný inštitút uznania dlhu by stratil význam. Žalobca ďalej zastával názor, že Dohoda o uznaní dlhu má všetky obligatórne náležitosti. Dohoda obsahuje jasnú informáciu o pôvodnom veriteľovi a čísle zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka a ktorou by mal disponovať aj dlžník. Žalobca zastáva názor, že žalovaný po tom, čo sa oboznámil s obsahom Dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Žalovaný nebol k podpisu Dohody žiadnym spôsobom donútený, pričom uzatvorením predmetnej Dohody taktiež nedochádza k zhoršeniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, ale práve naopak, žalobca poskytol žalovanému možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa žalovaný dostal do omeškania, v splátkach. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že predmetná Dohoda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ktorým by sa zmluva dopĺňala alebo menila, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že žalovanému je umožnené splácať záväzok v splátkach. Dochádza teda k zmene v spôsobe plnenia záväzku. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba pre novo dohodnuté splátky začína plynúť od splatnosti jednotlivých splátok. Žalobca zdôraznil, že dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom žalobca ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie Dohody o tom, že žalovaný uznáva svoj záväzok nemohlo byť žalovanému vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom k vyššie uvedenému je preto žalobca názoru, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný ani len v jeho časti. 5. Žalovaný v podaní zo dňa 16.12.2025 uviedol, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, pričom ako dlžník nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah. Táto predformulovaná dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, konkrétne predĺženie
premlčacej doby formou uznania dlhu. Z tohto dôvodu je táto zmluvná podmienka absolútne neplatná. Takto uzatvorená zmluvná podmienka je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalovaný bol uvedený do omylu. Podpísaním tejto dohody došlo k zhoršeniu jeho postavenia ako slabšej strany, čo mu spôsobilo značnú ujmu. Podľa upomienky č. 2 z 16.5.2017 poštová banka ako právny predchodca žalobcu mu zmluvu o osobnom účte vypovedala s 2 mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Výpovedná lehota začala plynúť 1.6.2017 a skončila koncom júla 2027. Trojročná výpovedná doba začala plynúť od 1.8.2025 a skončila 1.8.2020. Žaloba bola podaná až 26.8.2025 evidentne po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby. Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom bola uzatvorená 30.10.2020 t. j. po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby, o čom žalobca musel vedieť. Pre právne účinky uznania dlhu musí byť okrem iného aj určená presná výška dlhu. V dohode o uznaní dlhu je uvedené, že celkový dlh je 576,00 eur čo nie je pravda, pretože žalobca do tohto dlhu započítal aj náklady právneho zastúpenia vo výške 103,20 eura, čo považuje ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. 6. Žalovaný podaním zo dňa 17.12.2025 vykonal opravu v písaní v podaní zo dňa 16.12.2025, kedy uviedol nesprávne dátumy, čo sa týka plynutia trojročnej premlčacej doby. Nesprávne uviedol, že výpovedná lehota úverovej zmluvy skončila koncom júla 2027, správne má byť 2017 a zle uviedol, že trojročná výpovedná doba začala plynúť 1.8.2025, správne má byť 2017. 7. Súd nariadil pojednávanie na deň 12.02.2026. 8. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju, ako aj žalobcovu neúčasť na nariadenom pojednávaní podaním zo dňa 05.02.2026 z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že súhlasil, aby súd vec prejednal a prípadne aj rozhodol v ich neprítomnosti. 9. Žalovaný svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil dňa 21.01.2026, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a v prípade potreby navrhol súdu vypočuť ho na Okresnom súde Bardejov. 10. Súd preto podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. 11. V zmysle ustanovenia § 290 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok") spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to Zmluvou o osobnom účte č. 9810738469, zo dňa 07.11.2011, Výpisom z účtu žalovaného, Všeobecnými obchodnými podmienkami Poštovej banky, a.s., účinnými od 01.08.2011, Obchodnými podmienkami pre spotrebiteľský úver Poštovej banky, a.s. účinnými od 15.06.2010, Sadzobníkom poplatkov Poštovej banky, a.s., účinnými od 13.09.2011, Upomienkou 2 – Výpoveď Zmluvy o osobnom účte a výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.05.2017, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2020 zo dňa 30.09.2020, Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 30.09.2020, Oznámením Daňového úradu Bratislava zo dňa 05.02.2024, Oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2020, Pokusom o zmier zo dňa 13.05.2025 a podacím hárkom, Dohodou o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 6188657 zo dňa 29.07.2021. 13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol. 14. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že dňa 07.11.2011 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o bežnom účte nazvanú ako „zmluva o osobnom účte“ č. 9810738469 na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako banka zriadil žalovanému bežný osobný bankový účet Postkonto štandardný č. 000000-018866275/6500 s výškou prvého vkladu 7,00 eur. Napriek tvrdeniam žalobcu v žalobe, v zmluve nebola v časti ďalšie služby k osobnému účtu dohodnutá možnosť povoleného prečerpania bežného účtu. V bode 2.2.15 VOP je uvedené, že v prípade, že ku dňu splatnosti poplatkov iných nákladov spojených s vedením účtu, nebude na účte dostatok peňažných prostriedkov na ich úhradu, banka má právo uspokojiť splatné poplatky vo forme zaťaženia účtu. Majiteľ účtu je povinný vyrovnať debetný zostatok bez zbytočného odkladu a uhradiť banke úroky z prečerpania a to od okamihu prečerpania až do jeho vyrovnania, výšku debetných úrokov banka uverejňuje. 15. Z Výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 15.03.2017 do 18.11.2020 na bankovom bežnom účte žalovaného bolo zistené, že žalovanému za toto obdobie vzniklo nepovolené prečerpanie vo výške
488,50 eura, pričom štandardná úroková sadzba pre nepovolené prečerpanie a nepovolený debet predstavuje 5,00% ročne. 16. Právny predchodca žalobcu dňa 16.05.2017 listom – Výpoveď Zmluvy o osobnom účte a výzva na úhradu dlžnej sumy vyzval žalovaného k úhrade dlžného nepovoleného prečerpania úveru vo výške 613,28 eura. V tejto výzve žalobca upozornil žalovaného na nepovolené prečerpanie na jeho osobnom účte a zároveň ho vyzval, aby dlžnú sumu uhradil do 30 dní od doručenia výzvy, túto výzvu je nutné považovať zároveň aj za Výpoveď Zmluvy o osobnom účte č. 000000-018866275/6500, pričom výpovedná doba je dvojmesačná a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bola výpoveď doručená klientovi. 17. Z Dohody o Uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 6188657 zo dňa 29.07.2021 vyplynulo, že žalovaný uznal čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 9810738469 zo dňa 07.11.2011 s pôvodným veriteľom a zaväzuje sa svoj špecifikovaný dlh veriteľovi dobrovoľne zaplatiť. Dlžná suma je určená vo výške 576,00 eur a pozostáva z postúpenej istiny vo výške 443,50 eura a úroku z omeškania od postúpenia pohľadávky vo výške 29,30 eura a nákladov právneho zastúpenia vo výške 103,20 eura. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu uhradiť formou 12. mesačných splátok vo výške 15,00 eur a posledná 12. splátka vo výške 411,00 eur s dátumom splátky k 31. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 28.02.2022. Uznanie dlhu v bode 2.2. obsahuje vyhlásenia dlžníka o vedomosti premlčania dlhu zo Zmluvy, účinkoch premlčania. 18. V zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd za nesporné skutočnosti považoval to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol uzatvorený vzťah poskytovateľa a užívateľa bežného bankového účtu. 19. V zmysle ust. § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v texte ďalej len ako "Obchodný zákonník") zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. 20. V zmysle ust. § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. 21. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). 22. Podľa ust. § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažných prostriedkov na účte. 23. Podľa ust. § 715 ods. 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu. Zostatok bežného účtu vyplatí banka majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka 24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 25. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 26. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. 27. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 28. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokov z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. 29. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom 32. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 33. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 34. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní 35. Žalobcom bolo jednoznačne preukázané, že jeho právny predchodca so žalovaným dňa 07.11.2011 uzatvoril zmluvu o bežnom účte Postkonto štandardný. V konaní žalobca nepreukázal, že v rámci predmetnej zmluvy bola žalovanému poskytnutá služba povoleného prečerpania. Z predložených listín má súd za to, že žalovanému vzniklo na tomto účte nepovolené debetné prečerpanie spolu vo výške 488,50 eura, ktoré po zohľadnení platieb realizovaných žalovaným predstavuje sumu 188,50 eura, ktoré však žalobca vo svojej žalobe bližšie nešpecifikuje. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka sa na toto nepovolené prečerpanie vzťahujú ustanovenia o zmluve o úvere, a nakoľko ide zároveň o spotrebiteľský vzťah, tak aj ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a aj vo všeobecnosti ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. 36. Súd mal za to, že táto predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 37. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zmluva o bežnom účte je vždy zmluvou obchodnou a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán a záväzkový vzťah, ktorý na jej základe vznikne je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi v celom rozsahu obchodným zákonníkom. K podstatným častiam zmluvy o bežnom účte patrí záväzok banky zriadiť pre klienta, ktorým je v tejto veci spotrebiteľ bežný účet, určenie doby, od ktorej bude bežný účet zriadený, určenie meny na ktorú má byť zriadený s tým, že peňažné prostriedky uložené na bežnom účte vedenom bankou na základe zmluvy o bežnom účte nie sú vo vlastníctve majiteľa účtu ani inej osoby, ktorej peňažné prostriedky prípadne boli vložené či poukázané na účet tak, ako je tomu pri tzv. spotrebiteľských úveroch kedy banka poskytuje spotrebiteľovi úver, či pôžičku vo výške na ktorej sa vzájomne dohodnú. Peňažné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o bežnom účte patria banke a majiteľ účtu má výlučne pohľadávku z účtu peňažného ústavu, ktorá je majetkovou hodnotou. 38. Zmluva o bežnom účte je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže ju uzatvárala na jednej strane banka ako podnikateľ poskytujúci peňažné služby a na strane druhej fyzická osoba nepodnikateľ v pozícii spotrebiteľa. Ide o pomenovaný zmluvný typ, ktorým sa veriteľ v pozícii dodávateľa zaviazal poskytnúť dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom určitý rozsah služieb vrátane vedenia bežného účtu na ktorý si žalovaný vkladal svoje peňažné prostriedky z jeho voľnou dispozíciou, ale aj s dispozíciou banky, pokiaľ jej dal príkaz na úhradu v prospech tretích osôb a pokiaľ mal na účte dostatok vlastných finančných prostriedkov. Ak však banka zrealizovala jeho príkazy a na účte dostatok finančných prostriedkov nemal, musela použiť svoje vlastné a tým okamihom žalovanému poskytla úver. Tým istým okamihom došlo aj k nepovolenému prečerpaniu a žalovaný bol povinný prečerpanú sumu ihneď žalobcovi vrátiť, čo neurobil. Súčasťou povinnosti banky je pri vedení tohto účtu prijímať peňažné prostriedky a vykonávať z neho úhrady v zmysle príkazov majiteľa účtu. Bežný účet má obvykle charakter účtu, ktorého majiteľ môže disponovať s čiastkami , ktoré sa na ňom nachádzajú len do ich vyčerpania pokiaľ nemá s bankou
dohodu o tom, že je možné z účtu čerpať finančné prostriedky aj po vyčerpaní denného limitu čím majiteľ účtu získava možnosť, tzv. dovoleného prečerpanie finančných prostriedkov vo väčšom rozsahu než ich v skutočnosti na účet vložil. Tieto prostriedky potom čerpá tak, ako by si vzal úver, avšak bez potreby uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere. 39. V zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 Obchodného zákonníka prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky (tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného zostatku, avšak len v rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s debetným zostatkom sa uzatvára úverová zmluva a jedná sa o kontokorentný úver, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve o úvere (§ 497 až507 Obchodného zákonníka), ak v samotnej zmluve nie je stanovené inak. V danom konaní však takáto skutočnosť preukázaná nebola. 40. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe uzavretej zmluvy záväzkový právny vzťah v súlade s ust. § 708 Obchodného zákonníka pričom právny predchodca žalobcu zriadil a viedol pre žalovaného peňažný účet, pričom žalovanému vzniklo na tomto účte nepovolené debetné prečerpanie, čo napokon medzi stranami ani nebolo sporné. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe výpovede zmluvy zo dňa 16.05.2017 a to ku dňu 01.08.2017. Dňa 29.07.2021 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 6188657, v zmysle ktorej mal vyhlásiť, že si je vedomý premlčania dlhu a preto súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že už v čase podpisu Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 61886 sa jednalo o premlčaný dlh. 41. Žalobca, ako spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť zameranú na správu a vymáhanie pohľadávok, ktoré nadobúda od pôvodných veriteľov (napr. bánk či telekomunikačných operátorov). V zmysle judikatúry slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ, ak je pôvodná zmluva spotrebiteľská, postúpením pohľadávky na nového veriteľa sa charakter právneho vzťahu nemení. Nový veriteľ nastupuje do práv a povinností dodávateľa. Pri uzatváraní dohôd o splátkach alebo uznaní dlhu so spotrebiteľom je spoločnosť, teda žalobca povinná dodržiavať zákon o ochrane spotrebiteľa. Akékoľvek zmluvné podmienky v týchto dohodách podliehajú kontrole neprijateľných podmienok. 42. K listine označenej ako „Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach“ zo dňa 29.07.2021 súd uvádza, že táto upravuje právne vzťahy vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak súd považoval žalobcu za dodávateľa, a záväzkový vzťah medzi účastníkmi za spotrebiteľský, je potrebné v danej veci tiež aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, zák. č. 250/2007 Z.z. účinného v čase uzavretia dohody. V danom prípade ide o formulárové uznanie pripravené žalobcom, kde návrh vopred pripravil veriteľ pre dlžníka. Iniciatíva k uzavretiu takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa, pričom takéto uznanie dlhu je podpisované spotrebiteľom len na podnet osôb konajúci v mene žalobcu. Žalobca počas konania nepreukázal (na ňom bolo dôkazné bremeno), že žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené, v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, následky uznania dlhu najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžky premlčacej doby. Následne žalovaný bez toho, aby mu boli vysvetlené následky uznania záväzku, dohodu podpísal (došlo k narušeniu ekonomického správanie sa priemerného spotrebiteľa). Ak by bol žalobca žalovanému vysvetlil následky uznania záväzku (10-ročná premlčacia lehota), bolo by nelogické, že by žalovaný s takýmto poznatkom dohodu o uznaní záväzku podpísal. Navyše súdu je z jeho rozhodovacej činnosti zrejmé, že žalobca nakupuje premlčané pohľadávky vo veľkom množstve a následne iniciuje stretnutia, na ktorých bez náležitého vysvetlenia následkov uznania záväzkov spotrebiteľom, necháva dohody o uznaní záväzku podpisovať s úmyslom docieliť nápravu pochybenia právnych predchodcov žalobcu, spočívajúcu v nepodaní žaloby včas (pred uplynutím premlčacej doby) a s cieľom získať výhody na úkor spotrebiteľa. 43. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na uznanie dlhu. Rovnako aj právny režim celej citovanej Smernice. Uznanie dlhu vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky a takejto nemožno priznať ochranu, iba že by žalobca preukázal, úplný a vážny úmysel dlžníka plniť pri plnej vedomosti o následkoch a účinkoch uznania,
teda že sa jednalo o individuálne dojednané uznanie dlhu, kedy spotrebiteľ bol informovaný o všetkých podmienkach a povinnostiach takéhoto úkonu. 44. Vzhľadom k predformulovanému obsahu uznania možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Toto potvrdzuje i samotné podanie odporu žalovaným. 45. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárového uznania si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a podpísanie uznania dlhu privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa upravenej ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uznaní dlhu považovať za nekalú obchodnú praktiku s ohľadom na ust. § 8 ods. 3 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uznanie takéhoto dlhu je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie záväzku. Posudzujúc platnosť tohto právneho úkonu súd dospel k záveru, že ide o absolútne neplatný právny úkon, pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu v súlade s § 39 O.z., pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 O.z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi). Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem. Ako súd vyššie dôvodil, k podpisu dohody o uznaní záväzku došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j. konania v rozpore s dobrými mravmi. Takýto jednostranný právny úkon je potom potrebné vyhodnotiť ako absolútne neplatný, od počiatku neexistujúci a samozrejme nespôsobujúci následky, t.j. v konkrétnom prípade nedošlo platne k uznaniu záväzku. Podľa názoru súdu podľa § 55 ods. 1 O.z. sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nesmie vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje postavenie. Jeho postavenie nesmie byť zhoršené ani s jeho súhlasom, preto prehlásenie o predĺžení premlčacej lehoty v prospech žalobcu ako podnikateľského subjektu je možné považovať za absolútne neplatné, pretože postavenie spotrebiteľa tým bolo značne zhoršené. 46. K dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súdna prax už zaujala stanovisko, že pri uzatváraní týchto dohôd zo strany žalobcu došlo k nekalej obchodnej praktike. Je nepochybné, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aj na tento právny úkon aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typicky formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Aj v tomto prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku predloženú žalobcom treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. 47. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodňuje tým, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o bežnom účte. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe výpovede zmluvy zo dňa 16.05.2017 a to ku dňu 01.08.2017. Prvým dňom omeškania s jeho plnením bol teda deň 02.08.2017. Vtedy si veriteľ, žalobca resp. jeho právny predchodca, mohol svoje právo na splnenie peňažného dlhu vykonať po prvý raz. Predmetná zmluva o bežnom účte je spotrebiteľská zmluva, preto sa na posúdenie existencie premlčania práva žalobcu vzťahujú na daný záväzkový vzťah ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť trojročná premlčacia doba od 02.08.2017. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola súdu doručená dňa 27.08.2025 a súd vyhodnotil uznanie dlhu žalovaným ako neplatné a k dĺžke premlčacej doby v trvaní troch rokov, súd konštatuje, že právo žalobcu na žalovanú sumu je premlčané. Premlčacia doba uplynula dňa 02.08.2020. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 48. Odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd žalobu žalobcu zamietol, súd považuje za potrebné uviesť aj to, že žalobca neuniesol v konaní ani bremeno tvrdenia ohľadne výšky nesplnenej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu a ani dôkazné bremeno, hoci žalovaný
nerozporoval, že sa na svojom účte dostal do nepovoleného prečerpania. Zo žaloby ani nie je zrejmé, či dlh žalovaného mal vzniknúť tým, že sa dostal na bežnom účte do nepovoleného prečerpania, alebo sa jednalo o povolené prečerpanie vo forme revolvingového úveru. Žalobca vo svojich vyjadreniach (28.11.2025) raz uvádza, že sa jednalo nepovolené prečerpania ( žalovaný mal uzatvorený bežný účet na ktorom sa dostal do prečerpania) a v rovnakom vyjadrení ďalej uvádza, že sa jednalo o povolené prečerpanie vo forme revolvingového úveru. V konaní žalobca nepreukázal, že v rámci predmetnej zmluvy bola žalovanému poskytnutá služba povoleného prečerpania. Ak sa však mal žalovaný dostať do nepovoleného prečerpania, žalobca relevantným a jasným spôsobom neuviedol kedy a za akých skutkových okolností sa tak malo stať. Žalovaná suma má v zmysle Dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach pozostávať okrem iného aj z úrokov omeškania, avšak nie je absolútne žiadnym spôsobom zrejmé v akej časti a prípadne ako navrhovateľ dospel k výške úrokov (výška úroku, doba úročenia, istina úročenia). Suma tohto úroku nevyplýva ani zo žiadnych predložených listinných dôkazov žalobcov, je uvedená len v Uznaní dlhu. Žalovaná suma - istina má podľa názoru súdu takisto pozostávať z úhrad za nepovolené čerpanie úveru, úhrad za upomienku, úhrad za vedenie účtu a z úhrad za výpisy z účtu prípadne iné poplatky, avšak žalobca tieto vo svojej žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Pritom bremeno tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje žalobcu, ktorý sa domáha žalobou svojho práva, a v prípade, že ho neunesie, čo je aj prípad žalobcu v tomto konaní, nemôže byť v konaní úspešný. 49. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 50. Náhrada trov konania bola žalovanému priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci. Súd v predmetnej veci nevzhliadol a strany ani netvrdili žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP odôvodňujúce nepriznanie nároku na náhradu trov konania sporovým stranám. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach. Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).